Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/197/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: O. D., so sídlom v D. č. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného JUDr. J. M., advokátom so sídlom v L. M., ul. M. P. č. XXX/XX. proti žalovanej: A. F., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom D. č. XXX,. okres L. M., právne zastúpenej JUDr. Z. H., advokátkou so sídlom v Ž., K. C. č. X,. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany zamestnanca, takto

rozhodol:

U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej listom zo dňa 4. 10. 2007 j e n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou skončil dohodou dňom 4. 10. 2007.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 591,65 eur, tieto k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. J. M., advokáta so sídlom v L. M., ul. M. P. č. XXX/XX,. v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 22. 10. 2007 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, dané žalobcovi listom zo dňa 4. 10. 2007, je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi konania skončil dohodou dňom 4. 10. 2007. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanou vymedzené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú pravdivé, pretože žalobca ako zamestnávateľ jej nikdy nespôsoboval neprimeranú psychickú záťaž, v dôsledku ktorej by bolo došlo k vážnemu poškodeniu zdravia. Žalovaná nepochybne najneskôr dňa 10. 8. 2007 vedela o ňou uvádzaných dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože v tento deň jej MUDr. J. P. na vlastnú žiadosť vystavila ambulantnú správu, v ktorej sú uvádzané psychické obtiaže v dôsledku zvýšenej psychickej záťaže v zamestnaní. Keďže žalovaná okamžite zrušila pracovný pomer až dňa 4. 10. 2007, urobila tak po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, keď sa o ňou uvádzaných dôvodoch dozvedela. Žalobca netrvá na tom, aby žalovaná u neho naďalej pracovala, preto podľa jej pracovný pomer sa skončil dohodou dňom 4. 10. 2007, keď sa mal pracovný pomer skončiť okamžitým skončením zo strany žalovanej (účastníci konania sa inak nedohodli).

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Po nástupe starostu obce D. do funkcie dňom 1. 1. 2007 sa stal jej jediným a priamym nadriadeným starosta. V dôsledku nezdravého pracovného prostredia sa stupňovalo napätie medzi starostom a žalovanou, ktorá sa ho začala postupne báť, mala strach chodiť do práce. Starosta ukladal žalovanej nezmyselné a časovo náročné pracovné úlohy, ktorých plnenie nemalo výzvam a žalovaná nestíhala plniť si povinnosti vyplývajúce z jej funkcie. Starosta prestal s ňou komunikovať ústne a pracovné úlohy jej zadával písomne. Neľudský prístup starostu voči žalovanej, s ktorou pred svojim nástupom do funkcie boli priatelia, spôsobil vážne zdravotné problémy u žalovanej, ktorá sa bála chodiť do práce, nespávala, mala žalúdočné problémy a bola nútená

užívať antidepresíva. Dňa 4. 7. 2007 v dôsledku svojho nervového a psychického zrútenia žalovaná musela navštíviť obvodnú lekárku, ktorá jej odporučila psychiatrickú liečbu. Žalovaná ju absolvovala v rámci denného stacionára psychiatrického oddelenia NsP v L. M.. Po uplynutí jedného mesiaca trvania práceneschopnosti priebeh liečby nasvedčoval, že vyzdravenie žalovanej bude vyžadovať ešte dlhší čas. Žalovaná dňa 22. 8. 2007 prostredníctvom právnej zástupkyne zaslala žalobcovi ambulantnú správu MUDr. J. P., lekárky denného stacionára psychiatrického oddelenia NsP L. M. (zo dňa 10. 8. 2008), ktorá preukazovala vážne poškodenie zdravia žalovanej a neodporúčanie lekárky pokračovať v zamestnaní v rovnakom pracovnom zaradení a na rovnakom pracovnom mieste ako dovtedy. Žalovaná nemala v úmysle pracovný pomer skončiť, naďalej sa chcela podrobovať liečbe v záujme prekonať strach zo svojho nadriadeného. Jednou z metód prekonávania strachu je práve návrat do prostredia, ktoré ho vyvolalo. Lekárska správa zo dňa 10. 8. 2007 len odzrkadľovala vtedajší zdravotný stav žalovanej, ktorý však nemusí byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže psychiatrická liečba formou denného stacionára je vopred naplánovaná na viac ako dva mesiace a až po jej skončení je možné dospieť k lekárskym záverom, či došlo k vyliečeniu pacienta alebo nie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: MUDr. J. J., M. S., listinami: pracovnou zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, lekárskym potvrdením zo dňa 3. 10. 2007, ambulantnou správou zo dňa 10. 8. 2007, prepúšťacou správou zo dňa 2. 10. 2007, podnetom na prešetrenie dodržiavania predpisov bezpečnosti zo dňa 7. 8. 2007, výzvou na zdržanie sa protiprávneho konania, pracovnou náplňou žalovanej, správou o výsledku kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, protokolom inšpektorátu práce zo dňa 22. 10. 2007, príkazným listom, stanoviskom inšpektorátu práce zo dňa 26. 10. 2007, rozhodnutiami o plate, rozhodnutím o priepustku, výpisom zo zdravotnej dokumentácie žalovanej, pripojenou zápisnicou o súdnom pojednávaní zo dňa 5. 9. 2008 v súdnom konaní sp. zn. , zistiac nasledovné:

Výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, starostu obce, bolo zistené, že žalovaná sa rozhodla, že nebude ďalej zamestnaná u žalobcu po tom, čo jej zamestnávateľ začal prideľovať prácu a kontrolovať. Nie je pravdou, že by došlo počas pôsobnosti výkonu funkcie súčasného starostu obce k zhoršeniu jej zdravotného stavu. V deň začatia práceneschopnosti 3. 7. 2007 mu žalovaná povedala, že trpí psychickými problémami od roku 1993 (kedy bola zamestnaná v súkromnej firme, ktorá sprostredkovávala prácu pre študentov a ktorá podviedla klientov). Žalovanej odporúčal zostať v kolektíve, nedostatky sa odstránia a bude sa pokračovať ďalej v práci. Tvrdenie žalovanej, že chcel meniť personál, je urážlivé. Pokiaľ by to chcel učiniť, rozviazal by so žalovanou pracovný pomer pre závažné porušenie pracovných povinností z jej strany (napr. neevidovanie pokladničného príjmového dokladu za služby poskytnuté obcou). Napriek tomu tak neurobil. Ako starosta sa snažil naplniť zásadu rovnakého zaobchádzania. Došlo k odstráneniu diskriminácie niektorých zamestnancov, ktorá bola spôsobená jednak neznalosťou právnych predpisov alebo účelovým konaním. Listom zo dňa 2. 7. 2007 adresoval žalovanej vyjadriť sa k nedostatku výkonu činnosti, ktorú mala v popise práce. Je to jeden list, nie je pravdou, že by komunikoval len písomnou formou. Podľa záverov inšpektorátu práce neboli zistené žiadne nedostatky, týkajúce sa diskriminácie alebo nerovnakého zaobchádzania so zamestnancami. Nedostatky pri prideľovaní práce zamestnancom sa netýkali administratívnych zamestnancov. Žalovaná sa vyjadrila, že zle znáša, keď zamestnancom starosta vytkne alebo prikáže urobiť. Uviedla, že sa teší, že pri evidencii pohrebísk bude pracovať s elektronickou pomôckou. Žalovanej sa opýtal na vysvetlenie, keď našiel v spisovom materiáli vytvorenie pracovného miesta osoby nad päťdesiat rokov, na čo mu odpovedala, že je to v spise. Zarazil ho takýto prístup. Spýtal sa žalovanej na odôvodnenie rozdielov v platových triedach ohľadom zamestnancov, odkázala ho na predchádzajúceho starostu. Z obsahu pracovnej náplne žalovanej vyplývalo podávať návrh na zaradenie zamestnancov do platových tried. Žalovaná nedala najavo, že sa zle cíti, prípadne akékoľvek iné nepriaznivé hodnotenie v súvislosti so svojim zdravotným stavom. Práceneschopnosť žalovanej trvala do 3. 10. 2007. Žalovanú požiadal o vyjadrenie vo veci doručovania zásielok o mieste a čase oznámenia volieb v roku 2006 v súvislosti s vykonanou kontrolou. Nasledovala výzva právnej zástupkyne žalovanej na zdržanie sa protiprávneho konania, sťažnosť a sprievodný list s lekárskou správou zo dňa 10. 8. 2007. Zamestnancom obce nebola prideľovaná práca, ktorou by bol bezprostredne ohrozovaný život alebo zdravie. Do nástupu do funkcie starostu kniha dochádzok nebola. Nadčasových hodín nebolo veľa, súviseli s auditom, keď audítorka si vyžiadala podklady pre uvedený úkon. Žalovanej neboli zadávané príkazy nad rámec jej pracovných povinností. Z jeho strany nešlo ani o direktívny prístup. Žalovaná vnímala pracovnú pozíciu starostu tak, že by mal byť on jej podriadeným. Žalovaná, vzhľadom na predchádzajúce vedenie, bola zrejme

zvyknutá na iný prístup. Nebolo postupované podľa jej predstáv. V minulosti skutočne mohla odmietnuť pokyn, keď za predchádzajúceho vedenia došlo k odmeňovaniu zamestnancov v rozpore so zákonom. Došlo teda k určitej diskriminácii. Slovami o čiernej duši sa nevyjadril. Od žalovanej chcel len vysvetlenie k dohode o vytvorení pracovného miesta. Po nástupe žalovanej na práceneschopnosť bola vykonaná kontrola inšpektorátom práce. Došlo k určitým úpravám platov a znížením tried, keďže zamestnanci neboli zaradení v súlade s nariadením vlády. Žalovaná v rámci svojej pracovnej náplne mala podávať starostlivý návrh na zaradenie zamestnancov do platových tried. Žalovanej boli doručované listiny súvisiace s platovými pomermi (oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 3. 7. 2007, ktorým došlo k zníženiu platovej triedy, dňa 20. 7. 2007 doručené zvýšenie platu žalovanej, keďže od 1. 7. 2007 sa mali meniť platy zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme, rozhodnutia mali byť doručené v opačnom poradí, chyba bola napravená). Žalovaná obdržala oznámenie a vysvetlenie dôvodu, pre ktorý bol odňatý osobný príplatok. V súvislosti s doručovaním oznámení o komunálnych voľbách bolo zistené prečerpanie finančných prostriedkov určených na voľby. Boli nájdené dohody o vykonaní prác, doručenia však vykonávala upratovačka, ktorej neboli vyplatené peniaze. Na dohode o vykonaní práce však bola uvedená žalovaná, preto ju vyzval na vyjadrenie k uvedenej záležitosti. Následne vec postúpil polícii na prešetrenie skutku. Bolo rozhodnuté, že skutok sa síce stal, avšak náhradu škody si má vymáhať v súdnom konaní poškodený subjekt. V zmysle stanoviska inšpektorátu práce v Ž. zo dňa 20. 10. 2007 neboli zistené žiadne nedostatky pri stanovovaní tarifných platov, ani v súvislosti s ďalšími zložkami funkčného platu. Ohľadom príplatku za nepodnikanie, ktorý bol vyplácaný žalovanej a p. H., bolo konštatované, že im bol poskytovaný nad rámec zákona. Údaje v knihe príchodov a odchodov zamestnankýň (žalovanej a p. H.) nezodpovedajú skutočnostiam, zamestnávateľom im takáto práca nikdy nebola nariadená. Žalovanej predložil tlačivo, aby ho vyplnila ohľadom žiadosti na aktivačnú činnosť znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Žalovaná reagovala, že ona to nevie, že si to robil starosta. Pokiaľ žalovaná uviedla poškodenie svojho zdravia v súvislosti s hlbokým priateľstvom s p. H., tak nedošlo k poškodeniu zdravia zo strany zamestnávateľa. Žalovanú vždy oslovoval menom B.. Vzťahy sa nemenili, bol len problém splniť úlohu. Išlo o to, aby boli odstránené nedostatky a zosúladil sa stav so žiaducim, nešlo o diskriminačné konanie. Vypracovanie plánu protipožiarnej ochrany bola zákonom stanovená povinnosť.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že v júni 2007 sa začalo všetko kopiť. Obec zaplatila dvojdňové školenie pre žalovanú a kolegyňou H.. Týždeň pred nástupom na školenie tretia kolegyňa S. si vypísala dovolenku, ktorá bola schválená. Starosta v dôsledku uvedeného povedal, že na školenie má ísť len jedna, pričom neurčil ktorá. Dopadlo to tak, že na školenie nešla žiadna zo zamestnankýň, pretože starosta neurčil ktorá. Tým začalo byť dusno na pracovisku. Žalovaná považuje za nefér, keď zamestnávateľ neurčí, ktorá zo zamestnankýň má ísť. Peniaze za školenie boli obci vrátené. Je zamestnaná v obci D. od 1. 1. 1994, najskôr v pozícii samostatného referenta, pričom pracovná náplň sa postupne rozširovala. V rozhodnej dobe vykonávala personalistiku a mzdovú agendu, evidenciu obyvateľstva aj v sociálnej oblasti. Mala na starosti hlavnú pokladňu obce a hospodárenie. Ani jeden zamestnávateľ nemal s ňou problém, nepostrehol žiadne psychické problémy. V máji 2007 zostala po práci so starostom na jej návrh. Chcela uviesť veci na pravú mieru, povedať, ako je dusno, aký je prístup k tomu, že neurčil, kto má ísť na školenie. Starosta sa vyjadril, že pochybila žalovaná, keďže nevypracovala plán dovoleniek. Tam nastal ten zlom žalovanej, lebo dlhšiu dobu vnímala, ako sa starosta správa ku kolegyni p. H.. Prestala tá komunikácia medzi nimi a starostom. Z jeho strany začali byť zadávané už len striktné príkazy. Neprišiel za nimi s tým, aký je ich názor, so slovami mohla by si mi to spraviť, konzultovať to s nimi. Tie príkazy boli na úplne inej úrovni. Keď mu predložila plán dovoleniek, povedal: pekne si to urobila, ja by som to chcel inak. Začala plán prerábať. Bolo je povedané, aby dala obsah do tabuľky. Následne jej predložil vzor plánu dovoleniek a podľa toho aj urobila. Prerábanie žalovaná vnímala tak, že sa brodí stále na jednom mieste, mohla robiť inú prácu. Potom došlo k tomu, že kolegyňa H. obdržala list od starostu obce, kde jej bolo vytýkané, že opustila pracovisko bez súhlasu nadriadeného. Žalovaná preto šla za starostom. Spýtala sa ho, či mu vadí, keď odbehnú do obchodu počas pracovnej doby. Bolo to tak, že keď sa opýtala starostu niekedy počas pracovnej doby, povolil jej odbehnúť do obchodu. Žalovanú mrzelo, že to vytkol len kolegyni H., keď do obchodu chodia všetci zamestnanci (obec mala približne desať zamestnancov). Žalovaná si so starostom obce tykala. Žalovanú bolí, keď sa inému ubližuje. Ďalšia situácia, ku ktorej došlo, bola po príchode audítorky. Žalovaná nemala vedomosť o jej príchode. V jeden pracovný deň prišla na obed odkonzultovať skutočnosti týkajúce sa auditu. V priebehu tohto dňa kolegyni H. starosta doručil list, ktorým jej vytýkal porušenie pracovnej disciplíny. To neurobilo dobre žalovanej. Pani H. ho ukázala aj audítorke. Bežne sa nerobí,

