Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-110-2023.pdf
PDF · 115.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/110/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matka: F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, a otec: H. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, D. K., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Klučková, advokátka, s. r. o., so sídlom Pluhová 29, Bratislava, IČO: 36 864 242, o návrhu matky na rozhodnutie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinnosti, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 27. júna 2022 č.k. 59P/136/2021-79, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie udelil súhlas za otca, aby miesto trvalého pobytu maloletých detí A. B. a D. E. bolo v obci G. L. XX, XXX XX G. (výrok I.) a súčasne udelil súhlas za otca, aby maloleté deti navštevovali Základnú školu v M., D. XXX, XXX XX M. (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení čl. 5, § 28 ods. 1 a 2, § 35 Zákona o rodine, ako aj čl. 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa, keď sú vzhľadom na nezhodu medzi rodičmi maloletých detí ohľadne bydliska detí a školského zariadenia, ktoré by mali navštevovať, rozhodol po náležite vykonanom dokazovaní tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel. Otec uzavrel s matkou dňa 22.02.2018 dohodu o výkone rodičovských práv a povinností a táto bola následne aj schválená súdom (rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/30/2015-506 zo dňa 26.02.2018). V zmysle uvedenej dohody boli maloleté deti A. B. a D. E. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletými. Oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo priznané obom rodičom. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú A. B. v sume 650,- eur mesačne a na maloletého D. E. v sume 550,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Za miesto odovzdania a prevzatia maloletých detí bolo určené miesto bydliska matky, za miesto trvalého pobytu maloletých detí bolo označené E. XX, G.. Rodičia sa zaviazali k povinnosti vzájomne sa informovať o zásadných otázkach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o zdravotnom stave, školských výsledkoch, výchovných a pedagogických opatrení a o prípadných dlhodobejších pobytoch v cudzine, či mimo miesta trvalého pobytu v dĺžke viac ako 5 dní. V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že matka svojvoľne rozhodla o presťahovaní detí do obce G. (N. O. N.), vzdialenej 437 km od G., s tým, že deťom dala na výber, či chcú ísť s
ňou, alebo ostanú v G. s otcom. Zo samotných vyjadrení matky je zrejmé, že otca o svojom úmysle vopred neinformovala, ani si od neho k uvedenému konaniu nežiadala súhlas. Aj na pojednávaní dňa 10.11.2021 vo veci zníženia výživného na maloleté deti uviedla, že v rámci ekonomickej neúnosnosti sa po porade s rodinou a deťmi rozhodla, že sa presťahujú bližšie k rodine, podpísala kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa rodinného domu v obci G., okres Košice okolie a predala byt, v ktorom doteraz bývali. V predmetnom konaní uvádzala, že najpodstatnejšie pre ňu sú vzťahy, ktoré majú deti so starými rodičmi a ďalšou rodinou. Deťom dala na výber a tie striedavú starostlivosť odmietli. Matka ďalej uvádzala, že záujem otca o deti je minimálny, stále má nejaké výhovorky, deti u neho nikdy neprespali. Otec sa s deťmi nestretáva podľa rozsudku, aj v minulosti tvrdil, že rozsudok pre neho nič neznamená. Ďalej uvádzala, že za rok a pol si nenahradil styk s deťmi až za 50 dní. Otca informovala o tom, že sa aj s deťmi odsťahuje, až 17.12.2021, čo odôvodňovala tým, že s ohľadom na komplikované vzťahy bolo nepredstaviteľné, aby iniciovala súdne konanie pred uzavretím kúpnych zmlúv ohľadne