Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-2-2006.pdf
PDF · 107.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BR-7Cb/2/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu Ing. Ladislav Bodnár - ELBEX, so sídlom Sitnianska 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 592 009, zastúpený JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému Ing. Ivan Kupčok - DIAGO s.f., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 32 229 178, zastúpenému JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom Moyzesova 12, Brezno o zaplatenie 41 709,97 Eur (1 256 554,60 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 765,97 Eur spolu s úrokom z omeškania 16 % ročne od 01.01.2003 do zaplatenia v lehote 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobný návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom zo dňa 31.10.2005 sa žalobca domáhal, aby súd vydal voči žalovanému platobný rozkaz a zaviazal ho zaplatiť mu 1 256 554,60 Sk spolu s úrokom z omeškania 16 % ročne od 01.01.2002 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 117 806,- Sk. Svoj nárok žalobca uplatnil ako nárok na zaplatenie provízie, na ktorú mu vznikol nárok v zmysle Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. LBX/001/2001 zo dňa 02.04.2001 a ako nárok na zaplatenie odstupného podľa § 669 Obchodného zákonníka.
Súd vydal vo veci dňa 05.12.2005 pod číslom 1Rob/246/2005-30 Platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 256 554,60 Sk spolu so 16 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2002 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 62 825,- Sk pozostávajúce z náhrade za zaplatený poplatok z návrhu na začatie konania a z náhrady trov právneho zastúpenia.
V zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor žalovaný, ktorý zdôvodnil tak, že žalovanú sumu neuznáva, pretože neeviduje žiadnu pohľadávku voči žalobcovi. Všetky pohľadávky voči žalobcovi žalovaný zaplatil a navyše je žalovaný toho názoru, že žalobca mu dlhuje preplatok na provízii. Provízia bola vypočítaná a zaplatená podľa zmluvy a vzájomných dohôd medzi účastníkmi konania a poprel akýkoľvek právny nárok žalobcu na odstupné a okrem toho namietal ešte premlčanie všetkých uplatnených žalovaných nárokov. Uviedol, že dôkazy označí na samotnom pojednávaní. Návrh žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si trovy konania pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok za odpor a za dva úkony právnej služby.
Súd vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.07.2006 tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané nároky žalobcu, a to v uplatnenej výške, keď žalobca žiadal, aby mu súd priznal províziu vo výške 20 % z obvyklého zisku žalovaného, a to za obchodné prípady zrealizované žalovaným v dôsledku činnosti žalobcu. Sporná medzi účastníkmi bola výška zisku, z ktorej sa má dohodnutá výška provízie 20 % zo zisku vypočítať. Súd vychádzal pri zisťovaní sumy, z ktorej sa zisk vypočítava z obratu dosiahnutého žalovaným za obdobie od 02.04 2001 do 31.10.2002 včítane, ktoré údaje zistil z vyúčtovania žalovaného zo dňa 02.12.2004, pričom výšku obratu dosiahnutého žalovaným žalobca nespochybnil a ani v súčasnosti nespochybňuje. Vo vyúčtovaní z 02.12.2004 žalovaný uviedol výšku dosiahnutého skutočného zisku ako 8,3 % v roku 2001 a 8,6 % v roku 2002. Vyúčtovanie žalovaný predložil žalobcovi s tým, že ide o: „vyúčtovanie za obdobie trvania zmluvy“. Pokiaľ ide o výšku dosiahnutého zisku žalobca s výškou