Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-37-2008.pdf
PDF · 271.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/37/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred senátom zloženým z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a prísediacich Boženy Franclovej a Márie Grochalovej, v trestnej veci obžalovaného J. H., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.08.2009, takto
rozhodol:
Obžalovaný : J. H. A. K. U. F. , X.. XX.XX.XXXX Y. Ž., V. L. Ž., N.. B. Č.. XXXX/X, V..Č.. Y. Y. Y. Ú. Ž.,
uznáva sa za vinného
- z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
ktorého sa dopustil tým, že :
najmenej od 04.05.2007 nakupoval od rôznych osôb v Prievidzi, Trnave a v Žiline drogu „pervitín“, obsahujúcu účinnú látku metamfetamín, pričom metamfetamín je uvedený v druhej skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok zákona č. 13/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení zákona č. 260/1999 Z.z., ktorú kúpil, prechovával a následne distribuoval a predával rôznym drogovo závislým osobám a osobám požívajúcim drogu pervitín v meste Žilina, a to aj v prevádzke herne VIX, ktorá je umiestnená v suteréne hlavnej budovy železničnej stanice a na rôznych miestach v Žiline, pričom drogu pervitín dal aj osobe, G. F., X.. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase ešte nemala 18 rokov, a o ktorej vedel, že nemá ešte 18 rokov, dňa 13.07.2007 o 23.00 hod. bol zadržaný príslušníkmi polície pri kupovaní drogy „pervitín“ na cestnom odpočívadle pri odbočke na Zelenú vodu v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde sa chystal kúpiť 20 kubíkov drogy pervitín už od odsúdeného K. G., pričom v čase zadržania v jeho odeve, ktorý mal na sebe sa nachádzali dve umelohmotné striekačky, s obsahom neznámej tekutiny a injekčná striekačka s bielym práškom, pričom skúmaním znalcov KEÚ Slovenská Ľupča bolo zistené, že v jednej striekačke sa nachádzali stopy metamfetamínu a piracetamu, v druhej stopy metamfetamínu a brómferinamínu a v tretej 0,0033 g metamfetamínu, pričom metamfetamín je uvedený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok zákona č. 13/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení zákona č. 260/1999 Z.z.
t e d a
neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a taký čin spáchal na chránenej osobe.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 ( desať ) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému J. H. u k l a d á ochranný dohľad na 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. obžalovaný bude p o v i n n ý po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu v mieste svojho pobytu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. u k l a d á obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to:
- mobilný telefón zn. Nokia N91 8GB, typ RM-43, IC: 661L RM 43, IMEI: XXXXXXX/XX/XXXXXX/X s batériou Nokia BL - 5C, SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-X, ktorej prislúcha telefónne číslo XXXX XXX XXX,
- diár modro šedej farby na r. 2003 spoločnosti IDOS, a.s. Žilina.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Obžalovaný J. H. na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti tak, ako sa mu to obžalobou kladie za vinu, poprel. Uviedol, že pozná drogu pervitín, túto drogu mával aj pri sebe, ale iba v malom množstve a pre vlastnú potrebu. Je síce pravdou, že pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie poprel, že by mal niekedy pri sebe drogu, vypovedal tak preto, lebo si neuvedomoval vážnosť situácie. Nikdy pervitín, ani inú drogu nepredával. Jedine sa stalo, že pervitín dal nejakým ľuďom, s ktorými práve sedel, bolo to z toho, čo si kúpil pre seba, robil tak bezodplatne, žiadne peniaze si za to nepýtal, ani nezobral.
Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní predaj drogy pervitínu popieral, v prípravnom konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom ohľadne predaja pervitínu vypovedal inak. Obžalovaný priznal, že pervitín predával, z tohto, čo si kúpil. Pre svoju potrebu si kupoval pervitín za 500,-Sk - 1.000,-Sk, maximálne za 2.000,-Sk. Pokiaľ niekto z jeho známych chcel od neho pervitín, ktorý mu zvýšil, tak tento mu predal. Pervitín predával maximálne za toľko, ako kúpil, za 500,-Sk - 1.000,-Sk. Pervitín predal maximálne 5 osobám, osoba mladšia ako 18 rokov medzi nimi nebola. Pervitín predal J. F., E. D., E. V. zo Žiliny, ďalšie osoby menom E. J. a O. F. nepozná, E. F. síce pozná, ale jej pervitín nikdy nepredával. Pervitín nikdy nepredával v prevádzke Vix v Žiline.
K uvedenému podstatnému rozporu vo výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by predával drogu pervitín, obžalovaný aj po
prečítaní výpovede z prípravného konania, v ktorej priznal predaj pervitínu, zotrval na tom, že drogu pervitín nikdy nepredával. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom vypovedal inak zrejme preto, lebo zle pochopil otázku.
Ohľadne kúpy drogy pervitín obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by bol niekedy v Trnave, Prievidzi a Bratislave za účelom kúpy drogy pervitínu. Vypovedal, že pervitín dva krát kúpil od osoby menom H. C. H. z Prievidze, pervitín kupoval tiež od J. F. a O. F., ktorí boli v tomto konaní vypočutí ako svedkovia, kupoval ho aj na diskotéke Alcatraz v Žiline. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom neuvádzal osoby J. F.A. a O. F., že aj od nich mal kupovať pervitín, lebo sa ho nikto na ne nepýtal, na hlavnom pojednávaní však zotrval na tom, že pervitín kupoval aj od nich. Pozná osobu pod prezývkou „ G. “ zo Žiliny, jedná sa o H. E.. Od tejto osoby drogy nikdy nekupoval. Síce pri výsluchu v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uvádzal, že pervitín kupoval aj od osoby s prezývkou „ G. “ zo Žiliny, nejednalo sa ale o H. E., ktorého takto prezývajú, ale o inú osobu s prezývkou „ G. “ zo Žiliny, ktorej meno nepozná. Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel kúpu drogy pervitín od H. E., prezývaného „ G. “ zo Žiliny, konkrétne v prípravnom konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom k zneniu SMS zo dňa 20.5.2007 o 17.41 hod. uviedol, že táto sa týkala toho, že chcel od H. E. kúpiť pervitín, vtedy dal E. 7.000,-Sk - 10.000,-Sk, za ktoré mu mal doniesť pervitín, no napokon mu nepriniesol ani pervitín, ani peniaze. E. mu povedal, že mu vie zohnať tri kubíky pervitínu za 7.500,-Sk. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný neskôr pri výsluchu na hlavnom pojednávaní využil zákonné právo nevypovedať, nebolo možné vyzvať ho, aby sa vyjadril k týmto rozdielnym výpovediam na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne kúpy pervitínu od H. E., keď na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel, že by bol od H. E. pervitín kupoval.
Ďalej obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní využil zákonné právo nevypovedať. Preto boli na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítané časti výpovedí obžalovaného z prípravného konania ohľadne skutočností, ku ktorým sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyjadroval a o ktorých vypovedal pri výsluchu pred vyšetrovateľom, pričom tieto sú významné z hľadiska vedeného trestného konania.
Obžalovaný sa pri výsluchu v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vyjadroval tiež k okolnostiam jeho zadržania policajným orgánom v súvislosti s touto trestnou činnosťou. Bol zadržaný v motorovom vozidle na odpočívadle pri Novom Meste nad Váhom s ďalšími dvomi osobami, malo sa jednať o bratov. Poznal iba jedného z nich, vodiča auta, ktorý sa volal K.. Policajti ich mali zastaviť preto, lebo mal kupovať drogy, toto ale nie je pravda, mal s nimi iné stretnutie, teda snahu kúpiť od K. G. drogu, obžalovaný poprel. Pri neskoršom výsluchu pred vyšetrovateľom však obžalovaný už uvádzal, že vtedy chcel kúpiť od G. drogu, no malo sa jednať iba o jeden kubík. Vtedy mal pri sebe sumu iba 2.850,-Sk. Drogy, ktoré boli následne policajným orgánom v aute zaistené, by sa na trhu predali za viac ako milión. Igelitku s drogami, ktorá bola v aute policajtmi nájdená, v rukách nedržal.
Pri zadržaní policajným orgánom dňa 14.7.2007 boli u neho nájdené najskôr dve umelohmotné striekačky bielo modrej farby, tieto mu dal J. F., ktorý ho doviezol na Zelenú vodu k Novému Mestu nad Váhom. Tú tretiu striekačku, ktorá bola u neho nájdená neskôr a v ktorej bola zistená prítomnosť metamfetamínu, ani nevedel, že ju mal pri sebe. Následne na hlavnom pojednávaní k okolnostiam nájdenia tejto tretej striekačky, ktorá bola u neho nájdená až neskôr, teda nie pri prvej osobnej prehliadke na odpočívadle v Novom Meste nad Váhom, obžalovaný uvádzal, že až na polícii v Žiline mu bundu vyzliekli, niekam s ňou odišli preč a potom prišli s tým, že v bunde mu našli striekačku, ktorú mu ani neukázali. Keď mu bundu vyzliekali, mal na rukách putá.
Svedok J. F. vypovedal, že s obžalovaným J. H. sa zoznámil pred tromi rokmi za takých okolností, že obžalovaný si prišiel ku nim do predajne kúpiť náhradné súčiastky na motorové vozidlo. Obžalovaného poznal aj pod prezývkou L.. Od obžalovaného J. H. si prvý krát zakúpil drogu pervitín začiatkom roku 2007, prostredníctvom osoby s prezývkou „ J.“, ktorý z jeho mobilného telefónu zavolal obžalovanému a potom spoločne išli za obžalovaným, ktorý predal pervitín „ J. “ v Žiline na Vlčincoch pri Čínskom múre. Pervitín bol dobrej kvality, bol nasypaný v obálke, jednalo sa asi tak o 4 dávky, zaplatili zaň 1.000,-Sk, rozdelili si ho s „ J. “ napoly a trubičkou ho šňupali. Prvý kontakt s osobou obžalovaného ohľadne kúpy pervitínu nemohol byť až v polovici mája 2007, ako to pôvodne vypovedal v prípravnom konaní, muselo to byť oveľa skôr, teda začiatkom roka 2007, ako to uvádzal na hlavnom pojednávaní, dovodzuje to z toho, že obžalovaný bol vzatý do väzby začiatkom júla 2007 a predsa prostredníctvom
obžalovaného zháňal fosfor pre K. G., čo trvalo niekoľko mesiacov. Neskôr sa už sám kontaktoval na obžalovaného, keď potreboval pervitín, dokonca potom stačilo obžalovanému už iba prezvoniť a on už vedel, že chce od neho pervitín. Keď potreboval pervitín, obžalovanému telefonoval na č. XXXX XXX XXX. Nakoľko pracoval od 08.00 hod. do 18.00 hod., keď potreboval drogu, obžalovaný mu ju nosil do práce, alebo niekoho poslal, kto mu ju tam priniesol. Ak potreboval drogu a obžalovaný nebol dosiahnuteľný, túto mu nechal v mieste jeho bydliska, v priestoroch pivnice, pri výťahovej šachte, za kúrenárskymi rúrami. Toto sa opakovalo dvakrát, jedenkrát tam drogu našiel a druhýkrát ju nenašiel, droga tam bola aj tento druhýkrát, ale on ju hľadal na inom mieste, následne tam išli aj spoločne s obžalovaným, ktorý mu ukázal, kde droga bola ukrytá. Tiež sa stávalo, že za účelom kúpy pervitínu bol za obžalovaným v niektorom z podnikov v Žiline, kde sa obžalovaný práve nachádzal a tam mu drogu predal, jednalo sa napr. o piváreň Márnicu, podnik Tempo, budova Goldwingu na Mariánskom námestí. Od obžalovaného kupoval jedine drogu pervitín, bola vysokej kvality, v tom období bral pervitín, teda vie posúdiť, čo je a čo nie je dobrý pervitín. Od obžalovaného si pervtiín kúpil viackrát, presný počet uviesť nevie. Obžalovaný pervitín nosieval aj pri sebe, tento mal v brašničke, ktorú mal pripevnenú na lítku nohy. Vylúčil, že od obžalovaného by bol kupoval liek kalikor, ktorý je bežne dostupný v lekárňach, je si istý tým, že obžalovaný mu predával pervitín. Liek kalikor síce nikdy neužíval, ale videl ho a držal ho v ruke, kalikor je síce v prášku ako pervitín, ale kalikor je sypký, neleskne sa a pervitín je mastný, leskne sa. Po dobrom pervitíne sa vydrží v bdelom stave aj dva dni a v takom stave ho pervitín od obžalovaného udržiaval. Po lieku kalikor nie je možné vydržať v bdelom stave takto dlho. Drogu si kupoval v takom množstve, koľko mal práve peňazí, obvykle to bolo za 1.000,-Sk. Drogu si kupoval v tzv. pumpe, v obálke si drogu od obžalovaného kúpil iba ten prvý krát, keď ju kupoval prostredníctvo osoby „ J. “. Pojem „ pumpa “ je používaný medzi ľuďmi požívajúcimi drogy, takýmto spôsobom sa predáva pervitín, nachádza sa v injekčnej striekačke, ktorá má zatavený koniec, jedna čiarka na striekačke je jeden dielik. Používajú sa buď 2 ml pumpy, čo je 20 dielikov alebo 5 ml pumpy, čo je 50 dielikov. Medzi osobami požívajúcimi drogy sa tiež používa výraz „ déčko “, čo je označenie pre jednu dávku. Za pervitín musel obžalovanému vždy zaplatiť, jedine sa stalo, že najskôr mu pervitín dal a za tento stačilo zaplatiť neskôr, jednoducho mu to „ pripísal na účet “. Pokiaľ sa v spise nachádza prepis hovoru medzi ním a obžalovaným zo dňa 13.05.2007 o 21.36 hod., rozhovor sa týkal pervitínu, nesedelo mu množstvo pervitínu, ktorý si od obžalovaného kúpil. V tom čase používal telefónne číslo XXXX XXX XXX. Ďalší hovor medzi ním a obžalovaným zo dňa 17.05.2007 o 20.13 hod., ktorého prepis je rovnako zabezpečený v rámci spisového materiálu, sa tiež týkal pervitínu, bolo to v súvislosti s tým, keď mu obžalovaný ten druhýkrát nechal pervitín medzi izoláciou a rúrami, nakoľko tam pervitín nenašiel, volal obžalovaného, kde sa tento nachádza. Drogy neberie od začiatku roka 2008. O obžalovanom bolo všeobecne známe, že predáva drogy. Má vedomosť o tom, že obžalovaný si drogu pervitín zabezpečoval v Prievidzi, konkrétne mená osôb, od ktorých ho mal mať, uviesť nevie. Z rozprávania H. E. vie, že zo začiatku chodievali na pervitín do Prievidze spoločne s obžalovaným. Pozná aj osobu K. G., jednalo sa o policajta z Trnavy. Vedel, že K. G. predáva drogy, on aj jemu osobne dal pervitín, ale tento mu nepredal, iba mu ho len tak dal. Postupom času sa dozvedel, že K. G. vie drogy aj variť, obchodoval výlučne s pervitínom. Osoby K. G. a obžalovaného J. H. sa spoznali cez jeho osobu. Bolo to v súvislosti s tým, že K. G. potreboval zohnať červný fosfor, čo je prekurzor na výrobu pervitínu a tento vedel obžalovaný zadovážiť. K stretnutiu obžalovaného a K. G. potom neskôr došlo za jeho prítomnosti na Kľaku. Počas tohto stretnutia obžalovaný spoločne s K. G. vzájomne skúšali kvalitu každý svojho pervitínu. Videl, ako K. G. svoj pervitín odniesol do auta, v ktorom sedel obžalovaný a následne, keď sa G. vrátil zas do svojho auta, poznamenal, že obžalovaný má kvalitné drogy. Ešte k tomu dodal, že mu nejde do hlavy, ako H. varič pervitínu dokáže urobiť taký dobrý pervitín z liekov, keď na to nepoužíva efedrín. S osobou obžalovaného sa nikdy nedostal do konfliktu, ani s ním nemal žiaden problém. Pozná osobu G. F., počul, že brala pervitín. V súvislosti s jej osobou iba počul, ako sa po Žiline rozprávalo, že pervitín jej mal dať aj obžalovaný. V minulosti bol závislý na pervitíne. Nikdy sa však zo závislosti neliečil, s pervitínom prestal sám, nepodstúpil žiadnu liečbu. Počas obdobia, ako užíval pervitín, nikdy nevyhľadal pomoc psychiatra, ani neužíval žiadne lieky. Keď užíval prervitín, bol nervózny, podráždený, mal problémy s krátkodobou pamäťou. Tieto problémy u neho prestali, keď prestal brať pervitín. V čase jeho výsluchu na polícii pervitín užíval, uvedené malo na neho taký vplyv, že nedokázal popísať udalosti do detailov. Aj napriek tomuto problému je si istý vo všetkých podstatných bodoch svojich výpovedí z prípravného konania. Aj po tom, čo prestal užívať pervitín, má problémy zapamätať si detaily a podrobnosti toho, čo sa stalo. Počas obdobia, keď užíval pervitín, bol riadne zamestnaný a zamestnaný je doteraz. Doteraz nikdy nebol odsúdený pre spáchanie trestného činu.
