Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-135-2008.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/135/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľky: T. T., A. XX, Bratislava, zastúpená: JUDr. Pavel Jurek, advokát, Nám. SNP 22, Bratislava, proti odporcovi: LAURINUS s.r.o., so sídlom Panenská 13, Bratislava, IČO: 36 698 814, zastúpený: JUDr. Peter Kvasňovský, advokát, Šancová 56, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že výpoveď zo zmluvy č. XXXX/XX/XXX o nájme bytu č. 8, nachádzajúceho sa na A. K. Č.. XX R. T., doručená dňa 30.6.2008 navrhovateľke je neplatná.
Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 316,48,- EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Pavela Jureka vedený v ČSOB, a.s., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.8.2008 domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu danej odporcom listom zo dňa 10.6.2008.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že je nájomcom bytu č. X na A. K. Č.. XX R. T.(v ďalšom len "byt") na základe nájomnej zmluvy č. XXXX/XX/XXX uzatvorenej dňa 1.4.1997. Odporca je od januára 2007 vlastníkom a prenajímateľom uvedeného bytu. Navrhovateľka dňa 30.6.2008 prevzala výpoveď z nájomnej zmluvy, kde odporca ako vlastník a prenajímateľ bytu dal navrhovateľke výpoveď podľa § 711 ods. 1 písm. g) Občianskeho zákonníka, a to, že navrhovateľka používala byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie. Navrhovateľka vyhlásila, že od roku 1985 má v predmetnom byte trvalé bydlisko a zároveň ho užíva výlučne pre potreby trvalého bývania. Navrhovateľka je podľa výpisu zo živnostenského registra č. 101-5202 osobou, oprávnenou vykonávať živnosť s dátumom vzniku oprávnenia 24.6.1992, s miestom podnikania A. XX, Bratislava. Podľa navrhovateľky samotná existencia živnostenského oprávnenia pri absencii vykonávania sústavnej činnosti za účelom dosahovania zisku nezakladá právo považovať držiteľa živnostenského oprávnenia za osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť, prípadne osobu, prevádzkujúcu živnosť. Za takúto osobu je možné považovať držiteľa živnostenského oprávnenia až od momentu, v ktorom začne podnikať v zmysle príslušných zákonov. Navrhovateľka vyhlásila, že odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia navrhovateľka v prenajatom byte nikdy nepodnikala, o čom svedčia aj každoročné oznámenia príslušnému Daňovému úradu o nepodnikaní. Okrem uvedeného v čase vzniku živnostenského oprávnenia Občiansky zákonník nevyžadoval súhlas prenajímateľa, ani takýto prípad nebol výpovedným dôvodom z nájmu bytu (takýto dôvod výpovede zaviedla až novela OZ č. 153/1997 Z.z. s účinnosťou od 19.6.1997). Z uvedeného považuje výpoveď za neplatnú.
Odporca sa písomne k žalobnému návrhu nevyjadril, avšak na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že existuje inštitút ukončenia príp. prerušenia živnosti, ktorý navrhovateľka doposiaľ neuskutočnila. Odporca má za to, že ak si niekto v mieste svojho bydliska zriadi miesto podnikania, používa byt na iný účel ako len na bývanie. Aj v bežnej obchodnej praxi sa za takéto zriadenie miesta podnikania platí, na adresu miesta podnikania môžu chodiť rôzne letáky, reklamy a pod. súvisiace s podnikateľskou činnosťou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to, nájomnou zmluvou, výpoveďou z nájmu, výpisom zo živnostenského registra, čestnými prehláseniami adresovanými daňovému úradu za roky 1997 - 2008, potvrdením daňového úradu zo dňa 19.9.2008, výpisom z obchodného registra odporcu z ktorého zistil nasledovný skutkový stav veci:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka od roku 1997 užíva predmetný byt na základe nájomnej zmluvy č. XXXX/XX/XXX uzavretej dňa 1.4.1997. Sporné nie je ani to, že odporca je vlastníkom a prenajímateľom predmetného bytu od roku 2007. Rovnako nebolo sporné, že navrhovateľke odporca riadne doručil písomnú výpoveď z nájmu bytu dňa 30.6.2008, že táto bola riadne odôvodnená, dôvod výpovede bol riadne skutkovo vymedzený s uvedením zákonného ustanovenia, bolo dané poučenie o plynutí a ukončení výpovednej lehoty.
Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že navrhovateľka od 24.6.1992 získala živnostenské oprávnenie na vykonávanie vydavateľskej, reklamnej, propagačnej a sprostredkovateľskej činnosti v oblasti kultúry, pričom ako miesto podnikania má uvedené A. XX, Bratislava (t.j. v byte, ktorý je predmetom tohto sporu).
Z čestných prehlásení adresovaných (doručených) daňovému úradu Bratislava I za roky 1997 - 2008 vyplýva, že navrhovateľka v tomto období (počas trvania nájomného vzťahu) nezačala s podnikateľskou činnosťou (s prevádzkovaním vyššie uvedenej živnosti) a nemala z nej ani žiadne príjmy. Rovnako aj z potvrdenia daňového úradu Bratislava I zo dňa 19.9.2008 vyplýva, že navrhovateľka nezačala s podnikateľskou činnosťou ani v roku 2008.
Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že navrhovateľka v predmetnom byte neustále býva a užíva ho na trvalé bývanie. Jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi zostalo to, či samotné zriadenie miesta podnikania v prenajatom byte (bez reálneho vykonávania živnostenskej činnosti) zakladá dôvod na výpoveď podľa ust. § 711 ods. 1 písm. OZ, teda, že navrhovateľka užíva byt na iný účel ako na bývanie bez súhlasu prenajímateľa..
Podľa § 710 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. (§46 OSP).
Podľa § 711 ods. 1 písm. g) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
Podľa § 711 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 711 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný záujem, je doručenie neúčinné.
Ako už bolo vyššie uvedené, výpoveď z nájmu bytu bola navrhovateľke riadne doručená dňa 30.6.2008, bol v nej riadne skutkovo vymedzený výpovedný dôvod s uvedením zákonného ustanovenia, bolo dané poučenie o začiatku, dĺžke a ukončení plynutia výpovednej doby, právny úkon výpovede z nájmu rovnako spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu, čo sa týka jeho zrozumiteľnosti, určitosti, predpísanej formy preto súd v tomto smere považoval právny úkon výpovede za bezvadný.
Pokiaľ ide o samotný dôvod výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. g) OZ, súd konštatuje, že taký dôvod je vždy daný, ak nájomca prestane užívať byt na bývanie a poskytne ho na iný účel ako na bývanie. Iným účelom sa rozumie akýkoľvek účel okrem bývania. Nezáleží ani na tom, či ide o podnikateľskú alebo nepodnikateľskú činnosť, či je vykonávaná za peniaze, alebo nie. Zákonodarca však nespresnil, ako vnímať situáciu, ak byt neprestane slúžiť na bývanie, teda nájomca a jeho členovia domácnosti budú naďalej byt užívať na bývanie, ale popri tom ho budú využívať aj na iné účely. Súd je toho názoru, že aj v takomto prípade sa vyžaduje súhlas prenajímateľa. V danom prípade však o takúto situáciu nešlo. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka má v byte zriadené miesto (podnikania) výkonu živnostenskej činnosti, túto však aktívne nikdy nezačala vykonávať, ani z tejto činnosti nemá žiaden príjem. Samotné formálne zriadenie miesta výkonu živnostenskej činnosti bez jeho reálneho vykonávania neznamená, že sa byt užíva (komisívnym konaním) na iný účel ako na bývanie. Aj z ustálenej súdnej praxi vyplýva, že samotná existencia živnostenského oprávnenia sama o sebe neznamená, že jeho držiteľa možno považovať za podnikateľa. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť, vykonávaná samostatne, vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosahovania zisku (a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom), čo predpokladá aktívne konanie smerujúce k dosahovaniu zisku (aj keď jej výsledkom môže byť aj strata). Ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľka takúto činnosť v predmetnom byte nikdy nevykonávala a byt užíva výlučne pre uspokojovanie svojich bytových potrieb. Ustanovenie § 711 OZ treba v pochybnostiach vykladať v prospech nájomcu bytu (ide o chránený bytový nájom), nakoľko výpoveďou sa zasahuje do významnej súkromnej sféry nájomcu, na základe čoho v prípade opodstatnenosti výpovede, môže nájomca stratiť svoje doterajšie ubytovanie. Ustanovenie § 711 ods. 1 písm. g) OZ vyžaduje pre naplnenie výpovedného dôvodu, aby nájomca využíval byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie. A contrario tu možno usudzovať, že nájomca prestal užívať byt na bývanie a začal ho užívať na iný účel. V danom prípade však navrhovateľka nikdy neprestala užívať byt na bývanie. To, že v ňom má formálne zriadené miesto podnikania resp. vykonávania živnostenskej činnosti (a to už od roku 1992) bez toho, aby túto činnosť aj reálne v byte prevádzkovala nie je podľa súdu naplnením (a ani zmyslom tohto ustanovenia) výpovedného dôvodu podľa písm. g) § 711 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 316,48,- EUR.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50,-EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 222,19,- EUR (PZN si uplatnil trovy vo výške 216,98,-EUR) nasledovne:
štyri úkony právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (odmena za 1 úkon za rok 2008 = 48,76,-EUR, za rok 2009 = 53,49,-EUR):
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, §14 ods. 1 písm. a)........... 1.468,85,- Sk/48,76,-EUR + 191,-Sk/6,34,-EUR (režijný paušál)
- podanie - žalobný návrh - §14 ods. 1 písm. c) .......................................... 1.468,85,- Sk/48,76,-EUR + 191,-Sk/6,34,-EUR (režijný paušál)
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 6.5.2009, § 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 14 ods. 4.................................13,37,-EUR (1/4 zo sumy 53,49,-EUR) + 6,95,-EUR (režijný paušál)
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 29.6.2009, § 14 ods. 1 písm. d).................................53,49-EUR + 6,95,-EUR (režijný paušál)
Trovy právneho zastúpenia celkom (bez DPH) : 164,38,-EUR Trovy právneho zastúpenia celkom (s DPH) : 164,38,-EUR + 31,23,-EUR (DPH) = 195,61,-EUR.
Režijný paušál spolu: 26,58,-EUR.
Trovy celkom: 222,19,-EUR.
Právny zástupca navrhovateľky si celkové trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 216,98,-EUR, preto mu súd priznal trovy právneho zastúpenia v takto uplatnenej výške.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.