Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/124/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu F. V., W.. XX.X.XXXX, F. L., N. XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom, Starosaská 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému H. K. L. L..C..I.., W. Ľ..Š. X, Ž., právne zastúpený JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, Palárikova 1449 Čadca, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie takto

rozhodol:

Súd žalobu o náhradu škody vo výške 556,10 eur a prísl. a žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 995,82 eur z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Štát n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žaloba so svojím návrhom doručeným súdu 8.12.2005 domáhal vyplatenie sumy 2 219,- Sk za mesiac júl 2005, sumy 5 148,- Sk za mesiac august 2005, sumy 4 639,- Sk za mesiac september 2005, sumy 4 747,- Sk za mesiac október 2005 so 17,6% ročným úrokom z omeškania, spolu vo výške 16 753,- Sk. Ďalej žiadal vyplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 7 500,- Sk a vydať doklad o zrazených preddavkoch na daň od 1.1.2005 do 31. 10. 2005. Na prvom pojednávaní žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu s tým, že žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 30 000,- Sk, a návrh, v časti vydania dokladu zobral späť na poslednom pojednávaní.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po nastúpení do práce dňa 18.7.2005 mu žalobca začal robiť prieky formou diskriminácie a šikanovania s cieľom poškodiť ho na zárobku, stravných lístkov, znížiť mu vážnosť na pracovisku, znepríjemniť mu prácu, aby sám dal výpoveď. Bol vypracovaný rozpis zmien s legendou a doplnok k smerniciam dňa 22. 7. 2005, ktoré spracoval p. W. s tým, že nemal nočné zmeny, boli 4- hodinové zmeny, kde nedostal stravné lístky. Tri hodiny mal byť vonku bez čiapky, poupratovať kolegovi, ktorý sedí na vrátnici. Z toho dôvodu napísal aj s kolegom p. W. sťažnosť do Košíc na Inšpektorát práce, kde si predvolali majiteľa firmy JUDr. V.. Pri vracaní sa z Inšpektorátu práce dňa 10.8.2005 JUDr. V. zvolal poradu, kde ho začal ponižovať s úmyslom vytvoriť nepriateľský vzťah. Poslal ich s p. W. von a ostatným dával pokyny proti ním. Zamestnanci potom zaslali list, že odmietajú s ním pracovať.

Súd rozsudkom -126 zo dňa 24.10.2006 žalobu zamietol a konanie o vydanie dokladu o zrazených preddavkov zastavil. Žalobca podal odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku. Krajský súd v Košiciach Uznesením -148 zo dňa 10.1.2008 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Na pojednávaní odvolacieho súdu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu spresnil svoj nárok tak, že uplatnený mzdový nárok je nárokom na náhradu škody.