Pri konfrontácii svedka J. F. s obžalovaným tak svedok ako aj obžalovaný zotrvali na svojich tvrdeniach.
Svedkyňa G. F. sa s obžalovaným J. H. prvý krát stretla na sídlisku Hájik v Žiline, keď obžalovaný prišiel za ňou spoločne s H. E. prezývaným „ doktor “, ktorého už v tom čase poznala. Prvý krát jej obžalovaný dal pervitín za takých okolností, že išli spoločne do auta, obžalovaný na CD narysoval pervitín a tento potom spoločne šňupali. Pri tomto boli prítomní ešte kamarátka obžalovaného L. z Martina a vodič, ktorý obžalovaného vozil, jeho meno uviesť nevie. Následne na to išli spoločne do podniku Tempo v Žiline. Potom neskôr jej ešte obžalovaný dal pervitín, ktorý bol v obálkach, bolo to asi tri krát, pervitín jej takto dal v podniku Tempo. Tiež mu jedenkrát volala, keď potrebovala pervitín, obžalovaný jej pervitín priniesol ešte v ten deň pred podnik Tempo, jednalo sa o dva dieliky pervitínu, vtedy ho o pervitín žiadala ona sama. Nevie, či za tieto dva dieliky pervitínu vtedy platila. Pervitín bol v tomto prípade určený pre jedného chalana. No keď obžalovaný dlhšiu dobu s pervitínom nechodil, ten chalan odišiel a pervitín si potom nechala pre seba. Pervitín jej obžalovaný prvý krát dal niekedy v máji 2007. Za pervitín v obálkach obžalovanému neplatila, ani za pervitín, ktorý spoločne šňupali v aute, obžalovaný jej povedal, že od baby, ktorá chodí do školy, peniaze neberie. Nevie už presne, aké telefónne číslo v tom čase používala, ale v tomto telefónnom čísle bola číselná kombinácia XXX. Na obžalovaného mala telefónne číslo, myslí si, že toto jej dal sám obžalovaný. Obžalovaný vedel, koľko má rokov, konkrétne o tomto prebiehala debata v podniku Tempo. Za jej prítomnosti obžalovaný povedal H. E., že aké má pekné kamarátky, čím myslel aj ju. Potom jej typovali vek. Obžalovaný jej hádal najskôr 17, potom 16 a keď mu povedala, že má iba 15 rokov, nechcel tomu veriť. Už si presne nepamätá, kedy sa táto situácia ohľadne hádania jej veku odohrala, teda kedy sa obžalovaný dozvedel, koľko má rokov. Pokiaľ v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedala, že to bolo vtedy, keď jej obžalovaný dal prvý krát pervitín v aute a po tomto sa nachádzali v podniku Tempo, kde došlo aj k hádaniu jej veku, v čase výsluchu pred vyšetrovateľom si to ešte lepšie pamätala, vypovedala vtedy pravdu, muselo to byť tak. Keď jej obžalovaný vtedy v podniku Tempo hádal vek, boli prítomní ešte H. E. prezývaný „ doktor “, kamarátka K. M. a kuchár z podniku Tempo V. H.. Aj keď v minulosti užívala pervitín, necítila sa byť na ňom závislá. Nikdy nebola liečená na psychiatrii, v súvislosti s užívaním pervitínu nepociťovala žiadne psychické problémy, ani problémy s pamäťou alebo vnímaním. Pervitín prestala uživať v júni 2007, kedy odcestovala za mamou do Talianska a prestala sa stretávať s ľuďmi, s ktorými dovtedy pervitín brala.
Pri konfrontácii svedkyne G. F. s obžalovaným tak obžalovaný ako aj svedkyňa zotrvali na svojich tvrdeniach.
Svedok O. F. v minulosti užíval pervitín, bol dokonca závaislý na pervitíne, vyliečil sa sám, na psychiatrii nikdy liečený nebol. Pervitín si kupoval od neznámych ľudí na diskotékach, ktorí tam ponúkali drogy. S obžalovaným J. H. boli síce kamaráti, ale bližšie kamarátske vzťahy nemali. Obžalovaného spoznal cez osobu K. J.. Jedenkrát si s obžalovaným dali spoločne pervitín, ktorý priniesol obžalovaný H., šňupali ho v pivnici, za pervitín obžalovanému nič neplatil. Od obžalovaného nikdy nič nekupoval, ani pervitín.
Aj keď svedok na hlavnom pojednávaní poprel, že by si bol od obžalovaného kupoval pervitín, z jeho výpovede v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vyplynulo, že od obžalovaného si opakovane kupoval drogu pervitín. Konkrétne pred vyšetrovateľom vypovedal, že s obžalovaným sa zoznámil iba za tým účelom, aby mal prístup k drogám, konkrétne pervitínu, tento si od obžalovaného kupoval pre vlastnú potrebu. Za účelom kúpy drogy sa s obžalovaným prvý krát kontaktoval v máji 2007, hneď v ten deň sa aj dohodli na predaji pervitínu. Cena jednej dávky bola 300,-Sk, on si dával asi dve dávky za týždeň na zahnanie pocitu únavy. Obžalovaného vždy kontaktoval telefonicky na č. XXXX XXX XXX, volal mu iba vtedy, keď potreboval dávku, telefonicky sa dohodli na mieste a čase prevzatia dávky, cena bola pevne stanovená. Na jeden odber bral maximálne 2 dávky, teda za 600,-Sk, ktoré mu stačili na celý týždeň. Za celé obdobie od obžalovaného zobral asi 15 dávok pervitínu, tento od obžalovaného kupoval maximálne 7 - 8 krát. Od obžalovaného pervitín kupoval aj prostredníctvom sms, keď obžalovanému napísal napr. že chce „ 2d “, znamenalo to, že chcel dve dávky. Obžalovaný mu pervitín odovzdával pred panelákom v ktorom býval, drogu vytiahol z vrecka, on mu za ňu zaplatil a vtedy mu obžalovaný dal drogu. Pervitín od obžalovaného bol bielej farby, bol v bielej obálke. O obžalovanom mu bolo známe, že predáva drogy.
Uvedenú zmenu výpovedí na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, keď svedok v prípravnom konaní vypovedal o opakovanej kúpe pervitínu od obžalovaného, čo na hlavnom pojednávaní poprel, svedok zdôvodnil okolnosťami, za akých bol vypočúvaný v prípravnom konaní. K výsluchu ho vyšetrovateľ predvolal telefonicky, hovoril mu, že predáva drogy, fetuje, ukázal mu aj nejakú sms z jeho telefónneho čísla, ktorej obsah si už nepamätá. Za týchto okolností potom v prípravnom konaní vypovedal inak ako na hlavnom pojednávaní. Inak nevedel zdôvodniť, prečo pred vyšetrovateľom vypovedal inak ako na hlavnom pojednávaní, už si to nepamätá, ako vypovedal, ešte poznamenal, že v tom čase užíval pervitín. Aj keď vyšetrovateľovi uvádzal, že pervitín nebral, v skutočnosti ho v tom čase užíval. Následne však svedok uviedol, že vyšetrovateľ ani nikto ho nenútil, ako má vypovedať, nebol na neho robený žiadne nátlak, pred vyšetrovateľom vypovedal spontánne, na postup vyšetrovateľa pri výsluchu sa nesťažoval, nespomína si ani na žiadne zdravotné problémy, ktoré by počas výsluchu mal, nežiadal ani o odklad výsluchu.
Aj napriek vyššie uvedenej výpovedi v prípravnom konaní svedok na hlavnom pojednávaní naďalej zotrval na tom, že obžalovaný mu drogy nepredával.
Svedkyňa E. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného J. H. pozná, bývali na rovnakom sídlisku, kamarátili sa, nejaké bližšie kamarátske vzťahy však medzi sebou nemali. Nemá vedomosť o tom, že obžalovaný by mal niečo spoločné s drogami, nevie o tom, že by tieto predával, alebo niekomu len tak dával. Jej osobne obžalovaný nikdy drogy nedal, ani nepredal. Asi 3 - 4 roky dozadu sa dostala do kontaktu s drogami, bol to buď pervitín alebo konaín, drogu užila 2 alebo 3 krát, bolo to preto, lebo drogy chcela vyskúšať. K droge sa dostala len tak náhodou, nevie, od koho tieto mala, určite to nebolo od obžalovaného J. H.. V júli 2007 spoločne s priateľom vlastnila motorové vozidlo zn. Ford Modeo, nakoľko mala vodičské oprávnenie, toto aj šoférovala. Stalo sa, že týmto vozidlom obžalovaného viezla zo Žiliny do Prievidze, nevie, za akým účelom tam išiel, do Žiliny sa vrátili sama, bez obžalovaného. Na druhý deň po tom, čo obžalovaného viezla do Prievidze, zastavilo ju iné auto počas toho, ako šoférovala, z toho auta vystúpil muž, ktorého nepoznala a požiadal ju, aby otvorila kufor, že si v ňom obžalovaný zabudol nejaké veci. Nakoľko vedela, že obžalovaného pred tým viezla, nemala s tým problém a kufor tomu mužovi otvorila. Počas toho, ako muž veci z kufra vyberal, stála pri ňom, preto vie, aké veci vtedy z kufra vybral, jednalo sa o kameru a telefón.
Svedkyňa E. D. na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď oproti prípravnému konaniu. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní poprela, že obžalovaný by mal niečo dočinenia s drogami, ako aj to, že by si bola niekedy od neho drogy kupovala. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom však rozdielne vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila len preto, aby mala prístup k drogám, konkrétne k pervitínu. Pervitín si od obžalovaného kupovala len pre vlastnú potrebu, tento nekupovala na dávky, ale obžalovanému povedala sumu a za ňu dostala tovar pre vlastnú potrebu. Pervitín brala vtedy, keď sa potrebovala rozptýliť a odreagovať. S obžalovaným sa kontaktovala vždy iba telefonicky, na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, volala mu vtedy, keď potrebovala drogu, telefonicky sa dohodla aj na mieste a čase prevzatia dávky. V tom čase používala telefónne číslo XXXX XXX XXX. Nakoľko mala predplatený paušál, z jej telefónu sa aj iné osoby, kamaráti a známi, kontaktovali s obžalovaným, za účelom kúpy drogy.
Po upozornení na uvedené podstatné rozpory vo výpovediach svedkyne na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, svedkyňa aj naďalej zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania, že obžalovaný jej drogu nikdy nedal, ani nepredal. Je pravdou, že nakoľko mala predplatený paušál, z jej telefónu sa aj iné osoby kontaktovali s obžalovaným, ona ale nevie, za akým to bolo účelom. Jej výpoveď z prípravného konania sa nezakladá na pravde. V prípravnom konaní preto vypovedala inak, lebo keď ju vypočúvali na polícii, povedali jej, že obžalovaný sa ku všetkému priznal a pre ňu bude lepšie, keď bude iba kývať hlavou a oni si budú písať zápisnicu, tiež jej povedali, že ju môžu zatknúť. Zápisnicu si pred podpisom ani neprečítala, lebo jej to policajti neumožnili, no podpísala ju, nakoľko bola v strese. Na polícii nikdy potom už nebola, aby zmenila výpoveď, ani sa na postup policajtov nesťažovala. Pokiaľ sa v spise nachádza sms správa zo dňa 4.7.2007 o 12.35 hod., ktorú posielala z jej telefónneho čísla obžalovanému v znení : „ Tak to urobíme ináč, ešte mi odlož za 500 “, nemyslela tým drogy, ale české peniaze, ktoré chcela od obžalovaného.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní inak vypovedala aj ohľadne stretnutia s neznámym mužom, ktorý ju zastavil počas jazdy a z kufra auta si zobral veci, ktoré si tam mal zabudnúť obžalovaný, ktorého pred tým deň autom viezla do Prievidze. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že tento muž si vtedy z
kufra auta zobral kameru a mobilný telefón. V prípravnom konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom však vypovedala inak, že muž si vtedy z auta zobral valec vo veľkosti asi veľkých lentiliek. Ohľadne tohto valca sa až následne dozvedela od obžalovaného, že si ho údajne on zabudol v jej aute, v tom valci bolo 30 kubíkov pervitínu a za tento mal v Prievidzi dostať 100.000,-Sk. Ešte jej obžalovaný nadával, že odišla z Prievidze a on tam mal potom problémy. Aj po upozornení na tento rozpor v jej výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní svedkyňa zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania, že ten neznámy muž si vtedy z jej auta zobral kameru a mobilný telefón, teda nie valec s pervitínom, ako je to uvedené v jej výpovedi z prípravného konania. To, že muž si vtedy z jej auta zobral kameru a mobilný telefón, uvádzala už pred policajtmi, ale policajti do zápisnice napísali niečo iné, čo sa nezakladá na pravde. Zmenu výpovede odôvodnila opätovne s poukazom na okolnosti, za akých v prípravnom konaní vypovedala, keď bol na ňu robený nátlak zo strany policajtov a títo jej zápisnicu ani neumožnili prečítať.