zisku uvedenou žalovaným nesúhlasil a uviedol, že výška zisku v odbore podnikania žalovaného je v rozpätí 15 - 20 %; aj svoj nárok na vyplatenie provízie si uplatnil žalobca nie z výšky zisku uvedeného žalovaným vo vyúčtovaní, teda 8,3 % v roku 2001 a 8,6 % v roku 2002, ale vo výške 15 %, pretože takúto výšku zisku považoval žalobca za obvyklú a poprel, že by žalovaný dosiahol len výšku zisku 8,3 % v roku 2001 a 8,6 % v roku 2002 z dosiahnutého obratu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výšky obratu dosiahnutého žalovaným, ktorý žalobca nespochybnil, ale pokiaľ ide o výšku zisku súd ustálil názor, že pre výšku zisku, z ktorej si žalobca vypočítal províziu, teda 15 %, ktorú výšku zisku považoval žalobca za obvyklú a z ktorej sa domáhal výpočtu provízie, niet opory v zmluvnom dojednaní účastníkov, preto vychádzal z výšky dosiahnutého zisku uvedenom vo vyúčtovaní žalovaného z 02.12.2004. Zmluvným základom pre nárok na províziu a jej výpočet bola medzi účastníkmi dojednaná Zmluvu o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. LBX/001/2001 z 02.04.2001 v znení Dodatku k nej z 22.10.2001 (č.l. 39 - ďalej len Zmluva). Podľa čl. VII. bod 3 Zmluvy (č.l. 39): „za dohodnuté a zrealizované obchodné prípady uhradiť províziu vo výške 20 % zo zisku nasledovnou formou: za rok 2001 vykonať účtovnú uzávierku k 31.12.2001, na základe ktorej bude vykázaný hospodársky výsledok (zisk, alebo strana), podľa ktorej sa vypočíta výška provízie. Čiastky vyplatené v zmysle bodu 1 a 2 budú započítané ako náklady ELBEX“.
Súd pri svojom rozhodovaní po ustálení výšky dosiahnutého zisku žalovaným za rok 2001 vo výške 8,3 % (z obratu 5 187 387,- Sk), t.j. 430 553,- Sk ustálil výšku provízie (20 % zo zisku) za rok 2001 na sumu 86 110,60 Sk a za rok 2002 352 327,50 Sk (pri výške obratu v roku 2002 20 484 159,-Sk a zisku 1 761 637,60 Sk) a zároveň aplikoval dohodu účastníkov podľa čl. VII bod 3 Zmluvy, a to že vyplatené sumy v zmysle bodu 1 a 2 Zmluvy započítal z vypočítanou províziou 86 110,60 Sk a 352 327,50 Sk. K tomu záveru viedlo súd jednak vyššie uvedené zmluvné dojednanie účastníkov a jednak list žalobcu žalovanému zo dňa 18.11.2002, kde sám žalobca na vypočítanú províziu (vychádzajúc z obratu za roky 2001 a 2002 25 mil. Sk a výške zisku 20 %) započítal na jeho nárok na ním vypočítanú províziu 1 mil. Sk sumu 730 551,20 Sk a žiadal uhradil províziu 269 448,80 Sk.
Súd teda na provízie vypočítané zo zisku, ktorého výšku uviedol žalovaný vo vyúčtovaní z 02.12.2004 započítal v zmysle čl. VII. bod 3 Zmluvy žalobcom vyúčtované a žalovaným uhradené náklady v súlade s citovaným článkom Zmluvy, ale nie vo výške uvedenej žalovaným vo vyúčtovaní z 02.12.2004 v sume 797 636,90 Sk, ale žalobcom v jeho výzve na mimosúdne usporiadanie jeho pohľadávky z 18.11.2002 v sume 730 551,20 Sk. Pri takomto výpočte nároku žalobcu na províziu žalobcovi nárok na províziu nevznikol, pretože pri dosiahnutom zisku za rok 2001 a 2002 - 2 192 190,60 Sk je 20 % 438 438,10 Sk a na vyplatených sumách v zmysle čl. VII. bod 3 Zmluvy 730 551,20 Sk je výsledok záporný.
Z toho dôvodu súd nárok žalobcu na vyplatenie provízie zamietol.
Rovnako súd zamietol uplatnený nárok žalobcu na vyplatenie odstupného, pretože mal zato, že žalobca súdu nepreukázal, že potom, ako získal pre žalovaného nových zákazníkov tento mal podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a nepreukázal súdu ani splnenie ďalšej podmienky, že vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi je spravodlivé.