Súd vykonaným dokazovaním, z pripojených spisov , a a výsluchom svedkov a doplnením dokazovania v zmysle uznesenia KS, zo znaleckého posudku zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 30. 11. 2004 s nástupom do práce 1.12.2004 na dobu neurčitú. Predtým pracoval u žalovaného na základe dohody. Bola dohodnutá mzda 38,- Sk/ hod. a ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hod. Žalovaný listom zo dňa 23. 2. 2005 ukončil so žalobcom pracovný pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu. Žalobca podal na súd návrh na určenie, že zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné. Žalovaný vo svojom vyjadrení na súd uviedol, že u jeho pracovníkov nastala administratívna chyba a preto zrušenie pracovného pomeru považujú za neplatné. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom sp. zn. zo dňa 25. 5. 2005 žalobe vyhovel a rozsudok nadobudol právoplatnosť 30. 6. 2005. Žalobca sa ďalšou žalobou domáhal vyrovnania podlžnosti z neplatného rozviazania pracovného pomeru za obdobie december 2004, január, február, marec 2005 a vydania potvrdenia o zrazených preddavkov za obdobie od 20.8. do 31.12.2004. Žalovaný všetky nároky žalobcovi dobrovoľne uhradil, žalobca zobral návrh späť a súd uznesením sp. zn. zo dňa 30. 3. 2006 konanie zastavil. Žalobca bol práceneschopný od marca do 17. 7. 2005. Dňa 18.7.2005 nastúpil do práce. Pred nástupom do práce dňa 15.7.2005 podpísal dohodu , že v zmysle súhlasí z dohodou a žiada si prácu nadčas. Do toho však uviedol, že iba za predpokladu, že v prípade potreby voľna bude zamestnávateľ súhlasiť s výmenou zmeny s niektorým z kolegov. Keďže žalovaný s touto výhradou nesúhlasil pretože, ako uviedol nastal by chaos v službách, túto dohodu nepodpísal. Čiže k uzavretiu dohody nedošlo. Žalovaný vypracoval dňa 17.7.2005 a to konkrétne p.V. W. rozpis zmien na mesiac august 2005. Žalobca hneď na to listom zo dňa 24. 7. 2005 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s rozpisom zmien tak, že jeden pracovník bude 4 hodiny vonku a druhý pracovník bude sedieť 4 hodiny na vrátnici. Žiada rozvrhnúť 12 hodinové zmeny a nočné zmeny rovnomerne pre všetkých pracovníkov, v opačnom prípade si svoje právo bude vymáhať súdnou cestou. Žalovaný na základe sťažnosti zvolal zasadnutie zamestnaneckej rady, ktorá nemala výhrady proti rozpisu zmien. Podľa vyjadrenia svedkov bol tento rozpis niekoľkokrát menení. Dňa 25. 7. 2005 bol spracovaný doplnok smerníc z roku 2004 s ktorým boli oboznámený všetci pracovníci. Žalobca aj s p. W. tam uviedli poznámku, že zo smernicami nesúhlasia. Žalobca následne 31. 7. 2005 zaslal žalobcovi ďalší list, kde uvádza, že ho diskriminuje delením zmien na 4 hodiny bez nočných smien hoci ho o to nepožiadal a opätovne žiadal rovnomerné rozloženie nočných zmien pre všetkých, v opačnom prípade si svoje právo uplatní na súde. Na pojednávaní žalobca uviedol, že má zdravotné problémy, zaťažuje ho, ak má stáť pred vrátnicou celý čas, ako je uvedené v smerniciach, preto keď už nevládal, tak si sadol. Poobedňajšie zmeny čiže 4-hodinové mal iba on a p. W.. Žalovaný mu odmietol poskytnúť voľno k lekárovi, a kázal mu umývať podlahu. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 10. 8. 2005 žalovaný pri návrate z Inšpektorátu práce zvolal poradu, kde rečnil iba proti nemu. Povedal, že napísal sťažnosť na Inšpektorát práce v Košiciach a teraz musí platiť pokutu a preto nemôže zvýšiť mzdy. Zmanipuloval kolegov, aby napísali otvorený list. Na porade žalovaný JUDr. V. hovoril, že sa stále sťažuje, aby vyhľadávali čo poruší a aby mu to hlásili. Keď si na tejto porade pýtal slovo nedostal ho, slovo dostal len na konci porady, keď ho už nikto nepočúval. Počas porady ho poslal von s p.W., aby nepočuli aké im dáva pokyny. Oni dvaja nedostali nočné služby. Pri 4- hodinových pracovných zmenách im nevznikol ani nárok na stravné. Po tejto porade p.C., ktorého súd vypočul ako svedka napísal otvorený list dňa 15.8.2005, ktorý spolu podpísali 5 pracovníci z dôvodu, že žalobca vyniesol mimo objekt a následne prefotil dokumentáciu o rozpise služieb a odpracovaných zmenách. Týmto stratili u nich dôveru aj s p. W. a preto odmietajú s nimi pracovať na jednej zmene. Žalobca uvádzal, že k tomuto konaniu ich naviedlo vedenie.