nehnuteľností a vyčkala do právoplatného skončenia tohto konania, keďže súdne konanie prebieha niekoľko mesiacov a množstvo dostupných nehnuteľností je veľmi premenlivé a vývoj realitného trhu dynamický. Z uvedeného dôvodu prevzala na seba bremeno rozhodnutia a s cieľom minimálneho traumatizovania detí a návrh vo veci podala dňa 09.12.2021. Súd mal v konaní za to, že uvedené konanie matky je rozporné so zákonom (§ 28 ods. 1,2 a § 35 Zákona o rodine), a nie je možné ho súdom akceptovať, nakoľko ide nielen o svojvoľný a vážny zásah do rodičovských práv otca na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, ale aj o zásah do práv maloletých detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu zo strany otca, na zachovanie stability prostredia, v ktorom sa deti pred presťahovaním zdržiavali, a tiež o zásah do podmienok na vytváranie a rozvoj rovnocenných vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi. Taktiež absolútne nie je možné stotožniť sa s názorom matky, že jej odsťahovaním spolu s deťmi sa nijako negatívne neovplyvnia doterajšie vzťahy deti so svojim otcom. Matka sama uvádzala, že dohoda s otcom nebola možná, a preto mala v súlade so Zákonom o rodine ako prvé iniciovať konanie o nahradenie súhlasu otca s presťahovaním detí, a nie zvoliť opačný postup, kedy až po presťahovaní detí do obce G. podala uvedený návrh. Je potrebné zdôrazniť, že k rozhodnutiu o takej podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností akou je zmena bydliska a školy maloletých, by mali rodičia dospieť vopred vzájomnou dohodou, a nie jednostranným rozhodnutím jedného z nich (hoc aj so súhlasom detí). Matkou uvádzané dôvody týkajúce sa ponúk a vhodnosti kúpy nehnuteľnosti a nemožnosti informovať otca vopred o jej zámeroch z dôvodu, že by boli otcom zmarené, neboli súdom akceptované, a nemôžu matku oprávňovať k tomu, aby sama rozhodla o takej zásadnej zmene v živote maloletých detí akou je zmena ich bydliska, samozrejme zahŕňajúca aj zmenu školy, a s tým spojenú zásadnú zmenu sociálneho prostredia detí. Napriek uvedenému súd návrhu matky vyhovel, a to najmä s poukazom na záujem maloletých detí. Maloletá A. jednoznačne vyjadrila svoj súhlas s presťahovaním, pri maloletom D. vyplynuli určité pochybnosti, čo súd pripisuje jeho veku a schopnostiam jednoznačne formulovať svoje názory a postoje. Obidve maloleté deti sú spokojné v novom rodinnom dome, bez problémov a rýchlo prešli adaptačným procesom, nemali problém začleniť sa medzi spolužiakov do kolektívu a našli si nových kamarátov. Na základe vykonaného dokazovania by síce bolo namieste návrh matky zamietnuť, avšak s ohľadom na záujem oboch maloletých súd uvedeným spôsobom pri svojich úvahách nepostupoval. Maloletí už zažili veľkú zmenu v ich živote presťahovaním sa na opačný koniec republiky, museli si zvykať na nové školské zariadenie, učiteľov, spolužiakov, museli sa adaptovať v miestnej komunite. Súd záujem detí teda posudzoval v kontexte všetkých okolností v danej veci a dospel k záveru, že v ich záujme rozhodne nie je vrátiť ich do pôvodného prostredia v G., a to i s ohľadom na to, že podľa ich vyjadrení si obaja na nové prostredie zvykli a sú tam spokojní, ako i s ohľadom na tú skutočnosť, že matka nehnuteľnosť kde spolu s deťmi v G. bývali predala a v súčasnosti teda nemá možnosť vyriešiť bytovú otázku v hlavnom meste. Ďalším (nemenej podstatným) dôvodom, prečo súd vyhovel návrhu matky, bolo aj správanie otca v predchádzajúcom období, teda v čase, kedy mu bol umožňovaný styk s deťmi, a tento nebol riadne realizovaný z dôvodov na jeho strane. Ospravedlnenie otca, pre ktoré nemohol byť s deťmi častejšie, je možné akceptovať iba po dobu, kedy boli hranice pre pandémiu COVID-19 uzavreté. I z vyjadrenia samotných maloletých vyplynulo, že záujem otca o deti nie je veľký, nikdy u neho nespali, a ani do budúcna o to nemajú záujem. Otec nevyužíva ani dni, v ktorých má styk riadne upravený súdom a nedomáhal sa ani náhradných stretnutí. 