Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-5S/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: FUGAS INOX, s.r.o., so sídlom Levočská 1515/27C, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 513 024, právne zastúpeného spoločnosťou BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102007335/2019 zo dňa 21.08.2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102007335/2019 zo dňa 21.08.2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov č. 100956173/2019 zo dňa 24.04.2019 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100956173/2019 zo dňa 24.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 8.100 eur za zdaňovacie obdobie október 2017 podľa o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, dokazovaním správcu dane bolo zistené, že na billbordoch, bigbordoch, citylightoch, plagátoch, letákoch, náramkoch, v printových médiách, na sociálnej sieti, na ticketportály (vstupenkách) bolo umiestnené len logo žalobcu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj vyjadrením ako kontrolovaného daňového subjektu, tak jeho dodávateľom (vypočutím svedka A. B., bývalého konateľa spoločnosti Kvatro plus, s.r.o.) a aj subdodávateľom (vypočutie svedka C. B., bývalého konateľa spoločnosti SPI Slovakia s.r.o.). Správca dane zistil, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o., so sídlom Trieda KVP 3111/1, Košice, IČO: 50 308 777, (ďalej len „Kvatro plus, s.r.o.“) priamo nezabezpečovala fakturované služby, vystupovala len ako sprostredkovateľ. Spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. mala iba výdavok súvislosti s nákupom reklamného priestoru a spoločnosti nevznikli žiadne priame náklady so zabezpečením umiestnenia loga pre žalobcu. Spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. reklamný priestor obstarala, teda kúpila od spoločnosti SPI Slovakia, s.r.o., Klincová 35, Bratislava, IČO: 46105808 (ďalej len „SPI, s.r.o.“), ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 07.11.2017 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Holus s.r.o., Alžbetina 665/30, Košice, ktorej konateľom je občan Maďarskej republiky.

Ani spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. ani spoločnosť SPI Slovakia, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť priameho dodávateľa reklamného priestoru a ani komu vznikli reálne náklady súvisiace s výrobou billbordov, bigbordov, cityligtov, plagátov, letákov, náramkov a ostatné.

3. Správca dane následne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že z dôkazov predložených žalobcom bolo zistené, že nosiče informovali verejnosť o konaní kultúrnych podujatí a žalobca bol preukázateľne medializovaný len ako reklamný partner tým spôsobom, že na reklamných nosičoch bolo uvedené iba jeho logo. Nikde nebolo informovanie verejnosti o činnostiach - službách poskytovaných žalobcom. Žalobca teda vystupoval ako reklamný partner, ktorý sponzoroval dané kultúrne podujatie. Správca dane uviedol, že zverejnenie loga nespĺňa kritériá reklamy, keďže samotné logo nemá výpovednú hodnotu k nijakému výrobku alebo službe, ktoré kontrolovaný daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Žalobca podľa jeho názoru od dodávateľa - spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., neprijal žiadne plnenie za protihodnotu, nebola uskutočnená žiadna dodávka, ani mu nebola poskytnutá žiadna konkrétna služba. Pri poskytovaní sponzorského nejde o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu, toto dodanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty a žalobcovi teda nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného mal správca dane za to, že preukázal, že v danom prípade sa nejedná o reklamu, ale o sponzorstvo. Uviedol, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre a nárok na odpočítanie dane nemožno uplatniť, pokiaľ pri tovare alebo službe nevznikla daňová povinnosť. Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal prijatie reklamných služieb, ale naopak správca dane podľa predložených dokladov a dôkazov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt teda žalobca bol sponzorom na predmetných kultúrnych podujatiach. Konštatoval porušenie a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tým, že si žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