Žalobca súdu predložil list Inšpektorátu práce Košice zo dňa 25.8.2005 o výsledku šetrenia jeho podnetu. Ďalej predložili súdu list Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 15.6.2006 kde mu oznamujú vybavenie jeho podania s tým , že zamestnávateľovi bolo uložené odstrániť nedostatky a on bol odkázaný, v prípade že má neuspokojené nároky od zamestnávateľa, domáhať sa ich uspokojenia v občiansko-právnom konaní na súde. Tiež pred výsluchom svedka p. R. J. predložil uznesenie Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi, kde jeho oznámenie o podozrení z tesného činnou voči p. J. odovzdávajú na konanie Obvodnému úradu v Spišskej Novej Vsi preto, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.

Podľa predloženého podacieho lístku, ďalšie podanie v tomto smere adresoval Prezídiu PZ MV SR dňa 7. 6. 2006. Dňa 30.8.2005 prevzal žalobca výpoveď v zmysle § 63 ods.1 písm. e/ a neplatnosť tejto výpovede bola predmetom konania . V tomto konaní súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.8.2005 je neplatná. Jedným z troch výpovedných dôvodov bolo porušenie pracovnej disciplíny tým, že druhýkrát nenastúpil do práce, pretože bol u lekára a návštevu lekára si mohol zabezpečiť vo svojom voľnom čase. Konštatoval, že porušenia pracovnej disciplíny nespĺňajú takú intenzitu a také dôsledky pre žalovaného, ktorými by mu bola spôsobená škoda. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.9.2008.

Žalovaný uviedol, že na upozornenie Inšpektorátu práce musel zrušiť 16-hodinové pracovné zmeny a tie rozdelili na 4 a 12 hodinové. Žalobcovi po návrate z práceneschopnosti bol vymeraný fond pracovnej doby ktorý určuje v zmysle a bol informovaný, že žalobca p. W. uviedol, že nadčasy nepotrebuje, chce pracovať v zmysle , pretože má doma dosť práce pri opatere svojej matky a pomáha dcére pri plynofikácii domu a to isté uviedol i jemu. Čo sa týka nároku žalobcu na stratu zárobku, tak všetky jeho mzdové nároky boli vyplatené v zmysle odpracovaných hodín. Na porade 10.8.2005 oboznámil pracovníkov z celkovou situáciou a uviedol, že nebudú robiť 16-hodinové pracovné zmeny, pretože tieto sú v rozpore so zákonom a upozornil ich na povinnosť mlčanlivosti. Uviedol , že p. V. prefotil zmenovky a knihu služieb a všetko zaslal na Inšpektorát práce. V žiadnom prípade neposlal žalobcu z porady von ale po skončení porady jemu aj ďalšiemu pracovníkovi, ktorý mali službu povedal, aby pokračovali v práci. Žiadnemu s pracovníkov nedával pokyny smerujúce proti žalobcovi. Na porade povedal, že na záver dá každému slovo. To povedal aj žalobcovi, pretože žalobca neustále vyskakoval a chcel rozprávať, takže mu povedal, aby do reči neskákal. Nikdy nekázal žalobcovi umývať dlážku a tiež nežiadal pracovníkov, aby napísali otvorený list. Súd vypočul všetkých pracovníkov, ktorých žalobca navrhoval a to jednak tých, ktorý vo firme pracujú a aj tých, ktorí vo firme už nepracujú. Okrem p. W. nikto nepotvrdil tvrdenia žalobcu, žeby bol diskriminovaný, čo sa týka na porade z dôvodu, že mu nebolo dané slovo, ktoré mu bolo dané až na záver. Tiež sa nepotvrdilo, žeby bol žalobca vykázaný z porady, že p. V. voči nemu slovne útočil a nahováral proti nemu ostatných pracovníkov, dával ho sledovať alebo dával osobné pokyny, ktoré by boli rozdielne od ostatných pracovníkov. Žalobca na adresu svedkov, keď nepotvrdili jeho tvrdenia uvádzal, že klamú.