Svedkyňa E. F. v prípravnom konaní vypovedala, že pozná obžalovaného J. H., prezývaného L., zoznámila sa s ním v podniku Tempo v Žiline. Po čase sa dozvedela, že obžalovaný robí s pervitínom a tento vie zabezpečiť. Od obžalovaného si prvý krát pervitín kúpila v podniku Tempo v Žiline, bolo to pol dávky, lebo chcela vyskúšať, čo sa stane. Následne si od obžalovaného pervitín objednávala telefonicky na jeho telefónnom čísle XXXX XXX XXX, od obžalovaného si takto kúpila asi 20 dávok pervitínu. Pervitín si od obžalovaného kupovala vždy, keď bola v Žiline. Pervitín si kupovala v množstve podľa toho, koľko mala peňazí, teda obžalovanému povedala, koľko má peňazí a podľa tohto jej dal adekvátne množstvo pervitínu. Telefonicky si dohodli miesto a čas odovzdania pervitínu, tento jej vždy odovzdával obžalovaný. V tom čase používala telefónne číslo XXXX XXX XXX.
Svedok K. G. sa zoznámil s obžalovaným J. H. cez osobu J. F., ktorý ho oslovil, či nechce kúpiť červený fosfor, čo je prekurzor na výrobu pervitínu, že pozná niekoho, kto ho vie zohnať. Pri stretnutí ohľadne červeného fosforu boli prítomní okrem neho J. F., muž menom C. a obžalovaný, ktorého mu J. F. predstavil ako L.. Na stretnutie prišiel spoločne s J. F., obžalovaný zas prišiel na inom vozidle s mužom menom C.. Vo vozidle, na ktorom prišiel obžalovaný, mu buď obžalovaný alebo ten muž menom C. ponúkli pervitín, ešte mu povedali, že ich pervitín je lepší, aby si z neho dal. Pervitín bol v v striekačke, niektorý z týchto mužov, teda buď obžalovaný alebo C., mal striekačku pripevnenú na nohe. Pred týmto prvým stretnutím s obžalovaným nevedel, že obžalovaný má dočinenia s drogami. S obžalovaným J. H. sa stretol aj dva alebo tri dni pred tým, ako ich spoločne zadržali pri Novom Meste nad Váhom, stretli sa v Trnave. Obžalovaný mu vtedy povedal, že si prišiel kúpiť nejaké drogy, v tejto súvislosti sa aj pýtal na konkrétnu osobu. Tiež sa ho obžalovaný pýtal, či by vedel zohnať pervitín, chcel toho zohnať čo najviac, o konkrétnom množstve nehovoril. Obžalovanému prisľúbil, že pervitín mu môže zohnať. Pervitín chcel pre obžalovaného zohnať od J. E., ktorý pracoval s pervitínom a dlhoval mu peniaze, viac ako 100.000,- Sk. Mal plán, že od E. odoberie pervitín, tento predá obžalovanému a zo získaných peňazí si zoberie peniaze na pokrytie dlžoby. J. E. mu pervitín dal za dva alebo tri dni, pervitín bol v troch alebo štyroch striekačkách a dve hrudky boli zabalené v igelitke a uložené v dóze, s týmto množstvom pervitínu bol aj zadržaný policajtmi pri Novom Meste nad Váhom za prítomnosti obžalovaného, všetko to bolo určené pre obžalovaného. Od stretnutia v Trnave ho obžalovaný opakovane atakoval sms, či mu už pervitín zohnal. Keď pervitín pre obžalovaného zohnal, s obžalovaným si dohovorili stretnutie pri Novom Meste nad Váhom, na Zelenej vode. Obžalovaný síce chcel, aby prišiel za ním do Žiliny, no nesúhlasil s tým, keď obžalovaný niečo potreboval, bolo férové stretnúť sa na polceste. Obžalovaného vyzdvihol na čerpacej stanici v Novom Meste nad Váhom, obžalovaného tam priviezol kamarát J. F.. Potom išli jeho autom spoločne s obžalovaným a bratom J. G. na Zelenú vodu, pri Novom Meste nad Váhom, kde s vozidlom zastavili. Po odstavení auta obžalovaný vybral skladačku s pervitínom a opýtal sa ho, či je to, čo priviezol, aspoň také dobré, ako má on. Vyskúšať pervitín už nestihli, asi za 30 sekúnd tam prišli policajti, ktorí ich zadržali. Ak by bol vedel, že obžalovaný má pri sebe iba sumu 2.800,-Sk, pervitín by mu nebol dal. V čase kontaktu s obžalovaným používal viaceré telefónne čísla, s obžalovaným komunikoval tak cez sms ako aj telefonicky.
Svedok J. G. je bratom K. G. a v čase zadržania obžalovaného v osobnom motorovom vozidle na Zelenej vode pri Novom Meste nad Váhom, bol aj on v tomto motorovom vozidle, ešte tam bol brat K. G.. Obžalovaného J. H. poznal pod prezývkou L., spoznal sa s ním cez brata K. G.. Počas toho, ako sa nachádzali v aute na Zelenej vode, brat K. na chvíľu vyšiel z auta a vtedy sa obžalovaný svedka pýtal, že koľko stojí jeden kubík. Obžalovanému povedal, že je to na jeho dohode s bratom K.. Obžalovaný
na to reagoval tak, že len chcel vedieť, či platí to, čo bolo písané v sms. Obžalovaný ešte v aute položil na operadlo prednej stoličky skladačku, túto mal pred tým kúpiť v Trnave. Svedok nevedel, že v aute sú drogy. Až potom neskôr po zadržaní policajtmi sa dozvedel, že drogy v aute mal brat od G. E. a tieto chcel predať. Keď bol za bratom vo väzbe, aj on mu potvrdil, že drogy v aute boli určené na predaj. Brat spomínal niečo v tom zmysle, že drogy chcel predať H., ale či všetky, alebo len časť, to uviesť nevie. Pred udalosťami na Zelenej vode nevedel, že obžalovaný mal niečo s drogami.
Svedok H.. E. N. je príslušníkom Železničnej polície v Žiline. Na tejto pozícii pracoval aj v roku 2007. V roku 2007 ich policajný útvar získal informáciu, že obžalovaný J. H. pácha drogovú trestnú činnosť, drogy mal predávať na území mesta Žilina, dokonca aj v ich služobnom obvode v herni Vix na Železničnej stanici v Žiline. Túto informáciu mali od osôb pracujúcich v prospech policajného zboru, tzv. informátorov, ktorí sa pohybovali v drogovom prostredí. Nakoľko obžalovaný mal páchať trestnú činnosť aj v ich služobnom obvode, dňa 1.5.2007 začali operatívne rozpracovanie tejto trestnej veci. Poznatky o obžalovanom, ako predajcovi drog, mali však už pred týmto dátumom, získané poznatky sa však najskôr bližšie preverovali a až po preverení nasledovalo operatívne rozpracovanie. Svedok bol aj spoločne s kolegom osobne prítomný pri tom, keď obžalovaný počas hry na automatoch v herni Vix na železničnej stanici, niečo vymieňal s inou osobou, ktorá prišla za ním. Nakoľko si s kolegom neboli istý, či sa jedná o drogy, nezakročili. Od osoby pracujúcej v prospech policajného zboru tzv. informátora pohybujúceho sa v tom čase v drogovom prostredí následne zistili, že obžalovaný vtedy skutočne predával drogy. V rámci operatívneho preverovania bolo zistené, že obžalovaný predával drogu pervitín, predaj inej drogy zistený nebol. Pervitín predával v Žiline na rôznych miestach, predovšetkým v herniach, lebo obžalovaný často hrával automaty, ale aj pred vchodom do paneláku, v ktorom býval. Získali informáciu, že obžalovaný mal mať pervitín v mieste bydliska ukrytý pri potrubí v pivnici, pri výťahovej šachte. V herni Vix na Železničnej stanici v Žiline pervitín predával skôr sporadicky, na tom mieste sa príliš často nevyskytoval. Na základe postupne získaných poznatkov o obžalovanom ako o predajcovi drog, boli ich policajným útvarom realizované odposluchy hovorov mobilného telefónu obžalovaného, ktoré boli úspešné. Prostredníctvom odposluchov hovorov mobilného telefónu obžalovaného boli zistení odberatelia pervitínu od obžalovaného, ktorí aj boli po zadržaní obžalovaného ohľadne kúpy drog od obžalovaného vypočúvaní. Obžalovanému často telefonovali osoby, ktoré mali záujem o kúpu pervitínu, samozrejme pojem „ droga “ alebo „ pervitín “ počas komunikácie neuvádzali, ale uvádzali cenu, teda ta koľko, obžalovaný na to reagoval tak, že uviedol, kde sa práve nachádza, aby konzument vedel, kde ho nájde. V rámci operatívneho rozpracovania trestnej činnosti obžalovaného boli zisťované zdroje, odkiaľ drogy zabezpečoval. Zistili, že obžalovaný pervitín najčastejšie nakupoval v Prievidzi, tento tiež nakupoval v Trnave. Z osôb, známych v drogovom prostredí ako predajcov drog, mal obžalovaný najbližšie vzťahy s H. E., známym pod prezývkou „ G. “, ktorý už bol právoplatne odsúdený pre drogovú trestnú činnosť. O H. E. tiež mali poznatky ako o predajcovi drog a práve v súvislosti s dokumentovaním trestnej činnosti obžalovaného J. H. získali ďalšie dôležité poznatky o páchaní drogovej trestnej činnosti H. E. a na ich podklade bolo vedené trestné konanie aj proti H. E.. U H. E. bola vykonaná domová prehliadka a dopadla úspešne. V rámci operatívneho pátrania bolo dokonca zistené, že obžalovaný a H. E. spolu chodievali autom. Obžalovaný J. H. bol zadržaný pri Novom Meste nad Váhom, keď chcel kúpiť pervitín od iného dodávateľa drog. Poznatky o obžalovanom ako páchateľovi drogovej trestnej činnosti, získané operatívnou - pátracou činnosťou, boli následne v rámci vedeného trestného konania potvrdené dôkazmi vykonávanými v súlade s Trestným poriadkom, najmä výpoveďami svedkov a odposluchmi mobilného telefónu obžalovaného. Svedok pracuje s osobami z drogového prostredia a vie, že drogy sa predávajú aj na dlh, ale v menších množstvách. Svedok si už nepamätá, či sa zúčastnil osobnej prehliadky obžalovaného po jeho zadržaní v Novom Meste nad Váhom. Pokiaľ je na zápisnici z tejto osobnej prehliadky uvedené jeho meno, musel tam byť prítomní. V každom prípade, keď sa u osoby vykonáva osobná prehliadka, je postup taký, že o úkone sa spisuje zápisnica a do tejto sa uvedú veci, ktoré boli u osoby skutočne nájdené. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že tretia striekačka, ktorá bola u neho dodatočne nájdená, mu mala byť podstrčená, k uvedenému tvrdeniu obžalovaného svedok poznamenal, že nevidí dôvod, prečo by to niekto robil, počas svojej doterajšej praxe sa nikdy s ničím takýmto nestretol. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo u obžalovaného nebola aj táto tretia striekačka nájdená hneď pri jeho prvej osobnej prehliadke v Novom Meste nad Váhom.
Svedok E. J. pozná obžalovaného J. H. asi 10 rokov, pred vzatím do väzby býval obžalovaný v paneláku oproti nemu. Boli kamaráti, počas celej doby ich kamarátstva mali medzi sebou dobré vzťahy, nikdy sa nedostali do konfliktu. Svedok v minulosti užíval drogu pervitín, skončil s tým asi rok a pol dozadu. Nevie,
od koho si pervitín kupoval. Od obžalovaného však pervitín nikdy nemal, ani nebol svedok toho, že by si niekto bol kupoval alebo chcel kúpiť drogy od obžalovaného. S obžalovaným sa nikdy nebavil na tému pervitín, ani nikdy nepočul o ňom, že by mal robiť s pervitínom. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal inak, teda že v minulosti sa dozvedel, že obžalovaný má prístup k drogám, po upozornení na rozpor v jeho výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, svedok uviedol, že si už nepamätá, či obžalovaný mal prístup k drogám a nevie, prečo takto vypovedal pred vyšetrovateľom. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom však vypovedal pravdu, tak, ako si vtedy veci ohľadne obžalovaného pamätal, pri výsluchu určite neklamal. Súčasne svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si nepamätá na žiadnu akciu, na ktorej by bol spoločne s obžalovaným a na ktorej by sa boli brali drogy. Na rozdiel od uvedeného vyjadrenia svedka na hlavnom pojednávaní však svedok pri výsluchu v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom popisoval, ako bol aj spoločne s obžalovaným a ďalšími osobami na byte na Bulvári v Žiline, kde boli na stole nejaké drogy, asi pervitín, ktorý vtedy požil aj on, no nevedel, kto ho tam doniesol. V tom čase používal telefónne číslo XXXX XXX XXX, z ktorého vtedy na byte volal jeden chalan, nakoľko nemal kredit. Po oboznámení svedka s touto časťou jeho výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že si už na takéto niečo, keď mal v spoločnosti obžalovaného požiť drogy, nepamätá. V tejto súvislosti opätovne poukázal na to, že pri výsluchu pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu, k výpovedi ho nikto nenútil, ani ho nikto nenavádzal, ako má vypovedať, vzhľadom na odstup času si už jednoducho určité veci nepamätá. Obžalovaný používal telefónne číslo XXXX XXX XXX.
Svedok V. H. vypovedal, že v minulosti užíval drogu pervitín, s užívaním drog prestal na Vianoce roku 2008. Obžalovaného J. H. pozná asi 5-6 rokov, sú kamaráti. Stretávali sa v rôznych herniach, napr. v herni Vix na Mariánskom námestí v Žiline. Od obžalovaného J. H. drogy nikdy nekupoval, ani mu ich obžalovaný nikdy nedal, ani ich nikdy spoločne neužívali. Pervitín si kupoval od muža menom J., ktorý je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody. Pozná osobu G. F., túto prvý krát spoznal v podniku Tempo v Žiline na diskotéke, zoznámila ho s ňou K. M.. V podniku Tempo ju potom stretol asi ešte dva krát. G. F. nikdy nevidel v spoločnosti obžalovaného. Nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný dával G. F. drogy. Ak G. F. niečo takéto tvrdí, nehovorí pravdu. Nikdy nebol prítomný ani pri tom, že by obžalovaný bol G. F. dával nejakú obálku, alebo jej hádal vek. Do podniku Tempo chodieval častejšie a pozná aj čašníka z tohto podniku Z. E.. S Z. E. si obžalovaný tykal, videl ich spolu komunikovať v podniku. Obžalovaného J. H. v podniku Tempo vídal aj v spoločnosti H. E. prezývaného doktor.
