Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-16-2008.pdf
PDF · 77.84 KB
No categories available
21C/16/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu F. B., bytom N., N. H. XX,. občana Slovenskej republiky, proti žalovanému P.-T., s.r.o. so sídlom D. N. V., B. XXX/X,. IČO XXXXXXXX,. o neplatnosť výpovede takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že písomná dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú inicioval žalovaný písomne dňa 05.03.2008, je neplatná pre porušenie právneho vzťahu, v zásade z tých dôvodov, že musel k ukončeniu pracovného pomeru týmto spôsobom pristúpiť z toho dôvodu, že žalovaný ako jeho bývalý zamestnávateľ nezabezpečil podmienky tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu jeho života a zdravia. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 663,81 €, na ktorú mu podľa jeho názoru vznikol nárok za dobu dvoch mesiacov, teda za dobu trvania výpovednej lehoty. Žalobca mal za to, že správne mal skončiť jeho pracovný pomer výpoveďou zo strany žalovaného. K takémuto záveru došiel na tom základe, že žalovaný mal povinnosť zabezpečiť dodržiavanie poriadku na ubytovni svojich zamestnancov, ktorú povinnosť si riadne neplnil. Dôkazom je skutočnosť, že zamestnanec žalovaného A. H. žalobcu fyzicky napadol, vyhrážal sa jeho likvidáciou, ktoré konanie žalobcu priviedlo k vážnym obavám o jeho život a zdravie. Pri existencii týchto obáv si potom žalobca podľa jeho názoru nemohol riadne plniť úlohy zverované mu v rámci pracovného pomeru. Hoci žalobca na základe týchto skutkových okolností sám z vlastnej iniciatívy oznámil zamestnávateľovi, žalovanému, že končí pracovný pomer, dodatočne dospel k záveru, že správny postup zo strany žalovaného bola výpoveď.
V priebehu konania žalobca navrhol súdu, aby jeho žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že nie je schopný uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Mal za to, že sa tak nestalo jeho vinou, nakoľko príslušné inštitúcie nekonali riadne o priestupku, ktorého sa mal dopustiť zamestnanec žalovaného A. H.. Žalobca mal za to, že keď dôjde k náprave tohto nesprávneho postupu a teda k situácii, že svoje tvrdenia bude môcť dôkazne podložiť, bude dôvod domáhať sa obnovy konania.
Žalovaný sa k veci nevyjadril, nezúčastnil sa súdom nariadeného pojednávania, hoci svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 101, ods. 2 O.s.p. v konaní pokračoval aj bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav veci.
Účastníci uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 01.07.2003, žalobca ako zamestnanec, na dobu do skončenia dohodnutých prác, s pracovnou pozíciou žalobcu ako pracovníka v montáži. Dňa 21.02.2008 zaslala žalobca žalovanému písomnosť označenú ako oznámenie o rozviazaní pracovného pomeru, v ktorej uvádza, že došlo k fyzickému napadnutiu jeho osoby zo strany A. H., konkrétne dňa 19.02.2008 v zamestnaneckej ubytovni. Útočník sa k nemu správal obzvlášť agresívne a závažným spôsobom sa mu vyhrážal. Na základe týchto okolností žalobca v uvedenej písomnosti žiadal žalovaného, aby vystavil dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a pripravil ďalšie doklady súvisiace s ukončením pracovného pomeru. Dňa 19.02.2008 žalobca oznámil orgánu polície, že došlo podľa jeho názoru k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, ods. 1, písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Dňa 28.02.2008 písomne opätovne žalobca žiadal žalovaného, aby mu zaslal ukončenie pracovného pomeru a ďalšie doklady súvisiace so skončením pracovného pomeru. Upozornil žalovaného na to, že aj nesúhlasí s jeho okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce, má možnosť napadnúť ho súdnou cestou.
Dňa 05.03.2008 bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi, ako dôvod skončenia pracovného pomeru dohodou sa tu uvádza, že sa tak stalo na žiadosť zamestnanca, žalobcu, ktorý na základe nezhôd so svojim spolubývajúcim A. H. sa bojí o svoje zdravie a bezpečnosť. Dňa 05.03.2008 žalobca písomne žalovanému oznámil neplatnosť výpovede, z obsahu tohto listu vyplýva, že podľa názoru žalobcu môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie, z toho pohľadu žalobca považoval dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce za neplatnosť výpovede. Za týchto okolností teda žalobca žalovanému oznámil, že súdu podá žalobu o neplatnosť výpovede a zároveň si bude uplatňovať príslušnú finančnú náhradu za škodu, ktorá mu bola spôsobená.
Podľa § 80, písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v prvom rade v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento spravidla bude daný v prípade, ak právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia neisté. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, ktorá bola uzavretá medzi ním a žalovaným dňa 05.03.2008, je neplatná. Za dôvody neplatnosti takéhoto ukončenia pracovného pomeru v zásade považoval zrejme to, že pracovný pomer mal zaniknúť po formálnej stránke iným spôsobom, zrejme z jeho strany okamžitým zrušením pracovného pomeru, keďže zákonník práce v § 69 umožňuje, aby zamestnanec okamžite skončil pracovný pomer, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Ani z jednej z písomností, ktoré žalobca adresoval žalovanému, nevyplýva jeho záujem zotrvať v pracovnom pomere naďalej, ani jedna z písomností žalobcu žalovanému nespĺňa formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a nemožno ju teda za takýto právny úkon považovať. Naopak, v liste zo dňa 21.02.2008 žiada žalobca žalovaného, aby vypracoval dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Keďže žalovaný žalobcovi v tomto smere vyhovel a žalobca pristúpil k skončeniu pracovného pomeru dohodu podľa § 60 Zákonníka práce, súd má za to, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil týmto spôsobom a snaha žalobcu skončiť pracovný pomer sa naplnila týmto spôsobom. Podľa názoru súdu požadovaného určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru sa za týchto okolností žalobca môže domáhať len vtedy, ak preukáže na požadovanom určení naliehavý právny záujem tak, ako to predpokladá § 80, písm. c/ O.s.p.. Nejde o prípad, kedy možnosť napadnúť platnosť ukončenia pracovného pomeru predpokladá priamo vo svojich ustanoveniach Zákonník práce, kedy neexistuje nutnosť naliehavý právny záujem dokazovať.
Na základe uvedeného a tiež s prihliadnutím k želaniu žalobcu žalobu zamietnuť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Žalovaný bol v tomto prípade úspešným účastníkom, patrila by mu podľa § 142, ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a o ds. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).