Svedok R. J. okrem iného uviedol, že po nástupe do práce v júli 2005 p. V. uviedol, že vyhral spor a chcel presvedčiť celú partiu, aby sa pridali a súdili. Chcel aby p. W. písal zmeny tak, ako to on povie. Tiež mu p. V. povedal, že chce pracovať iba 4-hodinové pracovné zmeny. Pred p. W. on rozpisoval zmeny. Ďalší svedok R.W. C. uviedol, že otvorený list písal on, nikto z vedenia ho o to nežiadal, pretože bol proti tomu, aby sa išlo proti firme. Svedok R. M. uviedol, že žalobca zobral rozpis služieb a išiel ho fotiť k p. Chovancovej a toto zistil keď nastúpil do práce a doniesol tieto papiere. Ďalší svedok V. W. uviedol, že sám žalobca ho žiadal 4-hodinové pracovné zmeny. List zo dňa 24.7.2005, kde bola hlavička DIS Žilina nečítal, pretože nebol jemu adresovaný a kázal ho žalobcovi poslať do Žiliny. Nikdy nevykonával kontrolu upratovania, pretože jeho úlohou bola kontrola služby, ustrojenosť a úprava pracovníkov. Má 18 prevádzok a preto na kontrole tejto prevádzky mohol byť 4 až 5 krát do mesiaca. Dodatok k smernici ktorú vypracoval, slúži všetkým pracovníkom, je pre všetkých záväzná a nie je zameraná voči žalobcovi. Všetci ju dodržujú bez námietok.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 15.7.2008 doplnil návrh v zmysle zrušujúceho uznesenie Krajského súdu v Košiciach tak, že upresnil, že si uplatňujú náhradu škody podľa . Žalobca bol zaradený do nepretržitého pracovného režimu, výkon prác bol na zmeny, ale žalovaný mu svojvoľne určil nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, najmä na štvorhodinové popoludňajšie zmeny. Tým, že nebol zaradený na nočné zmeny a nevykonával prácu nadčas bol diskriminovaný voči ostatným zamestnancom, dosahoval nižší mesačný príjem a tým mu vznikla škoda v žalovanej sume. Tiež si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Sk podľa o zákaze diskriminácie a podľa V priebehu prvostupňového konania preukázal, že počas trvania pracovného pomeru bol diskriminovaný a to tým, že bol vypracovaný nový rozpis služieb, bol diskriminovaný v súvislosti so súdnym sporom a o neplatnosť skončenia pracovného pomeru ako aj so sťažnosťou na Inšpektorát práce a túto diskrimináciu konštatoval aj Krajský súd.

Žalobca uviedol, že tým, že bol v práci diskriminovaný, nemohol toľko pomáhať sestre s opaterou matky, odvoz k lekárovi, vyberať lieky. Nemohol sa zúčastňovať návštev v rodine, priateľov, spoločenských podujatí, nestihol urobiť všetky opravy okolo domu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zaobchádzanie so žalobcom nenaplnilo znaky diskriminácie. O poobedňajšie 4-hodinové zmeny požiadal sám, a ďalším dôvodom bolo, že opätovne viackrát porušil pracovnú disciplínu čo bolo preukázané v konaní . Javil sa nespoľahlivý na vykonávanie 12- hodinových pracovných zmien. Vzhľadom na sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny, nepovažujú namietané konanie za diskriminačné. Žalovaná náhrada je neopodstatnená. V žiadnom prípade nebola znížená ľudská dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie. Zákon požaduje značnú intenzitu, aby mohlo dôjsť k nemajetkovej ujme,. Žalovaný nespôsobil škodu žalobcovi, ktorá by vznikla porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom. Žalovaný ďalej predložil rozpisy služieb za mesiac júl - október 2005 a pracovné náplne ktoré sú obsiahnuté v smerniciach.

