Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Cb-139-2006.pdf
PDF · 171.95 KB
No categories available
40Cb/139/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v právnej veci žalobcu S. B. D. T. so sídlom L. XX,. T., IČO XX. XXX. XXX. proti žalovanému T. V. S., a.s. so sídlom ul. X.. M. XX,. T., IČO XX. XXX. XXX,. zast. Mgr. V. M., advokátom, X.. M. XX,. T. o zaplatenie 7 909,55 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 647,35 € so 7% ročným úrokom z omeškania od 23.05.2005 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti o zaplatenie sumy 7 262,20 € so 7% ročným úrokom z omeškania od 23.05.2005 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2 656,30 €, k rukám právneho zástupcu žalovaného Mgr. V. M., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7 909,55 € (238 283,- Sk) so 7% ročným úrokom z omeškania od 23.05.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný mu dodáva vodu. Na odbernom mieste XXXXXXX. - B. XX,. N. vyfaktúroval žalovaný za obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2003 neoprávnene spotrebu vody 6 135 m3 v sume 287 333,30 Sk. Až po zaplatení faktúr č. 103700676 zo dňa 15.4.2003 v sume 31 263,10 Sk, č. 103701405 zo dňa 15.7.2003 v sume 90 621,05 Sk, č. 1037002114 zo dňa 15.10.2003 v sume 92 205,20 Sk, č. 103702762 zo dňa 31.12.2003 v sume 74 081,- Sk žalobca zistil, že fakturovaná spotreba na uvedenom odbernom mieste nezodpovedá skutočnosti, nakoľko takéto množstvo nemohla prevádzka žalobcu odobrať s prihliadnutím na spotrebu za predchádzajúce roky, nakoľko nedošlo k žiadnej zmene predmetu činnosti tejto prevádzky. Následne za obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004 - t.j. do výmeny vodomeru, žalovaný vyfaktúroval žalobcovi faktúrou č. 104101675 zo dňa 25.2.2004 nadmernú spotrebu vody v sume 767 m3 v sume 38 061,- Sk, ktorú žalobca tiež uhradil. Žalobca listom zo dňa 19.2.2004 požiadal žalovaného o preskúšanie vodomeru na odbernom mieste z dôvodu pochybností o správnosti údajov meradla. Dňa 19.4.2004 zaslal žalobca žalovanému reklamáciu, ku ktorej bol pripojený aj posudok, vypracovaný S. L. M. B., podľa ktorého vodomer nevyhovel z dôvodu neregistrovania pretečeného množstva vody vodomerom. Zároveň žalobca v uvedenej reklamácii porovnal spotrebu vody za roky 1999 až 2003, na základe porovnania požiadal o prepočítanie spotreby vody za roky 2003 a obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004, podľa spotreby nameranej novým vodomerom a o vyhotovenie dobropisov. Žalovaný listom zo dňa 15.7.2004 oznámil žalobcovi, že reklamáciu považuje za neopodstatnenú a nároky žalobcu neakceptuje. Žalovaný teda doteraz nevrátil žalobcovi neoprávnene fakturovanú sumu spolu 238 283,- Sk.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 37Rob/453/2005-27 zo dňa 22.3.2006, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.
V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že žaloba nekonkretizoval právny titul, na základe ktorého sa domáha peňažného plnenia v žalovanej výške. Podľa zmluvy o dodávke pitnej vody je žalovaný zaviazaný iba na naturálne plnenie - dodávku pitnej vody a nie na peňažné plnenie. Žalobca v rozhodnom období bez výhrad odobral vodu od žalovaného a zaplatil ju v cenách stanovených regulačným orgánom, vzájomné záväzky teda zanikli splnením. Žalobca v priebehu roka 2003 a ani začiatkom roka 2004 nikdy nereklamoval zvýšené fakturácie a dobrovoľne plnil vyfakturované čiastky. Štyri po sebe idúce fakturačné obdobia roku 2003 mu boli zasielané kvartálne faktúry, aj s teraz vytýkanou zvýšenou spotrebou, ale nereklamoval ich, ani sa inak nezaujímal u žalovaného, prečo boli v takých hodnotách. Pritom na každej faktúre mal žalobca vždy uvedenú spotrebu vody, a preto už samotným doručením prvej faktúry bola táto okolnosť zistiteľná, stala sa mu známou a mohol ju bez zbytočného odkladu riešiť v zmysle zmluvných podmienok. Pokiaľ sa snažil situáciu prvýkrát riešiť až s odstupom roka, tak v tom čase prípadné nároky z vadného plnenia mal zmeškané. Pokiaľ sa žalobca domáha prepočtu ceny vody podľa § 30 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, tak nenastali okolnosti, pre ktoré by sa mala fakturácia meniť v zmysle žaloby. Žalobca síce poukazuje aj na svoj metrologický posudok, ibaže púhy záver, že meradlo nevyhovuje, nemožno podradiť okamžite pod realizáciu normy § 30 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách Treba prihliadnuť aj na dôvod, ktorý spôsobil stav, že meradlo nevyhovuje a ktorým tu bola neregistrácia prietoku vody. V takom prípade nemohla táto vada, hoci neskôr bola aj tak vylúčená, byť na ťarchu žalobcu a namerať mu vysoké spotreby vody. Porucha meradla, na ktorú sa odvoláva žalobca, nie je takej povahy, že by ňou mal byť poškodený on, ale naopak poškodený by bol jednoznačne žalovaný, ktorý však nežiada žiadne finančné nároky. Žalobca tiež zamlčal fakt, že riešenie veci bolo zo strany žalovaného nadštandardné v tom ohľade, že na sporné meradlo dal vypracovať kontrolný metrologický posudok č. 2718/230/142/04 S. M. Ú., ktorý vyvrátil skorší dôvod nevyhovenia meradla. Diametrálna rozdielnosť oboch posudkov bola spôsobená zrejme tým, že v meradle bola pri prvom teste zhodou okolností nejaká nečistota, ktorá mohla zapríčiniť nepriechodnosť vody cez systém meradla. Pri druhom testovaní sa táto prekážka nevyskytla, a preto výsledkom bolo, že meradlo vyhovuje s tolerantnými odchýlkami, ktoré boli aj tak na ťarchu žalovaného. Nemeranie spotreby vody tak bolo iba dočasnou chvíľkovou udalosťou, ktorá netrvala počas celého sporného obdobia, pretože rozdiel počiatočného stavu a odpočítaného stavu by musel byť nulový. Vtedy by dodávka šla na vrub strát dodávateľa - žalovaného, ktorý by sa mohol dožadovať realizácie § 30 ods. 4 zák. č. 422/2002 Z.z., ale nie naopak. Predsa nemožno toto ustanovenie vykladať tak, že aj v prípade nemerania meradla v aktuálnom okamihu, ale za súčasného zistenia zmeny stavu na meradle v odpočtovom cykle, sa bude spotreba zisťovať priemerom za minulé roky. Toto by viedlo k absolútnemu rozkladu systému zásobovania vodou, pretože odberateľ s vedomím, že mu nefunguje vodomer, by do najbližšieho odpočtu bez zvýšeného finančného zaťaženia, odoberal akékoľvek množstvá vody, a to všetko na účet dodávateľa. Skutkový stav pravdepodobne nasvedčuje nejakej poruche vo vnútornom rozvode objektu zásobovaného vodou, čo však je už na ťarchu žalobcu a zo strany žalovaného je to už odobratá, tzv. fakturovaná voda. Neobstojí ani poukaz, že porucha nebola zistená objednanou firmou žalobcu, pretože sa mohol obrátiť priamo na dodávateľa vody - žalovaného, a to už pri prvom obdržaní faktúry so zvýšeným odberom.