aby nadriadený odovzdal takýto druh listu v pracovnej dobe. Bolo pre žalovanú stresujúce komunikovať s audítorkou a vybavovať aj stránky. Tieto vybavovali tri zamestnankyne, každá mala svoju agendu. Starostovi povedala, že takto sa nedá fungovať. On povedal, že máme vydržať. Plán dovoleniek mal dve alebo tri strany. V jeden týždeň si zamestnankyne písali, čo robia v jednotlivé dni, na pokyn starostu, ktorý povedal, že ľudia namietajú počet zamestnancov obecného úradu. Žalovaná mala zadané termínované úlohy, do toho prichádzali pokyny zo strany starostu, čo treba urobiť v ďalších veciach, o ktorých povedal, že dobre by bolo hneď ich vykonať. Vtedy raz sa ho opýtala, dokedy treba zadanú úlohu urobiť. Žalovaná sa snažila urobiť všetko čo najrýchlejšie. Mala stres, ak to nestihne. Snažila sa vždy vyhovieť, keď sa to kopilo, žalovaná bola nespokojná, čo bude. Nátlak na žalovanú, aby bolo všetko hneď urobené, nebol. Starosta prišiel a zadal úlohu. Žalovaná nevedela, či to môže počkať, alebo nie. Mala zafixované, že bude zle, keď sa niečo nestihne. Akonáhle zistila, že niečo nestíha, mala z toho stresy, už to nebola ona. Cítila sa, že sa rúca. V júni 2007 v snahe upokojiť sa vo vnútri, požiadala žalovaná kolegyňu H., aby jej dala tabletku antidepresívum. Ďalšie dni si od nej tablety pýtala znovu. Dňa 2. 7. 2007 obdržala príkazný list od starostu obce s tým, že má vypracovať odpoveď do pätnástej hodiny (bolo potrebné zdôvodniť zaradenie zamestnancov do platových tried, nepredloženie kuričských preukazov). Písomnú odpoveď chcela starostovi odovzdať. Keď rozoberali jednotlivé body, ukázal na jeden spis a spýtal sa, či si je vedomá, že chovala čiernu dušu. Žalovaná povedala, že sa vyjadrovať k tomu nebude, že nie je štatutárom. Veľmi negatívne na ňu uvedené zapôsobilo. Starosta mal povedať, že mohla by si mi povedať, čo je toto v spise a ukázať na spis, ale nie obviniť, že chová čiernu dušu. Nezvládla to, obrátila sa, plakala. Opýtala sa starostu, či má ešte niečo voči nej. Povedal, že to je všetko. S plačom odišla domov, nespala celú noc, bolo jej zle. Na ďalší deň vyhľadala obvodnú lekárku, ktorá jej predpísala lieky, konštatovala diagnózu depresia, stres. Bola vypísaná ako práceneschopná od 3. 7. 2007. Napriek tomu po návšteve lekára do práce šla odovzdať pokladňu, kľúče od trezoru. Posledný týždeň pred nástupom na práceneschopnosť žalovaná schudla päť kíl, vracala, bála sa chodiť do práce. Starosta bol prekvapený, prečo je vypísaná ako práceneschopná. Starostovi povedala, že jej chýbala vzájomná spolupráca, že nezvláda tlaky, že sa to zmenilo od jeho nástupu a prestalo fungovať. Starostova reakcia bola: zaraď sa do kolektívu a pracuj. Po celú dobu trvania práceneschopnosti sa jej starosta neozval ako sa má, či sa má lepšie, žiadne povzbudivé slová, aby mohla ísť čím skôr do práce. Bolo to zaužívané, chovali sa tak predchádzajúci starostovia. Za celú dobu trvania pracovného pomeru žalovaná bola práceneschopná dvakrát. Žalovaný počas práceneschopnosti jej zasielal doporučené listy domov, medzi ktorými bolo aj rozhodnutie o znížení platovej triedy. Nebola schopná reagovať, bola v depresii. Každá pripomienka nadriadeného ju utápala a vracala späť. V období od 10. júla do 3. októbra 2007 absolvovala žalovaná denný stacionár na psychiatrickom oddelení nemocnice v L. M.. Stacionár viedla lekárka, počas ktorého v rámci terapie hrali rôzne scénky. Jednou z nich bolo aj simulovanie komunikácie s nadriadeným. Osoba, ktorá hrala nadriadeného, žalovanej povedala, že niečo potrebuje, niečo neurobila, to vyvolalo u žalovanej vážnu negatívnu reakciu. Stačili jej len tieto dve vety. Teraz žalovanej takáto veta príde normálna. V zmysle záveru absolvovanej terapie v stacionári žalovaná všetko videla čierno, zdrvujúco. Bol to pocit, že každá myšlienka na žalovanú útočí. Rozoberali v stacionári aj rôzne alternatívy v súvislosti so správaním sa nadriadeného, ako jej jednotlivé vety povedal. Bolo žalovanej povedané, že mohol to byť taký človek, inaký človek. Záver bol taký, že uvedeného človeka nepoznajú. Po skončení stacionára sa žalovaná nachádzala v podstatne lepšom psychickom stave ako pred jeho začatím. Najintenzívnejšie sa cítila žalovaná ohrozená na svojom zdraví v čase obvinenia z čiernej duše pred nástupom na práceneschopnosť. Mala hrôzu so stretnutí so starostom, fóbiu z farby jeho auta. Po absolvovaní stacionára bol konštatovaný záver, že depresia je už ľahšia. Zistila, že zvládne prejsť popri starostovi pomocou liekov a absolvovaním ďalších terapií. Vnímala svoj stav tak, že by sa mohla zamestnať, nie však v mieste, ktoré by ohrozovalo jej zdravotný stav. Nebola schopná pracovať pod vedením súčasného starostu. Rozhodla sa preto k ráznemu kroku, že ukončí pracovný pomer a bude hľadať novú prácu, aby dokázala plnohodnotne žiť. Pracovný pomer so zamestnávateľom ukončila okamžitým zrušením z dôvodu ohrozenia svojho zdravia. Zaevidovala sa na úrade práce. Zdravie žalovanej bolo ohrozené od mája 2007. Nepristúpila by k rozviazaniu pracovného pomeru v tom čase, nebola by tak učinila dodnes, avšak po skúsenostiach s denným stacionárom sa utvrdila, že iná možnosť pre ňu nie je. V minulosti nebola nikdy psychiatricky liečená. Je pravdou, že sa vyjadrila, že už nechce zažiť psychicky zaťažujúci stav z roku 1993, kedy vypovedala ako svedok v súvislosti s vyšetrovaním. Nebolo to také, že by potrebovala lekára. Túto skutočnosť spomenula starostovi, keď odovzdávala doklad o práceneschopnosti, že by nechcela zažiť také nepríjemné psychiku zaťažujúce stavy. Prostredníctvom právnej zástupkyne reagovala na listiny zasielané zamestnávateľom po dobu práceneschopnosti. Po skončení stacionára bola schopná zamestnať sa u iného zamestnávateľa. V zamestnaní rozhodoval vždy štatutár. Žalovaná neriadila žiadnych zamestnancov. Okrem prerábania

