Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-136-2001.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/136/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr.Martinom Lopuchom, PhD., v právnej veci žalobcu P.rávne zastúpeného JUDr. Danou Čukylovou, advokátkou AK Michalovce, Masarykova 51, proti žalovanému DMF a.s. so sídlom v Michalovciach, Lastomírska 9, právne zastúpeného JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom AK Michalovce, Nám. Slobody 3, o zaplatenie 569,91 EUR s príslušenstvom a protinávrhu žalovaného, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 256,68 EUR / 7.732,80 Sk/ so 17,6% úrokom z omeškania od 1.10.2000 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Vzájomný návrh do výšky 20,04 EUR / 603,60 SK / z a m i e t a.
Vo zvyšku konanie o vzájomnom návrhu z a s t a v u j e.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá došla súdu dňa 14.2.2001, žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 4.501.- Sk so 17,6% úrokom od 1.8.2000 do zaplatenia, 4.448.- Sk so 17,6% úrokom od 1.9.2000 do zaplatenia, 8.220.- Sk so 17,6% úrokom od 1.10.2000 do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že u žalovaného pracoval od 1.1.1999 na základe pracovnej zmluvy. Dňa 31.8.2000 pracovný pomer zrušil okamžite podľa § 54 ods.1, písm. b Zákonníka práce listom doručeným žalovanému 31.8.2000. Žalovaný mu nezaplatil mzdu za mesiac jún 4.501.- Sk, jún 4.448.- Sk. Dlžná suma na odstupnom činí 8.220.- Sk.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Predložil dohody o náhrade škody z 10.7.2000 a 1.8.2000, ktorými sa žalobca zaviazal voči žalovanému nahradiť mu sumy 5.502,40 Sk, 5.403,90 Sk z titulu tzv. nadspotreby a za poškodenie 3 ks listových pier sumu 5.575.- Sk. Žalovaný v priebehu konania sa domáhal úhrady tejto škody a vrátenia súm 16.811.- Sk a 9.420.- Sk, ktoré ako zálohy na pracovnú cestu zaplatil žalobcovi v r. 2000. Písomným podaním z 10.11.2008 žalovaný svoj vzájomný návrh v zmysle § 98 OSP ponížil na sumu 603,60 Sk.
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 27.4.2001 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 17.169,-Sk so 17,6% úrokom a k trovám konania. Krajský súd Košice uznesením z 11.4.2002
rozsudok zrušil. Zrušil i rozsudok prvostupňového súdu z 15.12.2005 po zrušení uznesenia Krajského súdu Košice dovolacím súdom.
Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovné:
Žalobca bol zamestnancom žalovaného od 1.1.1999 do 31.8.2000. Dňa 31.8.2000 žalobca okamžite zrušil pracovný pomer u žalovaného z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdu za mesiac jún 2000 vo výške 3.736,-Sk. 10.7.2000 uzatvoril so žalobcom dohodu o náhrade škody, v ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému nahradiť škodu, ktorú mu mal spôsobiť dňa 5.6. - 9.6.2000 pri preprave motorovým vozidlom do Nemecka a späť z dôvodu tzv. nadspotreby 181 litrov nafty, čo zodpovedá škode 5.502,40 Sk zrážkami zo mzdy po 2.500.- Sk mesačne, počnúc mesiacom jún 2000 až do zaplatenia. Dňa 10.7.2000 uzatvoril ďalšiu dohodu, ktorou sa zaviazal žalovanému nahradiť škodu 5.403,90 Sk, ktorú mal spôsobiť v dňoch 23.6. - 30.6.2000 pri preprave motorovým vozidlom do Nemecka a späť, tzv. nadspotrebou 172,1 litra nafty zrážkami zo mzdy mesačne 2.500.- Sk a počnúc júnom 2000 až do zaplatenia. 1.8.2000 účastníci uzavreli v poradí tretiu dohodu, v ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému nahradiť škodu, ktorú mu mal spôsobiť v mesiaci júl 2000 pri preprave tovaru do Nemecka a späť na návese poškodením 3 kusov listových pier, čo zodpovedá škode 5.572.- Sk, zrážkami zo mzdy po 1.500.- Sk mesačne, počnúc júlom 2000 až do zaplatenia. Žalovaný z dôvodu uzatvorenia týchto dohôd o náhrade škody zrazil z júnovej mzdy žalobcu 5.000.