Proti rozsudku okresného súdu podľa odvolanie žalobca. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu v Brezne zrušil Uznesením 43Cob 48/07 zo dňa 05.09.2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa má nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva. Úlohou znalca bude vypočítať výšku zisku za rok 2001 a za rok 2002, ktorý dosiahol žalovaný za dohodnuté a zrealizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas existencie ich zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 02.04.2001 v znení jej zmeny zo dňa 22.10.2001. Zo zisku vypočítaného znalcom súd prvého stupňa následne vypočíta výšku provízie žalobcu za roky 2001 - 2002, ktorá je podľa dohody účastníkov 20 %. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na odstupné rozhodnutie okresného súdu považoval krajský súd za predčasné, pretože až po vykonaní znaleckého dokazovania bude zrejmé, či žalovaný má alebo nemá vyplatiť žalobcovi províziu a v kladnom prípade v akej výške. Podľa názoru krajského súdu žalobca preukázal súdu splnenie podmienky na odstupné v zmysle § 669 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka a okresný súd má skúmať ešte splnenie podmienky podľa § 669 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, a to že vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi je spravodlivé.
Okresný súd v zmysle záveru Krajského súdu v Banskej Bystrici nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva a Uznesením zo dňa 15.11.2007 ustanovil znalkyňu z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo O.. E.. D. H. s miesto výkonu činnosti v C. J., I. F.. XXXX (ďalej len znalkyňa). Úlohou znalkyne bolo vypočítať výšku zisku za rok 2001 a za rok 2002, ktorý dosiahol žalovaný za dohodnuté a realizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas existencie ich zmluvného vzťahu založeného zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 02.04.2001 v znení jej zmeny zo dňa 22.10.2001. Znalkyňa vypracovala Znalecký posudok č. 31/2008, pričom otázku uloženú jej súdom zodpovedala tak, že určila, že za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 dosiahol žalovaný za dohodnuté a zrealizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu, ELBEX - O.. T. A., J. XX, T. T. a žalovaného počas existencie ich zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 02.04.2001 zisk 13 129,40 Sk, za rok 2002 od 01.01.2002 do 31.11.2002 55 548,40 Sk. Znalkyňa uviedla, že výpočet hrubého zisku za jednotlivé zrealizované obchodné prípady nie je možné urobiť (č.l. 23 znaleckého posudku), pretože nie sú k dispozícii výdavky za každý obchodný prípad, pretože jednoduché účtovníctvo neumožňuje viesť analytickú evidenciu tak, ako je to v účtovníctve podvojnom. Ak by žalovaný alebo žalobca určili konkrétnu výšku nákladov na jednotlivé obchodné prípady bolo by to možné. Ďalej uviedla, že pri výpočte zisku spôsobom: že by sme zobrali do úvahy iba takú činnosť žalobcu akou je sprostredkovanie predaja tovaru tak, ako je to dohodnuté v Zmluve o nevýhradnom obchodnom zastúpení a všetky náklady sa prepočítali v pomere príjmov z predaj tovaru k príjmom z predaja služieb, vypočítali by sme zisk pripadajúci len na príjmy z predaj tovaru. Takýmto výpočtom však, pri hospodárskych výsledkoch dosiahnutých žalovaným za sledované obdobie, dospejeme k zápornému číslu, čiže k strate (spôsob 2).
Keďže výpočet zisku podľa spôsobu 2 by bol v neprospech žalobcu, vypočítala znalkyňa zisk podľa vzorca: dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roku x percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktorý dosiahol žalovaný (spôsob 3).
