Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4T-144-2006.pdf
PDF · 97.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/144/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 08. 2009 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mikuláša Gécziho a prísediacich Dušana Zelenku a Františka Belka takto
rozhodol:
Obžalovaný R. F. nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom N. Y., J. XXXX/X, prechodne bytom S., B. 1, živnostník
j e v i n n ý , že
dňa 15. 05. 2006 v čase okolo 20.00 hod. v obci W. časť S. so štartovacou pištoľou vošiel cez uzatvorenú neuzamknutú bráničku, ktorú vykopol nohou do oploteného dvora rodinného domu č. XXX, ktorý obýva sa rodinou J. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorá v tom čase stála vo dvore, pričom jej najskôr vulgárne vynadal a povedal, že si prišiel pre peniaze, ktoré mu dlhuje jej dcéra U. Y., nar. XX. XX. XXXX, na čo mu J. Y. uviedla, že peniaze mu vrátia, keď budú brať sociálne dávky dňa 23. 05. 2006, po čom ju chytil za ruku a stiahol ju dole zo schodov vedúcich do domu a udrel ju dlaňou po tvári, následkom čoho J. Y. spadla a udrela si hlavu a iné časti tela tak, že utrpela tupé poranenia oboch líc, vpravo so zodratím kože s výronom krvi a tupý úder v záhlaví po páde na zem, ktoré zranenia si podľa predbežnej lekárskej správy vyžiadali dobu liečby do 7 dní. Keď vybehli z domu jej dcéry H. Y. a U. Y., U. Y. udrel dvakrát dlaňou po tvári a vyhrážal sa im, že ich zastrelí ako psa, ak okamžite peniaze nedostane.
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a taký čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu závažnejším spôsobom konania
t ý m s p á c h a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. l, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
rozhodol:
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. , § 41 ods. l Tr. zák., § 36 písm. j Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. l písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. l Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 60 ods. l písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to jeden kus štartovacej pištole čiernej farby Automatic Pistol VALTRO, mod. 98 CIVIL, cal. 9 mm P.A.Knall, Cat 6415, CA 7562.
odôvodnenie:
Vecne a miestne príslušný prokurátor podal na tunajšom súde obžalobu, ktorou protiprávne konanie obžalovaného uvedenej vyššie kvalifikoval zločinom lúpeže podľa § 188 ods. l , ods. 2 písm. c) Tr. zák. a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. l, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.
Podľa obžaloby sa mal obžalovaný dopustiť trestnej činnosti na tom skutkovom základe, že dňa 15. 05. 2006 v čase okolo XX.XX hod. v obci W. časť S. vošiel cez uzatvorenú neuzamknutú bráničku, ktorú vykopol nohou do oploteného dvora rodinného domu č. XXX, ktorý obýva sa rodinou J. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorá v tom čase stála vo dvore, pričom jej najskôr vulgárne vynadal a povedal, že si prišiel pre peniaze, ktoré mu dlhuje jej dcéra U. Y., nar. XX. XX. XXXX, na čo mu J. Y. uviedla, že peniaze mu vrátia, keď budú brať sociálne dávky dňa 23. 05. 2006, po čom ju chytil za ruku a stiahol ju dole zo schodov vedúcich do domu a udrel ju dlaňou po tvári, následkom čoho J. Y. spadla a udrela si hlavu, potom od nej opätovne pýtal peniaze a ako stala zo zeme, priložil jej k hlave expanznú samonabíjaciu pištoľ a povedal jej, že ju zastrelí ako psa, ak okamžite nedostane peniaze, vtedy vybehli z domu jej dcéry H. Y. a U. Y., ktorú udrel dvakrát dlaňou po tvári, priložil jej uvedenú pištoľ k hlave so slovami „boha Ti daj peniaze, lebo ťa zabijem“ po čom na neho spoza plota zakričala jeho priateľka a následne z dvora odišiel, pričom J. Y. utrpela tupé poranenia oboch líc, vpravo so zodratím kože s výronom krvi a tupý úder v záhlaví po páde na zem, ktoré zranenia si podľa predbežnej lekárskej správy vyžiadali dobu liečby do 7 dní,.
Obžalovaný sa k trestnej činnosti kladenej mu za vinu v rozsahu obžaloby nepriznal.
