Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-18-2009.pdf
PDF · 93.28 KB
No categories available
12Cb/18/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcu: B. P. T., s.r.o., so sídlom P. č. XX,. XXX. XX. T., IČO: XXXXXXXX,. proti žalovanému: O. T., so sídlom P. č. XXXX/X,. XXX. XX. T., IČO: XXXXXXXX,. zastúpený JUDr. V. V. - advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v T., P. XXXX/X. o zaplatenie sumy 773.421,50 Sk s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 25.672,89€ /773.421,50 Sk/ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vec o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 773.421,50 Sk /25.672,89€/ v y l u- č u j e na samostatné konanie.
III. O trovách konania účastníkov súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému uhradiť pre neho 25.672,89€ /773.421,50 Sk/ a úroky z omeškania z tejto čiastky odo dňa, kedy bol žalovanému doručený znalecký posudok podaný v tejto veci. Návrh odôvodnil tým, že potom čo na základe vzájomnej dohody účastníkov došlo k odpojeniu zdroja na výrobu a dodávku tepla pre žalovaného do jeho bytových blokov, žalovaný ani v priebehu konania neuhradil pre neho náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti s odpojením vznikli a výšku, ktorých určil znalec v znaleckom posudku.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že nárok, ktorý žalobca voči nemu uplatnil je predčasný. Priznal, že medzi účastníkmi došlo k dohode o odpojení zdroja na výrobu a dodávku tepla a teplej vody, ktoré žalobca predtým pre žalovaného riadne dodával, avšak postup žalobcu pri uplatňovaní nárokov na úhradu jemu vzniknutých nákladov v súvislosti s odpojením zdroja nespĺňa podmienky stanovené príslušným právnym predpisom a nezodpovedá ani zvyklostiam, na základe ktorých vznik a výšku nároku v takom prípade má oprávnená strana preukázať. Podľa žalovaného žalobca uplatnil nárok najprv výzvou žalovanému a potom podaním žaloby na súde proti nemu dňa 3.5.2007, hoci v tom čase a dokonca ani po začatí súdneho konania odpojenie zdroja nebolo ukončené, prebiehalo ďalej, takže podľa žalovaného žalobca nemohol z uvedeného titulu žiadne nároky voči žalovanému uplatniť a domáhať sa úhrady nákladov pred podaním žaloby a ani po podaní žaloby. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že ani potom, čo znalec v znaleckom posudku stanovil presný čas ukončenia odpájania zdroja, ku ktorému došlo podľa znaleckého posudku až po začatí súdneho konania, žalobca nepredložil ani potom pre žalovaného také hodnoverné podklady, na základe ktorých by žalovaný mohol posúdiť, ktoré konkrétne práce na žalobca na odpájaní zdroja vykonal, aké mal v tejto súvislosti náklady, takže podľa žalovaného nebolo možné preveriť, či vôbec žalobcovi nárok na úhradu týchto nákladov vznikol a v akej výške a teda, či uplatnené nároky na súde sú v súlade s platnou právnou úpravou, podľa ktorej sa má
posúdiť vznik nároku na náhradu týchto nákladov a výška týchto nákladov. Žalovaný ďalej vzniesol výhradu v tom, že žalobca mu ani neoznamoval, kedy a aké úkony v súvislosti s odpájaním zdroja bude vykonávať a teda neumožnil mu posúdiť účelnosť vykonávaných úkonov a ich skutočný priebeh. Práve vyššie uvedenými skutočnosťami odôvodňuje žalovaný svoje stanovisko vo veci ohľadne požiadavky na zamietnutie žaloby žalobcu.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že na základe oznámenia žalovaného žalobcovi, že v súvislosti s výstavbou vlastného zdroja tepla pre bytový dom č. 850/1, 3 na C. ulici v T. dochádza k odpojeniu od centrálneho zdroja tepla a teplej úžitkovej vody z kotolne PK-3 patriacej žalobcovi a to dňom 23.1.2007. Rovnako nie je sporné, že pred rokom 2007 boli medzi účastníkmi uzavreté zmluvy o výrobe a dodávke tepla, na základe ktorých žalobca žalovanému dodával teplo zo svojej kotolne PK-3 do bytového domu 850/1, 3 na ulici C. v T.. Toto súd zistil zo zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 12/2006 z 1.1.2006 uzavretej medzi účastníkmi.