4. Správca dane mal za to, že uverejnením loga spoločnosti nie je jasná konkrétna činnosť spoločnosti a informácie o konkrétnej činnosti si musí zákazník dohľadať sám, a to prostredníctvom internetu, obchodného registra a podobne. Správca dane mal za to, že uvedenie loga alebo zverejnenie loga v danom prípade nespĺňalo kritériá reklamy. Vzhľadom na druh akcie a súčasne profilu podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorého hlavnou činnosťou je montáž, rekonštrukcia a údržba nerezových a oceľových potrubných rozvodov a technologických zariadení, nie je predpoklad, že by bolo možné na takomto podujatí očakávať nadväzovanie obchodných vzťahov s podnikateľskými subjektmi alebo so spotrebiteľskou verejnosťou. Z uverejnenia len loga spoločnosti nie je jasná konkrétna činnosť spoločnosti. Správca dane mal tiež za to, že preukázal, že v danom prípade sa nejedná o reklamu, ale o sponzorstvo.

5. Správca dane tiež v podstatnom uviedol, že nespochybnil skutočnosť, že platiteľ dane mohol získať nových klientov na základe sponzorského odkazu na kultúrnych podujatiach, avšak daňovou kontrolou nebolo uznané odpočítanie dane z dôvodu, že platiteľovi dane nebola poskytnutá žiadna služba (išlo o sponzorovanie kultúrneho podujatia) teda dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle . K vyjadreniu žalobcu, že reklamná kampaň mala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení jeho tržieb a nakontrahovaní nových zákazníkov, správca dane uviedol, že nebol predložený žiaden dôkaz o uvedenom tvrdení žalobcu.

6. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstatnom uviedol, že bývalý konateľ dodávateľa daňového subjektu, ktorý bol konateľom v čase poskytnutia údajných reklamných služieb do zápisnice číslo 101655880/2018 zo dňa 23.08.2018 a číslo 101810254/2018 zo dňa 14.09.2018 uviedol, že nevie, kto vyrábal reklamné predmety ako billbordy, bigboardy a podobne a nevedel uviesť, kto vlastní tieto predmety na umiestnenie reklamy, nebol pri ich výrobe, spoločnosť, ktorej bol konateľom, nezabezpečovala výrobu iných reklamných predmetov, ako sú plagáty, náramky a podobne a tiež nezabezpečovala internetové formy prezentácie loga žalobcu. Táto spoločnosť iba predávala reklamný priestor. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že spoločnosť Kvatro plus, s.r.o. nedodala daňovému subjektu reklamné služby, a teda jej ani nevznikla daňová povinnosť v zmysle zákona číslo v znení neskorších predpisov. Žalovaný nad rámec záverov správcu dane konštatoval, že v danom prípade nielenže forma prezentácie kontrolovaného daňového subjektu nespĺňa formy poskytnutia reklamnej služby, ale keďže z vyjadrení bývalého konateľa dodávateľa Kvatro plus,