Na strane 15 znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že v sústave jednoduchého účtovníctva je zisk určený rozdielom príjmov a výdavkov, a keďže z výkazov žalovaného vyplýva, že žalovaný mal za účtovné obdobie roku 2001 zisk pred zdanením, teda hrubý zisk vo výške 181 788,- Sk a v roku 2002 189 275,- Sk pre výpočet výšky zisku žalovaného za dohodnuté a realizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas ich zmluvného vzťahu bolo nutné ustáliť výšku príjmov, ktoré dosiahol žalovaný z týchto obchodných prípadov. Výšku príjmov zisťovala porovnaním zoznamu obchodných partnerov O.. A. T. pri plnení úlohy so skutočne vystaveným a uhradeným faktúrami za obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného. Po tomto porovnaní ustálila znalkyňa príjmy žalovaného z realizovaných obchodných prípadov, na ktorých mal podiel žalobca za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 vo výške 7 213 949,99 Sk a od 01.01.2002 do 31.11.2002 35 837 675,90 Sk. Výpočtom zisku podľa vzorca: dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roku x percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktorý dosiahol žalovaný;
znalkyňa ustálila výšku zisku za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 na 13 129,40 Sk a od 01.01.2002 do 31.11.2002 55 548,40 Sk.
Proti záverom znaleckého posudku namietal žalobca a znalkyňou určenú výšku zisku považoval za nesprávnu, keď podľa neho znalkyňa zaradila pre výpočet zisku také položky, ktoré nespadajú do času trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, čím došlo k zníženiu zisku. Ďalej do príjmov a výdavkov nesprávne zaradila také položky, ktoré s predmetom zmluvy nesúvisia, keďže pri svojich postupoch zaradila všetky položky príjmov i výdavkov zo všetkých predmetov podnikania žalovaného za rok 2001 a 2002, ktorých bolo 21, pričom žalobca vykonával činnosť, ktorá súvisela len s jednou podnikateľskou činnosťou žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný musí preukázať priradenie jednotlivých výdavkov k jednotlivým obchodným prípadom. Ak žalovaný takého výdavky nepreukáže, nemôže súd na ne prihliadať (č.l. 214). Ďalej namietal dôkazy použité znalkyňou, a to daňové priznania a ich prílohy, keďže tieto nie sú úplné a má pochybnosti o ich objektivite.
Súd vyžiadal od Daňového úradu v Brezne daňové priznania žalovaného za rok 2001 a 2002, výkazy o príjmoch a výdavkoch za rok 2002, výkazy o majetku a záväzkoch za rok 2002 a potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2002, nachádzajú sa na č.l. 250 - 274, pričom obsah týchto je zhodný s dôkazmi použitými znalkyňou.
Súd k námietkam žalobcu vypočul znalkyňu na pojednávaní dňa 15.07.2008. Znalkyňa k námietke žalobcu, že zisk nevypočítala ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami z každého obchodného prípadu zvlášť uviedla, že jednoduché účtovníctvo, ktoré viedol žalovaný zahŕňa evidenciu príjmov a výdavkov bez ich podrobného druhového členenia, preto z účtovných dokladov žalovaného nemohla zistiť, ktoré výdavky žalovaného sa vzťahovali k jednotlivým faktúram žalovaného pre jeho odberateľov. K námietke žalobcu, že pri výpočte zisku nezohľadnila faktúry žalobcu, ktorými vyúčtoval žalovanému províziu a ostatné náklady uviedla, že tieto náklady zohľadnila pri výpočte skutočného zisku žalovaného, keďže zisk vypočítala podľa vzorca tak, ako súd už uviedol vyššie.
V ďalšom žalobca uplatnil voči znalkyni námietku zaujatosti, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa 23.07.2008 tak, že nevylúčil znalkyňu z vykonávania znaleckej činnosti (č.l. 242 súdneho spisu).
Pokiaľ žalobca namietal, že znalkyňa nerešpektovala časovú súvislosť a výdavky a príjmy vyhodnotila pre účely výpočtu hrubého zisku žalovaného za celý rok 2001 a 2002, právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá námietky proti doplneniu znaleckého dokazovania ohľadom zistenie konkrétnych príjmov a výdavkov za každý obchodný prípad počas zmluvnej spolupráce žalobcu a žalovaného.