Súd žalovaného niekoľko krát vyzval, aby v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu sa k veci vyjadril a doplnil dôkazy. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca predložil dôkazy, z ktorých možno konštatovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a za daného stavu sa dôkazné bremeno presúva na žalovaného. Žalovanému mal byť vytvorený dostatočný priestor na navrhnutie a vykonanie dôkazu opaku. Žalovaný mal preukázať, že

- nerovnaké zaobchádzanie bolo opodstatnené a nie je porušením zásady rovnakého zaobchádzania ( poobedňajšie pracovné zmeny, zaobchádzanie na porade, pracovná náplň, neudelenie pracovného voľna na návštevu lekára ),

- porovnať novú pracovnú náplň s predchádzajúcou pracovnou náplňou jednotlivých zmien a či nie je poobedňajšia pracovná zmena výrazne upravená práve preto, že na túto zmenu bol prevažne zaraďovaný žalobca

- predložiť rozvrh práce, aký by bol, ak by práca bola rovnomerne rozdelená medzi všetkých pracovníkov, akú mzdu by dosiahol žalobca, aby sa dala porovnať so mzdou akú dosiahol pritom je potrebné brať do úvahy, že žalobcovi za uvedené obdobie patrí mzda len za fond pracovného času, pretože s ním nebola uzavretá dohoda o nadčasovej práci.

Žalobca zaslal len všeobecné vyjadrenie a na uvedené návrhy v zrušujúcom uznesení nereagoval. V liste zo dňa 3.10.2008 doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenia, kde udáva rozpis mzdy za mesiace august, september a október 2005, a kde uvádza, že žalobcovi bol v mesiaci október vyplatený doplatok na mzde, v skutočnosti ide o doplatok týkajúci sa sporu za predchádzajúce obdobie. Súdu predložil tabuľky - rozpis služieb za sporné obdobie bez prepočtu mzdy.

Súd preto vo veci ustanovil znalca. Znalkyňa Ing. E. F., PhD. z odboru Ekonómie a manažmentu, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika predložila súdu dňa 27.4.2009 znalecký posudok č. 22/2009 v ktorom odpovedala na otázky uložené súdom v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Podľa tohto znaleckého posudku vypracovala dve varianty. Podľa prvého variantu vychádzala z dennej pracovnej doby 7,5 hodiny. Za predpokladu, že zamestnanec odpracuje len fond pracovnej doby rozvrhla pracovnú dobu rovnomerne 1/3. Za sledované obdobie pri rovnomernom rozvrhnutí pracovných zmien za fond pracovnej doby bez nadčasov za obdobie august, september, október 2005 bola vyplatená mzda o 31,- Sk viac. Pri druhom variante vychádzala s rozpisu predloženom zamestnávateľom a podľa tohto variantu pri celkovom počte odpracovaných hodín 153 a po porovnaní s výplatnými páskami bola žalobcovi vyplatená mzda o 580,- Sk viac. Čiže pri obidvoch variantov bola hrubá mzda žalobcu pri rovnomernom rozvrhnutí pracovných zmien a pri odpracovanom fonde pracovnej doby bez nadčasov nižšia, ako mu bola mzda vyplatená zamestnávateľom.

Žalobca listom zo dňa 12.5.2009 uviedol, že má výhrady voči znaleckému posudku, nakoľko neobsahuje výpočet mzdy ostatných zamestnancov, znalkyňa neuvádza knihu denných hlásení o odpracovaných zmenách, neuvádza fond pracovnej doby u všetkých zamestnancov, uvádza hrubú mzdu podľa výplatnej pásky a hrubú mzdu vypočítanú znalcom, nešpecifikuje z čoho pozostáva hrubá mzda a prečo vznikajú plusové alebo mínusové rozdiely. Nezobrala do úvahy prekážky v práci za dňa 9.8. a 16.8.2005 a znalkyňa mala vypočítať hrubú mzdu žalobcu aj vrátanie nadčasov. Na základe uvedeného navrhol kontrolný znalecký posudok.

Žalovaný so znaleckým posudkom súhlasil.