Svedok Z. E. v dobe od októbra 2005 až do novembra 2008 pracoval ako čašník v podniku Tempo v Žiline, bol známy pod prezývkou „ F. “.V roku 2007 do tohto podniku chodieval aj obžalovaný J. H., v podniku ho registroval asi počas jedného až dvoch mesiacov, keď mal službu dostal sa s ním do kontaktu asi 3-4 krát. Poznal ho iba ako zákazníka z podniku Tempo, v ktorom pracoval. Obžalovaný tam hrával automaty. Po tom, ako obžalovaný prestal chodiť do ich podniku, no ešte pred tým, ako bol vzatý do väzby, sa od kamaráta H. K. dozvedel, že obžalovaný mal predávať prervitín. Obžalovaný mal prezývku L. alebo L.. Nikdy obžalovaného nevidel, že by bol v ich podniku alebo na inom mieste predával drogy, ani mu nikto nepovedal, že by si od obžalovaného bol kúpil drogy. On osobne nikdy drogy neužíval. Raz v minulosti videl, ako obžalovaný sedel v ich podniku pri stole aj s kučeravou dievčinou, ktorá v tomto konaní tiež vypovedala ako svedok a vtedy sa pri nich pristavila G. F., ktorej obžalovaný dal čokoládu. G. F. asi po 5 minútach odišla preč a obžalovaný s tým ďalším dievčaťom tam ešte zostal sedieť. Okrem týchto dvoch dievčat obžalovaného v ich podniku s inými osobami nevidel, ani nezaznamenal, že by ho boli v podniku hľadali iné osoby, alebo sa na neho pýtali. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že za obžalovaným chodili do baru nejakí ľudia, ktorých nepoznal, vtedy pri výsluchu pred vyšetrovateľom tým myslel G. F. a to kučeravé dievča. Ak pri výsluchu pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní uvádzal, že G. F. nikdy nevidel v spoločnosti J. H., toto nie je pravda, G. F. v spoločnosti obžalovaného videl, keď jej vtedy obžalovaný dal čokoládu, ako to popisoval na hlavnom pojednávaní. Vtedy pri výsluchu pred vyšetrovateľom si iba nespomenul na toto stretnutie obžalovaného s G. F., preto vypovedal, že ich spolu nikdy nevidel. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania, že za obžalovaným mali do baru chodiť nejakí starší muži, čo svedok na hlavnom pojednávaní nevypovedal, svedok uviedol, že na uvedené si už nespomína. Súčasne dodal, že pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu, ako si vtedy veci pamätal. K výpovedi ho nikto nenútil, ani mu nehovorili, ako má vypovedať. Pozná osobu V. H., v spoločnosti obžalovaného ani G. F. ho nikdy nevidel.
Svedok H. E. v minulosti predával drogy, konkrétne pervitín, v čase výpovede na hlavnom pojednávaní bol vo výkone trestu odňatia slobody pre drogovú trestnú činnosť. Bol známy pod prezývkou „ G. “. Pozná osobu J. F., k J. F. si chodil kupovať pervitín, aj on predával pervitín J. F.. Pervitín niekedy dal F. aj zadarmo, lebo aj on mu niekedy tento dával zadarmo. Nikdy sa nestalo, že by bol J. F. niesol drogy od obžalovaného. Pozná aj osobu menom G. F.. V minulosti sa stalo, že bola za ním a chcela si kúpiť pervitín, vzhľadom na jej vek jej ho ale nechcel predať. Reagovala na to tak, že bude mať problémy. Nevie nič o tom, že by G. F. bol niekedy drogu predal obžalovaný. Nespomína si na nič také, že by bol spoločne s obžalovaným za G. F.F. na sídlisku Hájik v Žiline. Osobu K. M. pozná, ani jej drogy nikdy nepredával. Drogy nikdy nepredával ani obžalovanému J. H.. O obžalovanom vedel, že užíval pervitín. Raz sa stalo, že obžalovaný mu dal peniaze, aby mu zabezpečil pervitín a on mu tento nezabezpečil. Nikdy nebol svedkom toho, že obžalovaný J. H. by bol drogy predával inej osobe, ani jemu osobne obžalovaný drogy nepredával. U obžalovaného nikdy nevidel väčšie množstvo drogy. S obžalovaným nikdy nebol spoločne v Prievidzi za účelom kúpy drogy. Jedenkrát ho obžalovaný požiadal, aby ho zobral do Prievidze, nevie, za akým účelom tam obžalovaný vtedy bol. Pozná kalikor, on osobne ho používal na riedenie pervitínu. Či sa jedná o kalikor alebo pervitín, sa dá rozoznať ochutnaním alebo potom požitím, nakoľko po požití lieku kalikor sa nedostavia také účinky ako po pervitíne.
Svedkyňa K. M. pozná obžalovaného J. H. z videnia, osobne s ním nikdy neprišla do styku. Vie, že obžalovaného prezývajú L.. Obžalovaný ju pozná iba ako K. z Hájika. Do decembra 2008 pervitín užívala pravidelne, odvtedy si pervitín dá iba občas. Obžalovaný J. H. jej drogy nikdy nedával, ani sa o drogách spolu nikdy nebavili. Pervitín mala od kamarátok G. F. a Y. A. a od J. K., H. E. a V. H.. V minulosti počula o obžalovanom, že má dočinenia s drogami, konkrétne s pervitínom, nevie, či je to pravda, lebo jej osobne nikdy drogu nedal, ani nepredal. Hovorilo sa, že obžalovaný je osobou, od ktorej sa dá kúpiť pervitín, nakoľko mal tento predávať. Počula to od viacerých osôb. G. F. pozná, dlho boli kamarátky, pred dvoma rokmi sa prestali kamarátiť, lebo zistila, že G. F. ju ohovára. Už vtedy, keď sa s G. F. spoznali, F. brala drogy. G. F. jej nikdy neuvádzala, od koho pervitín mala. K tvrdeniu G. F., že drogy jej mala dávať od septembra 2006 do mája 2007, svedkyňa uviedla, že toto nie je pravda, G. F. pervitín nikdy nedávala. Osobu H. E. prezývaného G. pozná, chodievali spolu von a po nociach. S H. E. ju zoznámil V. H., vtedy boli ešte aj spoločne s G. F.. H. E. dával tak jej ako aj U. F.G. pervitín. G. F. nikdy nevidela v spoločnosti obžalovaného J. H.. Nikdy nebola ani prítomná pri takom niečom, keď mal obžalovaný hádať G. F. vek. Svedkyňa v minulosti používala telefónne číslo XXXX XXX XXX. Svedkyni sa v nedávnej minulosti stalo, že jeden chlapec pod prezývkou „ P. “ chodil ku nim domov vyklopávať, že má ísť svedčiť na súd vo veci obžalovaného J. H., že mu má pomôcť. Viac sa s ním nebavila, nič viac jej nestihol povedať, z tohto chlapca ale mala strach, jeho meno síce nepozná, ale je to také indivídum. Osoba menom L. S. sa poznala s obžalovaným, ona tiež brala pervitín. Obžalovaný sa poznal aj s V. H., aj V. H. bral pervitín.
Svedkyňa L. S. je kamarátkou obžalovaného J. H., spoznali sa na diskotéke, jeden až dva roky pred tým, ako bol obžalovaný vzatý do väzby. S obžalovaným sa viackrát náhodne stretla v reštaurácii Tempo v Žiline. Jedenkrát bola prítomná pri tom, keď sa pri nej a obžalovanom v tomto podniku pristavilo dievča, ktorému dal obžalovaný čokoládu a hneď odišlo preč. Od obžalovaného drogu nechcelo. To dievča nepoznala. Odohralo sa to v marci alebo v apríli roku 2007. Nikdy nebola svedkom toho, že by obžalovaný bol niekomu ponúkal alebo predával drogy. Nikdy v spoločnosti obžalovaného a ďalšieho dievčaťa v aute nešňupala pervitín. Svedkyňa pozná osobu H. E., prezývaného „ G. “, v spoločnosti obžalovaného ho nikdy nevidela. Svedkyňa sa pred piatimi rokmi dva krát dostala do kontaktu s drogou, fajčila marihuanu, odvtedy drogy nebrala.
Svedok K. J. vypovedal, že obžalovaného J. H. pozná iba z videnia, drogy od neho nikdy nekupoval. Pozná aj osobu J. F.. Pre J. F. však nikdy drogy nezabezpečoval a to ani od obžalovaného J. H.. V minulosti sa s J. F. stretával častejšie, v poslednej dobe sa stretávajú menej. O F.Č. sa hovorilo, že bral drogy. Osobu O.F. F. pozná, poznajú sa odmalička. Nevie, či berie alebo bral drogy. Ani O. F. nikdy nenakontaktoval na obžalovaného, ani mu nedal telefónne číslo obžalovaného.Nevie o žiadnej svojej prezývke, nič mu nehovorí ani prezývka J.. V minulosti používal telefónne číslo XXXX XXX XXX. Pervitín nikdy nebral, iba fajčil marihuanu. Býva v časti Žilina - Vlčince.
Svedok A.. J. P. sa podieľal na vykonávaní úkonov v trestnej veci obžalovaného J. H.. Konkrétne vypočúval svedkov O. F., E. D. a E. F.. K priebehu výsluchu uviedol, že tento vykonával štandardným spôsobom, v zmysle zákona, pričom svedok ďalej konkretizoval postup pri výsluchu týchto osôb. Jeho úlohou bolo výsluchom svedkov zistiť, či vypočúvané osoby kupovali drogy od obžalovaného J. H.. Svedkovia sa k výsluchu dostavili dobrovoľne, nikto sa nesťažoval, že by bol predvedený násilím. Na jeho dopyt svedkovia pred samotným výsluchom uvádzali, že sa cítia byť zdraví, schopní výsluchu. Na svedkoch ani nebolo viditeľné, že by mali nejaké problémy, alebo že by neboli schopní výsluchu. Po tom, ako sa svedkovia najskôr sami vyjadrili k veci, boli im kladené doplňujúce otázky, nakoľko bolo nutné objasniť, za akým účelom, akým spôsobom, v akom množstve drogu od obžalovaného nakupovali a tiež, akým spôsobom sa s obžalovaným kontaktovali. Pred podpisom bola vypočúvanej osobe zápisnica nahlas prečítaná, bolo je umožnené zápisnicu si prečítať, následne sa vypočúvanej osoby spýtal, či súhlasí s obsahom zápisnice, či chce niečo zmeniť alebo doplniť. Potom osoba zápisnicu podpísala, pri podpise zápisnice bol ešte ďalší kolega. Na záver zápisnicu podpísal aj on a kolega, ktorý bol prítomný pri podpise vypočúvanej osoby. Konkrétne k výsluchu svedkyne E. D., ktorá na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď oproti prípravnému konaniu, čo zdôvodnila s poukazom na spôsob, akým bola v prípravnom konaní vypočúvaná, teda že na úvod výsluchu jej mal vyšetrovateľ povedať, že obžalovaný sa ku všetkému priznal a pre ňu bude lepšie, keď bude iba kývať hlavou a vyšetrovateľ si do zápisnice písal, čo chcel, pričom na záver jej zápisnicu neumožnil prečítať, svedok A.. J. P. uviedol, že toto tvrdenie svedkyne sa nezakladá na pravde. Výsluch svedkyne E. D. prebiehal v súlade so zákonom, tak ako to popisoval. K tvrdeniu ďalšieho svedka O. F., že vyšetrovateľ mu počas výsluchu mal hovoriť, že kupuje a predáva drogy, že fetuje a mal mu ukázať nejakú sms z jeho mobilného telefónu a pri takomto spôsobe výsluchu potom svedok vypovedal inak ako na hlavnom pojednávaní, svedok A.. J. P. uviedol, že ani toto tvrdenie svedka sa nezakladá na pravde, rovnako aj v tomto prípade výsluch prebiehal v súlade so zákonom, tak ako to popisoval. K osobe G. F. svedok vypovedal, že takéto meno mu niečo hovorí, pamätá si, že na ňu zháňal telefonický kontakt. Nakoľko vyšetrovanie v tejto veci neviedol, nevie sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom bola zabezpečovaná jej účasť na výsluchu pred vyšetrovateľom. Nemá vedomosť o tom, že nejaká z vypočúvaných osôb by sa bola dodatočne sťažovala na jeho postup pri výsluchu.
Na vykonávaní úkonov v trestnej veci obžalovaného J. H. sa podieľala aj E.. P. L., v prípravnom konaní vypočúvala svedka O. F., bola pri konfrontácii obžalovaného so svedkyňou G. F.Č.. Svedka O. F. vypočúvala v súlade so zákonom, štandardným spôsobom, postup pri výsluchu svedka súdu bližšie popísala. Pri výsluchu tohto svedka bol prítomný aj obhajca obžalovaného. Svedok sa najskôr sám súvisle vyjadril k veci, následne mu kládla doplňujúce otázky. Po spísaní zápisnice bola svedkovi táto prečítaná, spýtala sa ho, či nechce niečo na svojej výpovedi zmeniť alebo doplniť. Pred podpisom bolo svedkovi umožnené, aby si zápisnicu prečítal, na záver ju podpísal. Svedok zápisnicu podpísal dobrovoľne, nemal žiadne námietky. Svedka sa ešte osobitne pýtala, či užíva drogy a či tieto užil v deň výsluchu, na čo svedok uviedol, že drogy užíval v minulosti, ale tieto už neužíva, drogu neužil ani v deň výsluchu. Na svedkovi ani ona sama nezaznamenala príznaky požitia drogy, pri výsluchu bol pokojný, vyrovnaný, nejavil abstinenčné príznaky, vypovedal súvisle. Svedka sa pýtala aj to, či je po zdravotnej stránke schopný výsluchu, na čo svedok odpovedal kladne, že výsluchu je schopný, zdravotne sa cíti vporiadku. Jej prax je taká, že ak by aj svedok uviedol, že drogu nepožil, avšak by javil známky požitia drogy, takúto osobu by nevypočúvala. Svedkyňa osobitne poukázala na to, že pri výsluchu svedka O. F. bol prítomný obhajca obžalovaného, teda ak by výsluch neprebiehal v súlade so zákonom, obhajca obžalovaného by to určite bol namietal. Svedkyňa bola prítomná aj pri konfrontácii medzi obžalovaným a svedkyňou G. F.. Rovnako počas konfrontácie nezaznamenala, že svedkyňa G. F. by bola pod vplyvom drog. Aj pri tomto úkone bol prítomný obhajca obžalovaného, teda ak by pri konfrontácii nebolo postupované v súlade so zákonom, bol by to obhajca namietal. Obhajca však nemal žiadne námietky tak k výsluchu svedka O. F., ako ani ohľadne konfrontácie obžalovaného so svedkyňou G. F..
