Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-2-2008.pdf
PDF · 77.22 KB
No categories available
26C/2/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa P. B., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom D. N. V., C. I. XX/XX-XX. proti odporkyni J. B., štátnej občianke Slovenskej republiky, naposledy bytom D. N. V., C. I. XX/XX-XX,. t. č. na neznámom mieste o zrušenie spoločného nájmu bytu takto
rozhodol:
Právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX,. ktorý sa nachádza na ulici C. I. XX/XX. v D. N. V. na X.. poschodí, pozostávajúci zo štyroch izieb, kuchyne a príslušenstva s a z r u š u j e .
Za ďalšieho nájomníka ako člena bytového družstva s a u r č u j e navrhovateľ.
Odporkyňa j e p o v i n n á sa z bytu vysťahovať do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu číslo XX. na ulici C. I. v D. N. V., pozostávajúceho zo štyroch izieb, kuchyne a príslušenstva. Odporkyni navrhol priznať bytovú náhradu vo forme náhradného ubytovania z dôvodu, že odporkyňa v byte dlhodobo nežije, neplatí poplatky spojené s užívaním bytu.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Jej pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Príbuzní odporkyne, ani M. D. N. V. s ustanovením do funkcie opatrovníka odporkyne nesúhlasili, a preto jej súd doručoval písomnosti ukladaním v súdnom spise.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníka a svedka, oboznámením návrhu, sobášneho listu, dohody u užívaní bytu, rozsudku č.k. 15C/10/2007-20, vyjadrenia O., spisu sp. zn. 15C/10/2007 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.06.2007 č.k. 15C/10/2007-20 bolo manželstvo účastníkov, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX,. rozvedené. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva bolo vzájomné citové odcudzenie, ktoré bolo dôsledkom nevery odporkyne. Z manželstva pochádzajú tri, t. č. plnoleté deti.
Za trvania manželstva vzniklo navrhovateľovi a odporkyni na základe dohody o užívaní družstevného bytu z 18.09.1978 právo užívať predmetný byt. Toto právo sa podľa ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi. Po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli na zrušení práva spoločného nájmu bytu a o tom, komu zostane byt v nájme ako členovi družstva. V byte v súčasnosti žije navrhovateľ s dcérou a jej rodinou, pričom navrhovateľka sa dlhodobo zdržiava na neznámom mieste. Nájomné a služby spojené s nájmom bytu platí navrhovateľ.
Prenajímateľ predmetného bytu, O. S. B. D. v P. B., ponechal rozhodnutie o ďalšom nájomcovi bytu po rozvode manželstva a členovi družstva na úvahe súdu.
Svedok J. Š., zať účastníkov, uviedol, že od roku 2001 sa odporkyňa nezdržiava v predmetnom byte, rodinu nekontaktuje a nijakým spôsobom sa nepodieľa na úhradách spojených s nájmom bytu.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety, môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Podľa § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
V danom prípade sa účastníci nedohodli o nájme bytu, preto súd na návrh navrhovateľa zrušil právo spoločného nájmu predmetného bytu a za ďalšieho nájomcu ako člena družstva určil navrhovateľa. Prihliadol pritom na okolnosti rozvodu manželstva, skutočnosť, že odporkyňa sa v byte dlhodobo nezdržiava a počet rodinných príslušníkov bývajúcich ďalej v byte. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka v roku 2000 odišla pracovať do Č., domov chodila čoraz zriedkavejšie. V súčasnosti sa s rodinou nekontaktuje. V predmetnom byte býva navrhovateľ, jeho dcéra s manželom a dvoma maloletými deťmi. Odporkyňa sa nepodieľa na úhrade platieb spojených s užívaním bytu, čo potvrdil svojou výpoveďou svedok J. Š.. O. ponechalo rozhodnutie o ďalšom nájme bytu na úvahe súdu. Na základe týchto zistených skutočností súd určil navrhovateľa za ďalšieho nájomníka bytu a odporkyni priznal ako bytovú náhradu náhradné ubytovanie. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd nepriznal odporkyni ako bytovú náhradu náhradný byt, súd považuje skutočnosť, že odporkyňa sa v byte dlhodobo nezdržiava, o byt neprejavuje žiadny záujem, neuhrádza žiadne platby spojené s užívaním bytu, s rodinou sa nekontaktuje.
O trovách úspešného navrhovateľa, ktorému by v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. patrila náhrada trov konania, rozhodol súd podľa prvej vety § 151 O. s. p., v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh. Keďže navrhovateľ náhradu trov konania výslovne nežiadal, súd mu ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.