Medzi účastníkmi teda nie je sporné, že k ukončeniu odberu tepla došlo dohodou medzi nimi.
Rovnako medzi účastníkmi nie je sporné, že nedošlo medzi nimi k dohode o úhrade nákladov na odpojenie zdroja tepla. V takom prípade vznik nároku na úhradu nákladov na odpojenie zdroja tepla a výška týchto nákladov je upravená zákonom 657/2004 Zb.z. a vyhláškou č. 505/2006 Zb.z..
Vzhľadom k tomu, že posúdenie sporných skutočností, ktorými je určenie času ukončenia odpojenia zdroja, správnosť postupu žalobcu pri vykonávaní úkonov súvisiacich s odpojením zdroja tepla, výpočet výšky nákladov v súlade s podmienkami stanovenými vyhláškou č. 505/2006 Z.z. a dodržanie všetkých rozhodujúcich podmienok stanovených vyššie citovanou vyhláškou nato, aby žalobca mohol nárok na úhradu nákladov uplatniť sú potrebné odborné znalosti, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru tepelné hospodárstvo.
Znalec J. V. vo svojom znaleckom posudku č. 1/2008 podrobne a presvedčivo, s náležitým odôvodnením a poukazom na konkrétne skutočnosti potvrdil, že k ukončeniu odpojenia zdroja tepla zo strany žalobcu došlo až po začatí konania, teda až 14.8.2007. Z listinných dôkazov predložených žalobcom znalcovi znalec zistil, že žalobca vykonal práce s odstránením teplovodných prípojok pre bytovku žalovaného na C. ulici č. XXX/X,X. až v dňoch 10.8.2007 až 14.8.2007. Žalobca toto zistenie znalca nenamietal a žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by túto skutočnosť spochybnil, alebo vyvrátil. Znalec v znaleckom posudku presne označuje doklady, ktoré mu predložil žalobca, na základe ktorých stanovil ukončenie odpojenia zdroja tepla.
V bodoch 7 až 9 znaleckého posudku znalec presne popisuje skutočnosti rozhodujúce pre výpočet primeraných nákladov na odpojenie zdroja tepla podľa vyhl. č. 505/2006 Z.z. a zároveň uvádza na strane 7 znaleckého posudku presný výpočet týchto nákladov tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení vyhlášky č. 505/2006 Z.z. a tento výpočet aj presvedčivo odôvodňuje. Žalobca sa stotožnil s takýmto výpočtom znalca. Žalovaný však nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil alebo spochybnil postup znalca pri výpočte vyššie uvedených nákladov alebo vyvrátil alebo spochybnil skutočnosti, ktoré znalec uvádza ako rozhodujúce pre výpočet týchto nákladov.
Potom, čo žalobcovi bol doručený znalecký posudok znalca podaním z 15.12.2008 oznámil žalobca súdu, že berie späť návrh v časti o zaplatenie 220.209,50 Sk. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že pôvodne sa domáhal zaplatenia úhrady 993.631,- Sk, avšak vzhľadom k tomu, že uznáva výšku nákladov na odpojenie zdroja tak, ako ju stanovil znalec, t.j. 773.421,50 Sk berie v časti o 220.209,50 Sk návrh späť. Právoplatným uznesením Okresného súdu Trebišov z 19.12.2008, č.k. 12Cb/1/2007-223 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.3.2009, č.k. 4Cob/16/2009-243 bolo konanie v časti o zaplatenie 220.209,50 Sk zastavené a vec o zaplatenie 773.421,50 Sk bola vylúčená na samostatné konanie. Toto samostatné konanie sa toho času vedie pod sp.zn. 12Cb/18/2009.
Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 657/2004 Z.z. odberateľ a konečný spotrebiteľ môžu skončiť odber tepla a) na základe zákona, b) dohodou.
Podľa § 20 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od
sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 10% a menej ako 60% tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ tepla môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele o 20% vyššom ako má súčasný dodávateľ tepla. Ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 60% tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ tepla môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí celú dodávku tepla, vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou tepla, ktoré vzniká pri zapálení obnoviteľného zdroja energie fosílnym palivom.
Podľa § 20 ods. 4 zák. č. 657/2004 Z.z. rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. 3)
Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 505/2006 Z.z. ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa (ďalej len "ekonomicky oprávnený náklad") sú prevádzkové náklady, ktoré vzniknú dodávateľovi tepla v roku t, v ktorom odberateľ alebo konečný spotrebiteľ ukončil odber tepla dohodou, a náklady na čiastočnú úhradu odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa používal na výrobu a rozvod tepla odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorý sa odpojil.
Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 505/2006 Z.z. ekonomicky oprávnené náklady sú
a) pomerná časť fixných nákladov za objednané množstvo tepla v roku t vo výške schválenej úradom rozhodnutím o návrhu ceny tepla, 1) ktoré odberateľ alebo konečný spotrebiteľ neuhradil dodávateľovi,
b) náklady na likvidáciu časti sústavy tepelných zariadení 2) vo vlastníctve dodávateľa, ktorá sa pre odpojenie odberateľa alebo konečného spotrebiteľa prestala používať na účel, na ktorý bola zriadená,
c) náklady na opätovné hydraulické vyregulovanie časti sústavy tepelných zariadení, od ktorej sa dodávateľ alebo konečný spotrebiteľ odpojil, v prípade, že je potrebné,
d) náklady na práce súvisiace s odpojením časti sústavy tepelných zariadení (tepelnej prípojky),
e) pomerná časť investičných nákladov vynaložených na vybudovanie sústavy tepelných zariadení, ktorá sa používala na výrobu a rozvod tepla odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorý sa odpojil,
f) náklady na zabezpečenie určených meradiel 3) na meranie množstva dodaného tepla na odbernom mieste v časti sústavy tepelných zariadení, od ktorej sa odberateľ alebo konečný spotrebiteľ odpojil.
Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 505/2006 Z.z. pomerná časť fixných nákladov za objednané množstvo tepla, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 2 písm. a), určí sa ako rozdiel súčinu fixnej zložky ceny tepla, ktorú úrad schválil cenovým rozhodnutím, 1) a celkového množstva objednaného tepla na rok t a uhradených fixných nákladov v roku t odberateľom alebo konečným spotrebiteľom ku dňu odpojenia podľa vzorca
PFO = (CFZ . QZM) - PFU,
kde
PFO - pomerná časť fixných nákladov [Sk],
CFZ - fixná zložka maximálnej ceny tepla určená v cenovom rozhodnutí [Sk/GJ],
QZM - objednané množstvo tepla odberateľom alebo konečným spotrebiteľom na rok t [GJ],
PFU - platba odberateľa alebo konečného spotrebiteľa uhradená ku dňu odpojenia [Sk].
Podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 505/2006 Z.z. náklady na likvidáciu časti sústavy tepelných zariadení, 2) ktoré sú uvedené v § 1 ods. 2 písm. b), určia sa do výšky 6 000 Sk za meter rozvinutej dĺžky tepelnej prípojky, ktorú dodávateľ musí zlikvidovať.
Podľa § 2 ods. 3 vyhl. č. 505/2006 Z.z. náklady na opätovné hydraulické vyregulovanie, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 2 písm. c), určia sa do výšky 800 Sk za každé hydraulicky vyregulované odberné miesto.
Podľa § 2 ods. 4 vyhl. č. 505/2006 Z.z. náklady na práce súvisiace s odpojením, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 2 písm. d), určia sa do výšky 5 000 Sk za každé odberné miesto, ktoré je predmetom odpojenia.
Podľa § 2 ods. 5 vyhl. č. 505/2006 Z.z. pomerná časť investičných nákladov, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 2 písm. e), určí sa ako trojnásobok odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku schválených úradom rozhodnutím o návrhu ceny tepla 1) na rok t, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, vydelený objednaným množstvom tepla na rok t a vynásobený celkovým množstvom dodaného tepla v roku t-1 odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorý sa odpojil, podľa vzorca IZ PFO = 3 . -------------- . QSKt-1, Z suma QZMtn n=1 kde PFO - pomerná časť investičných nákladov [Sk],
IZ - výška odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku v roku t v návrhu ceny [Sk],
QZMtn - objednané množstvo tepla odberateľom alebo konečným spotrebiteľom v roku t [GJ],
QSKt-1 - skutočne dodané množstvo tepla v roku t-1 odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorý sa odpojil [GJ],
n - počet zmluvných odberateľov.
Podľa § 2 ods. 6 vyhl. č. 505/2006 Z.z. náklady na zabezpečenie určených meradiel, 3) ktoré sú uvedené v § 1 ods. 2 písm. f), stanovia sa do výšky zostatkovej hodnoty určeného meradla, ktoré bolo inštalované na odbernom mieste odberateľa alebo konečného spotrebiteľa, ktorý sa odpojil.