plánu dovoleniek nevedela konkretizovať prerábanie iných úlohy. Zaradenie do platových tried urobila v minulosti až po odsúhlasení nadriadeným. Držala sa jeho pokynov. Nerobilo jej problém zostať v práci dlhšie. Nikdy nepovedala nie. bolo to aj v prípade auditu. Terapia, ktorú absolvovala, bola zameraná na odbúranie strachu zo starostu a z priestorov obecného úradu. V čase ukončenia práceneschopnosti sa už cítila dobre, nie však natoľko, aby opätovne vykonávala činnosti ako pred júlom 2007. Nemohla ich vykonávať na obecnom úrade pod priamym nadriadeným súčasného starostu. Predchádzajúci starostovia s ňou vždy boli spokojní. Do apríla 2007 nemala problém, pokiaľ bol prístup zo strany starostu korektný. Ten sa zmenil. Úplne inou formou zadával úlohy na vybavenie. Celkové správanie starostu sa zmenilo. Prestala komunikácia, boli už len príkazy. Časovo náročné a nezmyselné úlohy žalovaná konkretizovala tak, že bolo to prepisovanie, ktoré ju veľmi zabávalo. Príkladom nezmyselnej úlohy bol len plán protipožiarnej ochrany. Písomne bola žalovanej zadaná len jedna úloha.

Výsluchom svedka MUDr. J. J., ktorý ako zastupujúci lekár vydal potvrdenie o zdravotnom stave žalovanej zo dňa 3. 10. 2007, bolo zistené, že žalovaná je jeho známa, poznajú sa päť alebo šesť rokov. Zastupoval všeobecnú lekárku žalovanej MUDr. H.. Žalovaná za ním prišla s celou dokumentáciou obsahujúcou prepúšťacie správy zo stacionára psychiatrického oddelenia. Vychádzal z hodnotenia celkového zdravotného stavu. Potvrdenie bolo vydané vzhľadom na stav, ktorý žalovanú priviedol na psychiatrickú liečbu, pričom sa primárne vychádzalo z pracovného prostredia ako príčiny ochorenia. Návrat by mohol spôsobiť ohrozenie zdravotného stavu pacientky. Jednalo sa o potenciálnu možnosť ohrozenia zdravotného stavu. Návrat na pracovisko bol rizikovým faktorom, preto hoci došlo k ukončeniu liečby na oddelení, liečba pokračovala ďalej, ochorenie mohlo znova vypuknúť. Jednalo sa psychiatrické ochorenie. Nejednalo sa o akútny stav, úraz, ktorý by musel hneď nastať. Návrat na pracovisko mohol vyvolať pôvodný stav, čo neznamená, že musel. Stav počas liečby bol upravený, ale bolo tu riziko, že by ohrozenie mohlo nastať. Potvrdenie vystavuje obvodný lekár na základe komplexného zhodnotenia príslušných dokladov. Ak tá konfliktná situácia vyvolala chorobný stav, nebezpečenstvo súvisiace s návratom potenciálne trvá. Riziko je trvalé. Konfliktná situácia na pracovisku bola spúšťačom. Záleží na ďalšom klinickom vývoji stavu pacientky. Stav sa môže, nemusí upraviť.