50 nerealizovaných stretnutí zo strany otca možno považovať za vysoký počet svedčiaci o laxnom prístupe k plneniu si svojich rodičovských povinností. Taktiež z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že obaja rodičia pochádzajú z Košíc, kde majú svojich rodičov a ďalšiu rodinu, ktorá bude môcť byť matke i maloletým oporou a pomocou, nakoľko otec častokrát v tejto pomoci zlyhával. Samotný otec pripúšťal možnosť, že i on by sa presťahoval do O., avšak jeho príjem by tým radikálne klesol, čo by malo dosah aj na plnenie si vyživovacej povinnosti v stanovenej výške. Neostalo pritom bez pozornosti súdu, že medzi
rodičmi sú nezhody a vzhľadom k vypätej situácii sú maloleté deti vystavované emočnému stresu, čo môže mať negatívny vplyv na ich psychický vývin. Je teda v záujme maloletých detí a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala, a nie zbytočne dramatizovala. Súd preto dôrazne apeluje nielen na matku ale aj na otca, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj maloletých detí, snažili o konštruktívne riešenie vzniknutej situácie bez zbytočných emócií a vzájomného obviňovania sa. Hoci súd mal za to, že matka pochybila keď rozhodla o podstatnej veci týkajúcej sa maloletých sama bez súhlasu otca, vývinom situácie a so zreteľom na záujem detí apeluje na otca, aby dôkladne zvážil svoje postoje k danej veci, nakoľko akékoľvek násilné zmeny v živote detí, môžu mať priamy dopad na kvalitu vzťahu otec - dieťa. Záverom súd vzhľadom na vyjadrenie otca, ktorý prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť, dal do pozornosti, že v prípade, že na uvedenom návrhu bude trvať aj naďalej, je potrebné podať riadny kvalifikovaný návrh na súd. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že s návrhom matky nesúhlasil, pričom poukázal najmä na skutočnosť, že s matkou dňa 22.02.2018 uzavrel dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, a táto bola následne schválená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 26.02.2018 č.k. 59P/30/2015-506, pričom súčasťou dohody o výkone rodičovských práv a povinností je aj dohoda o tom, že maloleté deti budú mať trvalé bydlisko na adrese E. XX, G.. Matka napriek právnej záväznosti rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, bez jeho súhlasu, ba dokonca úplne bez jeho vedomia, presťahovala maloleté deti do obce G., teda do vzdialenosti viac ako 420 kilometrov od G.. Tým matka fakticky znemožnila maloletým deťom stýkať sa s ich otcom, ignorovala rozsudok, ustanovenia Zákona o rodine a zároveň vytrhla maloleté deti z prostredia, v ktorom vyrastali a budovali si v ňom sociálne a emočné väzby. Otec poukázal tiež na uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 16.12.2021 sp.zn. 59P/126/2021, ktorým súd matke zakázal premiestniť maloleté deti mimo miesta obvyklého pobytu maloletých detí bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca, pričom matka neodkladné opatrenie napriek vedomosti o jeho výrokovej časti ignorovala a doteraz ignoruje. Otec tiež uviedol, že matka je ochotná odovzdať maloleté deti na styk otcovi iba v prípade, ak si tieto príde prevziať do O. a odmieta ich odovzdať otcovi v zmysle rozsudku v G.. Otec zároveň nemá možnosť pri styku s maloletými deťmi tráviť čas inak, ako výlučne v exteriéri, resp. na verejných priestranstvách. Otec tiež uviedol, že predovšetkým maloletý D. E. je sociálne naviazaný na kolektív kamarátov, ktorých má v G. a nových kamarátov si nevie nájsť. Súd v tomto konaní posúdil konanie matky ako protiprávne, pričom uviedol, že nie je možné ho súdom akceptovať, keďže sa jedná