Svedok H.. J. Š. sa tiež podieľal na vykonávaní úkonov v trestnej veci obžalovaného J. H., bol prítomný pri podpise a prečítaní zápisníc o výsluchu svedkov O. F., E. D. a E. F.. Uvedené prebiehalo takým spôsobom, že ho zavolal kolega, ktorý osobu vypočúval, za jeho prítomnosti nahlas prečítal zápisnicu, následne sa spýtal osoby, či žiada zmenu alebo doplnenie, pred podpisom mal svedok možnosť zápisnicu si prečítať, na záver zápisnicu svedok podpísal. Pri žiadnej z vypočúvaných osôb nezaznamenal, že by nebola schopná výsluchu. H.. J. Š. okrem uvedeného vykonával ešte výsluch
svedkyne G. F.. Svedkyňa najskôr sama súvisle vypovedala, čo jej je známe ohľadne drogovej trestnej činnosti obžalovaného, potom jej boli kladené doplňujúce otázky. V zápisnici o výsluchu svedkyne je uvedené presne to, čo svedkyňa pri výsluchu vypovedala. Počas výsluchu svedkyne bola prítomná vtedajšia obhajkyňa obžalovaného. O G. F.F., ako odberateľke drog od obžalovaného, vedel od príslušníkov Železničnej polície. Pred samotným výsluchom komunikoval so svedkyňou G. F., totiž jednalo sa o mladistvú osobu a pred výsluchom ju pripravoval na to, čo ju pri výsluchu čaká, aké otázky jej môžu byť kladené. Svedkyňa po zdravotnej stránke bola riadne schopná výsluchu. V tom čase drogy zrejme užívala, veď ich aj kupovala, v čase výsluchu pod vplyvom drog ale nebola, nielenže bolo na nej viditeľné, že pod vplyvom drog nie je, ale uvedené je zrejmé aj so spôsobu, akým vypovedala, vypovedala súvisle, logicky, rozumne. Bol prítomný aj pri prvej osobnej prehliadke obžalovaného, ktorá bola vykonávaná v Novom Meste nad Váhom. Vzhľadom na odstup času si už nepamätá, aké veci boli pri osobnej prehliadke u obžalovaného nájdené, ohľadne výkonu prehliadky spísal zápisnicu, v ktorej uviedol všetky veci, ktoré boli u obžalovaného nájdené. Pamätá si, že u obžalovaného boli nájdené nejaké striekačky, ich počet si ale nepamätá, boli nájdené v jeho osobnom odeve. Obžalovaný bolo potom z Nového Mesta nad Váhom prevezený na políciu do Žiliny, kde mu bola vykonaná ďalšia osobná prehliadka, pri ktorej nebol. Pamätá si však, že ešte pri tejto ďalšej prehliadke bola u obžalovaného nájdená ďalšia striekačka. Ak sa táto striekačka nenašla už pri prvej osobnej prehliadke obžalovaného, zrejme ju mal dobre schovanú.
Svedok A.. K. Z. ako príslušník OR PZ ÚJKP Žilina nebol prítomný pri vykonávaní osobnej prehliadky obžalovaného bezprostredne po jeho zadržaní v Novom Meste nad Váhom, vykonával však následnú osobnú prehliadku obžalovaného po jeho prevoze na políciu do Žiliny, nakoľko s obžalovaným vykonával ďalšie úkony, konkrétne obžalovaného ešte ako obvineného zadržiaval, vypočúval ho v procesnom postavení podozrivého a následne už aj ako obvineného. Keď sa s obžalovaným prvý krát dostal do kontaktu, obžalovaný sa nachádzal na chodbe na polícii v Žiline, bol s ním jeden príslušník železničnej polície. Štandardným postupom je, že ešte pred zadržaním sa u obvineného vykonáva osobná prehliadka, u obžalovaného bola vykonávaná ešte ako bol na chodbe. Obžalovaný mal v tom čase na sebe oblečenú rifľovú bundu. Na jeho výzvu obžalovaný najskôr sám dobrovoľne vyložil veci na stolík na chodbe, mobilný telefón, kľúče, ďalšie veci podrobne uvedené v zápisnici. Obžalovaného následne vyzval, aby si vyzliekol rifľovú bundu, ktorú mal na sebe oblečenú. Bundu po vyzlečení chytil ako prvý do rúk príslušník železničnej polície, ktorý tam bol s obžalovaným, ako bundu chytil do ruky, začal ju stláčať v rukách a niečo v nej zacítil. Na to príslušník železničnej polície z vrecka bundy obžalovaného vybral jednu injekčnú striekačku s práškom. Jednalo sa o vnútorné vrecko bundy, ktoré je zapracované vo futre bundy, vrecko bolo hlboké, siahalo až po spodný okraj bundy, kde sa nachádza spodný lem bundy ako jej ukončenie, na spodu vrecka bol taký hrubší švík z dôvodu, že vrecko siahalo až po spodný lem bundy. Čo konkrétne v striekačke bolo, uviesť nevie, je to vecou kriminalistickej expertízy. Hneď na to volal vyšetrovateľovi H.. J. Š., aby to poznamenal ako ďalšiu stopu. Jednoznačne odmietol, že by túto ďalšiu striekačku boli obžalovanému podstrčili, toto obžalovaný namietal už vtedy, keď striekačku našli v bunde, aj vtedy to kategoricky poprel. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo striekačka nebola u obžalovaného nájdená ešte pri jeho predchádzajúcej osobnej prehliadke v Novom Meste nad Váhom, pri tejto prehliadke prítomný nebol.
V podstatných bodoch zhodne s výpoveďou svedka A.. K. Z. okolnosti nájdenia tejto ďalšej striekačky v bude obžalovaného popisoval aj svedok L.. C. L., ktorý je príslušníkom policajného zboru a bol pri uvedenom osobne prítomný. Rovnako aj tento svedok vylúčil, že by obžalovanému bola striekačka podstrčená policajtami.
Na hlavnom pojednávaní boli tiež prečítané listinné dôkazy, výsledky odposluchov hovorov mobilného telefónu obžalovaného, znalecké posudky, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a boli oboznámené vecné dôkazy.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že obžalovaný J. H. sa skutku dopustil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda obžalovaný J. H. najmenej od 04.05.2007 nakupoval od rôznych osôb v Prievidzi, Trnave a v Žiline drogu „pervitín“, obsahujúcu účinnú látku metamfetamín, pričom metamfetamín je uvedený v druhej skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok zákona č. 13/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení zákona č. 260/1999 Z.z., ktorú kúpil, prechovával a následne distribuoval a predával rôznym drogovo závislým osobám a osobám požívajúcim drogu pervitín v meste Žilina, a to aj v prevádzke herne VIX, ktorá je umiestnená v suteréne hlavnej budovy železničnej stanice a na rôznych miestach v Žiline, pričom drogu pervitín dal aj osobe, G. F., X.. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase ešte nemala 18 rokov, a o ktorej vedel, že nemá ešte 18 rokov, dňa 13.07.2007 o 23.00 hod. bol zadržaný príslušníkmi polície pri kupovaní drogy „pervitín“ na cestnom odpočívadle pri odbočke na Zelenú vodu v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde sa chystal kúpiť 20 kubíkov drogy pervitín už od odsúdeného K. G., pričom v čase zadržania v jeho odeve, ktorý mal na sebe sa nachádzali dve umelohmotné striekačky, s obsahom neznámej tekutiny a injekčná striekačka s bielym práškom, pričom skúmaním znalcov KEÚ Slovenská Ľupča bolo zistené, že v jednej striekačke sa nachádzali stopy metamfetamínu a piracetamu, v druhej stopy metamfetamínu a brómferinamínu a v tretej 0,0033 g metamfetamínu, pričom metamfetamín je uvedený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok zákona č. 13/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení zákona č. 260/1999 Z.z.
Obžalovaný J. H. týmto svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a taký čin s páchal na chránenej osobe, teda na dieťati, ktorým sa podľa 127 ods. 1 Tr. zák. na účely trestného zákona rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr.
Obžalovaný týmto svojím protiprávnym konaním porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je ochrana ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.
Obžalovaný tak konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
V prípade trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Tr. zák. sa vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene konal niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 tohto zákonného ustanovenia. Postihuje sa teda neoprávnená držba omamnej alebo psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a nakladanie s nimi vo všetkých formách uvedených v odseku 1 písm. a/ až d/, ale nie pre vlastnú potrebu, a to bez ohľadu na konkrétne množstvo tejto látky. Rozhodujúce je páchateľovi preukázať, že takúto látku mal v držbe, prípadne s ňou nakladal zákonom uvedeným spôsobom a to na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám, teda nie pre vlastnú potrebu.
Osobitne pod pojmom prechovávanie treba rozumieť akýkoľvek spôsob držby uvedených látok, pričom páchateľ nemusí mať takúto látku priamo pri sebe, ale môže ju mať ukrytú na nejakom mieste alebo uloženú u známej osoby a pod.
Obžalovaný J. H. na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba, popieral. Priznal jedine to, že pervitín mával v množstve pre svoju vlastnú potrebu. Pervitín však nikdy nepredával. Pervitín síce dal nejakým ľuďom, s ktorými práve sedel, bolo to ale iba z toho, čo si kúpil pre seba, žiadne peniaze zaň nepýtal, ani nezobral.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní však súd vyššie uvedenú obhajobu obžalovaného vyhodnotil ako nehodnovernú, nepravdivú, učinenú účelovo s úmyslom vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok.
Súd predovšetkým poukazuje na zmeny výpovedí u obžalovaného a to nielen na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu, ale aj zmeny výpovedí v prípravnom konaní. Osobitne v prípravnom konaní je evidentné zmena a prispôsobovanie výpovedí obžalovaným s poukazom na v tom čase existujúci dôkazný stav. Obžalovaný pritom zmeny výpovedí nedokázal logicky a hodnoverne zdôvodniť. Osobitne súd poukazuje na výpoveď obžalovaného pred sudcom pre prípravné konanie dňa 17.07.2007, v ktorej obžalovaný poprel, že by mal mať niekedy pri sebe akúkoľvek drogu, aj to, že by drogy nakupoval, či predával. Pri ďalšom výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 09.08.2007 priznal, že drogu pervitín nakupoval a aj predával svojim známym z tohto, čo mu zvýšilo z množstva, ktoré si kúpil pre svoju osobnú potrebu. Na hlavnom pojednávaní však už opätovne poprel, že by bol pervitín predával, pervitín jedine zadarmo dal ľuďom, s ktorými práve sedel, bolo to z toho, čo si kúpil pre seba. Neskôr na hlavnom pojednávaní obžalovaný v rámci svojej obhajoby začal tvrdiť, že to, čo predával, nebol pervitín, ale liek kalikor, ktorý je voľne dostupný v lekárňach. Takáto častá a ničím reálnym nepodložená zmena výpovedí obžalovaným bez toho, aby obžalovaný dokázal zmenu výpovedí logicky a hodnoverne zdôvodniť, nepochybne podstatným spôsobom oslabuje hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení a vedie k záveru o čisto účelovej obhajobe obžalovaného s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť.
Obžalovaný je zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaný viacerými priamymi dôkazmi / predovšetkým výpoveďami svedkov, ktorým obžalovaný drogu pervitín predával /, ako aj dôkazmi nepriamymi :
Svedok J. F. v priebehu celého trestného konania, tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní a tiež pri konfrontácii s obžalovaným zotrval na tom, že obžalovaný mu viackrát predal drogu pervitín. Svedok na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch zhodne s prípravným konaním vypovedal ohľadne okolností, za ktorých mu obžalovaný pervitín predával, ako aj ohľadne spôsobu, akým sa predaj a kúpa pervitínu realizovala. U obžalovaného si pervitín objednával telefonicky, na jeho telefónnom čísle XXXX XXX XXX. Prvý krát mal od obžalovaného pervitín v obálke, potom bol tento vždy vo forme tzv. pupmy, čo bola injekčná striekačka so zataveným koncom. Obžalovaný mu buď drogu nosil do práce, alebo niekoho s ňou poslal, niekedy za obžalovaným sám chodil do podnikov, kde sa práve obžalovaný nachádzal, alebo mu obžalovaný pervitín nechával v mieste svojho bydliska, v priestoroch pivnice, pri výťahovej šachte, za kúrenárskymi rúrami. Od obžalovaného kupoval jedine drogu pervitín, tento bol vysokej kvality, nakoľko bol konzumentom pervitínu, vedel to posúdiť. Pokiaľ svedok nedokázal presne uviesť množstvo a počet, koľkokrát si od obžalovaného pervitín kupoval, uvedené žiadnym spôsobom nespochybňuje pravdivosť tvrdení svedka a vážnejším spôsobom neoslabuje hodnovernosť jeho výpovede. Vzhľadom k tomu, že svedok bol závislý na pervitíne, tento požíval dlhodobo a niekedy aj viackrát denne, nemožno od svedka očakávať a žiadať, aby dokázal presne konkretizovať množstvo pervitínu, ktorý od obžalovaného kúpil, naviac, keď od páchania trestnej činnosti obžalovaným uplynula dlhšia doba. Súd pritom nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala pre nepravdivosť tvrdení svedka a podstatnejším spôsobom by oslabovala hodnovernosť jeho výpovede. Na strane svedka nebol zistený ani žiaden taký dôvod, pre ktorý by mal svedok takto nepravdivo obžalovaného obviniť zo spáchania tejto závažnej trestnej činnosti. Svedok bol s obžalovaným v kamarátskom vzťahu, ich vzťahy možno hodnotiť ako dobré, nikdy nemali medzi sebou žiaden vážnejší konflikt. Pre pravdivosť tvrdení svedka nasvedčujú tiež ďalšie v tomto konaní vykonané dôkazy - keď aj ďalší odberatelia drogy od obžalovaného v podstate zhodne so svedkom J. F. popisovali okolnosti kúpy drogy od obžalovaného / napr. kúpa drogy prostredníctvom telefonického kontaktu s obžalovaným, resp. formou sms správ, kupovanie drogy v obálkach resp. vo forme tzv. pumpy /. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní dňa 09.08.2007 vypovedal, že jednou z osôb, ktorým drogy predával, bol aj J. F.. Aj keď obžalovaný v rámci svojej obhajoby následne na hlavnom pojednávaní uvádzal, že svedkovi J. F. nepredával pervitín, ale liek kalikor, takúto obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú a nehodnovernú. Obžalovaný takéto tvrdenie ohľadne predaja lieku kalikoru predniesol až na hlavnom pojednávaní, takéto nič neuvádzal v rámci prípravného konania, kde tvrdil, že J. F. predával pervitín. Uvedené tvrdenie obžalovaného ohľadne predaja lieku kalikoru dokázal svedok J. F. náležite vyvrátiť, pozná liek kalikor, rozdiely medzi kalikorom a pervitínom, bol dlhodobým konzumentom pervitínu, na základe čoho jednoznačne potvrdil, že obžalovaný mu pedával pervitín a nie liek kalikor, po kúpe dávky od obžalovaného sa u neho vždy dostavili účinky zodpovedajúce požitiu pervitínu, čo aj presne popísal. Pre pravdivosť a hodnovernosť tvrdení svedka nasvedčujú tiež výsledky odposluchov mobilného telefónu obžalovaného, v rámci ktorých bola zaznamenaná aj komunikácia medzi obžalovaným a svedkom J. F. v tom čase používajúcim telefónne číslo XXXX XXX XXX. Osobitne súd poukazuje na hovor medzi obžalovaným a svedkom dňa 13.05.2007 o 21.36 hod., z ktorého je zrejmá komunikácia medzi obžalovaným a svedkom ohľadne drogy, kde sa táto spomína jednak vo forme tzv. pumpy, ale aj v obálke, keď J. F. nesedelo množstvo drogy, ktorú si od obžalovaného kúpil, čo je zrejmé z obsahu zaznamenaného hovoru. Ďalší zaznamenaný hovor medzi svedkom J. F. a obžalovaným zo dňa 17.05.2007 o 20.13 hod. sa týkal svedkom popisovanej situácie, keď svedok nemohol nájsť pervitín, ktorý mu obžalovaný mal nechať v pivnici pri výťahovej šachte, medzi izoláciou a rúrami a nakoľko ho svedok nemohol nájsť, volal obžalovanému. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj v konaní vypočutý svedok H.. E. N., príslušník Železničnej polície, potvrdil, že v rámci operatívneho preverovania drogovej trestnej činnosti obžalovaného, bolo zistené, že obžalovaný mával drogy na tomto mieste. Nemožno tiež opomenúť postoj obžalovaného k osobe svedka J. F., keď obžalovaný najskôr pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie tvrdil, že osobu J. F. vôbec nepozná, neskôr pri výsluchu pred vyšetrovateľom už priznal, že J. F. predával pervitín a na hlavnom pojednávaní už naopak tvrdil, že to bol práve J. F. kto jemu drogy predával / uvedené sa javí ako istý akt pomsty zo strany obžalovaného voči osobe, ktorá ho usvedčuje z páchania tejto trestnej činnosti a na rozdiel od niektorých iných svedkov J. F. na hlavnom pojednávaní výpoveď oproti prípravnému konaniu nezmenil a zotrval na tvrdení o predaji pervitínu obžalovaným, čím ho usvedčuje zo spáchania tejto trestnej činnosti /.