Súd teda nariadil znalkyni vypracovať dodatok k Znaleckému posudku č. 31/2008 s tým, že úlohou znalkyne bolo: doplniť znalecký posudok č. 31/2008 t.j. vypracovať dodatok k nemu a to tak, že jej úlohou bude vypočítať výšku zisku za obdobie od uzavretia Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 02.04:2001 v znení dodatku zo dňa 22.10.2001, teda odo dňa 02.04.2001 do dňa 31.10.2002, čiže do ukončenia zmluvného vzťahu, za realizované obchodné prípady medzi žalobcom a žalovaným - a to zisku ako rozdielu medzi príjmami a výdavkami len z obchodných prípadov realizovaných podľa Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení. Znalkyňa doručila súdu 06.11.2008 doplnok k znaleckému posudku č. 31/2008 pod č. 70/2008 a v závere uviedla, že na zadanú otázku nie je možné odpovedať, nakoľko sa v archíve žalovaného nezachovali účtovné doklady, na základe ktorých by bolo možné zistiť výšku výdavkov, ktoré prislúchajú k jednotlivým obchodným prípadom realizovaným medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 02.04.2001 v znení dodatku zo dňa 22.10.2001, teda odo dňa 02.04.2001 do dňa 31.10.2002.
K doplnku znaleckého posudku sa vyjadril žalobca s tým, že znalkyňa nie je dostatočne odborne spôsobilá na vykonávanie znaleckej činnosti, pretože žalovaný mal mať zachované všetky účtovné doklady, ktoré sa týkajú tohto sporu, keďže prebieha súdne konanie s poukazom na ust. § 35 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na ust. § 36 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z.z. Ďalej uviedol, že súd by mal postupovať podľa § 136 O.s.p.
Súd vyhodnotil Znalecký posudok č. 31/2008 ako dôkaz, ktorým podľa účtovnej evidencie predloženej žalovaným znalkyni, táto iným spôsobom ako len rozdielom medzi príjmami a výdavkami určila výšku
zisku - podľa vzorca: (dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roku) x (percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktorý dosiahol žalovaný, keďže spôsob vedenia jednoduchého účtovníctva neumožňuje viesť výdavky a príjmy podľa ich druhov.
Zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný ku koncu roku, t.j. za rok 2001 k 31.12.2001 vykoná účtovnú uzávierku, podľa jej výsledku (zisk alebo strata) sa vypočíta výška provízie. Návrh dodatku z 22.10.2001 vyhotovil žalobca, teda aj on predpokladal, že výsledok hospodárenia žalovaného môže byť aj strata. Znalkyňa výšku zisku za jednotlivé obchodné prípady nezistila, pretože si účastníci spôsob účtovnej evidencie pre účely výpočtu provízie nedohodli, a podľa zásad pre vedenie jednoduchého účtovníctva sa v účtovnej evidencii, t.j. v jednoduchom účtovníctve výdaje a príjmy neevidujú druhovo. Skutočnosť, že žalovaný nezachoval účtovné doklady, ktorými by preukázal výdavky za každý obchodný prípad zvlášť neznamená, že iné výdavky ako náklady na paušálne odmeny žalobcovi nemal, pretože nebolo povinnosťou žalovaného podľa Zmluvy viesť evidenciu výdavkov a príjmov za každý obchodný prípad zvlášť (čl. VII. bod 3 Zmluvy). Z vyúčtovania žalovaného zo dňa 02.12.2004 vyplýva iná výška zisku žalovaného z obchodnej spolupráce so žalobcom, ako ju ustálila znalkyňa, pretože znalkyňa vychádzala z účtovnej evidencie žalovaného a vypočítala zisk podľa vzorca, pričom základom pre výpočet bol hrubý zisk žalovaného za celý rok 2001 a 2002 zo všetkých činností žalovaného, preto nie je možné porovnávať znalkyňou vypočítaný zisk podľa vzorca a žalovaným určenú výšku zisku vo vyúčtovaní zo 04.12.2004.
