Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-34-2023.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Subarea
1Co/34/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Lenka Polák Csikyová, advokátka, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 42384061, proti žalovanému: E. F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX XX, XXX XX G., zastúpenému: JUDr. Anna Drugdová, advokátka, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42383901, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21C/157/2022-76 z 28.4.2023, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k pozemku – parcele č. EK-N XXX, orná pôda o výmere 2713 m2, zapísanej na LV XXXX, katastrálne územie G.. Prikázal túto parcelu do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal ho na zaplatenie žalovanému primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 124,63 eur. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Vychádzal zo zistenia, že z LV č. XXXX, katastrálne územie G., vyplývajú tvrdenia žalobcu o uvedenej nehnuteľnosti EK-N č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 2713 m2 a o podielovom spoluvlastníctve strán sporu.
3. Z geometrického plánu vyplýva umiestnenie parcely a rovnako to vyplýva aj z výkazu výmer. Z listu žalobcu žalovanému, vrátane podacieho lístku vyplýva, že pred podaním žaloby jeho právny zástupca zaslal žalovanému návrh dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ako to vyplýva z tvrdení žalobcu uvedených vyššie. Išlo o opakované zaslanie návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vrátane podacieho lístku, respektíve doručenky.
4. V konaní nebolo sporné, pretože to vyplýva z listinných dôkazov ako aj zo zhodných vyjadrení strán sporu, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej parcely o veľkosti podielu, tak ako je to vyššie uvedené. V konaní nebolo sporné a vyplýva to z listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán sporu, že obe strany súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, tak ako to navrhuje žalobca. Teda, aby bol tento podiel žalovaného prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a tento bol zaviazaný na vyplatenie primeranej náhrady (v súlade s ocenením pozemku) za podiel žalovanému podľa znaleckého posudku.
5. Z tohto dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, strany s tým súhlasili a nemali námietky.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a nepriznal žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania.
8. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, pričom na daný prípad malo byť aplikované ustanovenie § 257 CSP, náhrada trov konania nemala byť priznaná žiadnej zo sporových strán, pretože tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Žalovaný po doručení žaloby so žalobou a spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil tak ako to navrhol žalobca, a to napriek tomu, že žalobca navrhoval, aby mu bola priznaná nižšia primeraná náhrada ako tá, ktorú mu žalobca ponúkal pred podaním žaloby. Žalovaný od počiatku konania vyjadril jasný postoj, že nechce robiť žiadne obštrukcie v súdnom konaní a navyšovať jeho trovy.
11. Žalobca zaslal žalovanému návrh na uzavretie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na ktorý žalovaný reagoval telefonicky, pričom nie je pravdou, aby nereagoval vôbec a k dohode nedošlo len preto, lebo žalovaný sa domnieval, že možnosť uzatvorenia dohody je otvorená, čo možno nesprávne pochopil z telefonického rozhovoru.
12. Pretože návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek podielový spoluvlastník, má zo spoluvlastníkov súčasne postavenie žalobcu ako aj žalovaného, a to bez ohľadu na to, kto žalobu podal. Čo sa týka majetkovej hodnoty, táto je v čase rozhodovania súdu rovnaká ako v čase začatia konania. Tak žalobca ako aj žalovaný boli v konaní úspešní, nakoľko žalobca získal podiel žalovaného a žalovaný získal primeranú finančnú náhradu. Preto nie je možné jednoducho a jednoznačne aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v otázke náhrady trov konania, ale je potrebné na daný spor aplikovať ustanovenie § 257 CSP so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa a nepriznať žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania. Predmetné konanie od počiatku smerovalo k rýchlemu ukončeniu súdneho konania bez navyšovania trov, a preto je aplikácia § 257 CSP v otázke náhrady trov konania plne namieste.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
14. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách.
15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
16. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, a preto ostatné výroky rozsudku týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vrátane povinnosti žalobcu zaplatiť primeranú finančnú náhradu za jeho podiel žalovanému, ktoré odvolaním žalovaného napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
17. Súd prvej inštancie zistil v prejednávanej veci všetky rozhodujúce okolnosti právne významné pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a v tomto ohľade aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie vo veci náhrady trov konania nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, a preto nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie v tejto otázke – trov konania.
18. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
19. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).
20. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, že žalobca pred podaním žaloby opakovane minimálne dvakrát písomne oslovil žalovaného a zaslal mu návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na čo žalovaný písomne nereagoval. Pokiaľ v súčasnosti v rámci odvolacej argumentácie žalovaný poukazuje na to, že reagoval na tieto podnety zo strany žalobcu telefonicky, treba vychádzať z toho, že k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti medzi sporovými stranami nedošlo, hoci by takýmto spôsobom bolo možné predísť súdnemu konaniu a vyhnúť sa trovám, ktoré so súdnym konaním nevyhnutne sú spojené.
22. V tomto kontexte nemožno preto vychádzať z odvolacej argumentácie žalovaného spočívajúcej v tom, že považoval otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti stále za otvorenú, až kým nedošlo k súdnemu konaniu. Ak žalovaný skutočne chcel predísť súdnemu konaniu a trovám, ktoré z neho vyplývajú, mal podľa názoru odvolacieho súdu na tieto podnety žalobcu reagovať a dohodu uzavrieť, nakoľko výsledok súdneho konania je vlastne identický s pôvodnými návrhmi žalobcu.
23. Nemožno súhlasiť s tou časťou argumentácie žalovaného, uvedenou v jeho odvolaní, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti majú obe strany zároveň postavenie žalobcu i žalovaného a so zreteľom na prikázanie nehnuteľností jednej strane a uloženie povinnosti zaplatiť primeranú finančnú náhradu druhej strane možno uzavrieť, že existuje úspech na oboch stranách v konaní.
24. Takéto chápanie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je príliš zjednodušené a vlastne nereálne. Žalobca od počiatku požadoval predmetnú nehnuteľnosť, a to či už v čase pred začatím konania vo forme dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a neskôr aj v súdnom konaní, keďže žalovaný na dohodu nepristúpil. V tomto ohľade bol úspešný, a to, že je povinný žalovanému zaplatiť primeranú finančnú náhradu za jeho podiel je logické, zodpovedá majetkovým právam žalovaného s ohľadom na jeho podiel k predmetnej nehnuteľnosti a vyplateniu tejto finančnej náhrady sa žalobca nikdy nebránil. Preto možno konštatovať, že úspech vo veci mal v skutočnosti žalobca a žalovaný svojim postojom pred začatím konania nepreukázal dostatočnú súčinnosť alebo také okolnosti, pre ktoré by bolo možné v súčasnosti, so zreteľom na vyššie uvedené, postupovať v otázke náhrady trov konania podľa § 257 CSP.
25. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v tomto ohľade aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
26. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).