V písomnom vyjadrení zo dňa 15.6.2006 žalobca uviedol, že jeho údržbárske stredisko v N. je už niekoľko rokov v prenájme nájomcov, ktorí tam vykonávajú administratívne aj výrobné činnosti. Spotreba vody môže byť preto v niektorých obdobiach roka kolísavá, preto faktúry za jednotlivé štvrťroky uhrádzal bez reklamácie. Pri ročnom hodnotení však zistil markantný rozdiel vo fakturácii, a preto sa obrátil na žalovaného o vysvetlenie, ako mohlo k takejto vysokej spotrebe dôjsť. Žalovaný navrhol vykonať zistenia možných porúch na vodovodnom potrubí v areáli strediska špeciálnym prístrojom. Žalobca tieto zistenia vykonal, ale úniky vody z vodovodného potrubia neboli zistené, a preto požiadal žalovaného o demontáž meradla pretečeného množstva studenej vody a jeho kontrolu v S. L. M. v B.. Z posudku S. L. M. č. 312.3/04-140 zo dňa 16.3.2004 je zrejmé, že vodomer nevyhovuje ustanoveniam zák. č. 142/200 Z.z. o metrológii ako i technickým požiadavkám prílohy č. 8 vyhl. č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov z dôvodu neregistrovania pretečeného množstva vody vodomerom. Priemerná denná spotreba bola podľa tohto meradla nameraná 20,18 m3, po jeho výmene nový vodomer nameral priemernú dennú spotrebu 1,28 m3 a táto spotreba je od výmeny meradla trvalá. Žalovaný žalobcovi
listom zo dňa 10.6.2004 oznámil, že predmetný vodomer neregistroval pretečené množstvo vody pravdepodobne preto, lebo sa v jeho mechanizme nachádzala drobná nečistota, ktorá sa prepláchnutím vodomeru odstránila a vodomer je znova funkčný a bol opätovne zaslaný na kontrolu na S. M. Ú.. Podľa metrologického posudku č. 2718/230/142/04 tohto ústavu meradlo vyhovuje požiadavkám pre určené meradlá podľa prílohy č. 8 "Merače pretečeného množstva studenej vody". Je zrejmé, že vodomer mal poruchu, čo potvrdzuje prvý posudok metrologického ústavu. Druhý posudok bol vyhotovený až po oprave, resp. odstránení akejsi smietky, teda už nemôže byť smerodajný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu, oboznámením sa so žalobou, zbernými faktúrami za vodné a stočné č. 10300676 zo dňa 15.4.2003, č. 103701405 zo dňa 15.7.2003, č. 103702114 zo dňa 15.10.2003, č. 103702762 zo dňa 31.12.2003, č. 104101675 zo dňa 25.2.2004, žiadosťou o preskúšanie vodomeru zo dňa 19.2.2004, reklamáciou fakturácie spotrebovanej vody zo dňa 19.4.2004, odpoveďami žalovaného na reklamáciu zo dňa 10.6.2004, 15.7.2004, posudkom na meradlo č. 312.3/04-140 zo dňa 16.3.2004, vyhotoveným S. L. M. B., reklamáciou fakturácie spotreby vody zo dňa 15.2.2005, pokusom o zmier zo dňa 16.5.2005, odpoveďou žalovaného zo dňa 30.5.2005, odporom proti platobnému rozkazu, metrologickým posudkom č. 2718/230/142/04 zo dňa 17.6.2004, vyhotoveným S. M. Ú., výpismi účastníkov konania z obch. registra, písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa 15.6.2006, 8.2.2007, zápisnicou S. M. I. B. č. 18/2/04 zo dňa 25.8.2004, zmluvou č. 522/97 zo dňa 17.6.1997, vrátane prílohy č. 1 a 2, dodatkami k tejto zmluve zo dňa 8.12.2006, 24.10.2006, 2.10.2006, 5.6.2006, 30.5.2006, 25.1.2006, 13.7.2005, 10.2.2006, 23.11.2004, 4.11.2004, dodatkami č. 1,4,5,13,12,11,10,9,8, 7,6,3,2 k uvedenej zmluve, dohodou o cene zo dňa 25.1.1999, sumárom faktúr za rok 2004, faktúrami č. 104700685 zo dňa 20.4.2004, č. 104701497 zo dňa 23.7.2004, č. 104702250 zo dňa 14.10.2004, č. 105700183 zo dňa 14.1.2005, sumárom faktúr za rok 2005, faktúrami č. 105211061 zo dňa 13.10.2005, č. 106200965 zo dňa 12.1.2006, č. 105204519 zo dňa 26.4.2005, č. 105207987 zo dňa 18.7.2005.
Rozsudkom č.k. 40Cb/139/2006-141 zo dňa 25.9.2007 súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške tak, že mu fakturoval spotrebu vody na odbernom mieste XXXXXXX N., B. XX. v období od 1.1.2003 do 24.2.2004 vo výške, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Žalobca predložením posudku na predmetné meradlo zo dňa 16.3.2004, vyhotoveným S. L. M., nepreukázal, že išlo o vadné meradlo, či teda aj dôvodnosť žaloby a samotné podanie žiadosti o preskúšanie meradla nezbavuje žalobcu ako odberateľa povinnosti zaplatiť cenu za odobratú vodu, ktorá bola žalovaným stanovená v súlade s § 29 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť mu náhradu trov konania. Uviedol, že v dôsledku nadmernej spotreby vody, žalovaný po prešetrení, že sa nejedná o únik vody ani o poruchu potrubia, vyhovel jeho žiadosti výmenu starého vodomeru za nový. K výmene vodomeru za nový ho neprizval, ale od 25.2.2004, kedy sa výmena uskutočnila, sa spotreba vody vrátila pred rok 2003. Zdôraznil, že posudok S. L. M. zo dňa 16.3.2004 konštatuje, že vodomer nevyhovuje ustanoveniam zákona o metrológii z dôvodu neregistrovania pretečeného množstva vody. Sám žalovaný mu v liste zo dňa 10.6.2007 oznámil, že vodomer neregistroval pretečené množstvo vody pravdepodobne preto, lebo sa v mechanizme vodomeru nachádzala drobná nečistota, ktorá sa po prepláchnutí odstránila, takže vodomer znovu fungoval, čo na žiadosť žalovaného potvrdil posudok S. M. Ú., ktorému predložil vyčistený vodomer na posúdenie a v ktorom sa konštatuje, že meradlo vyhovuje zákonom určeným požiadavkám pre určené meradlá. Uvedené dokazuje, že súd prvého stupňa dôkazy vyhodnotil jednostranne. Je názoru, že súd prvého stupňa mal vychádzať zo záveru posudku zo dňa 16.3.2004, následne v zmysle § 30 ods. 4 druhá veta zák. č. 442/2002 Z.z., keďže nebolo možné presne zistiť množstvo odobratej vody za dobu poruchy meradla, mal vypočítať toto množstvo podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roka a rozdiel tvorí bezdôvodné obohatenie žalovaného.