Výsluchom svedkyne M. S., zamestnankyne žalobcu, bolo zistené, že od roku 2003 je zamestnaná v pracovnej pozícii referent obce D.. Po odchode dvoch bývalých kolegýň (žalovanej a p. H.) vykonáva pozíciu referenta s rozšírenou pracovnou náplňou. V súčasnosti má iné nové kolegyne. Každá zo zamestnankýň mali svoju pracovnú náplň a svoje úlohy. Vykonávali ich v normálnych, bežných pracovných podmienkach. Vzťah na pracovisku medzi kolegyňami, medzi nadriadeným a zamestnankyňami bol úplne štandardný. Svedkyňa mala vzťah ako zamestnanec k nadriadenému normálny, ako s predchádzajúcim starostom. V prvom polroku 2007 nedošlo k situáciám, ktoré by narušili pracovné prostredie. Svedkyňa nemala vedomosť o nejakých problémoch v pracovnoprávnych vzťahoch medzi nadriadeným a žalovanou. Nedošlo k zmene pracovného prostredia na výkon pracovných povinností od roku 2003 do roku 2007. Svedkyňa nemala vedomosť, že by došlo k zmene správania sa nadriadeného k svedkyni, ako ani ku kolegyniam v prvom polroku 2007. Atmosféra na pracovisku v roku 2007 bola iná ako za predchádzajúcich starostov, keďže nastúpil nový šéf, prišiel s novými požiadavkami, na ktoré neboli zvyknutí. Svedkyňa konkretizovala uvedené tvrdenie tak, že predtým sa plán dovoleniek nerobil, ohľadom účtovania sa dávali veci do tabuliek, ktoré sa nerobili. Zapisovalo sa do knihy dochádzok, ktorá predtým nebola. Starosta sa pýtal na nové veci. So žalovanou boli kamarátky. Odkedy sa začali riešiť vzťahy na súde, keď zostali kolegyne na PN, vzťah zanikol. Nadriadeným boli zadávané pracovné úlohy z pracovnej náplne. Nadriadený prišiel a povedal, čo potrebuje. Písomne svedkyni nezadával úlohu. Keď bolo niečo zlé, povedal jej, aby si to prerobila. Pokiaľ má svedkyňa vedomosť, aj žalovanej zadával úlohy ústne. Boli v jednej kancelárii. Keď sa nadriadenému niečo nepáčilo, povedal žalovanej to isté ako svedkyni: tak to prerob. O zdravotných problémoch žalovanej svedkyňa nemala vedomosť, ako ani o strachu zo starostu. Žalovaná sa nesťažovala v jej prítomnosti, že prácu nezvláda, že je jej zle. Svedkyňa nemala vedomosť o dôvode nástupu žalovanej na práceneschopnosť. Zamestnávateľovi sa svedkyňa nesťažovala, že sa k nej kolegyne na pracovisku nesprávajú tak, akoby mali. Rodine áno. Na pracovisku boli iné vzťahy po nástupe nového starostu. Boli horšie. Svedkyňa netuší, prečo sa vzťah bývalých zamestnankýň zhoršil ku svedkyni, lebo robili to, čo aj za bývalého starostu. Keď zadá zamestnávateľ pracovnú úlohu, to je normálne. Tam sa to však naštrbilo, niekto nechcel plniť pracovné úlohy. Hovoríme o žalovanej. Nie, že by nechcela plniť pracovné úlohy, ale nerobila také pracovné úlohy, aké jej boli zadávané predchádzajúcim starostom, napríklad plán dovoleniek nebol robený, každý si bral dovolenku ako chcel a ako mu bolo umožnené. Väčšinou

si žalovaná s kolegyňou brali dovolenku naraz, cez sviatky zostávala svedkyňa sama. Svedkyňa sa nepamätala presne, ale plán dovoleniek nebol vypracovaný v termíne. Svedkyňa sa nesťažovala, že sa nedá vydržať na pracovisku, ani bývalému starostovi na vzťahy na pracovisku. Nie vždy boli dávané príkazné listy. Keď sa žiadala trikrát úloha a keď sa to neurobilo, tak bol príkazný list. Svedkyňa to povedala ako príklad. Na kolegyniach nezbadala príznaky strachu. Nemala vedomosť o tom, že by brali tabletky. Keď sa porovnáva so žalovanou, chodila najmenej von, nenakupovala si. Niekto pretelefonoval hodiny, kolegyne. Školenie daňového úradu sa týkalo účtovníctva, bolo pre účtovníčky, ktorou bola p. H..