Obžalovaný je zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne G. F.. Svedkyňa v priebehu celého trestného konania, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a tiež počas konfrontácie s obžalovaným zotrvala na tvrdení, že obžalovaný jej opakovane dal drogu pervitín. Najskôr pervitín spoločne šňupali v aute, následne jej tento asi tri krát dal v obálke a naposledy sama obžalovaného telefonicky žiadala o dva dieliky pervitínu. Okolnosti, za ktorých jej obžalovaný pervitín mal dať, v priebehu celého trestného konania popisovala v podstatných bodoch zhodne. Nebola zistená žiadna taká okolnosť, ktorá by spochybňovala hodnovernosť a pravdivosť výpovede tejto svedkyne, ani dôvod, pre ktorý by svedkyňa takto nepravdivo obžalovaného obvinila zo spáchania tejto trestnej činnosti. V prípade svedkyne sa jednalo o konzumentku pervitínu. Pre hodnovernosť výpovede svedkyne nasvedčuje aj to, že svedkyňa vpodstate zhodne s ostatnými svedkami popisovala okolnosti zabezpečovania drogy od obžalovaného, keď aj táto svedkyňa vypovedala, že keď mala záujem o pervitín od obžalovaného, kontaktovala sa na neho telefonicky, následne sa dohodli na mieste, kde jej obžalovaný pervitín priviezol. Pervitín jej obžalovaný mal dať v podniku Tempo v Žiline, resp. naposledy pred podnikom Tempo, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa v tomto podniku často zdržiaval a v tomto podniku aj pervitín predával / svedkyňa E. F., tiež odberateľka pervitínu od obžalovaného, vypovedala, že s obžalovaným prišla do kontaktu práve v podniku Tempo a tam si od obžalovaného prvý krát kúpila pervitín /. Pokiaľ svedkyňa vypovedala, že obžalovaný jej pervitín dal asi tri krát v obálke, o takomto spôsobe kúpy pervitínu od obžalovaného vypovedali aj ďalší v konaní vypočutí svedkovia - odberatelia drog od obžalovaného / J. F. prvý krát od obžalovaného kúpil pervitín v obálke, svedok O. F. rovnako od obžalovaného pervitín opakovane kupoval v obálke /. Ten posledný krát mala mať pervitín od obžalovaného v tzv. pumpe. Pre hodnovernosť a pravdivosť výpovede svedkyne nasvedčuje aj prepis hovoru medzi obžalovaným a svedkyňou zo dňa 22.06.2007 o 15.43 hod., zabezpečený na základe odposluchov mobilného telefónu obžalovaného, v znení : „ Môžeš mi posunúť dva ? Počkám Ťa pri Tempe, ale makaj. “ K tomuto hovoru s obžalovaným svedkyňa vypovedala, že sa jedná o ten jeden raz, čo od obžalovaného žiadala pervitín telefonicky, konkrétne chcela dva dieliky pervitínu a ohľadne jeho odovzdania sa s obžalovaným dohodla pred podnikom Tempo v Žiline. Pokiaľ obžalovaný na svoju obhajobu uvádzal, že svedkyni pervitín nikdy nedával, s poukazom na vyššie uvedené súd obhajobu obžalovaného vyhodnotil ako nehodnovernú a účelovú a za pravdivé
považoval tvrdenia svedkyne G. F.. Súčasne ak obžalovaný v rámci obhajoby ďalej poukazoval na to, že s osobou G. F. nemal žiadne bližšie vzťahy a jej osobu bližšie nepoznal, aj uvedené tvrdenie obžalovaného sa javí ako nehodnoverné a účelové. Na základe znaleckého skúmania obsahu mobilného telefónu obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný mal v zozname telefónnych čísiel uložených vo svojom mobilnom telefóne zaznamenané aj mobilné telefónne číslo G. F., ktorú mal v zozname uloženú ako „ G. - P. “ / pozn. G. F. v tom čase a aj v súčasnosti bývala v Žiline na Hájiku / a pri jej mene mal poznamenané telefónne Č. XXXX XXX XXX, teda rovnané telefónne číslo, z akého mu G. F. dňa 22.06.2007 o 15.43 hod. volala za účelom kúpy dvoch dielikov pervitínu. Skutočnosť, že obžalovaný mal vo svojom mobilnom telefóne uložené aj telefónne číslo na G. F., podporuje tvrdenie svedkyne, že s obžalovaným sa dobre poznali a viackrát sa stretli a naopak vylučuje tvrdenie obžalovaného, že G. F. bližšie nepoznal a nestretával sa s ňou. Súčasne pre toto tvrdenie svedkyne, že s obžalovaným sa dobre poznali, nasvedčuje aj obsah hovoru medzi svedkyňou a obžalovaným zo dňa 22.06.2007 o 15.43 hod., podľa ktorého obžalovaný na žiadosť svedkyne o dva dieliky pervitínu na uvedené hneď reagoval tak, že tieto jej prinesie pred podnik Tempo v Žiline, teda prepis celého tohto hovoru tak, ako sa nachádza v spise, v žiadnom prípade nenasvedčuje pre komunikáciu dvoch neznámych osôb, ale práve naopak z prepisu hovoru je evidentné, že obžalovaný v tom čase musel G. F.Č. bližšie poznať, keď bez ďalšieho jej prisľúbil prinesenie dvoch dielikov pervitínu a zo záznamu hovoru je zrejmé, že volajúca osoba mu bola známa. Súčasne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný v čase, keď G. F.F. opakovane dával pervitín v obálkach a potom jej na základe jej telefonickej žiadosti priniesol dva dieliky pervitínu, vedel, že má iba 15 rokov, teda že ešte nemala 18 rokov. Vek svedkyne sa obžalovaný priamo od nej dozvedel v podniku Tempo bezprostredne po tom, čo ten prvý krát spoločne pervitín šňupali v aute / teda ešte pred tým, ako jej potom neskôr dal asi tri krát pervitín v obálke a na jej telefonické požiadanie dva dieliky pervitínu, ktorý spotrebovala ona sama /. Aj keď svedkyňa na hlavnom pojednávaní nevedela už presne konkretizovať, kedy sa obžalovaný mal dozvedieť jej vek, uvedené je logicky zdôvodniteľné s poukazom na značný odstup času viac ako dvoch rokov, ktorý od týchto udalostí uplynul, ako na to svedkyňa poukázala. Pokiaľ však bola ohľadne tohto údaju svedkyni prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, svedkyňa jednoznačne uviedla, že pred vyšetrovateľom vypovedala pravdu, vtedy si udalosti s poukazom na kratší časový odstup lepšie pamätala. Svedkyňa pritom počas celého trestného konania opakovane zhodne popisovala okolnosti, za akých sa obžalovaný dozvedel jej vek. Je pravdou, že svedkyňa L. S. nepotvrdila spoločnú konzumáciu pervitínu ňou, obžalovaným a G. F.Č. v aute obžalovaného, ako o tejto G. F. vypovedala. V súvislosti s takouto výpoveďou svedkyne L. S. v prospech obžalovaného je však nutné poukázať na to, že svedkyňa má motív takto nepravdivo vypovedať, v snahe napomôcť v tomto trestnom konaní obžalovanému, nakoľko sa jedná o kamarátku obžalovaného / ako to vyplynulo jednak z výpovede svedkyne L. S. a tiež z výpovede svedkyne K. M. /. Nakoľko v prípade L. S. sa jednalo o kamarátku obžalovaného a súčasne konzumentku pervitínu / ako to vyplynulo z výpovede svedkyne K. M. /, skutočne mohla byť G. F. s touto osobou v spoločnosti obžalovaného a spoločne šňupať pervitín. Pri hádaní veku svedkyni G. F. obžalovaným mali byť podľa G. F. prítomní aj H. E. prezývaný „ G. “, K. M. a kuchár z Tempa V. H. / pozn. správne sa jednalo o V. H. /. Ani jedna z týchto osôb však na hlavnom pojednávaní tvrdenie G. F., že mali byť prítomní pri tom, keď jej obžalovaný hádal vek, nepotvrdila. V súvislosti s takouto výpoveďou svedkov v prospech obžalovaného je však nutné poukázať na to, že všetci svedkovia mali motív takto nepravdivo vypovedať v prospech obžalovaného. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, všetky tieto osoby sa pohybovali v drogovom prostredí, boli konzumentami pervitínu, H. E. a V. H. boli kamarátmi obžalovaného. Aj keď svedkyňa K. M. vypovedala, že ona s obžalovaným nikdy neprišla do styku, uvedené tvrdenie svedkyne sa súdu javí ako nehodnoverné. Obžalovaný mal na svedkyňu uložený telefónny kontakt vo svojom mobilnom telefóne pod menom „ K. P. - XXXX XXXXXX “, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu, pričom svedkyňa potvrdila, že takéto telefónne číslo v minulosti používala, teda uvedené nasvedčuje pre to, že obžalovaný a svedkyňa sa museli bližšie poznať. Okrem kamarátskych vzťahov v prípade tejto svedkyne však mohlo byť motívom pre výpoveď v prospech obžalovaného aj strach z osoby pod prezývkou „ P. “, ktorý ju kontaktoval v súvislosti s jej výsluchom vo veci obžalovaného J. H., pričom medzi osobou obžalovaného a muža s prezývkou „ P. “ nepochybne existuje prepojenie, nakoľko svedkyňa K. M. tohto muža opoznala na záberoch z mobilného telefónu obžalovaného, ako sú tieto zaznamenané v spise, na základe znaleckého skúmania obsahu mobilného telefónu obžalovaného. Pokiaľ sa obhajoba snažila spochybniť hodnovernosť výpovede svedkyne G. F. v tomto konaní s poukazom na skutočnosť, že aj v inom trestnom konaní obžalovaného H. E., rovnako pre drogovú trestnú činnosť, táto svedkyňa pôvodne H. E. obvinila, že jej mal predávať pervitín, keď ešte nemala 18 rokov, no neskôr už v konaní odmietla vypovedať, súd nie je oprávnený v tomto konaní skúmať dôvody zmeny výpovede svedkyne G. F. v inej
trestnej veci. Ani uvedené tvrdenie obhajoby však hodnovernosť svedkyne G. F. žiadnym spôsobom nenarušilo, nakoľko v tomto konaní vypočutá svedkyňa K. M. potvrdila, že H. E. G. F. pervitín dával.
Kúpu drogy pervitínu od obžalovaného potvrdil aj ďalší v konaní vypočutý svedok O. F.A. v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní dňa 04.12.2007. Svedok vypovedal o opakovanej kúpe pervitínu od obžalovaného, nakoľko v minulosti bol konzumentom pervitínu, dokonca bol na ňom závislý. Pervitín si od obžalovaného prvý krát kúpil v máji roku 2007, tento si od neho kúpil 7-8 krát, celkovo sa jednalo o 15 dávok, pervitín bol v bielej obálke. Ohľadne spôsobu kúpy pervitínu od obžalovaného svedok vypovedal, že tento si od obžalovaného objednával telefonicky alebo formou sms, na telefónnom čísle obžalovaného XXXX XXX XXX, obžalovaný mu pervitín odovzdával pred panelákom, v ktorom býval. Aj keď svedok následne na hlavnom pojednávaní poprel kúpu pervitínu od obžalovaného, ako o tomto vypovedal v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní tvrdil, že pervitín si kupoval od neznámych ľudí na diskotékach, súd takúto výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako nehodnovernú a nepravdivú, učinenú zjavne účelovo, v snahe napomôcť svojmu kamarátovi a bývalému dodávateľovi drog, teda obžalovanému, vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Svedok zmenu výpovede oproti prípravnému konaniu nedokázal dostatočne presvedčivo a hodnoverne zdôvodniť. Jeho zdôvodnenie zmeny výpovede, že v prípravnom konaní vypovedal takto inak s poukazom na priebeh jeho výsluchu v prípravnom konaní, súd považoval za nehodnoverné. Vzhľadom na výpoveď svedkyne E.. P. L., ktorá bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ohľadne spôsobu výsluchu svedka v prípravnom konaní, možno konštatovať, že svedok bol v rámci prípravného konania vypočutý zákonným spôsobom, výsluchu svedka v prípravnom konaní nemožno vytknúť žiadnu vadu, pričom tvrdenia svedka na hlavnom pojednávaní o tom, akým spôsobom mal byť v prípravnom konaní vypočúvaný, sa nepreukázali ako pravdivé. Naviac pri výsluchu svedka v prípravnom konaní bol prítomný obhajca obžalovaného, ktorý spôsob výsluchu svedka žiadnym spôsobom nenamietal. Ani sám svedok sa nikdy doteraz na postup vyšetrovateľa pri výsluchu nesťažoval. Osobitne je nutné poukázať na to, že okolnosti a spôsob kúpy pervitínu od obžalovaného svedok pri výsluchu v prípravnom konaní popisoval v podstatných bodoch zhodne s výpoveďami ďalších svedkov - odberateľov pervitínu od obžalovaného / najmä kúpa drogy od obžalovaného v obálkach, telefonický kontakt obžalovaného resp. kontakt formou sms za účelom objednania drogy /, teda svedok logicky musel mať osobnú skúsenosť s kúpou drogy od obžalovaného. Za týchto okolností súd ako hodnovernú a pravdivú vyhodnotil výpoveď svedka z prípravného konania. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že svedok v prípravnom konaní vypovedal, že drogu mu obžalovaný predával pred panelákom v mieste jeho bydliska. Zhodne s uvedeným vypovedal svedok H.. E. N., príslušník Železničnej polície, podľa výpovede ktorého v rámci operatívneho rozpracovania tejto trestnej veci obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný pervitín predával aj pred panelákom, v ktorom býval, čo tiež nasvedčuje pre osobnú skúsenosť svedka s kúpou drogy od obžalovaného.