o svojvoľný a vážny zásah do rodičovských práv otca na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, a tiež o zásah do práv detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu zo strany otca, na zachovanie stability prostredia, v ktorom sa deti pred presťahovaním zdržiavali, a tiež zásah do podmienok na vytváranie a rozvoj rovnocenných vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi. Súd tiež uviedol, že nebolo možné akceptovať dôvody, ktoré matka uvádzala, týkajúce sa ponúk a vhodnosti kúpy nehnuteľnosti a nemožnosti informovať otca vopred o jej zámeroch z dôvodu, že by ich otec zmaril. Súd i napriek uvedenému návrhu matky vyhovel, poukazujúc na záujem maloletých detí, ktoré sa vo svojich výsluchoch vyjadrili tak, že súhlasia s presťahovaním, pričom pochybnosti na strane maloletého D. E. súd pripísal jeho veku a schopnosti jednoznačne formulovať svoje názory a postoje. Súd tiež uviedol, že na základe vykonaného dokazovania by síce bolo namieste návrh matky zamietnuť, avšak s prihliadnutím na záujem maloletých detí mu súd vyhovel, keďže deti už zažili veľkú zmenu v súvislosti s presťahovaním, museli si zvykať na nové prostredie a sociálne väzby a nie je v ich záujme vrátiť sa do G., pričom aj samotné maloleté deti sa mali vyjadriť, že sú v novom prostredí spokojné. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že matka predala byt v G. a už nemá ako vyriešiť bytovú otázku v hlavnom meste. Otec namietol, že napadnutý rozsudok predstavuje dodatočné schválenie hrubo protiprávneho konania matky, ktorá prejavila úplnú ľahostajnosť nielen voči úlohe otca pri výchove a starostlivosti o maloleté deti, ale aj voči právnemu poriadku SR a predovšetkým voči autorite súdnej moci a súdnym rozhodnutiam. Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 16.12.2021 sp.zn. 59P/126/2021 súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého zakázal matke premiestniť maloleté deti mimo miesta obvyklého pobytu maloletých bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca. Okresný súd Bratislava II následne uznesením z 07.01.2022 č.k. 59P/137/2021-26 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala udelenia predbežného súhlasu s tým, aby maloleté deti od 01.02.2022 navštevovali ZŠ s MŠ v M., a aby miesto trvalého pobytu maloletých detí
boli v obci G. do času rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej pod sp. zn. 59P/136/2021. Obe vyššie uvedené uznesenia boli následne potvrdené aj Krajským súdom v Bratislave ako odvolacím súdom. Matka svojim postupom jednoznačne deklarovala, že tieto rozhodnutia sú pre ňu bez akéhokoľvek významu, ich nerešpektovanie povýšila na svoje právo a vlastnú vôľu povýšila nad autoritu súdnej moci a ustanovení Zákona o rodine. Skutočnosť, že súd prvej inštancie napriek vyššie uvedeným okolnostiam napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrhu matky vyhovel, predstavuje de facto dodatočné schválenie faktického únosu maloletých detí. Výsluchy maloletých detí je potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na konkrétne okolnosti prípadu, keď maloleté deti sú pod značným vplyvom matky. Neobstojí ani záver súdu o tom, že maloleté deti už prežili veľkú traumu v živote spojenú so sťahovaním z G. do obce G. a za týchto okolností nie je v ich záujme vrátiť sa do G.. Okrem skutočnosti, že tento záver predstavuje de facto schválenie protiprávneho konania matky, otec je presvedčený, že návrat do G. by jednoznačne zohľadnilo záujmy maloletých detí viac, ako zotrvanie v obci G.. Hoci si deti už začali budovať nové sociálne väzby, ktoré im matka v podstate vnútila vlastným svojvoľným rozhodnutím, uvedené väzby budované len niekoľko mesiacov nie je možné porovnať s väzbami, ktoré si maloleté deti roky budovali v Bratislave.