Z pracovnej zmluvy zo dňa 3. 1. 1994, uzavretej medzi účastníkmi konania, bolo zistené, že žalovaná nastúpila do práce dňa 1. 1. 1994, druh práce: samostatný odborný referent, miesto výkonu práce: obecný úrad D., na dobu neurčitú. Podľa pracovnej náplne žalovanej zo dňa 1. 4. 2004 - opis pracovnej činnosti: personalistika a mzdy, náležal aparát obecného úradu, kotolňa, knižnica, verejnoprospešné práce, opatrovateľstvo, voľby, vrátane jednotlivých činností, vymedzených v náplni: vypracovávanie plánu dovoleniek a vedenie evidencie dovoleniek, evidovanie dĺžky započítateľnej praxe pre správne zaradenie pracovníka do tarifnej triedy a platového stupňa, navrhovanie zmeny zaradenia zamestnanca do inej tarifnej triedy a ďalšie iné. Dňa 4. 10. 2007 bolo doručené žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej podľa , v dôsledku neprimeranej psychickej záťaže v zamestnaní, spôsobenej zamestnávateľom, došlo k vážnemu poškodeniu jej zdravia, ktoré si vyžaduje dlhodobú odbornú liečbu a jej práceneschopnosť. O svojom nepriaznivom zdravotnom stave zamestnávateľa informovala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá dňa 22. 8. 2007 zaslala zamestnávateľovi ambulantnú správu ošetrujúcej lekárky. Vzhľadom k tomu, že i po dlhodobej liečbe nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu na to, aby bola spôsobilá vykonávať svoju doterajšiu pracovnú činnosť v doterajšom pracovnom prostredí bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, okamžite končí pracovný pomer z dôvodu, že nástupom do zamestnania by bolo bezprostredne ohrozené jej zdravie. V prílohe predložila vyjadrenie obvodného lekára. Podľa potvrdenia lekára MUDr. J. J., všeobecného lekára pre dospelých, zo dňa 3. 10. 2007, žalovaná vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže v súčasnom pracovnom prostredí vykonávať žiadnu pracovnú činnosť bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Listom zo dňa 22. 8. 2007 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne zaslala žalobcovi lekársku ambulantnú správu zo dňa 10. 8. 2007, z ktorej bolo zistené, že vzniknuté psychické obtiaže sú veľmi pravdepodobne podmienené a vzniknuté na základe zvýšenej psychickej záťaže v terajšom zamestnaní. U žalovanej dominuje labilná afektivita, nízka frustračná tolerancia. Preto nie je vhodné, aby pokračovala v zamestnaní v rovnakom pracovnom zaradení a na rovnakom pracovnom mieste ako doteraz. Zároveň nie je vhodné, aby počas výkonu práce bola žalovaná vystavená osobnému kontaktu s jej súčasným nadriadeným. Vyjadrenie bolo vydané na žiadosť žalovanej. Z prepúšťacej správy, vyhotovenej NsP L. M., oddelenie denný stacionár psychiatrie, zo dňa 2. 10. 2007, bolo zistené, že žalovaná nebola vážnejšie chorá, psychicky sa neliečila, u žalovanej je nízka frustračná tolerancia u hypersenzitívnej osobnosti. Stav veľmi pravdepodobne súvisí aj s podmienenou a neadekvátnou záťažou a vypätím v práci. Medikácia bola nastavovaná veľmi opatrne, vzhľadom na hypersenzivitu organizmu. Absolvovala celý program aj individuálnu psychoterapiu. V zlepšenom stave bola prepustená do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti bez suicídnych tendencií. Diagnostický súhrn depresívna porucha stredne ťažká. Listom zo dňa 7. 8. 2007 právna zástupkyňa žalovanej podala podnet na prešetrenie dodržiavania predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci u zamestnávateľa Obecný úrad D.. Listom zo dňa 10. 8. 2007 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne podala žalobcovi sťažnosť na priamu, ako aj nepriamu diskrimináciu. Žalobu v súvislosti s uvedenou sťažnosťou nepodala. Podľa protokolu Inšpektorátu práce v Ž. zo dňa 22. 10. 2007 bolo zistené, že zamestnávateľ neurčil zamestnancom začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných mien neoznámil písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné, ako ani neoznámil prestávku na odpočinok a jedenie písomne na mieste u zamestnávateľa zamestnancom prístupné. Podľa stanoviska Inšpektorátu práce v Ž. zo dňa 26. 10. 2007 platová trieda sedem u žalovanej, znížená od 1. 8. 2007, zodpovedá náplni činnosti zo dňa 1. 4. 2004 a katalógu pracovných činností. Nedostatky neboli zistené v poskytovaní tarifného platu (platová trieda a platový stupeň) a ani v poskytovaní ďalších zložiek funkčného platu s výnimkou poskytovania príplatku za nepodnikanie žalovanej a p. Z. H., ktorý im bol poskytovaní nad rámec zákona. Príplatok za nepodnikanie bol zrušený. V knihe príchodov a odchodov boli v období január až jún 2007 zaznamenané príchody a odchody žalovanej a p. Z. H., z ktorých vyplýva, že menované pracovali aj nad určený týždenný pracovný čas, inšpektorát práce však nemôže rozhodnúť, či menované pracovali na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa. Podľa písomnej správy o výsledku kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce D. zo

dňa 16. 8. 2007 bolo zistené, že u zamestnancov obecného úradu chýbajú v osobnom spise doklady u jednotlivých zamestnancov, ako aj rozpor zaradenia do tarifných tried. Z príkazného listu zo dňa 2. 7. 2007 bolo zistené, že na základe vykonania kontroly osobných spisov zamestnancov žalobcu boli zistené v jednotlivých spisoch nedostatky a nejasnosti. Chýbali doklady pre uzavretie pracovnoprávneho vzťahu, podklady pre zaradenie do platových stupňov, doklady o odbornej spôsobilosti, lekárske potvrdenia, doklady o vzdelaní, opis pracovnej činnosti. Listom zo dňa 23. 7. 2007 žalobca oznámil žalovanej podľa Zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme zaradenie z ôsmej do siedmej platovej triedy, s účinnosťou od 1. 8. 2007, ako aj oznámenie o odobratí osobného príplatku. Z rozhodnutia o priestupku Obvodného úradu v L. M. zo dňa 17. 10. 2007, Pr. č. 720/2007, 721/2007, bolo zistené, že priestupkové konanie, vedené voči Z. H. a A. F. pre podozrenie zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu mali naplniť tým, že na základe dohody o vykonaní práce, uzavretej s Obecným úradom v D., mali v obci doručovať zoznam zaregistrovaných kandidátov na voľby a oznámenia o čase a mieste konania volieb v novembri 2005, v máji a októbri 2006, tieto prácu nevykonali, ale ich vykonala H. M., čím jej mali spôsobiť škodu vo výške 6.572,- Sk, sa zastavuje, lebo skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že H. M. predpokladala, že doručuje poštu obecného úradu, čo mala v náplni práce, nevedela o tom, že na vykonanie tejto práce sú určené mzdové prostriedky. Na základe uvedeného správny orgán nemal za jednoznačne preukázané, že obvinené mali v úmysle spôsobiť škodu H. M.. Z potvrdenia o zastupovaní všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 20. 5. 2008 bolo zistené, že MUDr. E. H., všeobecná lekárka pre dospelých so sídlom v D., potvrdzuje, že v čase jej dovolenky v mesiaci október 2007 ju v plnom rozsahu zastupoval MUDr. J. J., všeobecný lekár pre dospelých so sídlom v L. M.. Výzvou zo dňa 8. 8. 2007 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne vyzývala žalobcu na zdržanie sa kontaktov so žalovanou počas jej práceneschopnosti. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalovanej zo dňa 4. 5. 2009, vyhotoveného MUDr. E. H., všeobecnou lekárkou pre dospelých, bolo zistené, že dňa 3. 7. 2007 bola žalovaná vyšetrená ambulantne, uvádzala nespavosť, problémy na pracovisku, nasadená liečba Ansilon. Dňa 10. 7. 2007 bola vyšetrená v psychiatrickej ambulancii MUDr. P., diagnostický záver: depresívna porucha stredne ťažká. Ďalej pokračovala v liečbe na psychiatrickej ambulancii MUDr. J.. Žalovaná predložila listiny, označené ako pracovné posudky, predchádzajúcich starostov obce, ktoré však boli vyhotovené až v roku 2008, teda v čase po ukončení a zániku funkcie starostov.