Súd teda konštatuje, že z vykonaného znaleckého dokazovania nie je možné vypočítať výšku provízie žalovaného tak, ako mu to uložil Krajský súd v Banskej Bystrici. Keďže znaleckým dokazovaním súd nezistil výšku zisku dosiahnutého žalovaným za každý obchodný prípad zvlášť, vychádzal z výšky príjmov žalovaného, ktoré tento uviedol vo vyúčtovaní zo 04.12.2004, keďže ide o príjmy žalovaného zo vzájomnej obchodnej spolupráce, t.j. podľa Zmluvy, ktoré sú vo výške 25 671 546,- Sk (č.l. 24) a sú približne rovnaké s výškou predpokladanou žalovaným, t.j. 25 mil. Sk (č.l. 20).
Námietku žalobcu, že znalkyňa ustálila výšku príjmov žalovaného v roku 2001 7 213 949,99 Sk a v roku 2002 35 837 675,90 Sk, a teda zisk žalovaného musel byť ešte vyšší ako predpokladal žalobca, súd považuje za irelevantnú, pretože znalkyňa vysvetlila, že zistenie príjmov žalovaného z obchodných prípadov, na ktorých sa podieľal žalobca je nutné pre výpočet zisku žalovaného za sledované obdobie podľa spôsobu 3, teda len samotné zistenie príjmov bez zistenia výdavkov nie je dôkazom toho, že žalovaný mal vyšší zisk ako predpokladal žalobca.
Súd považuje za nutné zdôvodniť skutočnosť, že pri výpočte provízie žalobcu vzal do úvahy vyúčtovanie žalovaného zo 04.12.2002, v ktorom je výška príjmov žalovaného za rok 2001 a 2002 25 671 546,- Sk (č.l. 24) a nie ZP č. 31/2008, v ktorom je výška príjmov žalovaného za rok 2001 a 2002 spolu 43 051 624,- Sk (ide o príjmy žalovaného, na ktorých sa podieľal žalobca).
Znalkyňa v Znaleckom posudku č. 31/2008 a tiež č. 70/2008 vo svojom závere konštatuje, že výšku zisku z príjmov žalovaného, na ktorých sa podieľal žalobca nie je možné zistiť rozdielom medzi príjmami a výdavkami, keďže výdavky nie je možné zistiť. Keďže ide o dva rôzne dôkazy (ZP č. 31/2008 a Vyúčtovanie zo dňa 04.12.2002) súd má zato, že jednotlivé skutočnosti z nich zistené musí hodnotiť v súvislosti s ostatnými skutočnosťami z toho ktorého dôkazu vyplývajúcimi a nie samostatne skutočnosti vyplývajúce z rôznych dôkazov.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Žalobca svoj nárok opieral o obvyklú výšku zisku, a to 15 % z podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorá bola predmetom Zmluvy. V zmysle Zmluvy si účastníci dohodli spôsob výpočtu provízie podľa čl. VII. bod 3 Zmluvy. Žalovaný vykonal vyúčtovanie a uviedol výšku zisku v roku 2001: 430 553,- Sk a v roku 2002: 1 761 637,60 Sk. Spôsob vedenia účtovnej evidencie pre zistenie výšky zisku si účastníci nedohodli. Zo záverov znaleckého posudku súd výšku zisku za každý obchodný prípad zvlášť nezistil, preto vychádzal z vyúčtovania žalovaného zo 04.12.2004, keď výšku obratu (príjmov) žalovaný uviedol sumou 25 671 546,- Sk a žalobca 25 mil. Sk. Potom súd aplikoval dohodu účastníkov podľa Zmluvy, a to podľa poslednej
vedy čl. VII. bod 3 Zmluvy a listu žalobcu zo dňa 18.11.2002 a na vypočítanú províziu 438 438,10 Sk započítal vyplatené náklady a paušálnu odmenu 730 551,20 Sk (č.l. 20), t.j. výsledok je záporný - 292 113,10 Sk, t.j. žalobcovi nárok na províziu nevznikol, preto súd nárok na zaplatenie provízie zamietol.