Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/21/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľa: NEX - BAU s.r.o., Trstice 267, IČO: 36269107, zastúpeného JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, Krajinská 30, Bratislava, proti odporcovi: KOMBI program s.r.o., Galvaniho 10, Bratislava, IČO: 35859059, zastúpenému Advokátskou kanc. Bugala-Ďurček s.r.o., Radvanská 29, Bratislava, o zaplatenie 7.839,24 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.839,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 716,16 eur od 16.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.421,06 eur od 16.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.092,21 eur od 16.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.092,21 od 16.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.092,21 eur od 16.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 424,65 eur od 16.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.343,03 eur od 16.2.2007 do zaplatenia a zo sumy 657,70 eur od 16.2.2007 do zaplatenia a trovy konania v sume 3.072,69 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.6.2007 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 7.839,24 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za dodaný tovar na základe kúpnej zmluvy. V priebehu konania svoj návrh upravil v tom zmysle, že medzi účastníkmi bola ústnou formou uzavretá mandátna zmluva, na základe ktorej pracovníčka odporcu G.. Č. zabezpečovala prácu pre navrhovateľa. Práce preberal stavbyvedúci odporcu G.. X.. Po vykonaní prác boli vystavené faktúry, ktoré navrhovateľ doručil odporcovi, pričom odporca faktúry nevrátil, ani nič nenamietal. G.. Č. vždy oznámila konateľovi navrhovateľa konkrétne pracoviská, teda rodinné domy, kde bolo potrebné vykonať betonáž. Zmluvný vzťah bol uzatvorený medzi obchodnými spoločnosťami, čo je zrejmé aj z vystavených faktúr. Odporca nenamietal, že by vo faktúrach bol uvedený nesprávny dodávateľ. Faktúry vystavovala spoločnosť NEX

- BAU s.r.o., a tieto boli v minulosti aj uhrádzané, a to aj v tých prípadoch, keď boli písomné objednávky vystavené na pána Lukáča.

Odporca nárok navrhovateľa neuznal. Namietal, že navrhovateľ nedoložil právny titul, na základe ktorého sa od odporcu domáha žalovanej istiny. Všetky zmluvné vzťahy boli uzatvorené s pánom Gejzom Lukáčom ako fyzickou osobou a nie so spoločnosťou navrhovateľa. Má za to, že na strane navrhovateľa je nedostatok jeho aktívnej legitimácie k podaniu návrhu v tejto veci.

Odporca uviedol, že zmluvný vzťah vznikol na základe rámcovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou ŠTUDIO - plus s.r.o. a Gejzom Lukáčom ako fyzickou osobou a objednávky sa mali dávať prostredníctvom Kombi program s.r.o. t.j. odporcu. Nebola uzavretá žiadna ústna dohoda s navrhovateľom. Práce, ktoré sa vykonávali, boli robené na základe rámcovej zmluvy, na jej základe sa

robili písomné objednávky a zápisnične sa malo dielo prevziať. Odporca nenamietal vykonanie prác živnostníkom, ale namietal ich vykonanie obchodnou spoločnosťou, ktorá z toho dôvodu nie je aktívne legitimovaná na podanie takejto žaloby.

Odporca namietal termíny začatia a ukončenia prác, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, aká bola dohoda o cene, pretože niektoré objednávky sú podpísané len navrhovateľom. Tvrdí, že dohodnutá cena bola 125,- Sk /1m2, pričom takáto cena mala byť uplatnená na všetky prípady. Ďalej namietal faktúru s koncovým číslom 16 - rodinný dom - Mesároš z dôvodu, že nebola podpísaná objednávka, tým pádom nebola dohoda o cene a termín začatia a ukončenia prác nezodpovedá skutočnosti. Takisto pri faktúre s koncovým číslom 14 - rodinný dom - Bogár - namietal nezrovnalosti, pokiaľ ide o začatie a ukončenie prác. Poukázal na reklamáciu zo dňa 10.11.2006.