Uznesením č.k.8Cob/135/2007-175 zo dňa 4.6.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.7.2008, Krajský súd v Trenčíne uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti fakturácie spotreby studenej vody na odbernom mieste XXXXXXX N., B. XX,. patriacom žalobcovi, za odber 6 135 m3 v cene 287 333,30 Sk za obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2003. Ďalej oprávnenosť fakturácie na tom istom odbernom mieste za obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004 za odber 763 m3 studenej vody v cene 38 061,- Sk (obe sumy žalobca zaplatil) z dôvodu, že posudok na meradlo vody č. 312.3/04-140 zo dňa 16.3.2004 konštatoval, že vodomer nevyhovuje ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii z dôvodu neregistrovania pretečeného množstva vody vodomeru. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že účastníci konania dňa 13.8.1997 uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. o dodávke vody z verejného vodovodu a odovzdaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou zo dňa 26.6.1997 v znení dodatkov 4,5, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uskutočňovať dodávku vody a odvádzať odpadové vody a žalobca sa zaviazal dodanú vodu odobrať, vypustiť odpadové vody do verejnej kanalizácie a zaplatiť žalovanému cenu za plnenie podľa zmluvy. Cenu za odobratú vodu v sume 325 394,30 Sk za obdobie od 1.1.2003 do 24.2.2004 vyúčtoval žalovaný žalobcovi faktúrami č. 103700676, č. 103701405, č. 1037002114, č 103702762 a č. 104101675 podľa spotreby nameranej meradlom s výrobným č. 7829778.
Odvolací súd sa nestotožnil s hodnotením dôkazov, ktoré boli súdu prvého stupňa predložené, keď za existencie posudku zo dňa 16.3.2004 na meradlo č. 312.3/04-140, ktorý vypracovala S. L. M. v B., v ktorom sa konštatuje, že po namontovaní vodomeru do skúšobnej linky bolo zistené, že pretečené množstvo vody vodomerom prístroj neregistruje. Následný záver posudku znie, že vodomer nevyhovuje ust. zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, ako aj technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 8 k vyhláške UNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov z dôvodu neregistrovania pretečeného množstva vody. Uvedený posudok súdu prvého stupňa vyhodnotil tak, že žalobca ním svoje tvrdenia o neoprávnenej spotrebe vody nepreukázal a záver, že predmetné meradlo vyhovuje požiadavkám pre určené meradlo vyvodil z metrologického posudku č. 2718/230/142/04 zo dňa 18.6.2004 (kontrolného). Nevzal však do úvahy, že žalovaný predmetné meradlo odmontoval a prepláchol z dôvodu, ktorý uvádza v odpore, že nepriechodnosť vody v systéme meradla zapríčinila nečistota.
Žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. Ak nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo odberu vody za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého raku. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, podľa množstva dodávanej vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom.
Ustanovenie § 30 ods. 2 písm. a) zák. č. 442/2002 Z.z. nestanovuje žiadne výnimky (resp. neuvádza, pri akých nesplnených požiadavkách stanoveným osobitným predpisom možno považovať meradlo za vyhovujúce). S ohľadom na uvedené nemožno súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že ak prístroj neregistruje a stojí, vyhovuje ust. zák. č. 142/2000 Z.z.. Jednoznačný záver posudku č. 312.3/04-140 je, že prístroj neregistruje, a preto nevyhovuje osobitnému predpisu, takže prichádza do úvahy nárok podľa § 30 ods. 4 citovaného zákona. Za uvedenej situácie, keď odvolací súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že meradlo vody na odbernom mieste č. XXXXXXX N. nevyhovuje osobitnému predpisu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..
Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nevykonal žiadne dokazovanie na ustálenie nároku žalobcu na výšku bezdôvodného obohatenia, týmto procesným postupom nedôjde na strane žalovaného k odňatiu možnosti konať pred súdom, lebo bude mať možnosť uplatniť všetko, čo proti nároku žalobcu namieta.
V písomnom vyjadrení zo dňa 20.1.2009 žalovaný uviedol, že, podľa jeho názoru, je predmetom žaloby nárok zo zákona a iba za zákonom splnených podmienok § 30 zák. č. 422/2002 Z.z. a nie bezdôvodné obohatenie, keďže dôvodom na plnenie je zmluva, ktorá bola a je platná a iné spôsoby bezdôvodného obohatenia neprichádzajú do úvahy. Vychádzajúc z § 30 uvedeného zákona, žalobca mal pochybnosť iba o správnosti merania údajov na meradle (vodomere), čo sám uvádza v žalobe. Preskúšaním a tzv. následným overením sa mali zistiť údaje o správnosti merania meradla. Žiadnu poruchu meradla podľa § 30 uvedeného zákona žalobca logicky namietať nemohol, lebo meradlo mu hodnoty ukazovalo. Hoci výsledok prvého preskúšania nasvedčoval tomu, že meradlom voda nepretekala, tak prvý posudok metrologickej organizácie neoveril správnosť odberateľovej pochybnosti, ktorá by príčinne súvisela s
namietaným podozrením. Príčinná súvislosť tu však zjavne nebola. Predmetom pochybnosti nebola porucha meradla, teda že by nepretekala voda, ale pochybnosť o správnosti údajov meradla, že hoci meralo, tak mal podľa domnienky žalobcu merať nadspotrebu. Žalobca pritom prvé upozornenie o nadspotrebe obdržal už 10.7.2003 od pracovníkov odpočtu žalovaného, čo nerešpektoval. Žalobca tiež opomenul spomenúť vlastnú poruchu na rozvodoch, v dôsledku ktorej vymenil vnútorné rozvody vody. Pracovníci okrem výmeny meradla vykonali aj montáž a výmenu klapky za meradlom na vodomernej sústave na žiadosť žalobcu, pričom vnútorné rozvody už vymieňal niekto iný. Preskúšanie následným overením podľa § 17 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii s výsledkom, že meradlom nepreteká voda, potom žiadnym preskúšaním, resp. overením nebolo. Aby žalovaný mohol reklamáciu nadmernej spotreby mohol riadne verifikovať, muselo skúšobné médium prejsť meracím zariadením. Žalovaný pri vybavovaní overenia predsa žiadal o skúšku pretečeného množstva vody a nie o skúšku funkčnosti, čiže prvý posudok nesplnil zadaný účel, je vadný ako taký, a tým sa akoby overenie vôbec nevykonalo. Tu bola pochybnosť o správnosti údajov na meradle, pretože obe strany sporu boli v spochybnenom časovom období uzrozumené, že meradlo funguje a fungovať aj muselo. Logicky nemohol byť preto o skúšku funkčnosti, resp. priechodnosti zo žiadnej strany záujem. Objektívna skutočnosť, že meradlo meralo a muselo merať prietok vody do času, kedy sa dostalo na prvé preskúšanie, bola zrejmá obom stranám, ibaže žalobca sa to snaží dodatočne zneužiť vo svoj prospech. Zo strany žalovaného ako dodávateľa nešlo predsa o to, aby pri druhom preskúšaní dosiahlo meradlo vyhovujúci výsledok, ale šlo mu o to, aby skutočne bol preskúšaný merací mechanizmus, čo