s.r.o. vyplýva, že nevedel, kto realizoval konkrétne vizualizácie prezentácie daňového subjektu, nemohol byť ani zadávateľom úloh pre jednotlivých výrobcov takýchto prezentačných vizualizácii. Teda nielenže v danom prípade nejde o poskytnutie reklamných služieb, ale sponzoring, tak podľa názoru žalovaného zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva aj skutočnosť, že dodávateľom takejto prezentácie nebola ani osoba uvedená na faktúrach, z ktorých správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017. Zo zápisnice č. 101913544/2018 zo dňa 27.09.2018 z vypočutia svedka C. B., bývalého konateľa spoločnosti SPI Slovakia s.r.o., ktorá predala reklamný priestor spoločnosti Kvatro plus, s.r.o., vyplýva, že dodaním reklamného priestoru sa myslí uverejnenie loga alebo činností jednotlivých reklamných partnerov spoločnosti SPI Slovakia s.r.o., teda jej odberateľov, ktoré boli v súvislosti s týmito akciami uverejnené. Žalobca nemal zmluvný vzťah so spoločnosťou SPI Slovakia s.r.o., ale so spoločnosťou Kvatro plus, s.r.o. ktorá ako dodávateľ sa žalobcovi v dvoch zmluvách zo dňa 01.10.2017 o reklame zaviazala, že buď osobne alebo prostredníctvom tretích osôb splní záväzky z týchto zmlúv. Z predložených materiálov žalobcu vyplýva, že mediálna kampaň na podujatie Bony M Tour prebiehala už mesiacoch máj až september 2017. Zmluvy dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. s jeho subdodávateľom SPI Slovakia s.r.o. boli podpísané 21.08.2017 a 27.08.2017, pričom so žalobcom boli podpísané 01.10.2017. Teda nielenže v danom prípade nejde o poskytnutie reklamnej služby, ale ide o sponzoring, tak vystavenie faktúr, z ktorých správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie, bolo čisto formálne bez materiálneho plnenia poskytnutého osobou uvedenou na faktúre. Z materiálov predložených v daňovej kontrole je zrejmé, že žalobca musel vedieť, že kampaň propagujúce kultúrne podujatia prebehla oveľa skôr, ako trval zmluvný vzťah s dodávateľom. Navyše z vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.08.2018 k zápisnici č. 101508343/2018 zo 06.08.2018 je podľa názoru žalovaného zrejmé, že nevynaložil odbornú starostlivosť v danom prípade, keďže nevedel, či jeho dodávateľ má právo disponovať s reklamným priestorom, či vôbec, a v akom množstve bola zabezpečená propagácia jeho loga. Žalovaný uviedol, že vypočutie svedkov navrhnutých žalobcom by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na skutočnosť, že pre posúdenie, či v danom prípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv, či je poskytnutie takejto služby v nadväznosti na uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie. Podstatou v danom prípade je, či išlo o poskytnutie reklamnej služby alebo sponzoring. Správca dane tak podľa názoru žalovaného správne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď neuznal právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. Žalovaný ďalej uzavrel, že v konaní nezistil procesné pochybenia správcu dane, keďže ten vykonal daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie až po samotné vydanie napadnutého rozhodnutia v súlade so základnými zásadami správy daní obsiahnutými v § 3 zákona o správe daní.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a taktiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného náhradou trov konania. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu v daňovej veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

8. Žalobca k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalovaný mu neuznal za zdaňovacie obdobie október 2017 právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty s dodávateľských faktúr za dodanie reklamných služieb od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. v celkovej výške 8.000 eur. Neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr správca dane a žalovaný odôvodňoval tým, že podľa ich názoru nešlo o reklamu ale o sponzoring. Samotný správca dane pritom uviedol, že žalobca bol preukázateľne medializovaný ako reklamný partner, čím bola potvrdená materiálna existencia plnenia zo strany správcu dane. Správa dane uviedol, že žalobca od dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. neprijal žiadne plnenie za protihodnotu, nebola uskutočnená žiadna dodávka, ani mu nebola poskytnutá žiadna konkrétna služba. Správca dane ďalej uvádza že pri poskytnutí sponzorského nejde o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu, toto dodanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , , , a a uviedol, že reklamná kampaň mala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení tržieb

žalobcu a nakontrahovaní nových zákazníkov a udržaní existujúcich zákazníkov. Na základe propagácie obchodného mena a loga žalobcu na podujatiach kontaktoval žalobcu zástupca zoskupenia spoločnosti ENVIEN GROUP, ktorého súčasťou sú spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu v oblasti výroby biopalív používaných v motorových palivách. Z uvedeného zoskupenia v spoločnosti sa žalobcovi podarilo uzatvoriť so spoločnosťou Poľnoservis, a.s. a MEROCO, a.s. zmluvy o dielo, ktoré sa týkali výmeny potrubných rozvodov odpadovej vody v Leopoldove. Na základe reklamnej kampane došlo u žalobcu k zvýšeniu obratu o približne 114.000 eur.