Tvrdil, že rodinný dom v ktorej býva J. Y. navštívil z dôvodu, aby si zabezpečil vrátenie dlhu asi v sume 1.600,-Sk od U. Y., jej dcéry. Ako prevádzkovateľ miestneho pohostinstva jej poskytol rôzny tovar, za ktorý už tri mesiace nezaplatila. Poprel násilné vniknutie do rodinného domu cez bráničku oplotenia, ako i úmyselný fyzický útok na J. Y., vrátane použitia zbrane - poplašnej pištole čiernej farby. Tvrdil, že to bola práve poškodená, ktorá ho napadla a pokiaľ došlo k jej zraneniu bolo to tak z dôvodu, že sa musel tiež brániť.
Uznesením zo dňa 31. 07. 2007 súd postúpil trestnú vec obžalovaného podľa § 280 ods. 2 Tr. por. na prejednanie Obvodnému úradu Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v platnom znení.
V zmysle intencií odvolacieho súdu uvedených v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 04. 2008 prvostupňový súd doplnil dokazovanie opätovne výsluchom obžalovaného, svedkov U. Y., J. Y., H. Y., J. W., prečítaním výpovedi svedkov X. F., Z. R., X. X., pričom dospel k nasledovnému záveru:
Prvostupňový súd vzal za preukázané, že dňa 15. 05. 2006 v čase okolo 20.00 h. obžalovaný pod vplyvom predchádzajúceho útoku jednej z poškodených na jeho matku v miestnom pohostinstve a v úmysle vymôcť peňažný dlh od U. Y. sa dostavil do ich domácnosti v obci W. časť S. vykonať násilie.
Z tvrdenia svedkov U. Y., H. Y. a J. Y. možno vo svojom súhrne vyvodiť, že obžalovaný vnikol na dvor rodinného domu vykopnutím bráničky vchodovej brány bez jej poškodenia.
V ďalšom sa výpovede uvedených svedkýň dosť rozchádzajú.
J. Y. tvrdila, že osobou prvého kontaktu s obžalovaným bola ona. U. Y. tvrdila, že najprv napadol obžalovaný ju. Podľa H. Y. obžalovaný najprv mal napadnúť J. Y. jej matku. Po vniknutí obžalovaného na dvor, videla ako obžalovaný stojí na schodoch, kedy vyšla J. Y. - matka. Podľa nej U. tam nebola. Obžalovaný oznámil J. Y.e U. mu je dlžná. Nekričal, bol zlostný. Potom sa mal začať handrkovať s mamou, nadávať jej a keď dal mame za ucho, ona ho mala strčiť. J. Y. mu bránila vstúpiť do domu, keď chcel ísť za U.. Pri vzájomnom naťahovaní sa mala J. Y. spadnúť zo schodov. Obžalovaný mal mať pri sebe pištoľ, ktorú najprv odniesol preč a potom sa vrátil, keď U. prišla na schody. Nevedela, kedy sa obžalovaný s J. Y. strčili. Pri odstraňovaní rozporov z výpovedi v prípravného konania a na hlavnom pojednávaní sa svedkyňa vyjadrila tak, že je pravdivá výpoveď z dnešného hlavného pojednávania. Trvala na tom, že obžalovaný pri vniknutí do dvora mal síce pri sebe pištoľ, ale túto odniesol do auta, až keď sa opätovne na dvor vrátil až potom prišla U., s ktorou sa začali dohadovať, že niečo jej má vyplatiť. Vtedy už pištoľ nemal a nemieril na U.. Pištoľ mal len vtedy, keď prišiel prvýkrát na dvor k J. Y.. Mal ju vybrať až vtedy, keď ho J. Y. nechcela pustiť do bytu. V čase keď prišiel k J. Y. - matke peniaze nepýtal ani nevymáhal, len jej hovoril, že U. dlhuje peniaze. Potom sa s U. dohodli, že peniaze vyplatí. J. Y. mala byť nasratá, že na ňu namieril, pretože mal vypité. Napokon ona ešte matku krotila.
Súd zistil, že táto svedkyňa má ukončených sedem tried základnej školy. Podľa jej výpovede J. Y. by mala vedieť čítať a písať. U. Y. vie čítať asi slabšie, písať asi vie.
K výpovedi z prípravného konania uviedla, že keď obžalovaný mal mieriť na hlavu jej matky asi zo vzdialenosti jedného metra, keď na ňu kričala, aby to nerobil, pričom pištoľ stále držal a mamu stiahol dole zo schodov, strčil ju a táto spadla na zem, kedy mala vybehnúť U. a mal namieriť pištoľou k hlave U. vypovedala tak, ako to povedala na dnešnom hlavnom pojednávaní.