Zo zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 5. 9. 2008 v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , bolo zistené, že bola vypočutá žalovaná Z. H., ktorá vypovedala, že sa jej natoľko zhoršil zdravotný stav, že považovala za potrebné navštíviť najskôr obvodnú lekárku dňa 12. júna 2007, ktorá jej predpísala lieky na upokojenie, následne od 3. 7. 2007 ju vypísala na práceneschopnosť a odporúčala jej odborného lekára - psychiatra. U psychiatričky MUDr. E. P. bola opakovane, priebežne chodila aj na kontroly k obvodnej lekárke. Dňa 9. 10. 2007 požiadala o predčasný dôchodok. Dňa 1. 10. 2007 podala Obci D. okamžité skončenie pracovného pomeru. Hneď na druhý deň sa zaevidovala a požiadala o predčasný dôchodok. Už v priebehu augusta 2007 z iných obecných úradov v okolí bydliska mala ponuky o nástup do práce.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ):

Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa :

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa :

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa :

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ, uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa :

Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob zániku pracovného pomeru, vychádzajúc zo závažnosti skončenia pracovného pomeru pre obidvoch účastníkov. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť len v prípadoch taxatívne vymedzených v § 69 ods. 1 písm. a) až c), podľa ktorého posledného zákonného dôvodu ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca. To znamená len v prípade, keď sa skončenie pracovného pomeru javí bezprostredne naliehavé. Prvok bezprostrednosti a naliehavosti je nevyhnutný pre túto formu skončenia pracovného pomeru. Z lekárskeho potvrdenia, predloženého žalovanou (priložené k písomného okamžitému skončeniu pracovného pomeru), nevyplývalo nebezpečenstvo bezprostredného ohrozenia zdravia v súvislosti s výkonom práce. Nebola vyslovená nutnosť, naliehavosť, ani bezprostredná nemožnosť pri okamžitom nástupe do zamestnania. Výsluchom lekára, ktorý vydal predmetné lekárske potvrdenie, bolo jednoznačne preukázané, že návrat do pôvodného pracovného prostredia žalovanej predstavuje rizikový faktor a teda potenciálne, nie reálne a existujúce ohrozenia zdravia. Dokazovaním bolo tiež zistené, že žalovaná a lekár boli niekoľkoroční známi. Lekár výslovne uviedol, že návrat žalovanej na pracovisko mohol, ale nemusel vyvolať pôvodný nepriaznivý zdravotný stav. Nebol preto naplnený zákonný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, vymedzený žalovanou podľa ust. . Žalovaná, vzhľadom na uvedené, mohla uplatniť iný dôvod, spôsob skončenia pracovného pomeru (pokiaľ nedošlo k zlepšeniu jej stavu, umožňujúceho vykonávať pracovnú činnosť bez vážneho ohrozenia zdravia, nie však bezprostredného ohrozenia zdravia).

V danom prípade nebola naplnená ani zákonom stanovená lehota jedného mesiaca odo dňa, keď sa žalovaná o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela a v ktorej mohla platne skončiť pracovný pomer. Žalovaná výslovne uviedla, že najintenzívnejšie vnímala ohrozenie svojho zdravia pred začatím obdobia práceneschopnosti, t. j. 3. 7. 2007, keď objektívne (vzhľadom na prepúšťaciu správu po ukončení terapie v stacionári), ako aj subjektívne, sa v čase rozviazania pracovného pomeru nachádzala v podstatne lepšom psychickom stave v porovnaní pred začatím obdobia práceneschopnosti. Uvedené taktiež preukazuje nenaplnenie prvku bezprostrednej naliehavosti v čase skončenia pracovného pomeru, ako ani jednomesačnej lehoty pred ukončením pracovného pomeru. Žalovaná už dňa 3. 7. 2009, najneskôr v čase vyhotovenia ambulantnej správy zo dňa 10. 8. 2007, mala vedomosť o stave svojho zdravia, napriek tomu v jednomesačnej lehote pracovný pomer nerozviazala. Plynutím času (v priebehu liečby) došlo k podstatnému zlepšeniu zdravotného stavu a kvalifikovanej zmene návratu do pracovného prostredia na potenciálny rizikový faktor. V zmysle uvedeného absentovalo dodržanie jednomesačnej zákonnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru, v dôsledku čoho nemohlo byť skončenie pracovného pomeru platné.

Žalovaná v skutkovom vymedzení okamžitého skončenia pracovného pomeru (ktoré nie je možné zameniť s iným dôvodom, ako ani dodatočne meniť), označila žalobcu za subjekt, ktorý jej spôsobil poškodenie zdravia v dôsledku neprimeranej psychickej záťaže v zamestnaní. Naplnenie tohto skutkového dôvodu vykonaným dokazovaním taktiež nebolo preukázané. Nepriaznivý zdravotný stav žalovanej bol nesporný. Príčinou však nebolo konanie žalobcu, ale neprimerané, nesprávne vnímanie a hodnotenie obsahu pracovnoprávneho vzťahu, vrátane vzťahov nadriadenosti a podriadenosti v zamestnaní. Obdobie, v ktorom malo dôjsť ku kumulácii zmeny pomerov na pracovisku, vymedzila žalovaná obdobím máj - jún 2007, ktoré podrobne vo svojej výpovedi opísala. Problematické to na pracovisku začalo byť, podľa tvrdenia žalovanej, keď žalobca ako zamestnávateľ neurčil, ktorá z dvoch zamestnankýň sa má zúčastniť školenia (keďže to ponechal na ich dohodu). Kvalifikovanie uvedeného konania zamestnávateľa žalovanou ako neférové nie je správne. Je neprípustné, ak zamestnankyne sa nezúčastnia financovaného školenia len preto, že sa nedohodli, ani neoznámili zamestnávateľovi, aby určil, ktorá pôjde, ale preto, že to neurčil zamestnávateľ, ktorý im umožnil sa dohodnúť. Uvedené nasvedčuje porušeniu pracovných povinností zo strany zamestnankýň, nie zamestnávateľa. Žalovaná označila za svoj vnútorný zlom vnímanie, ako sa zamestnávateľ správa ku kolegyni (p. Hrnčiarovej). Je potrebné uviesť, že solidarita vo vzájomných kolegiálnych vzťahoch je na mieste, nie však pri oprávnených výhradách zamestnávateľa voči zamestnancovi (opúšťanie pracoviska počas pracovnej doby na súkromné účely z dôvodu nákupov). Predovšetkým má takáto solidarita svoje rozumné hranice (aj súcit so subjektívne vnímanou nespravodlivosťou voči kolegyni). Vytýkanie nadriadenému, že sa neradí s podriadenými zamestnancami, aký majú názor, že nekonzultuje s nimi príkazy, nasvedčuje nepochopeniu a neakceptovaniu primárneho princípu hierarchického vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je charakteristickým znakom pracovnoprávneho vzťahu. Na zadávaní a plnení príkazov je založená pracovná disciplína, ktorá je nevyhnutným predpokladom fungovania zamestnaneckého pomeru. Aj zo strany zamestnávateľov, ako je všeobecne známe, dochádza k porušovaniu povinností a nekvalifikovaného napĺňania obsahu pracovnoprávneho vzťahu. Túto skutočnosť však súd mal vyvrátenú predovšetkým výpoveďou samotnej žalovanej, ktorá vnímala a hodnotila svoju pracovnú pozíciu zamestnanca a nadriadeného neadekvátne (prostredníctvom opísania jednotlivých konkrétnych situácií na pracovisku). Výpoveď žalovanej obsahovala aj protirečivé tvrdenia (ktorá súčasne tvrdila fóbiu a strach zo stretnutia so starostom, už pri uzretí farby jeho auta, avšak súčasne očakávala záujem z jeho strany a telefonický kontakt počas práceneschopnosti, ako aj v prípade hodnotenia lekárky v ambulantnej správe zo dňa 10. 8. 2007 neodporúčajúceho pokračovať v zamestnaní a vystavovať sa osobnému kontaktu s nadriadeným, žalovaná tvrdila neodporúčanie skončiť pracovný pomer lekárkou a snahu prekonať strach). Žalovaná v písomnom vyjadrení tiež uviedla, že k zaslaniu ambulantnej správy zo dňa 10. 8. 2007 došlo z dôvodu oznámenia, že nie je možné, aby zamestnávateľ počítal s návratom do zamestnania, pričom súčasne tvrdila, že nemala v tom čase úmysel svoj pracovný pomer skočiť. Objektívne hodnotenie psychického stavu žalovanej v lekárskych správach, konštatujúcich jej nízku frustračnú toleranciu, labilnú afektivitu a hypersenzivitu organizmu, zodpovedalo aj subjektívnemu hodnoteniu žalovanou. Vo svojej výpovedi uviedla, že pred nástupom na liečbu videla všetko čierno, zdrvujúco (pocit, že každá myšlienka na ňu útočí). Vety, ktoré v nej vyvolávali veľmi vážne negatívne reakcie, v súčasnosti považuje za normálne. Ťaživý stav žalovanej preto neprivodil zamestnávateľ - žalobca, ale nesprávne vyhodnotenie situácie na pracovisku žalovanou.