9. V žalobe ďalej žalobca namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, tým že správca dane porušil § 3 ods. 2 daňového poriadku, nakoľko správca dane prevzal poznatky z iných daňových kontrol iných daňových subjektov a na základe takto zistených poznatkov určil žalobcovi rozdiel dane. Správca dane použil ako dôkaz zápisnice o ústnom pojednávaní, ktoré získal z nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov. Žalobca pritom namietal, že ak správca dane chcel ako dôkaz použiť výpoveď svedkov o daňovej kontrole žalobcu mal svedkov vypočuť v rámci daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. Bez priamej konfrontácie žalobcu so svedkami nemôžu byť zápisnice použité ako dôkaz. Postup správcu dane bol nezákonný, navyše bez vykonania všetkých žalobcom navrhnutých dôkazov a bez vysporiadania sa so všetkými žalobcom predloženými dôkazmi potvrdzujúcimi realizáciu zdaniteľného obchodu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 15.04.2015.

10. Žalobca tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko mal za to, že žalovaný v celom napadnutom rozhodnutí poukazuje na závery správcu dane a jeho vyhodnotenia, pritom jeho vlastný rozbor dôkazov získaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní absentuje. Žalovaný okrem vyhodnotenia skutkového stavu správcom dane v napadnutom rozhodnutí neuvádza vlastné hodnotenie vo vzťahu ku skutkovému stavu a právnej kvalifikácii a jeho odôvodnenie je na posledných dvoch stranách napadnutého rozhodnutia, kde opakuje názor správcu dane o sponzoringu a pertraktuje názor o formálnom vystavení faktúr. Žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenia hmotnoprávneho a procesného právneho predpisu boli žalobcom porušené. Celý výsledok daňovej veci postavil žalovaný na svojom subjektívnom názore, nakoľko nešpecifikoval a neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia boli zo strany žalobcu porušené a v čom vidí žalovaný nezákonnosť v konaní žalobcu. K tomu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. .

11. Žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalovaný sa podľa jeho názoru s jednotlivými jeho námietkami a ním predloženými dôkazmi dostatočne nevysporiadal, neprihliadol na jeho vysvetlenia, dôkazy ním predložené odignoroval a nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Výsluch svedkov zamietol bez relevantného zdôvodnenia. Správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2020 navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom uviedol, že na základe zisteného a popísaného skutkového stavu, či už v rozhodnutí správcu dane alebo v rozhodnutí žalovaného, je absolútne zrejmé, že podstatou neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Kvatro plus, s.r.o. je skutočnosť, že údajná reklama zahŕňala iba prezentáciu loga spoločnosti, ktoré je zároveň a jej obchodným menom, čo v žiadnom prípade nespĺňa kritériá eurokonformného výkladu reklamnej služby. Poukázal na rozhodnutie SDEÚ C-68/92.

13. Poukázal na to, že v danom prípade nielenže forma prezentácie kontrolovaného daňového subjektu nespĺňa formu poskytnutia reklamnej služby, ale keďže z vyjadrení bývalého konateľa dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. vyplýva, že nevedel, kto realizoval konkrétne vizualizácie prezentácie daňového subjektu, nemohol byť ani zadávateľom úloh pre jednotlivých výrobcov takýchto prezentačných vizualizácií. Teda nielen, že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamných služieb, ale sponzoring, tak zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva aj skutočnosť, že dodávateľom takejto prezentácie nebola ani osoba uvedená na faktúrach, z ktorých správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017.