Z výpovede svedkyne J. Y. vyplýva, že keď obžalovaný prišiel násilím do ich dvora, pýtal sa kde je U., aby mu vrátila peniaze, ktoré je mu dlžná. Obžalovaného nechcela pustiť do domácnosti, nakoľko deti nachádzajúce sa v dome išli spať a kázala mu počkať vonku s tým, že dcéra U. vyjde von. Mala povedať obžalovanému, že peniaze vrátia 23. v mesiaci keď je podpora. Obžalovaný mal udrieť -U., keď ešte bola dnuka v dome. Nevedela sa vyjadriť ako k tomu došlo, len jej mali vravieť , že udrel U.. Mala to hovoriť asi H. Y.. Keď prišiel obžalovaný na dvor, mal pri sebe pištoľ, ale z tejto nestrieľal, len sa veľmi doľakala. Keď mal obžalovaný pýtať od U. Y. peniaze, nevidela ako sa to stalo, pretože sedela na „cemente pod hroznom“ a tam plakala. Na otázku súdu prečo tak vypovedala svedkyňa vypovedala, že nevie ako to bolo, možno sa jej to len zdalo. Nevedela sa vyjadriť, či mieril obžalovaný na U. s pištoľou alebo nie. „Nemohla to potvrdiť“, že na ňu mieril pištoľou. Podľa jej vyjadrenia mala vypité, pretože oslavovali narodeniny, mala vypité aj U.. Ďalej sa vyjadrila, že povedala U., aby išla vyrovnať do krčmy svoj dlh a keby tak bola urobila, nebol by sa celý skutok stal. Nevedela, že obžalovaný má pištoľ, nevedela sa vyjadriť odkiaľ ju vytiahol, len ju mal. Podľa jej výpovede jej pištoľ nepriložil k hlave. Mohol ju mať
len preto, že sa naňho hneval, lebo ho nepustila dnu. Obžalovaný nekričal, že ich postrieľa, len kričal, aby mu U. vrátila peniaze, čo je dlžná. Obžalovaný pištoľ len držal a nepriložil ju k jej hlave, ani sa jej nevyhrážal, že jej vystrelí do hlavy. Pokiaľ tak vypovedala v prípravnom konaní, nebola to pravda. Pravdou mala byť opísaná výpoveď z hlavného pojednávania. Potvrdila, že nevidela, že obžalovaný držal pištoľ pri U. hlave, len asi videla, že keď prišiel obžalovaný do dvora, mal v ruke pištoľ, ktorú vytiahol asi preto, že ho nechcela pustiť ďalej do domu. K výpovedi z prípravného konania ďalej uviedla, že sa bola doľakaná ako blázon, pretože sa jej nikdy nestalo, aby niekto k ním prišiel do domu. Bála sa, aby ich obžalovaný nepostrieľal. Vypovedala, že keď pri podaní trestného oznámenia povedala, že obžalovaný strieľal, nebola to pravda, „povedala som to preto, lebo som sa zľakla“.
Súd poznamenáva, že mentálna úroveň svedkyne je na nízkom stupni, nakoľko nevedela prečítať ani vyhlásenie svedkyne podľa textu prísahy, táto jej musela byť prečítaná súdom.
Keď vypovedala pred súdom ďalšia svedkyňa U. Y. aj tejto musel byť text prísahy prečítaný, lebo nebola schopná ju prečítať. Podľa jej výpovede najprv išla na dvor ona, až potom jej matka. Obžalovaný mal dať za ucho najskôr jej. Obžalovaný pištoľ mal mať pri sebe. Nevedela, že pištoľ má. Po tom, ako jej obžalovaný dal za ucho vošla do domu a potom z neho nevyšla. Najprv pred jeho útokom mu pekne povedala, že peniaze nemá, ale mu ich vráti, keď bude mať. K rozpornej výpovedi v prípravnom konaní a hlavnom pojednávaní uviedla, že vyšla prvá von, keď prišiel obžalovaný, od koho dostala zaucho a trvala na tom, že potom vošla do kuchyne a potom z kuchyne už nevyšla. Nevedela sa vyjadriť, čo kričal medzi sebou obžalovaný a jej matka. K výpovedi z prípravného konania sa vyjadrila tak, že keď bola na polícii, tak nič nečítala, pretože jej nič čítať nedali. Ďalej sa k zápisnici vo svojej výpovedi z prípravného konania vyjadrila najprv tak, že nepodpisovala nič. Potom uviedla, že je to jej podpis, ovšem na iné sa už nepamätá. Vyjadrila sa, že sa nepamätá, čo povedala na polícii. O tom, že bola výsluchnutá policajným orgánom sa už rozpamätá ťažšie. Z výsluchu svedkyne bolo zistené, že skončila šesť tried osobitnej školy. Tvrdila, že by si bola zapamätala, čo čítala, pretože čítať vie, ale na polícii nič nečítala, pretože jej nedali nič čítať.