Odporca si v priebehu konania uplatnil proti navrhovateľovi nárok na náhradu škody a to do výšky žalovanej sumy. Uviedol, že spoločnosť ŠTUDIO - 21 plus s.r.o. si uplatnila u odporcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa rámcovej zmluvy uzavretej medzi odporcom a ŠTUDIO plus s.r.o. v dôsledku omeškania so stavebnými prácami na rodinných domoch. Keďže navrhovateľ tvrdí, že práce vykonávala obchodná spoločnosť a nie živnostník G. Lukács, domáha sa odporca náhrady škody od navrhovateľa titulom omeškania so ukončením prác, resp. túto svoju pohľadávku započítava.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom konateľa navrhovateľa Gejzu Lukácsa, výsluchom konateľa odporcu Ing. Vladimíra Juríka, výsluchom svedka G.. X. X. a svedkyne G.. D. Č. a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 20.8.2006 bola medzi spoločnosťou ŠTUDIO - 21 plus, s.r.o, ako objednávateľom a zhotoviteľom Gejzom Lukáčom, uzatvorená rámcová zmluva o spolupráci pri výstavbe rodinných domov, ktorá bola doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 2.10.2006. V zmysle čl. II ods. 1 písm. a) zmluvy objednávateľ na základe požiadaviek investora predloží zhotoviteľovi objednávku cestou spoločnosti KOMBI program, s.r.o. na zabezpečenie diela vrátane prepravy prípadného materiálu a osôb na stavbu, ktorú určí objednávateľ.

Dňa 25.6.2003 bola medzi spoločnosťou ŠTUDIO - 21 plus, s.r.o., ako poskytovateľom a spoločnosťou KOMBI program, s.r.o., ako nadobúdateľom, uzatvorená licenčná zmluva na realizáciu systému výstavby rodinných domov "KOMBI program".

Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. na sumu 657,70 eur, splatnú dňa 15.2.2007, č. na sumu 1.343,03 eur, splatnú dňa 15.2.2007, č. na sumu 424,65 eur, splatnú dňa 15.2.2007, č. na sumu 1.092,21 eur, splatnú dňa 15.2.2007, č. na sumu 1.092,21 eur, splatnú dňa 15.2.2007, č. na sumu 1.092,21 eur, splatnú dňa 15.2.2007, č. na sumu 1.421,06 eur, splatnú dňa 15.2.2007 a č. na sumu 716,16 eur, splatnú dňa 15.2.2007.

Čo sa týka dohody o cene, navrhovateľ uviedol, že on prijímal objednávky od pani Č.. Z dôvodu, že každá stavba bola iná, cena sa určovala vždy podľa jednotlivej stavby.

Svedok G.. X. X., ktorý pracoval pre odporcu ako stavbyvedúci, k veci uviedol, že odporca podpisoval s každým dodávateľom rámcové zmluvy. Na jednotlivé zákazky sa potom dávali písomné objednávky. Tieto objednávky dával odporca prostredníctvom zamestnankyne G.. Č.. Preberací protokol podpisoval on a navrhovateľ, pričom tento protokol bol podkladom pre fakturovanie. K rozporu na preberacom protokole - rodinný dom Bogár - ohľadom termínu začatia (3.10.2006) a ukončenia (4.10.2006) stavby, pričom v stavebnom denníku je uvedený ako termín ukončenia deň 12.10.2006 svedok uviedol, že je možné, že na niektorých protokoloch sú uvedené termíny podľa objednávky, taká bola rutina.

Zo svedeckej výpovede svedkyne G.. D. Č., ktorá bola zamestnaná ako prípravár, rozpočtár v spoločnosti odporcu, súd zistil, že počas vykonávania prác sa dávali priebežne objednávky. Išlo o

písomné objednávky, ktoré zadávala ona. Uviedla, že je toho názoru, že navrhovateľ všetky objednané práce vykonal, pričom si nepamätá, že by bol v omeškaní, resp. že by boli nejaké reklamácie. Cena za prácu bola dohodnutá ako jednotková cena na m2 tak, ako je uvedené v objednávkach. Objednávky zadával G. Lukácsovi ako zástupcovi obchodnej spoločnosti.

Podľa právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 365 Obch. zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jej časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušením povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa je oprávnený.

Súd sa zaoberal predovšetkým obranou odporcu, ktorá spočívala v námietke nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa a v prípade, že súd dospeje k záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný, v kompenzačnej námietke titulom náhrady škody.