- Sk a zo mzdy za mesiac júl 2000 1.500.- Sk. Žalobcovi za mesiace jún a júl žalovaný nevyplatil nič. Nevyplatil mu ani náhradu mzdy vo výške dvojnásobku priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že on žiadnu dohodu o náhrade škody nepodpísal. Podpísal len prázdny papier. K takémuto úkonu ho prinútil garážmajster Marián Fabián, ktorý pohrozil, že ak nepodpíše prázdne tlačivo, výplatu nedostane. Nie je si vedomý, žeby pri jazde mu vyšla nadspotreba. Chodil na vozidle vyrobenom v r. 1991 alebo 1992, v starom vozidle Volvo F12. V súčasnosti chodí na novom vozidle zn. Iveco. To má normovanú spotrebu 32 litrov na 100 km, v skutočnosti dosahuje 36 litrov. Čo sa týka údajnej škody 3 ks listových pier na návese MI 302 YA, tieto perá sa zlomili. Nie však jeho zavinením, ale v dôsledku spotreby. Boli totiž opotrebované. K zlomeniu došlo pri jazdení.
Zo svedeckej výpovede svedka L.plýva, že on žiaden nátlak na žalobcu nevykonával. Nadspotrebu vypočítaval on. Žalobca listové perá poškodil. Je to bežná závada na vozidlách.
Znalec Ing.. vypovedal, že spotreba sa zisťuje maximálne do výšky rýchlosti vozidla 80 km/h. Akonáhle vozidlo jazdí vyššou rýchlosťou, vzniká nadspotreba. K zvýšeniu spotreby prispieva aj to, či sa s vozidlom jazdí na kopcovitom teréne, tiež štýl jazdy. Z tachografových krúžkov zistil, že s vozidlom žalobca jazdil niekedy rýchlosťou cez 100 km/h. Ako znalec na vozidle nevykonal jazdnú skúšku, lebo vozidlo je rozobraté. Znalec pri výsluchu dňa 25.6.2009 zároveň uviedol, že štýl jazdy žalobcu väčšou rýchlosťou ako 100km/hod pri jazdení z kopca do protiľahlého kopca nie je možné označiť ako neekonomický.
Z pracovnej zmluvy z 1.1.1999 vyplýva, že žalobca nastúpil pracovať k žalovanému ako vodič dňa 1.1.1999.
Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti z 1.1.1999, žalobca prevzal na seba hmotnú zodpovednosť za motorové vozidlo, jeho inventár, prepravujúci tovar, pohonné hmoty a finančné prostriedky, ktoré mu boli zverené.
Podľa ust. § 111 ods.1 ZP, zákon č. 65/1965 Zb., v znení neskorších právnych predpisov (ZP) zamestnancovi prislúcha za vykonanú prácu mzda.
Podľa § 119 ods.1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nie je dohodnuté iné obdobie.
Podľa § 54 ods.3 cit. Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite zrušil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.
V konaní súd nedokazoval nesporné skutočnosti medzi účastníkmi ohľadne čistej mzdy žalobcu za mesiac jún 2000 3.736,-Sk, júl 2000 3.798,-Sk ( tvrdenia, písomné podanie z 10.11.2007 a pojednávanie 25.6.2009 ). Výška náhrady mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov sa vypočítava z primerného zárobku žalobcu. Ten bol vypočítaný podľa § 17 ods. 1, 2, 5 zák. č. 1/1992 Zb. o mzde. Rozhodným obdobím bol druhý kalendárny štvrťrok. V ňom žalobca dosiahol hrubý zárobok 4.063,-Sk pri odpracovaní 153 hodín za apríl 2000, 4.675,-Sk za odpracovaných 179 hodín, za máj 2000 a 4.501,-Sk za 187 hodín v mesiaci jún 2000. Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených výplatných pások / čl.338 až čl.341 spisu / a tvrdení žalobcu v podaní z 29.5.2009. Na kalendárny rok 2000 pripadalo celkovo 247 pracovných dní. Ak tento údaj sa vydelí 12, v kalendárnom roku 2000 priemerný počet pracovných dní v 1 mesiaci predstavuje 20,58 /247:12/. Pri 42,5 hodinovom pracovnom týždni žalobcu, teda 8,5 hodinovej dĺžky denného pracovného času / potvrdenie zamestnávateľa čl.9 spisu/, tak priemerný počet pracovných hodín na 1 mesiac predstavuje 174,93. Priemerný hodinový zárobok žalobcu činí 25,51Sk /4.063+4.675+4.501/ : 519 /153h+179h+187h/. Priemerný zárobok žalobcu tak predstavuje 4.462,50Sk /174,93x25,51/. Za výpovednú dobu 2 mesiacov tak žalobcovi patrí 8.925,-Sk.