Obžalovaný ako predajca pervitínu je tiež usvedčovaný výpoveďou svedkyne E. D. z prípravného konania zo dňa 14.07.2007, ktorá svojou výpoveďou potvrdzuje opakovanú kúpu pervitínu od obžalovaného. Ohľadne okolností a spôsobu kúpy pervitínu od obžalovaného vypovedala, že tento si od obžalovaného objednávala telefonicky, na jeho telefónnom čísle XXXX XXX XXX, súčasne si dohodli čas a miesto odovzdania pervitínu. Neobjednávala si dávky, ale povedala si konkrétnu sumu a za ňu dostala príslušné množstvo pervitínu. Nakoľko mala predplatený paušál, z jej mobilného telefónu sa aj ďalší známi a kamaráti kontaktovali s obžalovaným za účelom kúpy pervitínu. V súvislosti s drogovou trestnou činnosťou obžalovaného poukázala tiež na udalosť, keď raz obžalovaného viezla do Prievidze, údajne niečo si tam vybaviť a na druhý deň po návrate domov ju počas cesty autom zablokoval neznámy muž na aute, ktorý si následne z odkladacieho priestoru v jej aute zobral nejaký valec vo veľkosti lentiliek, na čo jej obžalovaný neskôr povedal, že tento valec si u nej v aute zabudol on, podľa jeho vyjadrenia v ňom malo byť 30 kubíkov pervitínu, za ktorý mal v Prievidzi dostať 100.000,-Sk. Aj keď svedkyňa na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď oproti prípravnému konaniu a na rozdiel od prípravného konania na hlavnom pojednávaní poprela, že by obžalovaný mal niečo s drogami a dokonca jej osobne drogy predával a tiež to, že obžalovaný mal mať u nej v aute valec s 30 kubíkmi pervitínu, súd výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako nepravdivú a nehodnovernú, učinenú výlučne účelovo, v snahe napomôcť obžalovanému ako kamarátovi a bývalému dodávateľovi pervitínu vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní zmenu výpovede oproti prípravnému konaniu nedokázala žiadnym hodnoverným spôsobom zdôvodniť. Pokiaľ zmenu výpovede odôvodňovala s poukazom na spôsob, akým mala byť v prípravnom konaní vypočúvaná, výsluchom vyšetrovateľa A.. J. P., ktorý svedkyňu v prípravnom konaní vypočúval a H.. J. Š., ktorý bol
prítomný pri čítaní zápisnice a podpise, tvrdenia svedkyne ohľadne toho, akým spôsobom mala byť v prípravnom konaní vypočúvaná, preukázané neboli. Výsluch svedkyne v prípravnom konaní prebiehal zákonným spôsobom, nebolo zistené žiadne pochybenie, svedkyňa sa na postup vyšetrovateľov nikdy doteraz nesťažovala. Súd za týchto okolností ako pravdivú a hodnovernú preto vyhodnotil výpoveď svedkyne z prípravného konania, v rámci ktorej obžalovaného usvedčuje z páchania tejto drogovej trestnej činnosti. Naviac aj sám obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uvádzal, že pervitín predával aj E. D.. Komunikáciu obžalovaného a tejto svedkyne ohľadne kúpy drogy potvrdzuje tiež sms správa zo dňa 04.07.2007 o 12.35 hod., odoslaná z mobilného telefónu svedkyne na mobilný telefón obžalovaného v znení : „ Tak to urobíme ináč, ešte mi odlož za 500 “, pričom sama svedkyňa vypovedala, že pervitín si od obžalovaného nekupovala na dávky, ale vždy mu uviedla sumu, za akú tento chce kúpiť a podľa tohto dostala príslušné množstvo drogy. Nemožno tiež opomenúť, že svedkyňa pri výsluchu v prípravnom konaní kúpu pervitínu od obžalovaného popisovala vpodstate zhodne s ďalšími odberateľmi pervitínu od obžalovaného / telefonické objednávanie drogy resp. formou sms, súčasná dohoda ohľadne miesta a času prevzatia drogy /, teda svedkyňa musela mať osobnú skúsenosť s kúpou drogy od obžalovaného. Súčasne svedok H.. E. N., príslušník Železničnej polície, ktorý sa podieľal na operatívnom rozpracovaní drogovej trestnej činnosti obžalovaného, vypovedal, že konzumenti často obžalovanému telefonicky alebo formou sms uvádzali cenu, za ktorú majú záujem drogu nakúpiť, takýmto spôsobom, teda určením ceny, drogu od obžalovaného nakupovala aj táto svedkyňa.
Obžalovaného ako predajcu drogy pervitín usvedčuje aj ďalšia jeho odberateľka E. F., ktorú sa vzhľadom na jej pobyt na neznámom mieste na hlavnom pojednávaní vypočuť nepodarilo. Svedkyňa v prípravnom konaní potvrdila, že o obžalovanom J. H. jej bolo známe, že robí s pervitínom a tento vie zabezpečiť. Prvý krát si od obžalovaného pervitín kúpila v podniku Tempo v Žiline, neskôr si tento od neho objednávala na jeho telefónnom čísle XXXX XXX XXX, celkovo si od neho kúpila asi 20 dávok. Obžalovanému povedala sumu peňazí a on jej dal za ňu príslušné množstvo pervitínu, tiež si dohodli miesto a čas jeho odovzdania. Pervitín jej obžalovaný nosil osobne. V období kontaktu s obžalovaným za účelom kúpy pervitínu používala telefónne číslo XXXX XXX XXX. Svedkyňa E. F. vypovedala ohľadne okolností a spôsobu kúpy drogy od obžalovaného vpodstate zhodne ako ďalší odberatelia pervitínu, vypočutí v tomto konaní, čo svedčí pre hodnovernosť a pravdivosť výpovede svedkyne. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa bola v prípravnom konaní vypočutá pred vznesením obvinenia obžalovanému, súd pri hodnotení dôkazov na výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania neprihliadal.
S poukazom na vyššie uvedené výpovede priamych svedkov drogovej trestnej činnosti obžalovaného
- jeho odberateľov pervitínu, možno konštatovať, že títo svedkovia v podstatných bodoch zhodne popisovali okolnosti a spôsob kúpy pervitínu od obžalovaného / najmä telefonický kontakt resp. kontakt formou sms s obžalovaným za účelom kúpy drogy na jeho telefónnom čísle XXXX XXX XXX, súčasné dohodnutie miesta a času odovzdania pervitínu, kúpa pervitínu od obžalovaného vo forme tzv. pupmy alebo v obálkach, stanovenie si ceny, za ktorú chceli drogu zakúpiť a následný odber drogy od obžalovaného v množstve zodpovedajúcom sume peňazí /. Zhodné výpovede týchto svedkov
- odberateľov pervitínu od obžalovaného ohľadne okolností a spôsobu kúpy drogy od obžalovaného nepochybne svedčia pre pravdivosť a hodnovernosť ich výpovedí. Z výpovedí týchto svedkov súčasne vyplynulo, že o obžalovanom bolo všeobecne známe, že predáva drogu pervitín a na základe tohto poznatku sa s obžalovaným kontaktovali za účelom kúpy pervitínu. Pokiaľ uvádzali, že s obžalovaným sa kontaktovali na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, obžalovaný potvrdil, že takéto telefónne číslo používal.
Obžalovaný J. H. je zo spáchania tejto trestnej činnosti usvedčovaný tiež výpoveďou svedka H.. E. N., ktorý sa ako príslušník policajného zboru podieľal na operatívnom rozpracovaní tejto trestnej činnosti obžalovaného. Operatívne rozpracovanie trestnej veci obžalovaného začalo dňom 1.5.2007, no už pred týmto dátumom mala ich policajná zložka viaceré preverené informácie ohľadne obžalovaného ako predajcu pervitínu. Poznatky o obžalovanom ako predajcovi drogy pervitínu mali od osôb pracujúcich v prospech policajného zboru, tzv. informátorov, ktorí sa pohybovali v drogovom prostredí. O obžalovanom bolo zistené, že pervitín predával na viacerých miestach v Žiline, najmä v herniach, lebo často hrával na automatoch, npr. aj v herni Vix na Železničnej stanici v Žiline, pred vchodom do paneláku, v ktorom býval, pervitín mal mať ukrytý aj pri potrubí v pivnici, pri výťahovej šachte, v mieste bydliska. Odberatelia drog od obžalovaného s ním komunikovali telefonicky, prostredníctvom jeho mobilného telefónu. Samozrejme
pojem „ droga “ alebo „ pervitín “ počas komunikácie nepoužívali, uvádzali cenu, teda za koľko, obžalovaný na to reagoval tak, že uviedol, kde sa práve nachádza, aby konzument vedel, kde ho nájde. Ohľadne okolností a spôsobu predaja pervitínu obžalovaným pritom tento v konaní vypočutý príslušník policajného zboru vypovedal zhodne ako to uvádzali odberatelia pervitínu od obžalovaného, vypočutí v tomto konaní. Zhodne s týmto svedkom vypovedali, že ako odberatelia sa za účelom kúpy pervitínu od obžalovaného s týmto kontaktovali telefonicky, súčasne si dohodli aj čas a miesto odovzdania drogy. Väčšinou obžalovanému uvádzali cenu, za akú chceli pervitín zakúpiť a obžalovaný im dal množstvo zodpovedajúce nimi vopred určenej cene. Ak svedok N. vypovedal, že obžalovaný mal pervitín predávať aj pred vchodom do paneláku, v ktorom býval, o takomto spôsobe nákupu drogy od obžalovaného vypovedal aj svedok O. F. - odberateľ pervitínu od obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný mal pervitín ukrývať v mieste bydliska, pri výťahovej šachte, pri potrubí, vyplynula aj z výpovede konkrétneho odberateľa pervitínu od obžalovaného - J. F. a táto skutočnosť je potvrdená aj výsledkami odposluchu hovoru medzi obžalovaným a svedkom J. F., v rámci ktorého komunikovali ohľadne drogy ukrytej na tomto mieste / hovor medzi obžalovaným a J. F. dňa 17.05.2007 o 20.13 hod. /. Obžalovaný si pervitín zabezpečoval z Prievidze a Trnavy, čo vyplynulo z výpovedí aj ďalších vypočutých svedkov J. F. a K. G.. Obžalovaný obchodoval iba s drogou pervitín, ani žiaden iný svedok vypočutý v tomto konaní neuvádzal inú drogu ako pervitín v súvislosti s osobou obžalovaného ako predajcu drog. Svedok N. bol osobe prítomný pri tom, keď si obžalovaný niečo vymieňal s ďalšou osobou, ktorá za ním prišla, do herne Vix na železničnej stanici v Žiline. Následne od osoby pracujúcej v prospech policajného zboru, pohybujúcej sa v drogovom prostredí, bolo zistené, že obžalovaný vtedy predával pervitín. Na základe postupne získaných informácii o obžalovanom ako predajcovi pervitínu boli ich policajným útvarom realizované odposluchy hovorov mobilného telefónu obžalovaného, ktoré boli úspešné. Prostredníctvom odposluchov hovorov boli zistení odberatelia pervitínu od obžalovaného, ktorí boli po zadržaní obžalovaného v tomto konaní vypočutí ako svedkovia a vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že od obžalovaného nakupovali drogu pervitín. Obžalovaný bol zadržaný pri Novom Meste nad Váhom, keď chcel kúpiť pervitín od iného dodávateľa drog. Z ďalších predajcov drog mal obžalovaný najbližšie vzťahy s H. E.Š., prezývaným „ doktor “, ktorý už bol právoplatne odsúdený pre drogovú trestnú činnosť. Obžalovaný a H. E. spolu chodievali autom.
Skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa jednalo o predajcu drogy pervitínu, nepriamo vyplynula aj z výpovede svedka K. G., ktorý bol v nedávanej minulosti právoplatne odsúdený pre drogovú trestnú činnosť. Svedok vypovedal, že s obžalovaným J. H. sa stretli v Trnave asi dva alebo tri dni pred tým, ako boli spoločne zadržaní pri Novom Meste nad Váhom. Obžalovaný mu vtedy povedal, že si prišiel kúpiť nejaké drogy a v tejto súvislosti sa aj pýtal na konkrétnu osobu. Aj jeho sa obžalovaný pýtal, či by vedel zohnať pervitín, chcel toho čo najviac, o konkrétnom množstve nehovoril. Svedok pre obžalovaného aj skutočne drogy zohnal, za účelom ich predaja obžalovanému sa na základe dohody stretli dňa 13.7.2007 na odpočívadle na Zelenej vode, pri Novom Meste nad Váhom / teda na pol ceste /, kde aj boli v jeho vozidle policajným orgánom skutočne drogy - pervitín, zaistené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný mal záujem od tohto svedka kúpiť väčšie množstvo drogy. Okrem výpovede svedka K. G. uvedenému nasvedčuje aj komunikácia prostredníctvom sms správ medzi obžalovaným a svedkom, keď svedok krátko pred zadržaním dňa 13.7.2007 o 14.19 hod. poslal obžalovanému sms správu v znení : „ Asi o 2 hod. Bracho ale cena je 1100 za kuba. ak nebudeš chcieť pochopim, ale cenu povedal komplic a ak hej kolko?“ Na uvedené obžalovaný reagoval sms správou vzápätí odoslanou svedkovi o 14.21 hod. v znení : „ O.K. Nevadi. Všetko platí jak sme sa dohodli u teba. 20. Kolko 16.h. Môžeš byť tu ?“ S poukazom na odpoveď obžalovaného, v nadväznosti na predchádzajúci dopyt svedka, je zrejmé, že obžalovaný chcel od svedka kúpiť 20 kubíkov pervitínu, čo jednoznačne vyvracia obhajobu obžalovaného, že od svedka si chcel kúpiť iba drogu pre svoju osobnú potrebu, za 1.000,-Sk. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že pokiaľ obžalovaný prejavil záujem o kúpu 20 kubíkov pervitínu, iste sa vzhľadom na toto množstvo nejednalo o nákup drogy pre jeho osobnú potrebu, ale takéto množstvo drogy malo byť zakúpené za účelom jej ďalšieho predaja konzumentom. Ešte pri predchádzajúcom stretnutí s K. G. v Trnave obžalovaný tomuto zdôrazňoval, že by mal záujem kúpiť čo najviac pervitínu. Je logické, že ak by si obžalovaný bol chcel kúpiť pervitín iba pre svoju osobnú potrebu, ako to uvádzal na svoju obhajobu, bol by si v takomto množstve pervitín kúpil v Žiline a jej blízkom okolí a nie cielene cestoval pre pervitín za 1.000,-Sk k Novému Mestu nad Váhom, výlučne iba za účelom jeho kúpy pre svoju osobnú potrebu. Logicky, ak by obžalovaný mal záujem kúpiť pervitín iba v množstve pre svoju osobnú potrebu, nebol by tento išiel zháňať ani zo Žiliny až do Trnavy, ale bol by si pervitín v takomto množstve pre svoju potrebu kúpil v Žiline alebo v jej blízkom okolí. Kúpa pervitínu v množstve iba pre vlastnú potrebu až v
Novom Meste nad Váhom alebo v Trnave by musela byť pre obžalovaného zaiste ekonomicky značne nevýhodná, preto obhajoba obžalovaného, že si pervitín kupoval iba pre svoju osobnú potrebu, vyznieva zrejme účelovo a nehodnoverne. Nepochybne obžalovaný musel mať záujem o kúpu väčšieho množstva pervitínu, za účelom jeho ďalšieho predaja, keď za účelom jeho kúpy cestoval až do Trnavy a k Novému Mestu nad Váhom. Ak obžalovaný súčasne na svoju obhajobu uvádzal, že v čase zadržania s K. G. mal pri sebe iba malú sumu peňazí, z výpovede svedka H.. E. N., ktorý pracuje na vyšetrovaní drogovej trestnej činnosti, vyplynulo, že v rámci drogového prostredia je bežný predaj menšieho množstva drogy aj na dlh / podľa obsahu sms obžalovaný mal záujem o kúpu 20 kubíkov pervitínu /.
