Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-29-2022.pdf
PDF · 117.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXXX/ XXX, E. F. G., o zaplatenie 16.847,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
9
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.837,22€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16.837,22€ od 24.08.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,88%.
odôvodnenie:
7
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.03.2022 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 16.847,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.847,19 eur od 24.08.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spol. Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili spolu dňa 14.07.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 20.000,- eur. Podľa zmluvy mal žalovaný úver splácať v dojednaných mesačných splátkach. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 08.08.2019 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 16.08.2019. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 24.08.2019 dostal do
omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.02.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 08.09.2021. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 16.847,19 eur.
3. V upomínacom konaní bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Následne žalobca navrhol pokračovanie konania na miestne príslušnom súde, došlo tak k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
4. Na výzvu súdu k doplneniu skutkových tvrdení žalobca uviedol, že žalovaný vyčerpal na úvere sumu 20.000,- eur, pričom uhradil sumu 5.798,43 eur. Z platieb žalovaného bola na istinu započítaná suma 3.152,81 eur, na riadny úrok suma 2.643,15 eur, a na sankčný úrok suma 2,47 eur. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny, ktorá nebola žalovaným uhradená spolu s úrokom z omeškania. Poukázal na to, že veriteľ dňa 04.07.2019 poslal žalovanému výzvu označenú ako tretia upomienka, ktorá výzva bola žalovanému doručovaná dňa 04.07.2019 a žalovaný prevzal predmetnú upomienku dňa 12.7.2019. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovaného, pred uzavretím zmluvy žalovaný právnemu predchodcovi poskytol informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Pri posudzovaní bonity žalovaného bol právnym predchodcom žalobcu zaslaný dopyt na informačný systém SRBI (Spoločný register bankových informácií), prevádzkovaný pre všetky banky spoločnosťou CRIF, keď boli zisťované prípadné nesplácanie/omeškania so splácaním úverov poskytnutých od iných bankových domov.
5. Žalovanému bola žaloba s poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na vyjadrenie k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 12.07.2022. Žalovaný uviedol, že je nezamestnaný a plánuje podať návrh na vyhlásenie osobného bankrotu, ktorý zatiaľ ešte nepodal. Uviedol, že nepopiera, že uzavrel zmluvu o úvere a že úver vyčerpal na splatenie predošlých úverov. Nemal presne spočítané, koľko na splátkach úveru uhradil a nevedel sa vyjadriť k tomu, aké výzvy a kedy mu banka posielala, pretože poštové zásielky preberal nepravidelne. 6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.15Csp/29/2022-123 zo dňa 29.09.2022, ktorým žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď súd konštatoval, že neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože žalovanému nebola doručená riadna a kvalifikovaná výzva na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda výzva, ktorá musí obsahovať aj upozornenie, že po márnom uplynutí lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, aj nebankový subjekt. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 15Csp/2/2023-148 zo dňa 11.10.2023 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom konštatoval nejednotnosť rozhodovacej praxe v tejto otázke, avšak dospel k záveru, že podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu boli splnené a žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom s tým, že výzva nemusí obsahovať upozornenie na následok omeškania, teda na možnosť pohľadávku postúpiť. Súd preto vec opätovne prejednal, pričom za týmto účelom nariadil pojednávanie na deň 19.12.2023, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom podaním doručeným súdu dňa 15.12.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovanému súd doručoval predvolanie na adresu, ktorú žalovaný súdu oznámil pre účely doručovania súdnych písomností ako svoju adresu pre doručovanie (§ 106 CSP), odkiaľ sa však zásielka sa predvolaním vrátila s informáciou, že adresát je na tejto adrese neznámy. Predvolanie sa považuje za riadne doručené žalovanému podľa § 111 ods. 3 CSP dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu dňa 07.12.2023. Žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. 007624111140717 zo dňa 14.07.2017 súd zistil, že spol. Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako
dlžníkovi úver vo výške 20.000,- eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v 95 mesačných splátkach s prvou splátkou splatnou dňa 23.08.2017 a s poslednou splátkou splatnou dňa 23.06.2025. Mesačná splátka pri poskytnutí zľavy z úrokovej sadzby predstavovala sumu 284,41 eur. Úroková sadzba bola 7,90 % ročne po poskytnutí zľavy. RPMN pri poskytnutí zľavy činila 8,56 %, pričom boli uvedené údaje, ktoré vstupovali do výpočtu RPMN. Poplatok za poskytnutie úveru bol 200,- eur, priemerná hodnota RPMN 9,68 %, odplata 8,90 %, najvyššia prípustná výška odplaty 19,62 % a celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť, bola 27.218,95 eur. K zmluve bol predložený zoznam dokladov doložených k flexipôžičke (predložený bol občiansky preukaz žalovaného) a žiadosť žalovaného o flexipôžičku na refinancovanie dvoch starších úverov Tiež bol žalovanému odovzdaný formulár o európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, kde boli zhrnuté dojednané parametre úveru. Predložený bol výpis z úverového registra, z ktorého vyplýva, že žalovaný v čase žiadosti o úver mal skoršie 2 splátkové úvery, kde nemal žiadnu splátku po splatnosti (čo zodpovedá tomu, že úver bol poskytovaný na splatenie 2 skorších splátkových úverov) a tiež mal kontokorentný úver, kde taktiež nebol v tom čase žalovaný v omeškaní s úhradu splátky. Iné úvery neboli zistené. Predložené boli tiež lustrácie v systéme banky, z ktorých vyplýva, že žalovaný v čase žiadosti o úver bol ženatý, počet vyživovaných detí bol 1, nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť a uvedené boli údaje o jeho zamestnávateľovi a pracovnom pomere, zisťovaný bol príjem žalovaného a súčasťou predložených listín je aj verifikácia údajov o žalovanom v Sociálnej poisťovni. Žalovaný bol overovaný v internom systéme banky, vrátane hodnotenia jeho delikvencie pri iných skorších úverových záväzkoch ako aj vrátane vyhodnotenia existujúcej finančnej rezervy. 9. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu, žalovaný vyčerpal sumu 20.000,- eur a žalovaný uhradil sumu 5.798,43 eur, čo sporné nebolo.
10. Treťou upomienkou – pokusom o zmier zo dňa 04.07.2019 veriteľ upozornil žalovaného, že neuhradil záväzky z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 918,83 eur. Bol vyzvaný, aby dlžnú sumu okamžite zaplatil, v opačnom prípade bude banka požadovať, aby žalovaný vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. Táto zásielka bola podľa poštového podacieho hárku zasielaná žalovanému, ktorý si ju prevzal dňa 12.07.2019 (podľa výsledku sledovania poštových zásielok).
11. Výzvou na predčasné splatenie zostatku s príslušenstvom zo dňa 09.08.2019 veriteľ oznámil žalovanému, že napriek predošlým upomienkam neuhradil dlžnú sumu z titulu vyššie uvedenej úverovej zmluvy, a preto v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami vyhlasuje veriteľ k 09.08.2019 predčasnú splatnosť celého úveru s príslušenstvom vo výške 17.507,13 eur, z toho istina 16.847,19 eur, úrok 650,44 eur, poplatky 9,50 eur. Žalovaný bol vyzvaný, aby uvedený dlh zaplatil do 7 dní od doručenia výzvy, inak veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky. Táto zásielka bola žalovanému doručená do vlastných rúk podľa doručenky dňa 16.08.2019. Právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť pri omeškaní dlžníka s úhradou viac než 2 splátok alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace vyplýva z bodu 5 písm. b/ zmluvy o úvere.
12. Dňa 14.02.2020 spol. Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postupca postúpil na postupníka - žalobcu pohľadávky spolu s príslušenstvom a právami s nimi spojenými, pričom v zmysle prílohy k zmluve bola na postupníka postúpená aj pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 16.847,19 eur a príslušenstva, vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy, a to na podklade žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznamované listom zo dňa 17.09.2021. Listom zo dňa 10.02.2022 súčasne žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
13. Zmluvné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. a/ b/ a d/ zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 7 ods. 1 zákona, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Veriteľ poskytujúci úver Všeobecná úverová banka, a.s. (VÚB, a.s.) ako banka v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.07.2017 možno normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku.