Z prednesu právního zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.6.2009 a skôr predložených výplatných pások žalobcu vyplynul skutočný rozsah odpracovaných hodín žalobcu v rozhodnom období. Za 4/2000 žalobca odpracoval 170 hod., za 5/2000 195,5 hod. a za 6/2000 187 hod.. Priemerný hodinový zárobok tak predstavuje 23,96 Sk ( 13.239:552,5 ) a náhrada mzdy za výpovednú dobu 2 mesiace 8.383,65 Sk ( ( 174,93x23,96)x2)
Žalovaný namietal, že nárok na mzdu a náhradu mzdy žalobcovi nepatrí z dôvodu vzniku škody, ktorú mu spôsobil nadspotrebou v mesiacoch jún 2000 vo výške 5.502,40Sk a 5.403,90 Sk. Titulom týchto zmlúv žalobcovi zo mzdy za mesiac jún zrazil 5.000,-Sk/ vyjadrenie čl. 86/, na základe dohody z 1.8.2000 ktorou sa žalobca zaviazal k náhrade 5.572,-Sk z dôvodu poškodenia 3ks listových pier, 1.500,-Sk zo mzdy za mesiac júl 2000. Z dôvodu nevyúčtovanej zálohy na pracovnú cestu 9.420,-Sk žalovaný však žiadal zaviazať žalobcu k zaplateniu i ohľadne zvyšku neuhradenej škody a nedoplatku na nevyúčtovaných pracovných cestách 16.811,-Sk a 9.420,-Sk / vyjadrenie žalovaného čl.20, čl. 206, prednes čl.227, odvolanie /. Nárok žalovaného ohľadne zaplatenia 25.543,-Sk ( 42.712-17.169 ) mal tak povahu vzájomného návrhu v zmysle § 98 OSP. I krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení potvrdil uplatnenie vzájemného návrhu v zmysle § 98 OSP, v ktorom je potrebné ustáliť jeho výšku. Žalovaný písomným podaním z 10.11.2008 v spojení so svojím prednesom na pojednávaní dňa 25.6.2009 jednoznačne určil uplatnené Z. voči žalobcovi v tomto konaní 17.772,60Sk, teda o 603,60 Sk nad nárok žalobcu uplatnený v konaní. Výšku vzájemného návrhu tak návrhu ustálil na 603,60Sk / 17.772,60Sk-17.169,-Sk/. Z tohoto dôvodu bolo konanie o vzájomnom návrhu v časti - do výšky 24.939,40 Sk (25.543Sk-603,60 Sk ), teda 827,84 EUR podľa § 96 ods. OSP zastavené.
Všetky 3 dohody účastníkov o náhrade škody a o spôsobe jej úhrady z 10.7.2000 a z 1.8.2000 nezakladajú predpoklad existencie takejto škody a jej zodpovednosti zo strany zamestnanca - žalobcu. Preto žalovaný bol nútený v konaní preukázať , že škodu vyplývajúcu z „dohôd“ mu spôsobil žalobca v uvedenej výške. Dôkazné bremeno však žalovaný neuniesol.
Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že žalobca pri jazdení vozidlom Volvo F12 v mesiaci jún a júl 2000 si nepočínal tak, aby nedošlo k škode na majetku žalovaného /§ 171 ods.1 ZP/, spôsobil škodu, a že za túto škodu v zmysle § 172 ods.1 zodpovedá. Znalec síce na tachografických krúžkoch zistil, že v určitých prípadoch žalobca jazdil s vozidlom rýchlosťou vyššou ako 80 km/h, v niektorých
prípadoch i 100 km/h, čo mohlo spôsobovať nadspotrebu. Žalobca znalcovi logicky oponoval, že takýto štýl jazdy používal pri jazde z kopca, pretože je nemysliteľné, aby najskôr brzdil, potom do kopca zbytočne pridával plyn. Čo je však podstatné, znalec nemohol vykonať skúšku spotreby ťahača Volvo F12, pretože vozidlo je rozobrané a vyradené z premávky. To je zrejmé nielen z výpovede znalca, tvrdení žalovaného ale i potvrdenia o vyradení vozidla z evidencie motorových vozidel na Dopravnom inspektoráte v Michalovciach. Ohľadne tejto škody sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze vlastným zavinením, pretože napriek pretrvajúcemu sporu so žalobcom predmetné vozidlo rozobral. Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Košiciach považoval takýto záver súdu za predčasný, súd dodatočne vypočul svedka S., ktorého označil žalobca ako osobu, ktorá pri závade na turbodúchadle na pracovnej ceste v Nemecku mu priviezla náhradné turbodúchadlo, a to bolo namontované do ťahača Volvo F12.Zároveň dopočul znalca. I keď svedok nevedel potvrdiť výpověď žalobcu, že namontované turbodúchadlo nebolo originálne a pochádzalo z vozidlo LIAZ , pretože ho mali pripravovať mechanici v dielni, skutočnosti ním vypovedané zapadajú do obrany žalobcu, uplatnenej i v zápisnici o projednaní škody z 1.7.2000 ( čl.95 ), že náhradné turbodúchadlo nebolo originálne, a i to spôsobilo ( popri veku a opotrebovaní ), že mal nadspotrebu. Svedok S. totiž potvrdil, že po namontovaní turbodúchadla sa žalobca vyjadril, že nie je spokojný so stavom ako vozidlo pracuje. Znalec Ing. F. na pojednávaní dňa 25.6.2009 štýl jazdy z kopca rýchlosťou i 100km/h v prípade protiľahlého kopca neoznačil za neekonomický, ale štandardný, prípadne až úsporný. S ohľadom na ekonomiku prevádzky teda nemožno žalobcovi vytýkať, ak takto jazdil. Žalovaný tiež ohľadne škody na listových perách nepreukázal také správanie žalobcu, ktoré by bolo možné hodnotiť ako porušenie všeobecnej povinnosti podľa § 171 ods. 1 ZP. Nebolo totiž preukázané, aby žalobca buď úmyselne, alebo z nedbanlivosti spôsobil škodu a zodpovedal za ňu žalovanému z titulu tzv. nadspotreby, alebo zničením 3ks listových pier. Tak pohonné hmoty na vozidlo, ktorým zamestnanec vykonával pracovnú cestu i listové perá v návese majú charakter spotrebných vecí, ktoré sa používaním znehodnocujú. I sám znalec ohľadne listových pier uviedol, že majú spotrebný charakter, danú skutočnosť potvrdil i svedok L.. Ten sám vo svojej výpovedi uviedol, že zlomenie listových pier je bežnou závadou. Spotrebný charakter týchto vecí vylučuje, aby sa na nich vzťahovala hmotná zodpovednosť. Z predloženej dohody o hmotnej zodpovednosti /čl. 63 spisu/ je zrejmé, že žalobca mal zodpovedať za motorové vozidlo i pohonné hmoty. Za pohonné hmoty mohol zodpovedať za predpokladu, že tieto mu boli zverené /zodpovednosť za stratu pohonných hmôt zo skladu alebo z nádrže motorového vozidla/. V tomto prípade sa však žalovaný zjavne domáhal náhrady škody tzv. nadspotrebou, pretože žalobcovi zveril finančné prostriedky ako zálohu na pracovnú cestu k nákupu pohonných hmôt. Preto nároky žalovaného na zaplatenie 16.481,-Sk / skutočná výška žalovaným vypočítanej nadspotreby podľa dohôd je 16.480,30 Sk/ je nedôvodná.