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na odstupné, ktorý si tento uplatnil vo výške 486 408,20 Sk, súd je toho názoru rešpektujúc názor krajského súdu, že žalobca pre vznik nároku na odstupné preukázal splnenie podmienky pdľa § 669 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka a priznal žalobcovi odstupné v zmysle § 669 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v priemere provízií za celé zmluvné obdobie - od 02.04.2001 do 31.10.2002, t.j. 19 mesiacov. Súd za základ pre výpočet odstupného použil províziu vypočítanú žalovaným vo vyúčtovaní zo 04.12.2002, t.j. sumu 438 437.92 Sk, potom pri zmluvnom období 19 mesiacov je priemer provízie 23 075,68 Sk, t.j. 765,97 Eur mesačne, teda súd priznal žalobcovi odstupné vo výške 765,97 Eur. Vo zvyšku súd nárok žalobcu na odstupné zamietol.
Odstupné priznal súd s úrokom z omeškania od 01.01.2003, pretože listom z 03.12.2002 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u žalovaného nárok na odstupné. Keďže žalobca nepreukázal súdu kedy bola výzva žalovanému doručená súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 01.01.2003. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 16 % ročne, preto mu súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal úrok z omeškania vo výške 16 %, hoci základná (diskontná) úroková sadzba NBS bola od 18.11.2002 do 25.09.2003 6,5 %.
Súd sa musel vysporiadať aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným voči uplatnenému nároku žalobcu. Žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania, keď tvrdil, že v zmysle Zmluvy bol žalobca povinný vyúčtovať žalovanému províziu, čo však doteraz neurobil a pokiaľ by tak urobil teraz žalovaný bude namietať premlčanie nároku žalobcu na províziu.
Žalovaný sa zaviazal vyúčtovanie vzájomnej spolupráce vykonať do 31.10.2002, čo však nevykonal a vykonal tak až 04.12.2002, pričom právny zástupca žalobcu Výzvou zo dňa 03.12.2002 vyzval žalovaného (č.l. 23) na zaplatenie provízie, nie podľa výpočtu žalovaného, ale podľa výpočtu žalobcu, a to z obvyklého zisku (15 %) a nie zo zisku, ktorý uviedol vo vyúčtovaní zo 04.12.2002 žalovaný. Rovnako žalobca týmto listom svojho právneho zástupcu si uplatnil u žalovaného odstupné, t.j. do jedného roka od skončenia zmluvy, ktorá sa skončila 31.10.2002, t.j. v súlade s ust. § 669 ods. 5 Obchodného zákonníka. Súd teda námietke žalovaného, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, nevyhovel, pretože žalobný návrh bol podaný 31.10.2005, t.j. v štvorročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a 150 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Žalobca si v žalobnom návrhu uplatnil 1 256,554,- Sk, t.j. 41 709,97 Eur a úspešný bol v časti 23 075,68 Sk (t.j. 765,97 Eur), teda jeho úspech predstavuje 2 % a úspech žalovaného 98 %, t.j. žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 96 %.
Súd žalovanému náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p. nepriznal, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval správanie žalovaného, ktorý súhlasil so znaleckým dokazovaním na zistenie príjmov a výdavkov za obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného za každý obchodný prípad zvlášť a následne dôkazy (účtovné doklady) znalkyni nepredložil. Súd je toho názoru, že žalovaný v čase rozhodovania súdu o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania musel vedieť, že takého dôkazy nemá.
Podľa § 148 O.s.p. štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením potom ako zistí, či pomery žalobcu naďalej zdôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).