Žalovaná neuniesla nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia ohľadom ukladania nezmyselných a časovo náročných pracovných úloh zo strany žalobcu. Okrem prepracovania jedného plánu dovoleniek v maximálnom rozsahu troch strán a vyhotovenia plánu protipožiarnej ochrany (podľa tvrdenia žalobcu vyhotovenie plánu bola zákonná povinnosť) neboli konkretizované žiadne iné pracovné úlohy. Obdobne ani výsluchom žalovanej nebol preukázaný neadekvátny prístup starostu obce voči žalovanej. Vykonaným dokazovaním, aj výsluchom svedkyne Mariky S., nebolo preukázané vytvorenie nepriaznivých pracovných podmienok na pracovisku žalobcu (výsluch bývalej zamestnankyne p. H. bol vykonaný v konaní skutkovo a právne obdobnom, začatom na návrh žalobcu). Zmenou štatutárneho zástupcu žalobcu (starostu obce) mohlo dôjsť na pracovisku žalovanej k novým pracovným postupom, metódam, vrátane nárokov na zamestnancov, nebol však preukázaný neštandardný postup zamestnávateľa. Písomné zadanie pracovnej úlohy, podľa výpovede účastníkov, dané len jedenkrát, pričom vyplývalo práve z nesprávneho vnímania pokynov nadriadeného zo strany žalovanej. Žalovaná výslovne uviedla, že nikdy nebol na ňu vyvíjaný nátlak vykonať všetky zadané úlohy hneď a naraz. Pokiaľ bola zvyknutá na iné, nadštandardné vzťahy na pracovisku žalobcu (žalovanej podľa jej tvrdení

chýbala vzájomná spolupráca), nemôže si nárokovať voči nadriadenému, zamestnávateľovi, realizáciu vlastných predstáv zamestnanca. Je potrebné poukázať aj na ust. , ktoré ako prioritné miesto pre doručovanie písomností zamestnávateľa adresované zamestnancovi označuje práve pracovisko.

Žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť. Na požadovanom určení mal naliehavý právny záujem, keďže ponechanie okamžitého skončenia pracovného pomeru v platnosti, už vzhľadom na charakter právnickej osoby žalobcu, by mohlo do budúcna mať za následok vznik zodpovednostných záväzkov. Z dôvodu, že žalovaná skončila pracovný pomer neplatne a žalobca ako zamestnávateľ, netrval na tom, aby u neho ďalej pracovala, platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, keď mal pracovný pomer skončiť, t. j. 4. 10. 2007 (spôsob skončenia pracovného pomeru bol medzi účastníkmi konania sporný).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalovanému v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku, zaplateného za podanú žalobu kolkovými známkami v hodnote 3.000,- Sk (položka č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Trovy konania ďalej pozostávali z troch právneho zastúpenia, keď právnemu zástupcovi žalobcu prislúchala odmena za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 9. 10. 2007 odmena 1.371,- Sk, spísanie žaloby dňa 22. 10. 2007 odmena 1.371,- Sk, účasť na súdnom pojednávaní dňa 15. 5. 2008, odmena 1.465,- Sk, účasť na súdnom pojednávaní v trvaní presahujúcom dve hodiny, odmena 2.930,- Sk, účasť na súdnom pojednávaní dňa 30. 9. 2008, odmena 1.465,- Sk. účasť na súdnom pojednávaní dňa 27. 11. 2008, odmena 1.465,- Sk ( v spojení s , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), spolu 10.067,- Sk. Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov popri odmene prislúchala právnemu zástupcovi paušálna náhrada hotových výdavkov a to v súvislosti s prvými dvoma úkonmi právnej služby 2 x 178,- Sk, v súvislosti s ďalšími štyrmi úkonmi právnej služby 2 x 190,- Sk, spolu 1.116,- Sk. Celková výška náhrady trov konania do 31. 12. 2008 predstavovala sumu 14.183,- Sk, t. j. 470,79 eur. V roku 2009 prislúchala právnemu zástupcovi odmena za účasť na súdnom pojednávaní dňa 7. 5. 2009 vo výške 6,95 eur a na súdnom pojednávaní dňa 18. 6. 2009 vo výške 53,49 eur, spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 eur. Celková výška náhrady trov konania predstavovala spolu 591,65 eur (vzhľadom na uplatnenú výšku právnym zástupcovi žalobcu, ktorou bol súd viazaný), ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. J. M., advokáta so sídlom v L. M., ul. M. P. č. XXX/XX. ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.