Pri osobnej prehliadke obžalovaného za prítomnosti príslušníkov policajného zboru A.. K. Z. a L.. C. L. dňa 14.07.2007 bola u obžalovaného J. H. vo vrecku jeho riflovej bundy nájdená injekčná striekačka, pričom následným znaleckým skúmaním obsahu striekačky Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ / stopa č. 29 / bolo zistené, že v striekačke sa nachádzalo 3,3 miligramu bieleho prášku, ktorého chemickým skúmaním bola zistená prítomnosť metemfetamínu. Pokiaľ obžalovaný na svoju obhajobu uvádzal, že o tejto striekačke nemá žiadnu vedomosť a táto mu musela byť dodatočne podstrčená policajným orgánom, uvedené tvrdenie obžalovaného v rámci vykonaného dokazovania potvrdené nebolo / ohľadne tejto okolnosti boli vypočutí svedkova - príslušníci policajného zboru H.. J. Š., A.. K. Z., L.. C. L., H.. H. N. /. Svedkovia A.. K. Z. C. L.. C. L. zhodne popísali okolnosti a spôsob nálezu tejto ďalšej injekčnej striekačky vo vnútornom vrecku bundy obžalovaného, pričom popreli, že by táto bola obžalovanému podstrčená, takéto niečo je vylúčené. Striekačka bola u obžalovaného nájdená pri štandardne vykonávanej osobnej prehliadke, pričom táto sa nachádzala na tokom mieste podľa popisu svedkami / na spodu vnútorného vrecka bundy, ktoré siahalo až po spodný lem budy, kde v mieste ukončenia vrecka a začínajúceho spodného lemu bol hrubší švík /, kde bola ťažšie zistiteľná a teda pri prvej osobnej prehliadke obžalovaného bezprostredne po jeho zadržaní v Novom Meste nad Váhom zrejme z tohto dôvodu, za súčasného zlyhania ľudského faktoru, u neho nájdená nebola.
Skutočnosť, že obžalovaný J. H. sa drogovej trestnej činnosti, pre ktorú bol uznaný vinným v tomto konaní, dopúšťal najmenej od 04.05.2007, vyplynula z výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä výpovede svedka H.. E. N., ktorý sa ako príslušník policajného zboru podieľal na operatívnom rozpracovaní trestnej veci obžalovaného J. H., z výpovede svedka J. F., ktorý dokonca tvrdil, že obžalovaný mu pervitín predával už od začiatku roku 2007, ako aj z výsledkov odposluchov mobilného telefónu obžalovaného, ako sú tieto zaznamenané v spise.
Pokiaľ podľa obžaloby obžalovaný mal drogu pervitín nakupovať od rôznych osôb v Prievidzi, Trnave a Bratislave, z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný pervitín v Prievidzi aj Trnave nakupoval, no nebol preukázaný nákup pervitínu z Bratislavy, ale pervitín obžalovaný ešte nakupoval v Žiline. V súlade s uvedeným súd potom v rámci opisu skutku inak ako v obžalobe konštatoval, že obžalovaný pervitín nakupoval od rôznych osôb v Prievidzi, Trnave a v Žiline. Skutočnosť, že obžalovaný mal pervitín nakupovať v Trnave vyplynula z výpovede svedka K. G. a svedka H.. E. N.. Nákup pervitínu obžalovaným v Prievidzi okrem výpovede svedka H.. E. N. vyplýva z výpovede svedka J. F.. Z výpovede samotného obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovaný mal pervitín kupovať aj v Žiline.
Súd oproti obžalobe z opisu skutku vypustil, že obžalovaný mal okrem pervitínu nakupovať, prechovávať a predávať aj iné drogy, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že obžalovaný by bol prichádzal do kontaktu aj s inými drogami. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov - odberateľov drog od obžalovaného a tiež a z výpovede svedka H.. E. N., obžalovaný sa orientoval výlučne na pervitín. Súčasne súd oproti obžalobe drogu pervitín v rámci opisu skutku bližšie špecifikoval prostredníctvom účinnej látky metamfetamín, ktorý je uvedený v druhej skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok zákona č. 13/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení zákona č. 260/1999 Z.z.
Súd oproti obžalobe z opisu skutku vypustil aj to, že obžalovaný mal pervitín dovážať, nakoľko dovoz pervitínu obžalovaným v rámci tohto trestného konania zistený nebol. Dovozom sa totiž v zmysle § 172
ods. 1 písm. b/ Tr. zák. rozumie režim, pri ktorom dovozca dopravuje tovar pochádzajúci z cudzieho štátu cez štátnu hranicu do Slovenskej republiky.
Oproti obžalobe súd do opisu skutku doplnil, že obžalovaný pervitín predával nielen drogovo závislým osobám, ale aj osobám požívajúcim drogu pervitín, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že okrem drogovo závislých osôb obžalovaný drogu pervitín predával aj občasným konzumentom / svedkyňa E. D. /.
Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný by bol pervitín predával predovšetkým v herni Vix, ktorá je umiestnená v suteréne hlavnej budovy železničnej stanice, ale v týchto priestoroch pervitín predával skôr sporadicky, ako to vyplynulo z výpovede svedka H.. E. N., súd v rámci opisu skutku oproti obžalobe vypustil slovo „ predovšetkým “ a nahradil ho slovným spojením „ a to aj “, ktoré slovné spojenie uvedené miesto vystihuje ako jedno z miest, kde obžalovaný pervitín predával.
Súd v opise skutku presne konkretizoval osobu, ktorej obžalovaný dal pervitín, hoci vedel, že ešte v tom čase nemala 18 rokov, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, jednalo sa o osobu G. F., X.. XX.XX.XXXX.
Oproti obžalobe súd v rámci opisu skutku vypustil, že obžalovaný mal mať niekoľkokrát pri sebe viac ako 30 g pervitínu, nakoľko uvedené tvrdenie obžaloby vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Aj keď svedkyňa E. D. vypovedala, že obžalovaný si mal v minulosti v jej aute zabudnúť valec s 30 kubíkmi pervitínu, jedná sa iba o tvrdenie tejto jednej svedkyne, pričom nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že vo valci malo byť práve 30 kubíkov drogy pervitín.
Ak obžaloba tvrdila, že obžalovaný sa na odpočívadle pri odbočke na Zelenú vodu v okresne Nové Mesto nad Váhom chystal kúpiť 20 gramov drogy pervitín, súd v rámci opisu skutku upravil uvedené množstvo na 20 kubíkov pervitínu, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z obsahu sms správy medzi obžalovaným a svedkom K. G. zo dňa 13.07.2007 o 14.21 hod.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, potom súd obžalovaného uznal vinným na tom skutkom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom obžalovaný sa takýmto protiprávnym konaním dopustil obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a takýto čin spáchal na chránenej osobe.
Súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých v tomto konaní obhajobou a to vyšetrenie duševného stavu svedka J. F. a odtajnenie operatíneho spisu vedeného ohľadne páchania drogovej trestnej činnosti J. H..
Vyšetrenie duševného stavu svedka je vážnym zásahom do osobnej integrity svedka a preto duševný stav svedka je možné vyšetriť iba v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok pre takýto postup tak, ako sa to uvádza v § 150 Tr. por. V prípade svedka J. F. sa zaiste jedná o svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá. Nie je však splnená ďalšia z kumulatívne určených podmienok pre vyšetrenie duševného stavu svedka a síce u tohto svedka nie sú dané závažné pochybnosti ohľadne toho, že schopnosť svedka správne vnímať a vypovedať by bola podstatne znížená. Uvedené nemožno len tak bez ďalšieho dovodiť z tohto, že v prípade svedka J. F. sa v minulosti jednalo o konzumenta pervitínu, ktorý bol na pervitíne dokonca závislý. Súd poukazuje na to, že svedok J. F. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní dokázal spontánne, súvisle, časovo chronologicky a logicky popisovať udalosti, o ktorých vypovedal. Páchanie trestnej činnosti obvineným vo všetkých svojich výpovediach tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popisoval v podstatných bodoch zhodne, možno konštatovať, že ak niektoré údaje uvádzal odlišne, tieto sa týkali
skôr podrobností a detailov, ale nie podstatných vecí / pričom v tomto ohľadne svoju úlohu zaiste zohral aj značný časový odstup od udalostí, o ktorých svedok vypovedal, pritom je prirodzené, že človek postupom času podrobnosti zabúda a pamätá si iba podstatné okolnosti /. Svedok nikdy nebol liečený na psychiatrii, netrpí a ani netrpel žiadnymi psychickými problémami, neboli u neho zistené ani žiadne závažné problémy s pamäťou alebo vnímaním. Svedok jedine v čase, keď užíval pervitín, si nedokázal zapamätať určité podrobnosti a detaily toho, čo sa stalo a tento problém u neho pretrváva aj po tom, ako prestal s užívaním pervitínu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností nemožno konštatovať, že u svedka by boli vážne pochybnosti ohľadne podstatného zníženia schopnosti správne vnímať a vypovedať a preto nebolo vyhovené návrhu obhajoby na vyšetrenie duševného stavu svedka J. F..
Súčasne súd z hľadiska dokazovania a rozhodovania považoval za nadbytočné odtajnenie operatívneho spisu vedeného ohľadne drogovej trestnej činnosti páchanej J. H., uvedené pre rozhodnutie súdu potrebné nebolo, v tomto konaní bol vykonaný dostatok dôkazov na to, aby súd mohol vo veci náležite rozhodnúť o vine obžalovaného. Naviac k skutočnostiam ohľadne operatívneho preverovania trestnej činnosti obžalovaného bol vypočutý príslušník železničnej polície H.. E. N., ktorý podrobne vypovedal ohľadne získaných poznatkov z operatívneho rozpracovania drogovej trestnej činnosti obžalovaného. Súd nemal žiadne pochybnosti ohľadne pravdivosti a hodnovernosti tvrdení svedka, ktoré by bolo nutné preveriť z vedeného operatívneho spisu, skutočnosti uvádzané svedkom ohľadne spôsobu páchania trestnej činnosti obžalovaným potvrdzujú aj svedecké výpovede ďalších v konaní vypočutých svedkov, ktorí prišli do kontaktu s obžalovaným v súvislosti s kúpou alebo predajom pervitínu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd tiež prihliadal na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Obžalovaný J. H. bol doteraz 2 - krát odsúdený pre spáchanie trestného činu, v obidvoch prípadoch sa však na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.
Obžalovaný bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3T/28/97 zo dňa 24.02.1998 pre trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., Zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.
Ďalej bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/210/2005 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., Zákona č. 140/1961 Zb., za ktorý bol potrestaný trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok a trestom zákazu činnosti vodiča na dobu 2 roky, obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil, vykonal aj trest zákazu činnosti vodiča.
Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riady život / aj keď v minulosti bol 2 - krát odsúdený, v prípade obidvoch odsúdení sa na neho hľadí, ako by odsúdený nebol /. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola. S poukazom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1 : 0, keď u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúci, súd pri ukladaní trestu ďalej postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého zákonného ustanovenia sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, bez zmeny dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
S poukazom najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, s prihliadnutím na účel trestu, súd považoval za primerané uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 10 rokov. Osobitne súd poukazuje na to, že trestná sadzba trestu odňatia slobody bola u obžalovaného určená podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný pervitín dal aj osobe, ktorá v tom čase nemala ešte 18 rokov, pričom v
rámci vedeného trestného konania bolo dokázané, že obžalovaný pervitín dal iba jednej takejto osobe G. F.. V prípade obžalovaného sa na neho hľadí ako na netrestaného, nakoľko predchádzajúce dve odsúdenia má zahladené. Na strane obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, iba jedna poľahčujúca okolnosť, ako to bolo vyššie uvedené. Za tohto stavu takýto trest považoval súd za dostatočný a spravodlivý, ktorý zabezpečí nápravu obžalovaného, pričom rešpektuje aj hľadiská individuálnej a generálnej prevencie a súčasne je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti obžalovaným.
Nakoľko obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, bol s poukazom na § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, bol mu obligatórne v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad, pričom s prihliadnutím na povahu spáchanej trestnej činnosti, stupeň narušenia obžalovaného, dĺžku uloženého trestu odňatia slobody, súd považoval za primerané tento určiť na dobu 1 roka. Súd zároveň považoval za primerané výkon tohto dohľadu stanoviť s frekvenciou 1 - krát týždenne.
Zároveň súd uložil obžalovanému za splnenia zákonných podmienok podľa § 60 od. 1 písm. a/ Tr. zák. aj trest prepadnutia vecí, špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku. Ako vyplynulo z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, tieto veci mu patrili a súčasne z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že boli použité na spáchanie trestného činu.
Ako už bolo vyššie uvedené, konzumenti drog sa s obžalovaným kontaktovali telefonicky, prostredníctvom jeho mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, obžalovaný sa zo svojho mobilného telefónu kontaktoval zas s inými predajcami drog, za účelom kúpy pervitínu. Súčasne obžalovaný mal v mobilnom telefóne uložené viaceré telefonické kontakty na osoby, ktorým dodával drogu ako aj na osoby, od ktorých si drogu zabezpečoval. Obžalovaný tento mobilný telefón dobrovoľne vydal po jeho zadržaní.
V prípade diára sa tiež jednalo o vec použitú na páchanie trestnej činnosti, z obsahu diára vyplýva, že tento obsahoval rôzne telefonické kontakty, medzi inými aj na osobu H. E., od ktorého obžalovaný nakupoval drogu pervitín.
Za splnenia zákonných podmienok podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, nakoľko nebol dôvod na iné rozhodnutie.
Súd však nezistil žiaden zákonný dôvod pre rozhodnutie o vyslovení trestu prepadnutia veci - 1 ks platobnej karty patriacej obžalovanému, preto vo vzťahu k tejto trest prepadnutia veci neukladal. Ak mal prokurátor v úmysle postihnúť finančné prostriedky na účte obžalovaného, získané páchaním drogovej trestnej činnosti, mal uvedené realizovať inými zákonnými postupmi / zaistenie peňažných prostriedkov na účte obžalovaného /.