Znalkyňa na námietky žalobcu uviedla, že znalecký posudok vypracovala v zmysle položenej otázky súdom a mal byť vypracovaný na výpočet mzdy žalobcu a nie ostatných zamestnancov. Na základe toho jej nevyplývala úloha vykonať výpočet na základe knihy denných hlásení. Na výhradu žalobcu, že nešpecifikovala z čoho pozostávala hrubá mzda a prečo vznikajú plusové a mínusové rozdiely poukázala na stranu 7 znaleckého posudku. Na ďalšiu výhradu, že neboli zohľadnené prekážky na strane žalobcu za dni 9.8. a 16.8.2005 znalkyňa uviedla, že vychádzala zo situácie, že má odpracovaný plný počet pracovných zmien v mesiaci august 2005. Na výhradu žalobcu, že mala vypočítať hrubú mzdu aj vrátanie nadčasov, poukázala na otázku položenú súdom, že je potrebné brať len do úvahy, že žalobcovi za uvedené obdobie patrí mzda len za fond pracovného času, lebo s ním nebola uzavretá dohoda o nadčasovej práci a teda príplatky za nadčasy mu nepatria.

Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom zamietol z dôvodu, že súd položil znalkyni otázky v zmysle zrušujúceho uznesenie Krajského súdu a tým bolo, že žalobca má nárok na náhradu škody, ktorou by bol rozdiel na mzde ktorú žalobca dosiahol a ktorú by mohol dosiahnuť, keby rozvrh práce bol rovnomerný. V zrušujúcom uznesení je konštatované, že žalobcovi patrila len mzda za fond pracovného času v zmysle , pretože pokiaľ s ním nebola uzavretá dohoda o nadčasovej prác, príplatky za nadčasy by mu nepatrili a preto nemožno porovnávať jeho mzdu so mzdou pracovníkov, ktorý pracovali nadčasy.

Podľa , ods. 1,2,3 , zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa , zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa , diskrimináciou nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je objektívne odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak sú rozsah alebo spôsob takéhoto rozdielneho zaobchádzania primerané a nevyhnutné vzhľadom na tieto činnosti alebo okolnosti, za ktorých sú vykonávané.

Podľa , ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa , konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len ""). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa ,, , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení po spresnení nároku, ktoré urobil právny zástupca po podaní odvolania, na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach konštatoval, že uplatnený nárok je nárok na náhradu škody, ktorý mal žalobcovi vzniknúť v súvislosti s diskriminačným postupom zamestnávateľa a teda je potrebné ho posúdiť v zmysle .

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že po skončení práceneschopnosti, dňa 18.7.2005 nastúpil do práce. vypracoval na mesiac august nový rozpis služieb, ktorý označuje za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Rozpis služieb na nasledujúce mesiace možno považovať za dôkaz, z ktorého možno usudzovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, pretože u 7 zamestnancov mali poobedňajšiu 4 hodinovú pracovnú zmenu len a W. a okrem nich dve poobedňajšie zmeny mal J.. Ostatní zamestnanci boli zaradení len na denné a nočné 12-hodinové pracovné zmeny. V mesiaci september mal poobedňajšie zmeny a W. a v októbri aj novoprijatý zamestnanec M.. Tvrdenie žalovaného o rovnakom rozpise zmien pre všetkých zamestnancov neobstojí. Tvrdenie žalovaného a svedka W., že si sám žiadal poobedňajšiu 4 hodinovú pracovnú zmenu vyvracajú listy zo dňa 25.7. a 31.7. 2005, ktorými sa písomne domáhal rovnomerného rozvrhu zmien. Žalovaný predložil aj smernice, v ktorých je uvedená pracovná náplň pre jednotlivé zmeny a z ktorých možno usudzovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Pri poobedňajšej zmene, ktoré prevažne robil , je zrejmý rozdiel, keď v jednej smernici je uvedené, že je potrebné umyť podlahu vodou so saponátom a v druhej smernici táto práca uvedená nie je. V ostatných zmenách umývanie podlahy nie je uvedené. až po tom, čo žalovaný na jeho listy nereagoval, podal sťažnosť na inšpektorát práce, čo je zrejmé z jeho výpovede, preto túto sťažnosť nemožno považovať za dôvod diskriminácie. Zaobchádzanie na jednej porade tak, že žalobcovi nebolo hneď udelené slovo, ale až na záver, súd nepovažuje za diskrimináciu, pretože nie je možné, aby všetci mohli hovoriť ako prvý a tiež to, že bol poslaný pracovať, pretože podľa rozpisu zmien dňa 10.8.2005 mal poobedňajšiu zmenu, čiže nebol vykázaný, ale bol poslaný aby vykonával prácu. Tiež to, že žalovaný nepovolil žalobcovi návštevu lekára nie je možné považovať za diskrimináciu. Žalovaný odchod považoval za porušenie pracovnej disciplíny a bolo to jedným z výpovedných dôvodov a predmetom súdneho konania . V tomto konaní súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.8.2005 je neplatná.