14. Z materiálov, ktoré predložil žalobca, vyplýva, že mediálna kampaň na podujatie Boney M tour prebiehala už v mesiacoch máj až september 2017. Zmluvy dodávateľa Kvatro plus, s.r.o. s jeho subdodávateľom SPI Slovakia, s.r.o. boli podpísané 21.8.2017 a 27.8.2017 a zmluvy s kontrolovaným subjektom boli podpísané 01.10.2017. Z uvedeného nepochybne vyplýva že vyjadrenia dodávateľa ani subdodávateľa sa nezakladajú na pravde. Teda nielenže v danom prípade nejde o poskytnutie reklamnej služby, ale, ako bolo už vyššie uvedené ide o sponzoring a tak vystavenie faktúr, z ktorých správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane bolo čisto formálny bez materiálneho plnenia poskytnutého osobou uvedenou na faktúre. Navyše z vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 20.08.2018 k zápisnici č. 101508343/2018 zo dňa 06.08.2018 je zrejmé, že konateľ žalobcu nevynaložil odbornú starostlivosť v danom prípade, keďže ani nevedel, či jeho dodávateľ má právo disponovať s reklamným priestorom, či vôbec, a v akom množstve bola zabezpečená propagácia jeho loga, ani zo zmlúv nevyplýva kvantifikovanie služieb, ktoré mal vykonať dodávateľov dodávateľ pre daňový subjekt. Žalobca však v zmysle zmlúv uhrádzal dodávateľovi faktúry aj napriek tomu, že o výsledku a rozsahu kampane sa dozvedel až do 60 dní po ukončení projektu, ktorý predtým nijako nekontroloval, tak ani ako jeho dodávateľ. Z materiálov predložených k daňovej kontrole je zrejmé, že žalobca musel vedieť, že kampaň propagujúca kultúrne podujatie prebiehala oveľa skôr, ako trval zmluvný vzťah s dodávateľom.

15. Podľa názoru žalovaného vypočutie svedkov v odvolaní by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na skutočnosť, že pre posúdenie či v danom prípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv, či je poskytnutie takejto služby v nadväznosti na uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie. Podstatou v danom prípade bolo, či išlo o poskytnutie reklamnej služby alebo sponzoring.

16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

17. Na pojednávaní konanom 19.12.2023 žalobca zotrval na podanej žalobe. Poukázal na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. z 21.11.2023, ktorým súd v obdobnej veci žalobe žalobcu vyhovel. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle žalobného návrhu.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

18. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

19. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Podľa 191 ods. 1 písm. e) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

22. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

25. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

26. Podľa o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

27. Podľa o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane: a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona

28. Podľa o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

29. Podľa o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

30. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

32. Podľa písmeno a ) o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

33. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

35. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 19.12.2023 za účasti právneho zástupcu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia a ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu.

36. V úvode správny súd konštatuje, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. V danom prípade má správny súd za to, že žalovaný, zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, keď sa stotožnil z právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom, ktorý uviedol, že podstatou neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry je skutočnosť, že údajná reklama zahŕňala iba prezentáciu loga spoločnosti, ktoré je zároveň a jej obchodným menom, čo v žiadnom prípade nespĺňa kritériá eurokonformného výkladu reklamnej služby, teda že v danom prípade nejde o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzoring a z tohto dôvodu konštatoval žalobcom porušenie ustanovení a o dani z pridanej hodnoty.

38. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS SR“), sp. zn. zo dňa 31.01.2022 (uverejnený v zbierke rozhodnutí NSS SR pod č. 17/2022 ZNSS) v zmysle, ktorého odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o , pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku (právna veta rozsudku NSS SR, sp. zn. zo dňa 31.01.2022).

39. V bode 34. odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR sa súd zaoberal prípadným rozdielom medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou, kde uviedol, že: „podľa o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) reklamou sa rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (, ). Pojem sponzoring, ktorý sa v súvislosti s prijatým plnením od dodávateľa vyskytol v argumentácii správneho súdu i žalovaného, definuje o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Je zrejmé, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci

primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu ( ).

40. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že v danom prípade, nebolo pre nárok na odpočítanie DPH u žalobcu rozhodujúce, či išlo o reklamu, sponzoring prípadne inú mediálnu prezentáciu, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik práva na odpočítanie dane je, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku. Teda, ak správca dane a následne aj žalovaný založili svoju právnu argumentáciu na tom, že v danom príde sa nejednalo o zabezpečenie reklamnej služby ale išlo o sponzoring, a z tohto dôvodu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH za dodané služby podľa , zaťažili svoje rozhodnutie vadou, nakoľko vec nesprávne právne posúdili.

41. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nad rámec záverov správcu dane konštatoval, že vystavenie faktúr bolo čisto formálne, bez materiálneho plnenia poskytnutého osobou uvedenou na faktúre a to s poukazom na výpovede svedkov - konateľov dodávateľa a subdodávateľa a s poukazom na nevynaloženie odbornej starostlivosti žalobcom. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a NSS SR, nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006, ktorými sú, za prvé to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), za druhé to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a napokon za tretie to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na to, že pre záver správcu dane, že daňový subjekt nespĺňa hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personál výber nie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel či vedieť mal sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom (k tomu bližšie pozri rozhodnutie NSS SR z 30. júna 2022), čo žalovaný celkom zjavne nekonštatoval.

42. V ďalšom konaní po vrátení veci prvostupňovému správnemu orgánu bude potrebné, aby prvostupňový správny orgán opätovne vec právne posúdil a na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy s prihliadnutím na právny záver prijatý najvyššou súdnou autoritou, s ktorým sa správny súd stotožňuje a na ktorý poukázal tak, aby vo veci opätovne rozhodol a vo svojom rozhodnutí sa dôsledne vysporiadal najmä s tým, či išlo o , pri ktorej vznikla daňová povinnosť, a následne či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť jeho všeobecných ekonomických nákladov. Žalobca v žalobe, v konaní pred žalovaným, ako aj správcom dane poukazoval na to, že reklamná kampaň mala pozitívny efekt a odzrkadlila sa na zvýšení tržieb žalobcu a nakontrahovaní nových zákazníkov a udržaní existujúcich zákazníkov, avšak žalovaný ako aj správca dane sa týmto tvrdením žalobcu a za týmto účelom žalobcom navrhnutých dôkazov nezaoberal, a žalovaný sa stotožnil s argumentáciou správcu dane a ním vykonaného dokazovania, keď uviedol, že vypočutie svedkov by nemalo výpovednú hodnotu vzhľadom na skutočnosť, že pre posúdenie či v danom prípade ide o poskytnutie reklamnej služby, nemá vplyv či je poskytnutie takejto služby v nadväznosti na uzatvorenie nových obchodov úspešné alebo nie. Bude podľa názoru správneho súdu zo strany správneho orgánu potrebné zvážiť aj vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania za týmto účelom, práve v nadväznosti na právny názor vyslovený vo vyššie uvedenom rozhodnutí NSS SR.

43. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí popísanú v bode 41 rozsudku bude úlohou prvostupňového správneho orgánu, aby pri opätovnom posudzovaní predmetnej veci sa dôsledne zaoberal aj splnením hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, keďže tak

prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný svoje rozhodnutie primárne postavili na tom, že v danom prípade sa nejednalo o reklamu ale išlo o sponzoring, a práve z tohto dôvodu mali za to, že nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti bude nevyhnutné zo strany správneho orgánu dôsledne a najmä presvedčivo posúdiť splnenie jednotlivých vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane aplikujúc najnovšiu rozhodovaciu prax NSS SR a Súdneho Dvora Európskej únie v danej oblasti s poukazom na to, že potrebné rozlišovať, či ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, či o účasť na prípadnom daňovom podvode.

44. Nakoľko správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu podľa a v spojení s , pričom vo veci bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a vec následne správne právne posúdiť, vzhľadom k tomu že pre odpočet DPH musia byť splnené hmotnoprávne podmienky, keďže tieto neboli správcom dane a ani žalovaným skúmané pre nesprávne právne posúdenie veci, bude musieť správca dane dostatočne v tomto smere zistiť skutkový stav nakoľko pre nepriznanie odpočtu DPH tak nebol ani dostatočne zistený skutkový stav.

45. V závere súd poukazuje, že predmetom prieskumu nebolo posudzovanie odpočítania DPH z faktúry č. 17033 zo dňa 03.11.2017 od dodávateľa - C. D. E. za poskytnuté právne služby, keďže preskúmania tejto časti napadnutého rozhodnutia sa žalobca v podanej žalobe nedomáhal. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutie v celosti, keďže ich zrušenie v časti, s ohľadom na ich nadväzujúce výroky a obsah, nebolo možné.

46. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

47. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

48. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

50. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).