malo podozrenie buď naplniť alebo vyvrátiť. To, že napokon meradlo vyhovie pred zaslaním na skutočné overenie správnosti merania, žalovaný nevedel a nemohol vedieť. Až pokiaľ by nevyhovelo, potom ako skúšobné médium pretieklo cez meracie zariadenie, hoci len o minimálnu odchýlku, tak by mohlo dôjsť k naplneniu podozrenia a pochybnosti odberateľa. Zmeranie pretečeného množstva vody bolo rozhodujúce a okolnosť, koľko vody pretieklo, bolo treba overiť. Keď ním nepretekalo žiadne množstvo vody, žiadne podozrenie, nieto ešte o nadspotrebe, sa neoverilo. Ak sa voda vôbec nedostala do meracieho zariadenia, tak nemohlo dôjsť k naplneniu dispozície danej normy, ktorou je overenie podozrenia o tzv. nadspotrebe pretečeného množstva vody. Jediný možný a logický výklad zák. č. 442/2002 Z.z. je taký, že ak sa domáha odberateľ preverenia nadspotreby, tak sa vracia finančný rozdiel, iba ak preskúšanie preukáže odchylne meranie v jeho neprospech. Nie však aj v prípade nefunkčnosti, ktorá je navyše takého charakteru (nulový prietok), že objektívne spätne bráni vzbudiť u odberateľa pochybnosti o správnosti merania za minulý časový úsek. Odberateľ nemal pochybnosti o poruche, ale o správnosti údajov § 30 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. za predmetné obdobia a iba za týmto účelom bolo požiadané o overenie. Je zvláštne, aby aj za situácie "prvého preskúšania" mala byť odchýlka po takomto overení na prospech žalobcovi. Veď tomu by prislúchala zrejme nulová fakturácia, a tú by si logicky mal uplatňovať naopak žalovaný dodávateľ vody. Dovedené do absurdná, tu akoby prvé preskúšanie predsa znamenalo výsledok mínus 100 % v neprospech žalovaného dodávateľa vody. Potom však nemohla prichádzať do úvahy žiadna sankcia vo forme úhrady finančného rozdielu proti žalovanému dodávateľovi, lebo prvé preskúšanie nevyšlo v jeho prospech. Veď 100% odchýlka bola v prvom prípade v prospech žalobcu. Teda nebol potom dôvod aplikovať odvolacím súdom následnú sankciu z právnej normy § 30 ods. 2 zák. č. 442/2002 Z.z. a zaviazať k úhrade rozdielu z nadspotreby. Jednoznačne sa vylučuje aplikácia skutkových predpokladov § 30 ods. 1 a 2 prvá veta na začiatku uvedeného zákona a právne stále pretrváva absencia právneho dôvodu na plnenie žalovaným. Ak by sa predsa prijal precedens odvolacieho súdu, že na aplikáciu priemernej spotreby stačí, ak meradlo všeobecne nevyhovuje metrologickým predpisom, tak potom by bolo bezvýznamné triedenie ohľadom toho, v koho prospech alebo neprospech meral. Takéto rozlišovanie by bolo v právnej norme absolútne zbytočné a irelevantné, čo však žalovaný odmieta, pretože musí mať význam aj pre túto vec. Rovnako sa tým umožní, že keď vlastník meradla, t.j. žalovaný nebude mať meradlo pod dohľadom, napr. pri odoslaní vodomeru na preskúšanie a manipulácii s ním, môže vtedy dôjsť k inému znefunkčneniu a nevyhoveniu vodomeru, hoci okolnosti pred jeho odoslaním, tak ako sa to stalo tu, dokazujú, že toto všetko má znášať prevádzkovateľ - dodávateľ vody. Hoci je povinný vlastník prípojky dbať na ochranu vodomeru, takto môže v čase, keď odoberie viac vody oproti vlaňajšku, meradlo poškodiť. Potom už automaticky nevyhovie a bude žiadať len o priemernú minuloročnú spotrebu, hoci reálne odobral viac. Veď už púhym utrhnutím, resp. porušením plomby na ciache nie je meradlo vyhovujúce. Teda bez akéhokoľvek preskúšania by bolo vždy nevyhovujúce metrologickým parametrom. Takéto poškodenie je úplne jednoducho možné vyrobiť a prevádzkovateľ musí strpieť, že mu odberateľ reálne odobral viac vody. Pritom už nemá možnosť ani to oficiálne overiť a ešte musí akceptovať stav predchádzajúcemu priemeru, hoci skutočný odber bol v stave, aký bol na meradle. Všeobecne bude prevádzkovateľ poškodený nielen na cene za skutočne odobratú vodu a súvisiacom stočnom, ale aj na oprave a výmene vodomeru. Napokon ak vezmeme do úvahy obsah
vzájomného právneho vzťahu, tak bez ohľadu na povahu účastníkov ide o vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Obč. zák.. Žalobca vystupuje voči žalovanému ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., o čom svedčil napr. i prísny režim reklamovania spornej udalosti. Totiž na tento už občianskoprávny vzťah treba aplikovať normy občianskeho práva o premlčaní podľa § 100 a nasl. Obč. zák.. Potom však už obdržaním prvej faktúry zo dňa 15.4.2003 s približne 4 - násobnou nadspotrebou začala plynúť 2 - ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. titulom bezdôvodného obohatenia, ako následný vzťah posúdil odvolací súd. Pri zodpovednom hospodárení mohol a mal vedieť žalovaný, že plní nad rámec minuloročnej spotreby "bezdôvodne", mal to riešiť. Premlčanie, ktoré žalovaný namietal, sa tak vzťahuje na celý nárok, nakoľko udalosť determinujúca bezdôvodné obohatenie nastala dva roky pred podaním žaloby a ďalšie cyklické narastanie pohľadávky nemá na rozsah premlčania vplyv.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov P. M., Ľ. S., Z. N., L. Z. oboznámením sa s odvolaním žalobcu proti rozsudku zo dňa 12.11.2007, písomným vyjadrením žalovaného k odvolaniu zo dňa 27.11.2007, prehľadom metrologických posudkov od roku 2004, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 20.1.2009, dohodou o cene zo dňa 20.2.2004, montážnym listom zo dňa 24.2.2004, záznamom svedkyne L. Z. zo dňa 16.10.2003, faktúrou č. 2150204 zo dňa 27.2.2004, súpisom vykonaných prác a dodávok za február 2004, výdajkou zo dňa 24.2.2004, objednávkou č. 16/2004 zo dňa 19.2.2004, pracovným listom zo dňa 24.2.2004, žiadosťou o úradné overenie vodomeru zo dňa 24.2.2004, prepočtom spotreby vody zo dňa 29.1.2009, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 3.3.2009, zbernými faktúrami č. 102700892 zo dňa 18.4.2002, č. 102701621 zo dňa 16.7.2002, č. 102702284 zo dňa 14.10.2002, č. 102702970 zo dňa 31.12.2002, odpočtovou kartou.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 17.6.1997 uzavreli účastníci konania zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu a odovzdávaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou č. 522/97. Dňa 13.8.1997 uzavreli účastníci konania k tejto zmluve dodatok č. 1, dňa 3.9.1998 dodatok č. 2, dňa 3.9.1998 dodatok č. 3, dňa 1.10.1998 dodatok č. 4, dňa 1.1.1999 dodatok č. 5, dňa 5.5.2000 dodatok č. 6, dňa 23.8.2000 dodatok č. 7, dňa 20.12.2000 dodatok č. 8, dňa 12.2.2001 dodatok č. 9, dňa 20.3.2001 dodatok č. 10, dňa 15.4.2002 dodatok č. 11, dňa 21.2.2003 dodatok č. 12, dňa 3.6.2003 dodatok č. 13, dňa 21.2.2003 dodatok č. Okrem toho účastníci konania uzavreli k uvedenej zmluve dodatky dňa 8.12.2006, 24.10.2006, 2.10.2006, 5.6.2006, 30.5.2006, 25.1.2006, 13.7.2005, 10.2.2005, 23.11.2004, 4.11.2004. Dňa 25.1.1999 uzavreli účastníci konania dohodu o cene na obdobie od 1.1.1999 do 31.12.1999.