15. V konaní mal súd listinnými dôkazmi preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.07.2017 uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 20.000,- eur, ktorý mal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. súd skúmal, či zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti a žiadna taká náležitosť, ktorej absencia by spôsobovala, že dlžník nevie posúdiť rozsah svojho záväzku, nechýba. Nakoľko žiadna z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere neabsentuje, nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z). Rovnako tak súd má za to, že veriteľ riadne skúmal schopnosť žalovaného úver splácať, keď uviedol, z akých zistení vychádzal, mal overený príjem, vychádzal z výšky ostatných nákladov žalovaného so zohľadnením jeho sociálnej situácie a počtu vyživovaných osôb. Predložil lustráciu z úverového registra, z ktorého nič nenasvedčovalo, že by žalovaný nebol bonitný, keď síce v danom čase mal dva úvery, ale žiaden v omeškaní. Napokon, tieto dva úvery mali byť v zmysle údajov vyplývajúcich z výpisu zo systému banky práve sporným úverom refinancované, z čoho potom vyplýva, že (okrem kontokorentného úveru, pri ktorom žalovaný nebol v omeškaní) mu po poskytnutí sporného úveru žiaden iný úverový záväzok neostal. Neboli tiež evidované žiadne negatívne záznamy v úverovom registri vo vzťahu k žalovanému od žiadnej finančnej inštitúcie. Veriteľ overoval žalovaného aj dopytom v databáze Sociálnej poisťovne. Žalobca riadne objasnil, z akých dostupných údajov vychádzal veriteľ pri overení bonity klienta. Súd nezistil v procese overovania bonity porušenie povinností veriteľa. Napokon, žalovaný úver aj dlhšiu dobu splácal, keď uhrádzal splátky od augusta 2017 celkom pravidelne do apríla 2018 a následne s miernymi omeškaniami až do apríla 2019, čo tiež svedčí tomu, že splátky v čase poskytnutia úveru boli v jeho možnostiach.
16. Súd posúdil z úradnej povinnosti aj premlčanie (§ 54a Občianskeho zákonníka) a tiež nezistil, že by akákoľvek časť uplatneného dlhu bola premlčaná. Žalovaný uhradil na istine, úrokoch a poistnom sumu 5.798,43 eur, čo vystačilo na úhradu 20 celých splátok s poistným a časť 21. splátky s poistným, teda uhradené boli splátky splatné od 23.08.2017 do 23.03.2019 a časť splátky splatnej 23.04.2019. Neuhradené teda ostali splátky splatné od 23.04.2019 a neskoršie (splátky splatné od 08/2019 sa stali splatnými vyhlásením predčasnej splatnosti k 09.08.2019). Žaloba na súde bola podaná 04.03.2022, a teda premlčané by len teoreticky mohli byť splátky splatné 3 roky spätne pred týmto dátumom, teda splatné pred 04.03.2019. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tie však boli všetky uhradené, nezaplatené totiž ostali len splátky splatné od apríla 2019. Žiadna časť nároku tak nie je teda premlčaná.
17. Súd konštatuje, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti preukázateľne boli splnené podmienky, keďže celkovo žalovaný uhradil len 20 celých splátok (21.splátku iba čiastočne) Uhradené tak boli riadne a celkom splátky len do 23.03.2019. K vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo k 09.08.2019, ku ktorému dňu bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátok splatných v apríli 2019 (táto bola zaplatená iba čiastočne), v máji 2019, júni 2019 a júli 2019 (tieto neboli zaplatené vôbec). Súčasne bol žalovaný v predošlej výzve zo dňa 04.07.2019 na túto možnosť upozornený tak, ako to ukladá ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak bol v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní trvajúcom nepretržite viac ako 3 mesiace s úhradou splátok a bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru v prípade nedoplatenia dlžných splátok. Na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru boli tak splnené zákonné podmienky. Doručovanie listín bolo dokladované potvrdeniami o doručovaní, z ktorých vyplýva, že písomnosti sa dostali do sféry dispozície žalovaného. Súd tiež dodáva, že možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplývala z čl. 5 písm. b/ zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda veriteľ bol oprávnený využiť túto možnosť, nakoľko žalovaný prestal riadne a včas splátky úveru splácať.
18. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a žiadosti o postúpenie a prevod, a to ku dňu 14.09.2021, pričom predmetom postúpenia bola aj pohľadávka (po zosplatnení a ukončení zmluvy) postupcu voči žalovanému. V čase postúpenia pohľadávky bola celá pohľadávka z úverovej zmluvy splatná, pričom žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v pretrvávajúcom omeškaní s jej úhradou viac ako 90 dní. Pri postúpení pohľadávky bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keď právny predchodca žalobcu – banka výzvou vyzval žalovaného na úhradu omeškanej pohľadávky, čo napokon konštatoval aj odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí. Preto súd konštatuje, že boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky aj podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (existencia splatnej pohľadávky, omeškanie dlžníka trvajúce nepretržite viac ako 90 dní, výzva veriteľa pred zamýšľaným postúpením pohľadávky adresovaná dlžníkovi s výzvou na úhradu). Súd je napokon viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí, v zmysle ktorého bolo preukázané splnenie všetkých podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda súd konštatuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
19. Žalobca si uplatňuje sumu istiny 16.847,19 eur (ako rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a platbami žalovaného započítanými na istinu úveru). Výška čerpanej istiny úveru vyplýva riadne z výpisu z úverového účtu – 20.000 eur, ktoré čerpanie nebolo sporné, pričom na istinu boli započítané platby v sume 3.152,81 eur, čo matematicky zodpovedá aj uplatnenému dlžnému zostatku úverovej istiny (16.847,19 eur). Suma 2.643,15 eur bola započítaná na úroky, ktorých nezaplatený zostatok si však žalobca v tomto spore neuplatňuje. Súd však zohľadnil aj platby žalovaného vykonané počas trvania zmluvného vzťahu na úhradu poplatkov za upomienky, ktoré platby v súčte činili podľa výpisu z úverového účtu sumu 7,50 eur. Súd túto sumu započítal na úhradu, poníženie istiny, nestotožnil sa s tým, že tu bol nárok veriteľa na opakované úhrady poplatkov za upomienky. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že od júna 2018 do apríla 2019 veriteľ žalovanému účtoval 5 krát poplatok za upomienku po 1,50 eur za každú, pričom žalovaný uhradil 5 krát po 1,50 eur. Žalobca ani nezdôvodnil, za ktoré upomienky a kedy zasielané boli tieto poplatky účtované (výzvy doručené súdu z 04.07.2019 a 09.08.2019 nespadajú do obdobia účtovania poplatkov), aby súd mohol preskúmať jednak účelnosť zasielania upomienok a to, či skutočne boli zasielané žalovanému, akou formou a pod. Žiadna upomienka zasielaná v predmetnom období nebola tvrdená ani preukázaná a už vôbec nebolo tvrdené ani preukázané vyhotovenie a zasielanie 5 upomienok a dôvod, pre ktorý v tom – ktorom mesiaci veriteľ k upomienke pristúpil. Súd preto na započítanie sumy 7,50 eur na úhradu týchto poplatkov neprihliadol a použil túto sumu na čiastočnú úhradu zostatku istiny. Súčasne súd neprihliadol na to, že časť platieb žalovaného
počas trvania zmluvného vzťahu v sume 2,47 eur podľa výpisu z úverového účtu bola použitá na úhradu položky označenej ako „sankčné úroky“. Žalobca nezdôvodnil, o aké úroky ide, akého druhu, či o úroky z omeškania a ak áno, v akej sadzbe, z akých dlžných súm a za aké obdobia boli takto úroky z omeškania účtované a aj uhrádzané, a preto nepreukázal dôvodnosť započítania platieb žalovaného v sume 2,47 eur na tento „sankčný úrok“. Súd preto na započítanie sumy 2,47 eur na úhradu týchto úrokov neprihliadol a použil túto sumu na čiastočnú úhradu zostatku istiny. Nezaplatený zostatok istiny (16.847,19 eur -7,50 eur -2,47 eur) potom činí 16.837,22 eur. Keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný zaplatil sumu 16.837,22 eur, súd žalobe v tejto časti ako dôvodnej vyhovel. Vo zvyšku požadovanej istiny s úrokom z omeškania súd žalobu zamietol.
20. Žalobca si tiež uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy úverovej istiny 16.847,19 eur (teda len úverová istina bez príslušenstva) od 24.08.2019 do zaplatenia. Predčasná splatnosť bola vyhlásená k 09.08.2019, žalovaný bol v omeškaní s úhradou celej zosplatnenej istiny, ako už bolo vyššie uvedené, kontinuálne, pretože poslednú čiastkovú platbu vykonal v apríli 2019 a odvtedy nevykonal žiadnu platbu. Ak si žalobca uplatnil úroky z omeškania od 24.08.2019, v tento deň žalovaný bol vzhľadom na deň vyhlásenia konečnej splatnosti úveru (09.08.2019) v omeškaní s úhradou dlžnej istiny. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti z 09.08.2019 s výzvou na plnenie si žalovaný prevzal do vlastných rúk 16.08.2019, plniť mal do 7 dní od jej doručenia, teda do 23.08.2019. Dňa 24.08.2019 tak bol v omeškaní. Úroky z omeškania boli uplatnené v sadzbe neprevyšujúcej najvyššiu prípustnú výšku zákonných úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia 87/1995 Z.z.. Povinnosť platiť úroky z omeškania z dlžnej sumy až do jej zaplatenia pritom vyplýva z cit. ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal úroky z omeškania z priznanej dlžnej istiny 16.837,22 eur až do zaplatenia, vo zvyšku (úroky z omeškania zo sumy 9,97) súd žalobu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy istiny 16.847,19 eur. Súd žalobcovi priznal sumu 16.837,22 eur, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 99,94%. Žalovaný bol úspešný vo zvyšku, teda v 0,06 %. Čistý úspech žalobcu (úspech – neúspech) je 99,88 %. Súd preto žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
2
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.