Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-152-2009.pdf
PDF · 70.37 KB
No categories available
27C/152/2009
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky S. S., trvale bytom R., Š. XXX,. t. č. bytom T., Z. X proti odporcovi P. S., trvale bytom R., Š. XXX. o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi bolo zakázané stýkať sa s navrhovateľkou, obťažovať ju telefonovaním a zasielaním SMS - správ, sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov predbežného opatrenia n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáha vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi sa s ňou stýkať, telefonovať jej a zasielať jej SMS - správy. K zdôvodneniu návrhu uviedla, že sa obáva styku s odporcom, ktorý je jej bývalým manželom, pretože z jeho strany dochádza k psychickému týraniu a deptaniu jej osoby a dokonca sa obáva i možného fyzického napadnutia.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že prostriedok predbežného opatrenia, ak ním majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, je možné využiť len v tých prípadoch, kde hrozí nebezpečenstvo bezprostredne (úprava pomerov účastníkov musí byť naliehavá), najmä k zamedzeniu vzniku škody, či inej ujmy, eventuálne jej rozširovaniu. Vzhľadom na to, že predbežné opatrenie má dočasný charakter, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti tak, ako je to potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Musia však byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a nesmú byť vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie nemožno vydať tam, kde by vo svojich dôsledkoch nešlo o úpravu dočasnú, ale konečnú, a povinnosť uložená predbežným opatrením nesmie presahovať rámec zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.
V prejednávanej veci súd nemal väčšie pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi ako bývalými manželmi vznikajú pri ich stretnutiach nedorozumenia, možno až hádky značnej intenzity. Uvedené nakoniec vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka doložila k návrhu na vydanie predbežného opatrenia; ide najmä o oznámenia navrhovateľky na odporcu na O. P. B. I. z mája 2009 a oznámenia na O. P. T. z
júla 2009 a augusta 2009, že sa k nej odporca správa vulgárne, vyhráža sa jej a oplzlo jej nadáva, a to aj pred ich deťmi, ktoré hucká proti nej. Z týchto skutočností je potom zrejmé, že navrhovateľke skutočne prináleží voči odporcovi právna ochrana, avšak vo forme a rozsahu, ako jej ju priznáva právny poriadok Slovenskej republiky. Pokiaľ sa navrhovateľka domnieva, že na základe vyššie popísaných skutočností môže súd zakázať odporcovi, aby sa s ňou stýkal, aby jej vôbec netelefonoval a neposielal jej žiadne SMS správy, súd sa s týmto názorom navrhovateľky nestotožňuje. Samotný právny nárok, ktorý vzniká z dôvodu zásahov dotýkajúcich sa osobnosti človeka spočíva v tom, že dotknutá osoba sa môže domáhať zdržania sa konkrétne individualizovaného zásahu; v žiadnom prípade sa teda nemôže dotknutá osoba domáhať, aby sa rušiteľ absolútne zdržal akéhokoľvek konania voči dotknutej osobe (absolútny zákaz by totiž postihoval i také konanie, ktoré je právnym poriadkom dovoleným konaním) a aby s ňou nemal žiaden kontakt. Takýto absolútny zákaz nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko sa však navrhovateľka vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia domáha práve takéhoto absolútneho zákazu, musel súd skonštatovať, že navrhovateľka sa domáha niečoho, na čo nemá právny nárok. Tým v prejednávanej veci nie je splnená jedna zo základných a zároveň kumulatívnych podmienok pre vydanie predbežného opatrenia, a to menovite danosť práva. Z uvedeného dôvodu súd nemohol inak ako návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Ďalšou podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia, a to potrebou dočasnej úpravy sa súd ani nezaoberal, nakoľko pokiaľ nie je splnená i podmienka danosti práva, nemôže byť návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovené.
Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a návrh na vydanie predbežného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
V súlade s ust. § 142 ods. 1, § 145 a § 151 O.s.p. prináleží odporcovi právo na náhradu trov predbežného opatrenia; vzhľadom k tomu, že odporcovi trovy predbežného opatrenia nevznikli, súd rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.