Zbernou faktúrou č. 102700892 zo dňa 18.4.2002, splatnou 2.5.2002 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 10.1.2002 do 1.2.2002 za spotrebu 86 m3 vody vodné v sume 1 530,80 Sk a stočné v sume 997,60 Sk a za obdobie od 1.2.2002 do 8.4.2002 za spotrebu 256 m3 vodné v sume 5 235,20 Sk a stočné v sume 3 763,20 Sk (všetko bez DPH). Zbernou faktúrou č. 102701621 zo dňa 16.7.2002, splatnou 30.7.2002 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 8.4.2002 do 11.7.2002 za spotrebu 445 m3 vody vodné v sume 9 100,25 Sk (bez DPH) a stočné v sume 6 541,50 Sk (bez DPH). Zbernou faktúrou č. 102702284 zo dňa 14.10.2002, splatnou 28.10.2002 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 11.7.2002 do 9.10.2002 za spotrebu 518 m3 vody vodné v sume 10 593,10 Sk (bez DPH) a stočné v sume 7 614,60 Sk (bez DPH). Zbernou faktúrou č. 102702970 zo dňa 31.12.2002, splatnou 14.1.2003 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 9.10.2002 do 31.12.2002 za spotrebu 292 m3 vody vodné v sume 5 971,40 Sk (bez DPH) a stočné v sume 4 292,40 Sk (bez DPH).
Zbernou faktúrou č. 103700676 zo dňa 15.4.2003, splatnou 29.4.2003 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 1.1.2003 do 9.4.2003 na odbernom mieste B. XX, N., odber č. XX-XXXXX-X. za spotrebu vody 671 m3 vodné v sume 17 560,07 Sk (bez DPH) a stočné v sume 9 863,70 Sk (bez DPH), spolu v sume 27 423,77 Sk (bez DPH). Zbernou faktúrou č. 103701405 zo dňa 15.7.2003, splatnou 30.7.2003 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 10.4.2003 do 10.7.2003 na odbernom mieste B. XX,. N., odber č. XX-XXXXX-X. za spotrebu vody 1 945 m3 vodné v sume 50 900,65 Sk (bez DPH) a stočné v sume 28 591,50 Sk (bez DPH), spolu v sume 79 492,15 Sk (bez DPH). Zbernou faktúrou č. 103702114 zo dňa 15.10.2003, splatnou 29.10.2003 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 11.7.2003 do 10.10.2003 na odbernom mieste B. XX,. N., odber č. XX-XXXXX-X. za spotrebu vody 1 979 m3 vodné v sume 51 790,43 Sk (bez DPH) a stočné v sume 29 091,30 Sk (bez DPH), spolu v sume 80 881,73
Sk (bez DPH). Zbernou faktúrou č. 103702762 zo dňa 31.12.2003, splatnou 22.1.2004 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 11.10.2003 do 31.12.2003 na odbernom mieste B. XX,. N., odber č. XX-XXXXX-X. za spotrebu vody 1 590 m3 vodné v sume 41 610,30 Sk (bez DPH) a stočné v sume 23 373,- Sk (bez DPH), spolu v sume 64 983,30 Sk (bez DPH). Zbernou faktúrou č. 104101675 zo dňa 25.2.2004, splatnou 10.3.2004 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004 na odbernom mieste B. XX, N., odber č. XX-XXXXX-X. za spotrebu vody 767 m3 vodné v sume 19 942,- Sk (bez DPH) a stočné v sume 12 041,90 Sk (bez DPH), spolu v sume 31 983,90 Sk (bez DPH).
V písomnom zázname zo dňa 16.10.2003 pracovníčka žalovaného L. Z. uviedla, že dňa 10.7.2003 nahlásila pracovníkovi žalobcu S. poruchu na vnútornom rozvode vody, nakoľko ich spotreba (odpočet) vzrástla na 1 945 m3 (priemerná spotreba žalobcu bývala 300 - 400 m3). Pán S. jej telefonicky nahlásil, že poruchou bolo pretekajúce WC a táto je odstránená. Dňa 3.10.2003 nahlásil poruchu na šrobení pán S.. Vylúčila možnosť vyhovieť žiadosti žalobcu o dobropis za stočné v sume 25 975,- Sk, nakoľko cez kvapkajúci sáč nemohlo uniknúť 1 881m3, pričom stav vodomeru bol 6.10.2003 (odčítané žalobcom) 8 960 m3 a dňa 10.10.2003 (odčítané žalovaným) 9 051 m3, čo predstavovalo spotrebu 91 m3 za 4 dni (22,75 m3/ deň). Z toho jej vyplývalo, že ešte stále neboli odstránené poruchy na vnútornom rozvode žalobcu a väčšie množstvo vody uniklo cez pretekajúce WC ako cez sáč.