Podľa § 2 ods. 7 vyhl. č. 505/2006 Z.z. pomerná časť investičných nákladov podľa odseku 5 sa rovnomerne prerozdelí počas troch nasledujúcich rokov medzi ostatných odberateľov alebo konečných spotrebiteľov v dotknutej sústave tepelných zariadení v pomere podľa dodaného množstva tepla v roku t.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu sumu 25.672,89€ /773.421,50 Sk/. Súd tak rozhodol z dôvodu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaný neuhradil žalobcovi náklady súvisiace s odpojením zdroja tepla a to aj napriek tomu, že ku dňu rozhodnutia súdu žalobca vznik a výšku týchto nákladov riadne preukázal a rovnako k tomuto dňu žalovanému bola známa skutočnosť, že žalobcovi v takej výške náklady vznikli a že mu povinnosť uhradiť tieto náklady ku dňu rozhodnutia súdu vznikla. Po podaní znaleckého posudku totiž bolo žalovanému oznámené podanie žalobcu, v ktorom žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť náklady v tejto výške uhradiť.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ku dňu podania žaloby nevznikol nárok žalobcovi na úhradu nákladov na odpojenie zdroja a z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu neopodstatnený. V priebehu konania postupom žalobcu nedošlo k zmene predmetu sporu. Ako už skonštatoval odvolací súd vo svojom uznesení z 25.3.2009, č.k. 4Cob/16/2009-243 v tejto veci, nemožno úkony žalobcu považovať za zmenu návrhu podľa § 95 O.s.p., pretože takouto zmenou by bolo iba rozšírenie žaloby, teda ak by žalobca žiadal, aby mu súd prisúdil viac, ako požadoval v pôvodnej žalobe. Skutočnosť, že žalobca
uplatnil v priebehu konania voči žalovanému aj náhradu nákladov, ktoré mu vznikli po začatí konania, avšak z toho istého dôvodu ako uvádzal v žalobe, nie je takou zmenou návrhu na začatie konania, o ktorej má súd povinnosť rozhodovať
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
Z vyššie uvedeného ustanovenia § 95 O.s.p. vyplýva, že zmenou návrhu je iba taký úkon žalobcu, ktorým by žiadal priznať viac než v pôvodnej žalobe alebo aby sa domáhal plnenia povinnosti z iného skutkového stavu, než ktorý sa v žalobe uvádza. V tejto veci však o takýto prípad nejde.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Keďže po podaní znaleckého posudku žalobca presne a určito vymedzil a odôvodnil nárok ako konečný návrh na rozhodnutie súdu vo veci, súd o tomto návrhu rozhodol na základe stavu zisteného ku dňu vyhlásenia rozsudku. Aj napriek tomu, že na pojednávaní 19.12.2008 za prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného bolo oboznámené podanie žalobcu z 15.12.2008, po uplatnení nároku na sumu 773.421,50 Sk /25.672,89€/ žalovaný túto povinnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku nesplnil a preto mu splnenie tejto povinnosti bolo uložené rozsudkom súdu. Vznik a výška nároku totiž bola súdom riadne zistená, žalobcom riadne uplatnená a povinnosť žalovaného uhradiť náklady splnená dobrovoľne nebola, aj keď ku dňu rozhodnutia súdu žalovanému povinnosť splniť tento záväzok vznikla.
Súd vylúčil na samostatné konanie vec o nároku žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 773.421,50 Sk, pretože na posúdenie dôvodnosti takto uplatneného nároku ako aj vzniku momentu prípadného omeškania žalovaného so splnením dlhu je potrebné vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú významné a rozhodujúce pre rozhodnuie o tomto nároku. Keďže o merite veci súd rozhodol, nie je vhodné, aby sa viedlo po meritórnom rozhodnutí vo veci spoločné konanie o nároku na úhradu nákladov spojených s odpojením zdroja spolu s nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva tejto pohľadávky. Súd tak rozhodol podľa § 112 ods. 2 O.s.p..
Keďže v tejto veci je potrebné rozhodnúť o nároku žalobcu o nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, táto skutočnosť bráni tomu, aby súd v tomto štádiu konania rozhodol už o trovách konania účastníkov. Preto o trovách konania účastníkov súd rozhodne až po rozhodnutí o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.
1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.