žiadal náhradu škody za mesiace júl až október spolu vo výške 16.753,- Sk. Túto časť návrhu odôvodnil tým, že z dôvodu diskriminácie nemohol odpracovať toľko hodín, ako za mesiace december 2004 a január a február 2005 a po vypracovaní znaleckého posudku žiadal porovnávať svoju mzdu so mzdou, ktorú dosiahli ostatní pracovníci. Súd mal z predložených dokladov a znaleckého posudku preukázané, že mu bola vyplatená mzda za mesiace júl až október 2005 v plnej výške, čiže mu bola vyplatená podľa odpracovaných hodín, v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a v súlade so . Po porovnaní, akú mzdu by dosiahol, ak by rozvrh práce bol rovnomerný, ak by odpracoval v podstate rovnaký počet ranných, denných, poobedňajších a nočných zmien rovnomerne, bolo preukázané znaleckým posudkom, že nebol v podstate zistený rozdiel na mzde, dokonca mu bolo vyplatené viac a teda ku žiadnej škode nedošlo. Súd je viazaný stanoviskom odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že za žalované obdobie žalobcovi patrí mzda len za fond pracovného času v zmysle , pretože pokiaľ s ním nebola uzavretá dohoda o nadčasovej práci, príplatok za nadčasy mu nepatrí a preto nemožno porovnávať jeho mzdu s

ostatnými pracovníkmi, ktorí mali uzatvorenú dohodu o práci nadčas. Súd na základe uvedeného žalobu na náhradu škody zamietol.

Nemajetkovej ujmy v peniazoch sa podľa a , môže domáhať iba výnimočne a len v prípade, ak bola značným spôsobom znížená jeho dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti bolo v značnej miere, nie len bežnej (rozsudok NS SR ). uviedol že je čiastočný invalidný dôchodca. Tým, že bol v práci diskriminovaný, nemohol toľko pomáhať sestre s opaterou matky, odvoz k lekárovi, vyberať lieky. Nemohol sa zúčastňovať návštev v rodine, priateľov, spoločenských podujatí, nestihol urobiť všetky opravy okolo domu. Poobedňajšie pracovné zmeny mu práve naopak umožňovali vypomáhať v rodine, pretože návštevy lekára a výber liekov sa najčastejšie vykonávajú v doobedňajších hodinách. Tiež mal dostatok času na opravy a na návštevy mal dostatok času po pracovnej dobe. Okrem toho išlo o krátke obdobie dva a pol mesiaca, čiže krátku dobu. týmto svojím tvrdením nepreukázal, žeby išlo o taký zásah do jeho práv, ktorý by v značnej miere nie len v bežnej znižoval jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Okrem toho žalobcovi uvedeným konaním nevznikla žiadna škoda a preto vzhľadom na uvedené, súd žalobu aj v tejto časti zamietol .

O trovách konania súd rozhodol podľa podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, bol mu priznaný bezplatný advokát, je dlhodobo práceneschopný, čo súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Je toho názoru, že nepriznanie uvedenej náhrady nebude pre žalovaného, ako obchodnú spoločnosť znamenať finančnú ujmu, ktorá by mu spôsobila problémy pri výkone jeho podnikateľskej činnosti.

Súd rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania podľa - vyplatené svedočné a znalečné, pretože , ktorý bol v konaní neúspešný je oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.