Odporca oprel svoje tvrdenia o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa ako obchodnej spoločnosti o rámcovú zmluvu zo dňa 20.8.2006, ktorú uzavrela spoločnosť ŠTUDIO plus s.r.o. a Gejza Lukács. Súd je toho názoru, že predmetná rámcová zmluva je neplatná pre nedostatok podstatných náležitostí pre uzavretie zmluvy a pre jej neurčitosť. V rámcovej zmluve bol ako zhotoviteľ uvedený Lukáč Gejza, identifikovaný jeho rodným číslom, adresou a číslom účtu. Súd porovnal číslo účtu na rámcovej zmluve a na faktúrach, pričom zistil, že sa jedná o podnikateľský účet obchodnej spoločnosti. Keďže nie je možné s určitosťou povedať, ktorý subjekt uzatvoril zmluvu za zhotoviteľa, či Gejza Lukács vystupuje ako fyzická osoba alebo ako konateľ obchodnej spoločnosti, považuje súd túto zmluvu za neplatnú. Presná identifikácia subjektu právneho úkonu je jedným zo základných predpokladov vzniku a platnosti právneho úkonu. Navyše je potrebné upriamiť pozornosť aj na fakt, že v ustanovení čl. II, ods. 1, písm. a) tejto zmluvy je upravené postavenie spoločnosti odporcu v tomto zmluvnom vzťahu, pričom odporca nie je účastník tejto zmluvy, odporca túto zmluvu nepodpísal. Ani výkladom tohto ustanovenia za použitia § 35 ods. 3 Občian. zákonníka súd nemá za objasnené, aké je postavenie a viazanosť spoločnosti odporcu touto zmluvou. Toto zmluvné ustanovenie je nejasné, nezrozumiteľné, čo je dôvodom spôsobujúcim jeho neplatnosť.

Preto súd zameral dokazovanie najmä na preukázanie skutočnosti, či boli práce navrhovateľom vykonané, a teda či je možné ustáliť, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah zmluvy o dielo podľa . Súd mal za preukázané, že práce boli objednávané písomnými objednávkami, ktoré zadávala pani Č.B. ako zamestnankyňa odporcu. Práce boli na základe objednávok aj skutočne vykonané, čo potvrdil sám odporca. Z toho možno odvodiť, že medzi účastníkmi došlo konkludentným prejavom

vôle k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Odporca za vykonané dielo však navrhovateľovi nezaplatil vyfakturované sumy, pričom faktúry ani nevrátil, ani nereklamoval, navyše niektoré akceptoval, avšak neuhradil.

Čo sa týka aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní, ktorú odporca namieta, súd poukazuje na svedeckú výpoveď p. Č., ktorá potvrdila, že objednávky zadávala obchodnej spoločnosti, tak aj na zápisnice o odovzdaní predmetu diela, na ktorých je navrhovateľ označený ako obchodná spoločnosť. Odporca v minulosti navrhovateľovi ako obchodnej spoločnosti faktúry uhrádzal, nereklamoval ich, ani ich nevracal späť. Skutočnosť, že práce vykonala obchodná spoločnosť a nie fyzická osoba, vyplýva predovšetkým zo zápisníc o odovzdaní predmetu diela. Súd mal preto za dostatočne preukázané, že zmluvnou stranou zmluvy o dielo je na strane zhotoviteľa navrhovateľ, z čoho vyplýva jeho aktívna legitimácia na podanie tohto návrhu.

K námietkam odporcu ohľadom termínov začatia a ukončenia prác súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť odporcu ako objednávateľa plniť si svoju povinnosť zo zmluvy o dielo, a to zaplatiť fakturované sumy za dielo. Navyše, odporcovi sa nepodarilo toto omeškanie navrhovateľa relevantne preukázať. Zo zápisníc o odovzdaní predmetu diela (na RD Bogárová, RD Meszároš, RD Švihrová a RD Višňovský) vyplýva, že termín ukončenia stavebných prác bol dodržaný. Opak súdu odporca nepreukázal. Jedine na zápisnici o odovzdaní predmetu diela k RD Žarnovičan nie je uvedené, či bol dodržaný termín ukončenia. Faktúru na práce na tomto dome ale odporca nenamietal. Súd poukazuje v tejto súvislosti na svedeckú výpoveď svedka G.. X., ktorý uviedol, že k prevzatiu prác nemuselo dôjsť bezprostredne po ich vykonaní. Námietka odporcu ohľadom ukončenia prác je preto aj touto svedeckou výpoveďou vyvrátená. Skutočnosť, že práce neboli prevzaté, ešte neznamená, že práce neboli vykonané.