Ďalšia časť uplatnených protinárokov žalovaným pozostávala z tzv. nezúčtovaných preddavkov na pracovnú cestu podľa zák č. 119 /1992 Zb. o cestovných náhradách. Nielen z písomného podania žalovaného z 10.11.2008, ale i z výúčtovania zahraničných pracovných ciest č.319, 282, 299 vykonaných žalobcom v mesiaci jún 2000 a 338 a 389 vykonaných v júli 2000 vyplýva, že pri zahraničnej pracovnej ceste č.319 žalobca nezúčtoval 104,5 DM, a preto ich mal vrátiť. Tiež pri pracovnej ceste č. 282 mal vrátiť 66,-Kč a 108,-DM. Pri pracovnej ceste č.299 mal úsporu 63,-DM. Žalovaný preto od žalobcu požadoval rozdiel v nevrátených a usporených preddavkoch na pracovnú cestu, t.j. 104,-DM+108,-DM +66,-Kč-63,-DM. To je zrejmé i z jeho prednesu na pojednávaní dňa 25.6.2009. Pri zahraničnej pracovnej ceste č. 338 v mesiaci júl 2000 mal žalobca nedoplatok 193,-DM, pri ceste 389 úsporu 32,-DM. Jeho nedoplatok predstavuje 161,-DM / čl.306, prednes 25.6.2009 /. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné zistiť z predložených dokladov o vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty jej ukončenie, v zmysle § 21 ods. 3 zák. č. 119/1992 Zb., súd zisťoval výšku nevyúčtovaného preddavku pri zahraničných pracovných cestách ku dňu vyúčtovania vykonaného zamestnávateľom - žalovaným. Zahraničná pracovná cesta 338 bola žalovaným zúčtovaná 31.7.2000. K tomuto dňu kurz Sk/DM predstavoval 21,858, čo je zrejmé z archívnych kurzov Národnej banky Slovenska. Pri povinnosti vrátiť 193,-DM to predstavuje 4.218,60Sk. Pri zahraničnej pracovnej ceste č.319 žalovaný vykonal vyúčtovanie 13.7.2000. K tomuto dňu kurz Sk/ DM predstavoval 21,720. Povinnosťou žalobcu bolo vrátiť žalovanému 2.269,70 Sk. Túto povinnosť mal žalobca i pri zahraničnej pracovnej ceste 282 k 21.6.2000, kedy tiež žalovaný vykonal vyúčtovanie. K tomuto dňu kurz Sk/Kč predstavoval 1,173 a SK/DM 21,599. Žalobca mal vrátiť 2.410,10 Sk / 77,40+2.332,70 /. Pri zahraničnej pracovnej ceste č. 389 mal žalobca úsporu 32,-DM čo zistil žalovaný pri zúčtovaní 7.8.2000, t.j. 694,-Sk / k tomuto dňu kurz SK/DM 21,687 / a pri zahraničnej pracovnej ceste 299 ďalšiu úsporu 63,-DM - 1.369,20 Sk čo vyplýva tiež zo zúčtovania vykonaného žalovaným 27.6.2000 pri kurze Sk/DM 21,734. Nevyúčtované preddavky 4.218,60 + 2.269,70 + 2.410,10 sa odrátali
od úspor 694,-Sk a 1.369,20 Sk. Žalobca tak mal vrátiť žalovanému 6.835,20 Sk. K tomu je potrebné prirátať i nedoplatok na nevyúčtovaných preddavkoch na tuzemskej pracovnej ceste, čo je zrejmé z predloženého dokladu žalovaným / čl.213, 306 /. Z neho je zrejmé, že žalobca nezúčtoval preddavky vo výške 1.891,-Sk. Celková výška nedoplatku žalobcu predstavuje 8.726,20 Sk na nevyúčtovaných preddavkoch pracovných ciest. Tieto nároky si žalovaný uplatnil prvýkrát na pojednávaní dňa 27.1.2005. Žalobcovi poskytol zálohy v júni a v júli 2000, čo je zrejmé z predložených dokladov / čl.208 až 222 spisu /. Práve z toho dôvodu žalobca trval na námietke premlčania, uplatnením ktorej sledoval nepriznanie nevyúčtovaných preddavkov žalovanému v zmysle § 263 ods. 1 ZP / zák. č. 65/1965 Zb. / a v dôsledku ktorej malo dôjsť v júli 2003. Inštitút započítania nie je upravený v ZP, teda je pracovnoprávnemu odvetviu