Žiadosťou zo dňa 19.2.2004 požiadal žalobca o preskúšanie vodomeru na odbernom mieste č. XX- XXXXX-X,. B. XX,. N. z dôvodu pochybnosti o správnosti údajov meradla, keďže mu za posledné obdobie narástla neúmerne vysoká spotreba. Pri zisťovaní poruchy pracovníkmi žalovaného táto bola označená na dvoch miestach, ale po odkopaní a obnažení vodovodného potrubia pracovníkmi žalobcu v skutočnosti nebola zistená.
Objednávkou č. 16/2004 si žalobca objednal u žalovaného montáž spätnej klapky za vodomer na predmetnom odbernom mieste.
Dňa 20.2.2004 uzavreli účastníci konania dohodu o cene za úradné overenie predmetného vodomeru.
Z montážneho listu žalovaného zo dňa 24.2.2004 je zrejmé, že predmetný vodomer bol vymenený za účelom jeho úradného preskúšania. Zároveň je na tomto liste rukou dopísaný text "Porucha na vnútornom rozvode!".
Faktúrou č. 2 15 02 04 zo dňa 27.2.2004, splatnou 12.3.2004 vyfakturoval žalovaný žalobcovi materiál a práce pri úprave vodomernej zostavy a montáži spätnej klapky v sume 3 911,50 Sk na základe súpisov vykonaných prác za február 2004 a pracovného listu zo dňa 24.2.2004.
V liste zo dňa 19.4.2004 žalobca uviedol, že na predmetnom odbernom mieste mu bolo za rok 2003 vyfakturované 6 135 m3 vody. Pri porovnaní spotreby vody za predchádzajúce roky zistil žalobca v roku 1999 stav odberu 971 m3, v roku 2000 stav odberu 1 061 m3, v roku 2001 stav odberu 1 037 m3, v roku 2002 stav odberu 1 597 m3. Domnieval sa, že ide o únik vody do zeme a dňa 2.2.2004 zaslal žalovanému objednávku na zistenie miesta úniku vody. Keďže pracovník žalovaného nemohol ihneď nastúpiť, odporučil žalobcovi riaditeľ divízie žalovaného Ing. B. uzatvárať prívod vody mimo pracovnej doby. Diagnostikovanie sa začalo 11.2.2004, pokračovalo 13.2.2004. Na označených miestach možného úniku vody a poruchy vodovodného potrubia bolo vykonané šramovanie betónových dlažieb a výkopové práce za účelom obnaženia rozvodov. Na miestach označených diagnostickým prístrojom nebol zistený žiadny únik, preto dňa 23.2.2004 žalobca opätovne požiadal pracovníka žalovaného o zistenie poruchy, avšak ani vtedy nebol zistený žiadny únik vody ani porucha na rozvodoch. Z tohto dôvodu požiadal žalobca o výmenu vodomeru, k čomu došlo dňa 25.2.2004 a súčasne požiadal o zistenie funkčnosti demontovaného vodomeru. Dňa 30.3.2004 bol žalobcovi doručený posudok na meradlo č. 312.3/04-140, vypracovaný S. L. M. s výsledkom, že pretečené množstvo vody cez vodomer prístroj neregistruje (stojí). Na pôvodnom vodomere bola v dobe od 1.1.2004 do 24.2.2004 nameraná spotreba 767 m3, na novom vodomere bola od 25.2.2004 do 31.3.2004 nameraná spotreba 43,92m3. Priemerná denná spotreba
od 1.1.2004 do 24.2.2004 predstavovala za 55 dní 13,94 m3 a priemerná spotreba od 25.2.2004 do 31.3.2004 predstavovala za 36 dní 1,22 m3, čo predstavuje rozdiel 12,72 m3, pričom počet osôb na stredisku sa počas rokov 1999 až 2004 nezmenil. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal o prepočet vody v jednotlivých obdobiach.
Z posudku na meradlo č. 312.3/04-140 zo dňa 16.3.2004, vyhotoveného S. L. M., B. je zrejmé, že predmetný vodomer č. 7829778 nevyhovuje ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, ako aj technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 8 vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu neregistrovania pretečeného množstva vody vodomerom.
Z metrologického posudku č. 2718/230/142/04 zo dňa 17.6.2004, vyhotoveného S. M. Ú., B. je zrejmé, že na základe vykonaných skúšok, posúdenia zhody meradla so schváleným typom, technickými a metrologickými požiadavkami, meradlo vyhovuje požiadavkám pre určené meradlá podľa prílohy č. 8 "Merače pretečeného množstva studenej vody" k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z..
Listom zo dňa 15.7.2004 žalovaný reklamáciu žalobcu neuznal a vybavil ju ako neopodstatnenú.
Faktúrou č. 104700685 zo dňa 20.4.2004, splatnou 5.5.2004 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 25.2.2004 do 8.4.2004 za spotrebu 49 m3 vody vodné v sume 1 274,- Sk (bez DPH) a stočné v sume 769,30 Sk (bez DPH). Faktúrou č. 104701497 zo dňa 23.7.2004, splatnou 9.8.2004 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 9.4.2004 do 15.7.2004 za spotrebu 84 m3 vody vodné v sume 2 184,- Sk (bez DPH) a stočné v sume 1 318,80 Sk (bez DPH). Faktúrou č. 1047022250 zo dňa 14.10.2004, splatnou 1.11.2004 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 16.7.2004 do 11.10.2004 za spotrebu 80 m3 vody vodné v sume 2 080,- Sk (bez DPH) a stočné v sume 1 256,- Sk (bez DPH). Faktúrou č. 105700183 zo dňa 14.1.2005, splatnou 28.1.2005 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 12.10.2004 do 31.12.2004 za spotrebu 61 m3 vody vodné v sume 1 586,- Sk (bez DPH) a stočné v sume 957,70 Sk (bez DPH).
Faktúrou č. 105204519 zo dňa 26.4.2005, splatnou 12.5.2005 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 1.1.2005 do 13.4.2005 za spotrebu 79 m3 vody sumu 4 371,50 Sk. Faktúrou č. 105207987 zo dňa 18.7.2005, splatnou 2.8.2005 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 14.4.2005 do 14.7.2005 za spotrebu 89 m3 vody sumu 4 925,- Sk. Faktúrou č. 105211061 zo dňa 13.10.2005, splatnou 31.10.2005 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 15.7.2005 do 13.10.2005 za spotrebu 99 m3 vody sumu 5 478,- Sk. Faktúrou č. 1062000965 zo dňa 12.1.2006, splatnou 30.1.2006 vyfakturoval žalovaný žalobcovi za obdobie od 14.10.2005 do 31.12.2005 za spotrebu 67 m3 vody sumu 3 707,50 Sk.
Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 2 Obč. zák. s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák. premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Účastníci konania uzavreli v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. dňa 13.8.1997 zmluvu č. 522/97 o dodávke vody z verejného vodovodu a o odovzdávaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ktorá je nepomenovanou zmluvou s prvkami kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 Obch. zák. Obaja účastníci zmluvy sú podnikateľmi, ktorí zmluvu uzavreli v rámci ich podnikateľskej činnosti, preto táto zmluva založila obchodnozáväzkový vzťah účastníkov konania v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák., na ktorý sa vzťahujú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sú právnickými osobami, žalobca nie je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a zmluva sa týka ich podnikateľskej činnosti (žalobca uviedol, že dodanú vodu využívali i jeho nájomcovia v stredisku), a preto zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.. Predmetom konania je obchodnozáväzkový vzťah, v dôsledku čoho je na premlčanie práv z tohto vzťahu potrebné aplikovať § 387 a nasl. Obch. zák.. Žaloba bola podaná 16.4.2005. Žalobou je uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v období od 1.1.2003 do 24.2.2004. Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto podľa § 397 Obch. zák. je premlčacia doba žalobou uplatneného práva štvorročná. Vzhľadom k tomu, že 1.1.2003 do podania žaloby neuplynula štvorročná premlčacia doba, súd v zmysle § 387 ods. 1 Obch. zák. považoval námietku premlčania žalobou uplatneného práva, vznesenú žalovaným, za bezpredmetnú.
Súd má zato, že predmet zmluvy č. 522/97, uzavretej účastníkmi konania v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., je dostatočne určitý. Žalovaný ako dodávateľ sa zaviazal v rozsahu a za podmienok uvedených v zmluve realizovať pre žalobcu dodávku vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Žalobca ako odberateľ sa zaviazal zaplatiť žalovanému za poskytnuté plnenie dohodnutú cenu. Vzhľadom k predmetu zmluvy a predmetu žaloby práva a povinnosti zmluvných strán upravuje zákon č. 422/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere úpravy osobitnej (lex specialis) k úprave všeobecnej (lex generalis).
Podľa § 26 ods. 1 písm. d) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 odberateľ a producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na meradle.
Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného.
Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie.
Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.
Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu. 18) Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámi odberateľovi.
Podľa § 30 ods. 2 písm. a) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 ak sa pri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že meradlo nespĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom 18) alebo že jeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis, 19) uhradí ten, komu bola odchýlka na prospech, druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného poruchou neovplyvneného odpočtu; v tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu meradla hradí vlastník verejného vodovodu.
Podľa § 30 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. Ak nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo odberu vody za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roku. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, podľa množstva dodávanej vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom.
Podľa § 428 Obch. zák. (1) právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
(2) Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
(3) Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 1.2.2004 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Žalovaný vyfaktúroval žalobcovi cenu za plnenie poskytnuté na základe zmluvy č. 522/97 na predmetnom odbernom mieste za obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2003 spolu v sume 288 170,30 Sk (vrátane DPH) a za obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004 v sume 38 061,- Sk (vrátane DPH). Žiadosťou zo dňa 19.2.2004 požiadal žalobca o preskúšanie vodomeru na odbernom mieste č. XX-XXXXX-X,. B. XX,. N. z dôvodu pochybnosti o správnosti údajov meradla, keďže mu za posledné obdobie narástla neúmerne vysoká spotreba. Z výpovedí žalobcu, svedkýň L. Z. a Z. N. a posudku č. 312.3/04-140 zo dňa 16.3.2004, vyhotoveného S. L. M. v B. mal súd za preukázané, že predmetný vodomer nevyhovoval ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, ako aj technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 8 vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu neregistrovania pretečeného množstva vody vodomerom, čo podľa vyjadrenia svedkýň zapríčinila nečistota meradle, ktorú žalovaný zistil po vrátení meradla po prvom preskúšaní pri vylievaní vody z tohto meradla. Vzhľadom k tomu, že meradlo nevyhovovalo osobitnému predpisu, v zmysle § 30 ods. 2 písm. a) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 vzniklo tomu, komu bola zistená porucha na prospech, právo na úhradu finančného rozdielu. Z predložených faktúr za rok 2002 a za rok 2005 mal súd za preukázané, že žalobca uhradil za spotrebovanú vodu za obdobie od 1.1.2003 do 24.2.2004 nepomerne viac ako v porovnateľnom období v rokoch 2002 a 2005, pričom žalovaný nepreukázal, či vyfakturované množstvo spotrebovanej vody žalobcovi v roku 2003 a v období od 1.1.204 do 24.2.2004 i skutočne dodal, a preto súd vychádzal z toho, že odchýlka v spotrebe vody v období od 1.1.2003 do 24.2.2004 bola na prospech žalovanému. Pokiaľ žalovaný namietal, že meradlo neregistrovalo prietok vody (stálo), a preto nemohlo merať spotrebu vody v prospech žalobcu, toto tvrdenie žalovaného súd považoval v konaní za právne irelevantné, nakoľko predmetom konania bolo obdobie od 1.1.2003 do 24.2.2004, kedy meradlo priebežne vykazovalo hodnoty spotrebovanej vody, ktoré sa prejavili i vo faktúrach žalovaného za sporné obdobie, z čoho možno vyvodiť že meradlo po celé toto obdobie nestálo. Z navrhnutých a vykonaných dôkazov však nie je možné ustáliť akým spôsobom porucha meradla vznikla, ako sa mohla počas celého sporného obdobia prejaviť a aké následky spôsobila. Okrem toho v konaní nebolo preukázané, kedy zistená porucha predmetného meradla vznikla. Taktiež nebolo preukázané, kedy bol vykonaný posledný odpočet, ktorý nebol ovplyvnený poruchou meradla. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca mu neoznámil poruchu meradla včas, keďže i napriek jeho upozorneniu prostredníctvom jeho pracovníčky - svedkyne L. Z. o zvýšenej spotrebe vody a faktúram, na zvýšenú spotrebu vody žalobca nereagoval a pochybnosti o správnosti meradla vzniesol žalobca až 19.2.2004, kedy požiadal i o preskúšanie meradla. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd pri výpočte finančného rozdielu v zmysle § 30 ods. 2 a 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 vychádzal z toho, že žiadosť o preskúšanie meradla bola žalobcom podaná až 24.2.2002, pričom dovtedy žalobca zistený a i fakturovaný odpočet nenamietal, ani neoznámil žalobcovi žiadne pochybnosti o predmetnom meradle, a preto za deň posledného poruchou neovplyvneného odpočtu v zmysle § 30 ods. 2 písm. a) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 považoval práve posledný odpočet 31.12.2003 pred žiadosťou o preskúšanie meradla. Žalobca mal podľa § 26 ods. 1 písm. d) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 povinnosť oznámiť žalovanému poruchu meradla, ak bol presvedčený o jej existencii, zvlášť ak pri pochybnostiach o správnosti meradla zo dňa 19.2.2004 vychádzal z faktúr vystavených v roku 2003. Túto svoju povinnosť si splnil až listom zo dňa 19.2.2004, hoci prvá faktúra z ktorej mohol zistiť zvýšenú spotrebu bola faktúra č. 103700676 zo dňa 15.4.2003. Je nesporné, že účastníkmi uzavretá nepomenovaná zmluva č. 522/97 má prvky kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho je potrebné vziať do úvahy i právnu úpravu tejto zmluvy obsiahnutú v Obchodnom zákonníku, najmä § 428 Obch. zák. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má súd zato, že konanie žalobcu, ktorý napriek
tomu, že z faktúr za predmetné obdobie vedel o zvýšenej spotrebe vody, túto skutočnosť žalovanému neoznámil bez zbytočného odkladu, ale až takmer po roku, nerešpektovalo základné princípy poctivého obchodného styku. I z tohto dôvodu súd žalobcovi v zmysle § 265 Obch. zák. za obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2003 pri jeho žalobou uplatnenom práve na úhradu finančného rozdielu v zmysle § 30 ods. 2 písm. a) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 nepriznal právnu ochranu, nakoľko nečinnosť žalobcu v období od 1.1.2003 do 31.12.2003 možno považovať za zneužívanie práva, keďže toto konanie mu umožnilo v danom období odoberať vodu bez toho, aby bolo možné zistiť množstvo skutočne spotrebovanej vody, prípadne zamedziť úniku vody.