4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka maloletých, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že v konaní preukázala, že neodkladné opatrenie, ktoré súd prvej inštancie vydal, nemohla v čase, keď jej bolo doručené, plniť. Ako totiž vyplýva z časovej postupnosti, dňa 09.12.2021 podala na súd návrh na nahradenie súhlasu otca so zmenou obvyklého pobytu detí a zmenou školy spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní preukázala, že kúpnu zmluvu ohľadne bytu, ktorý sa nachádza na adrese pôvodného obvyklého pobytu detí, uzatvorila dňa 11.11.2021, teda viac ako jeden mesiac pred tým, ako otec podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo matke doručené dňa 23.12.2021. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že svojvoľne rozhodla o zmene pobytu detí bez toho, aby o tejto skutočnosti informovala otca, resp. získala jeho súhlas. Matka opakovane poukazovala na skutočnosť, že otec zanedbával svoje povinnosti ohľadne osobnej starostlivosti o deti, a tieto vždy podriaďoval svojim osobným predstavám. Ona ponúkla deťom, aby ostali s otcom v G., ale obe to odmietli. Súhlasila so skutkovými zisteniami súdu, ktoré tento z výsluchu detí získal, a ktoré podľa matky potvrdzujú správnosť jej postupu a dôvodnosť návrhu matky v tomto konaní. Matka by od otca nikdy súhlas na presťahovanie detí nezískala a navyše, ak by mala vyčkať na právoplatné rozhodnutie súdu o nahradení vôle otca a až následne sa odsťahovať do G., takýto postup by bol nerealizovateľný. Odmietla tiež tvrdenia otca, že súd prvej inštancie nevyhodnotil výsluch maloletých detí so zreteľom na okolnosti prípadu.
5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. K vyjadreniu matky detí sa písomne vyjadril otec detí, ktorý zotrval na dôvodoch obsiahnutých v jeho odvolaní. Uviedol, že nemožno prisvedčiť matke, ktorá tvrdí, že z jej strany nedochádzalo k nerešpektovaniu neodkladného opatrenia preto, že toto bolo nariadené až v čase, kedy predala byt v G. a presťahovala sa do obce G.. Výrok neodkladného opatrenia je celkom jasný a zrozumiteľný, a tento zakazoval matke meniť pobyt maloletých detí bez súhlasu otca, resp. bez rozhodnutia súdu o nahradení súhlasu otca. Poprel tvrdenia matky, že si nemal riadne plniť svoje rodičovské povinnosti, pričom ani uvedené by ho nezbavovalo jeho rodičovských práv, a teda neoprávňovalo matku samostatne rozhodovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Tvrdenia matky o tom, že nemohla počkať na rozhodnutie súdu o nahradení súhlasu otca so zmenou pobytu detí, pretože sa jej naskytla príležitosť na kúpu nehnuteľnosti a získanie práce, sú vysoko účelové. V prípade, ak by na to existovali dôležité dôvody a existovalo by bezprostredné riziko vyplývajúce z nedostatočne rýchleho zásahu súdu, súd by nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne udelil za otca súhlas so zmenou pobytu maloletých detí. Súd však o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že tento zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom.
7. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá zotrvala na obsahu svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Poukázala na to, že k zamietnutiu jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo z dôvodu, že súd neuznal existenciu takých dôvodov týkajúcich sa potreby zmeny doterajšej starostlivosti o deti, pre ktoré by považoval nárok na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčený, teda k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo s poukazom na potrebu vykonania dokazovania. Uviedla, že deťom oznámila a ponúkla možnosť ostať s otcom v G., deti ale túto možnosť
odmietli. Uviedla tiež, že otec pochádza z O. a v O. môže využívať byt, ktorý vlastní jeho otec a na rozdiel od doterajšieho stavu môže zabezpečiť, aby si jeho deti budovali vzťah aj ku svojmu starému otcovi, ktorý býva v O..
8. K vyjadreniu matky a k vyjadreniu procesného opatrovníka sa písomne vyjadril otec, ktorý zotrval na svojom odvolaní a predchádzajúcich vyjadreniach.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nahradenie súhlasu za otca na zmenu trvalého pobytu základnej školy maloletých detí.
11. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie udelil súhlas za otca, aby miesto trvalého pobytu maloletých detí A. B. a D. E. bolo v obci G. L. XX, XXX XX G. (výrok I.) a súčasne udelil súhlas za otca, aby maloleté deti navštevovali Základnú školu v M., D. XXX, XXX XX M. (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
13. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie dôvodnosti návrhu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam, odvolací súd vychádza z takto zisteného skutkového stavu bez potreby zopakovania vykonaných dôkazov, prípadne jeho doplnenia vykonaním ďalších dôkazov. V podobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP)
14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej právnej veci použil správne právne predpisy, avšak nie celkom zohľadnil vzájomný súlad jednotlivých ustanovení, dôsledkom čoho bolo, že súd na základe riadne zisteného skutkového stavu nesprávne rozhodol. Súd prvej inštancie konanie matky špecifikované v bode 32 odôvodnenia považoval za rozporné so zákonom (§ 28 ods. 1 a 2 a § 35 Zákona o rodine), ktoré nemožno akceptovať (bod 33. odôvodnenia), no napriek tomu návrhu matky vyhovel s poukazom na záujem maloletých detí. Maloletá A. jednoznačne vyjadrila súhlas s presťahovaním, pričom pri maloletom D. vyplynuli isté pochybnosti, čo súd pripisoval jeho veku a schopnostiam jednoznačne formulovať svoje názory a postoje. Tiež zohľadnil, že deti už zažili veľkú zmenu v súvislosti so sťahovaním na opačný koniec republiky, a tiež tú skutočnosť, že matka nehnuteľnosť, kde spolu s deťmi v G., predala.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu podstatným v prejednávanej veci bolo, že rozsudkom súdu prvej inštancie z 26. februára 2018 č.k. 59P/30/2015-506 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal platiť maloletej A. B. výživné v sume 650 eur a maloletému D. E. 500 eur. Ďalej bol upravený styk otca s deťmi a za miesto trvalého pobytu maloletých detí bolo označené E. XX, G.. Uznesením súdu prvej inštancie z 16. decembra 2021 č.k. 59P/126/2021-14 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo matke zakázané premiestniť maloleté deti mimo miesta obvyklého pobytu bez súhlasu otca alebo bez súdneho rozhodnutia. Uznesením súdu prvej inštancie z 7. januára 2022 č.k. 59P/137/2021-26 bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala udelenia predbežného súhlasu otca s tým, aby maloleté deti navštevovali ZŠ s MŠ v M., a aby miesto trvalého pobytu detí bolo v obci G..
16. Súd prvej inštancie správne posúdil konanie matky, ktorá sa spolu s deťmi bez predchádzajúceho súhlasu otca alebo rozhodnutia súdu nahrádzajúceho tento súhlas presťahovala, pričom podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné takéto konanie akceptovať, pretože ide o svojvoľný a vážny zásah do rodičovských práv otca na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, zásah do práv maloletých detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu zo strany otca, na zachovanie stability prostredia, v ktorom sa deti pred presťahovaním zdržiavali, a tiež o zásah do podmienok na vytváranie a rozvoj rovnocenných vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi. Matka si bola vedomá toho, že na presťahovanie detí je potrebný súhlas otca, prípadne rozhodnutie súdu, keď takéto konania iniciovala, avšak až po vykonaní faktického presťahovania.
17. Nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že matke bolo dokonca neodkladným opatrením zakázané premiestniť maloleté deti mimo miesta ich obvyklého pobytu a matke bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala udelenia predbežného súhlasu otca s tým, aby maloleté deti navštevovali ZŠ s MŠ v M., a aby miesto trvalého pobytu detí bolo v obci G.. Skutočnosť, že matka predala nehnuteľnosť, v ktorej s deťmi v G. bývala, skôr, ako jej bolo doručené neodkladné opatrenie, je bez právneho významu.
18. S prihliadnutím na svojvoľný a vážny zásah do rodičovských práv otca zo strany opísaný vyššie dospel odvolací súd k záveru, že nemožno takéto konanie aprobovať a poskytnúť mu ochranu, preto podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky zamietol.
19. Odvolací nevylučuje možnosť matky s maloletými deťmi sa presťahovať, musí tomu však dôjsť v súlade so zákonom, teda so súhlasom otca, prípadne na základe nahradenia tohto súhlasu súdom. Až následne bude možné uvažovať o zmene trvalého bydliska detí, zmeny školy, ktorú budú deti navštevovať, kde platí obdobná úprava.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 a § 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 57 CMP.
21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).