neznámy. ZP zák. č. 65/1965 Zb., vychádzal z ochrany práv zamestnanca a i z toho dôvodu neupravoval započítanie. Zamestnávateľ si svoje nároky voči zamestnancovi teda nemohol započítať do jeho mzdy, a ani dodatočne napr. v občianskom súdnom konaní nemohol vzniesť námietku započítania, tvrdiac, že týmto spôsobom došlo k zániku pohľadávky zamestnanca. V danom prípade žalovaný urobil prejav smerujúci k započítaniu so značným časovým odstupom od nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní / až január 2005 /. Dovtedy netvrdil, že došlo k započítaniu nevyúčtovaných preddavkov na cestovné výdavky pri pracovných cestách. I tvrdenie, že boli zrazené zo mzdy je pochybné, pretože žiadny údaj o zrážke zo mzdy v zmysle ust § 121 ods. 1 písm. g/ sa na doklade o vykonaných zrážkach mzdy na výplatnej páske nenachádza / § 120 ods. ZP /. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Košiciach, kompenzácia / započítanie / je však v nevyhnutnej potrebnej miere s určitými modifikáciami danými odlišnosťou pracovnoprávnych vzťahov zakotvená na iných miestach ZP a to v 4 hlave, 2 časti vtedy platného ZP v ust. § 121 ZP v znení zákona č.206/1996 Zb. V § 121 ZP ods. 1 písm. g/. kompenzačný prejav zo strany žalovaného bol vykonaný. Námietku premlčania možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Vzhľadom, k tomu, že pohľadávka žalovaného na zaplatenie nevyúčtovaných preddavkov na pracovných cestách vo výške 8.726,20 Sk nebola premlčaná, pretože vznikla v júli 2000, námietka premlčania uplatnená žalobcom je nedôvodná. Pohľadávka žalobcu na náhradu mzdy za mesiac jún 2000 3.736,-Sk sa stretla s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie nevyúčtovaných preddavkov 31.7.2000 / vtedy bola splatná mzda za mesiac jún žalobcu / a k tomu dňu vo výške 3.736,-Sk zanikla. K stretu pohľadávok žalobcu na náhradu mzdy za mesiac júl 2000 a nevyúčtovaných preddavkov na pracovných cestách došlo 31.8.2000 ( splatná mzda za mesiac júl 2000 ). Po zistení výšky nároku žalobcu je potrebné teda odrátať od sumy 16.459,-Sk / 7.534,-Sk mzda + 8.925,-Sk náhrada mzdy / a pohľadávku žalovaného na vrátenie preddavku pri pracovných cestách 8.726,20 Sk , čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 činí 256,68 EUR. Na základe uvedeného patrí žalobcovi časť náhrady mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov 7.732,80 Sk.
Žalobcovi patrí i požadovaný úrok z omeškania ohľadne nevyplatenej náhrady mzdy od 1.10.2000 vo výške 17,6% v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 256 ods.2 ZP zákon č. 65/1965 Zb. Z oznámenia žalovaného z 25.6.2003 vyplýva, že mzda za mesiac jún bola v zmysle § 119 ods. 1 ZP splatná ku dňu 31.7.2000, mzda za mesiac júl 2000 splatná k 31.8.2000. K splatnosti mzdy za mesiac august by teda došlo 30.9.2000. K tomuto dňu bolo povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobcovi i náhradu mzdy. Od 1.10.2000 je teda v omeškaní.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodoval i o vzájomnom návrhu ktorého výška sa v priebehu konania zmenila, súd rozhodnutie o trovách konania ponechal po rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 151 ods. 7 OSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.