Vzhľadom k tomu, že presné množstvo odberu vody za čas poruchy meradla nemožno zistiť, vypočítal súd podľa § 30 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 množstvo odberu vody za obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004 podľa odberu v porovnateľnom období "minulého roku", ktorým bol rok 2003. Súd vychádzal z roku 2003 i napriek tvrdeniu žalobcu, že v roku 2003 už došlo k zvýšenej spotrebe vody v dôsledku poruchy meradla, nakoľko toto tvrdenie v konaní preukázané nebolo. Samotná zvýšená spotreba vody nie je dôkazom poruchy meradla a bez splnenia ostatných zákonných predpokladov ustanovených § 30 ods. 2 písm. a) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 nie je spôsobilá privodiť vznik nároku na úhradu finančného rozdielu v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Porucha predmetného meradla v období od 1.1.2003 do 24.2.2003 v konaní preukázaná nebola. Takisto nebolo preukázané, že by porucha meradla zistená v roku 2004 mala vplyv na spotrebu vody žalobcu v období od 1.1.2003 do 31.12.2003.
Žalobca za obdobie od 1.1.2003 do 9.4.2003, čo predstavovalo 99 dní, spotreboval 671 m3 vody. Spotreba vody žalobcu za 1 deň v období 1.1.2003 do 9.4.2003 teda predstavovala priemerne 6,8 m3 (671:99). Obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004 predstavovalo 55 dní. Ak vychádzame z priemernej dennej spotreby vody v množstve 6,8 m3, je množstvo odberu vody podľa porovnateľného obdobia v roku 2003 v období od 1.1.2004 do 24.2.2004 (55 dní) 374 m3 (55x6,8). Zmluvne dohodnutá (a i fakturovaná) cena vodného v období od 1.1.2004 do 24.2.2004 bola 26,- Sk/m3 (bez DPH) a stočného 15,70 Sk/m3 (bez DPH). Vzhľadom k tomu pri spotrebe 374 m3 vody by potom žalobcovi vznikla za obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004 povinnosť zaplatiť žalovanému vodné v sume 9 724,- Sk (bez DPH) a stočné v sume 5 871,80 Sk (bez DPH), teda spolu v sume 15 595,80 Sk (bez DPH), čo by spolu s 19% DPH v sume 2 963,20 Sk predstavovalo sumu 18 559,- Sk. Žalobca uhradil žalovanému za obdobie od 1.1.2004 do 24.2.2004 sumu 38 061,- Sk. Finančný rozdiel medzi sumou 38 061,- Sk a sumou 18 559,- Sk, na ktorého úhradu súd v zmysle § 30 ods. 2 písm. a) a ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004 žalovaného zaviazal, predstavuje sumu 19 502,- Sk (647,35 €). V časti o zaplatenie sumy 7 262,20 € súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko súd zistil finančný rozdiel podľa § 30 ods. 2 písm. a) a ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom do 30.6.2004, iba v rozsahu 647,35 €.
Žalovaný je so zaplatením sumy 647,35 € v omeškaní, keďže túto sumu doteraz žalobcovi neuhradil, a preto súd podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 1.2.2004 zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania 7% ročne zo sumy od 23.5.2005 do zaplatenia. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania 7% ročne zo sumy 7 262,20 € od 23.5.2005 do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalovaný nie je so zaplatením sumy 7 262,20 € v omeškaní.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 8.2.2007 navrhol, aby súd vykonal vo veci znalecké dokazovanie, ktorého cieľom malo byť odstránenie rozporov medzi odbornými posudkami o stave predmetného meradla po jeho demontáži. Vzhľadom k tomu, že súd nezistil rozpor medzi posudkom vyhotoveným S. L. M. a posudkom vyhotoveným S. M. Ú., keďže v konaní bolo preukázané, že druhý posudok bol vyhotovený po odstránení nečistoty z meradla, súd znalecké dokazovanie vo veci nevykonal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Obaja účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech, preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca mal vo veci úspech približne 10%. Žalovaný mal vo veci úspech približne 90%. Vzhľadom k tomu priznal súd žalovanému náhradu 80% trov konania (90%-10%). Trovy žalovaného predstavujú sumu 3 320,38 €, z toho sumu 395,34 € (11 910,- Sk) titulom náhrady súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a sumu 2 925,04 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to 7 úkonov právnej služby po 7 150,- Sk + 2x164,- Sk, 3x178,- Sk a 2x190,- Sk rež. paušál - prevzatie, príprava veci, podanie odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaniach dňa 30.1.2007, 25.9.2007, 9.1.2008, 4.6.2008, písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.11.2007, 2 úkony právnej služby po 3 575,- Sk (1/2 zo sumy 7 150,- Sk) + 1x178,- Sk a 1x190,- Sk rež. paušál - účasť na vyhlásení rozhodnutí dňa 27.9.2007 a 4.6.2008, 3 úkony právnej služby po 237,34 € + 3x6,95 € rež. paušál - písomné vyjadrenie zo dňa 20.1.2009, účasť na pojednávaniach 30.1.2009 a 3.7.2009, 1 úkon právnej služby po 118,67 € (1/2 zo sumy 237,34 €)
- účasť na vyhlásení rozsudku dňa 22.7.2009, náhrada cestovného T. - N. M. N. V. a späť osobným motorovým vozidlom Toyota Corolla 1.4 VVTi pri účasti na pojednávaní dňa 30.1.2007 v sume 483,- Sk (56 km, spotreba PHM 6,93 l/100 km, cena PHM 35,10 Sk/l, paušálna náhrada 6,20 Sk/km) a pri účasti na pojednávaní dňa 25.9.2007 a vyhlásení rozsudku dňa 27.9.2007 v sume 2 x 496,- Sk (2x56 km, spotreba PHM 6,93 l/100 km, cena PHM 35,10 Sk/l, paušálna náhrada 6,20 Sk/km), náhrada za stratu času pri účasti na uvedených pojednávaniach za 6 polhodín po 297,- Sk v sume 1 782,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Ak žalovaný a žalobca nesplnia uložené povinnosti riadne a včas má žalobca i žalovaný právo podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.