Cena za dielo, ktorú právny zástupca odporcu v konaní namietal, vyplýva z objednávok, ako na to poukázala svedkyňa G.. Č.. Po zadaní objednávok, ktoré, ako uviedol svedok G.. X., zadávala väčšinou pani G.. Č., a to písomne, boli práce vykonané a boli vystavené faktúry. Vykonanie prác a cenu nerozporoval ani konateľ odporcu, ten iba namietal, že neboli dodržané harmonogramy prác.

Súd zamietol návrh odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka P.. P.. U., pretože tento dôkaz považoval vzhľadom na vykonané dôkazy za nadbytočný. Navrhnutý svedok sa mal vyjadriť k dohode o cene, pričom konateľ odporcu nespochybňoval vykonanie prác ani cenu, tvrdil iba, že práce vykonal fyzická osoba a nie navrhovateľ. Otázkou aktívnej legitimácie sa súd vysporiadal ako je uvedené vyššie.

Keďže súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako obchodná spoločnosť je v konaní aktívne legitimovaný a vznikol mu nárok na zaplatenie ceny za dielo, zaoberal sa kompenzačnou námietkou odporcu titulom náhrady škody. Tento nárok voči navrhovateľovi preukázal odporca výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty od spoločnosti ŠTUDIO - 21 plus s.r.o. zo dňa 2.7.2008, výzvou na úhrady škody zo dňa 14.5.2009 adresovanou navrhovateľovi a výpisom z účtu zo dňa 6.5.2009. Podľa názoru súdu odporca nepreukázal porušenie povinnosti navrhovateľom, ani vznik škody. Ako už bol uvedené, v konaní nebolo

preukázané, že by sa dostal navrhovateľ do omeškania a nebolo preukázané, že odporcovi konaním navrhovateľa vznikla škoda. Odporca uviedol, že mu jeho partner ŠTUDIO - plus s.r.o. vyčíslil zmluvnú pokutu, ale súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal, že údajnú škodu vo výške 13.035,25 eur aj v skutočnosti zaplatil. Predložil súdu výpis z účtu zo dňa 6.5.2009, z ktorého nie je zrejmé na základe akého

právneho titulu odporca uhradil tejto spoločnosti sumu 10.387,41 eur. Vznik škody je jeden zo základných atribútov nároku na náhrady škody, keďže nebol preukázaný, súd na obranu odporcu neprihliadol a má za to, že pohľadávka navrhovateľa nemohla zaniknúť započítaním. Z listinných dôkazov je zrejmé, že neexistuje započítateľná pohľadávka odporcu voči nároku navrhovateľa.

Keďže odporca nezaplatil cenu za dielo v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania. Súd preto rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi okrem istiny aj úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr až do ich zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 470,23 eur, z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. za 9 úkonov právnej služby pri sadzbe 237,34 eur/1 úkon, DPH vo výške 405,85 eur, 2 x režijný paušál 5,91 eur, 4 x režijný paušál 6,31 eur, 3 x režijný paušál 6,95 eur, DPH z 2 režijných paušálov vo výške 2,64 eur (od nadobudnutia účinnosti novely vyhl. č. , v zmysle ktorej patrí advokátov aj náhrada DPH z režijných paušálov), čo spolu predstavuje trovy konania v sume 3.072,69 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za pokus o zmier, nakoľko tento úkon bol vykonaný pred začatím súdneho konania. Súd takisto nepriznal navrhovateľovi náhradu za vyjadrenie k odporu zo dňa 18.12.2007, nakoľko navrhovateľ žiadne vyjadrenie k odporu nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.