Ako je to zrejmé z výpovede týchto svedkýň, tieto sú úplne odlišné a je veľmi obťažné ustáliť jednoznačne stíhaný skutkový dej.
Z výpovede obžalovaného vyplýva, že U. Y. vie o tom, že má pištoľ od vtedy, keď upratovala zadnú miestnosť pohostinstva, ktorá slúžila ako kancelária, kedy videla, že tam pištoľ má.
Svedkyňa J. W. vypovedala, že obžalovaný bráničku nevykopol. Najprv na dvore nebol nikto. Potom vyšla pani Y. staršia, túto poznám pretože chodila k obžalovanému do krčmy. Potom začala obžalovaného ťahať za odev. Podľa nej obžalovaný išiel do Y. preto, lebo bola napadnutá matka obžalovaného. Nevedela, či ide obžalovaný pýtať aj dlh. Nevedela, či obžalovaný má zbraň. Rozhovor obžalovaného s U. Y. skončil tak, že sa dohodli, že dlžobu vráti. Podľa svedkyne obžalovaný mal pri sebe mobil a nie pištoľ.
Výpovede ďalších svedkov Z. R. a X. X. sú pre upresnenie skutkového stavu menej významné.
Už v prípravnom konaním pri vykonanej konfrontácii medzi obžalovaným a J. Y. došlo k značným rozporom, aj značne rozporné sú výpovede svedkýň H. Y., U. Y. a J. Y.Zo zistenia policajného orgánu je zrejmé, že na bráničke sa nachádzala kovová reťaz o dĺžke 20 cm na konci s visiacim zámkom v otvorenej polohe. V okolí bráničky sa nachádzali na zemi kamene rôznej veľkosti , z ktorých sa nedá vyvodiť násilné otváranie bráničky.
Z vykonaných zápisov o dychovej skúške dňa 15. 05. 2006 v čase o 21.20 hod. bolo v krvi U. Y. zistené 0,87 MG/l alkoholu a uvedeného dňa v čase o 21.16 hod. v krvi J. Y. 0,95 MG/l alkoholu. Je teda nesporné, že v čase predchádzajúcom spáchaniu stíhaného skutku obe poškodené požili alkoholické nápoje, preto
táto skutočnosť nevylučuje ani spôsob ich správania sa k obvinenému počas prítomnosti v ich obydlí.
Svedkyne Y. vypovedali tak, že obžalovaný pri sebe nejakú pištoľ mal. Najhodnovernejšia je výpoveď svedkyne H. Y., ktorá nebola pod vplyvom alkoholu. Podľa tejto svedkyne obžalovaný pri vstupe na dvor síce nejakú pištoľ mal, ale potom ju odniesol naspäť do auta. Potom mal opätovne prísť na ich dvor a konať tak, ako to z jej výpovede vyplýva.
Súd dospel k záveru, že skutkový dej sa v priebehu hlavného pojednávania oproti štádiu podania obžaloby zmenil.
V dôsledku hodnoverne nezistiteľného skutkového stavu kvalifikoval súd konanie obžalovaného ináč ako zločinom lúpeže podľa § 188 ods. l, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Právnu kvalifikáciu hodnoverne preukázaného skutku posúdil súd, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vinu obžalovaného vzal za preukázanú v zmysle upravenej skutkovej vety rozsudku, za čo uložil obžalovanému primeraný súhrnný trest za podmienok § 41 ods. 1 Tr. zák. Ako poľahčujúcu okolnosť pri uložení trestu súd zohľadnil netrestanosť obžalovaného a mal za to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3T/25/2006 bolo zistené, že obžalovaný bol pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 právoplatne oslobodený.
Vzhľadom na uznanie viny obžalovaného mu súd uložil trest prepadnutia veci v zmysle výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v le-
hote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšie-
ho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.