Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-99-2003.pdf
PDF · 92.35 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-3C/99/2003
Rozhodnutie
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu R. R. Q., nar. XX.X.XXXX v T., bytom X I. I., B., N., A., zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov proti žalovaným 1/ Slovenská republika - Obvodný úrad v Prešove, Námestie Mieru 3, 081 92 Prešov a 2/ JUDr. D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. R. XXX/X, T., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o určenie rozsahu dedičstva, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 2/ na trovách konania sumu 1 143,83 eura na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného vo VÚB, a.s. Prešov, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 9.12.2003 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 14.5.2003 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra v Stropkove dňa 14.8.2003 pod číslom V 36/03, je neplatná.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní dňa 14.5.2003 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 14.8.2003 pod číslom V 36/03 Správou katastra v Stropkove. Žalovaný 1/ ako predávajúci predal žalovanej 2/ ako kupujúcej parc. č. KN XXX - zastavaná plocha vo výmere XXX mX , zapísanú na LV č. XXXX k. ú. Stropkov. Podľa pôvodného listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Stropkov, kde bola uvedená parcela evidovaná, bola okrem iných spoluvlastníkov vedená pod B1 a/, b/ a c/ U. Q., rod. I., ako podielová spoluvlastníčka v celkovom podiele 10/24. Z uvedeného LV vyplýva, že žalovaný 1/ si nechal zrejme osvedčiť okrem iného aj podiely po U. Q., rod. I. a to na základe žiadosti Z XXX/ XX - osvedčenie X/XX. V súčasnosti parcela č. KN
XXX - zastavaná plocha vo výmere XXX mX je zapísaná na LV č. XXXX -čiastočný k.ú. T.. Ďalej uviedol, že U. Q., rod. I. bola matkou žalobcu a zahynula počas druhej svetovej vojny. Žalobca je jediný žijúci potomok po svojej matke. Žalovaný 1/ pred osvedčením si svojho vlastníckeho práva k podielom matky žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom, pretože existencia žalobcu ako syna - dediča po U. Q., rod. I. je v Stropkove všeobecne známa, ako aj jeho pobyt a žalobca nebol oslovený žalovaným 1/. Podľa vedomostí žalobcu bol žalovaný 1/ pred prevodom upozorňovaný na nezákonný postup ako aj na skutočnosť, že žalobca ako dedič si uplatňuje svoje vlastnícke právo k podielom po jeho matke. Žalovaný 1/ toto nerešpektoval a kúpnu zmluvu uzatvoril.
V žalobe požiadal aj o vydanie predbežného opatrenia proti žalovanej 2/. Uznesením č. k. 3C/99/2003-12 zo dňa 16.1.2004 súd nariadil predbežné opatrenie v znení, že žalovaná 2/ je povinná zdržať sa stavebnej činnosti, výstavby stavby na parcele č. KN XXX-zastavaná plocha vo výmere XXX mX , vedenej na LV č. XXXX k.ú. T. do právoplatného skončenia tohto konania.
Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení v žalobe uviedol, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2003 so žalovanou 2/ postupoval v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Kúpna zmluva bola po podpísaní zmluvnými stranami odsúhlasená Ministerstvom financií SR dňa 8.7.2003.
Žalovaná 2/ v odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu uviedla, že zo žaloby zjavne vyplýva, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na jej podaní vyžadovaný v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
Písomným podaním zo dňa 2.11.2004 žalobca požiadal o zmenu petitu žaloby tak, aby súd určil, že do dedičstva po U. Q., rod. I., zomrelej dňa 11.4.1986, patrí podiel XX/XX v nehnuteľnosti parcela č. KN XXX - zastavaná plocha vo výmere XXX m2 , zapísanej na LV č. XXXX k. ú. T.. Uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, aby sa tak zosúladil právny stav zo stavom skutočným, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Súd zmenu petitu žaloby pripustil uznesením na pojednávaní dňa 2.11.2004. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že matka žalobcu nezahynula počas druhej svetovej vojny, ako to bolo uvedené v žalobe, ale zomrela dňa 11.4.1986 v Kanade.
Súd na základe prevedeného dokazovania výsluchom účastníkov konania, pripojenými spismi Okresného úradu v Stropkove a listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:
Z pripojeného spisu Okresného úradu v Stropkove súd zistil, že žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaná 2/ ako kupujúca uzatvorili dňa 21.1.2003 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol pozemok - parc. č. KN XXX, zastavaná plocha vo výmere XXX mX , v podiele XX/XX nachádzajúcej sa v k.ú. T., za kúpnu cenu XX XXX,- Sk. Z pripojeného spisu ďalej súd zistil, že s odplatným prevodom nehnuteľného majetku štátu medzi Slovenskou republikou, správcom Okresným úradom v Stropkove a D. Q. vyjadrilo súhlas Ministerstvo financií SR dňa X.X.XXXX.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že U. Q., matka žalobcu, bola do roku 2003 vedená na LV č. XXXX ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností. Spôsob, akým žalovaný 1/ mal nadobudnúť podiely po U. Q., nie je v súlade so zákonom, pretože bolo všeobecné známe, kde žije jej dedič a štát nemohol na základe tzv. osvedčenia nadobudnúť po nej podiely. Nanajvýš toto osvedčenie by bolo len právnym dôvodom na počiatok behu vydržacej lehoty pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Ak teda štát prevádzal parcelu č. KN XXX na žalovanú X/, nebol v skutočnosti jej reálnym vlastníkom a teda ani žalovaná 2/ sa nemohla stať vlastníčkou predmetnej parcely, teda kúpna zmluva je neplatná, pretože je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že vlastnícke právo štátu bolo zapísané do katastra nehnuteľností záznamom na základe osvedčenia zo dňa 14.2.2003 v rozpore s § 34 zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého prednosta okresného úradu nemal právomoc vydať takéto osvedčenie práva k nehnuteľnostiam. Toto zákonné oprávnenie, t.j. vydať osvedčenie, má len notár. Je absurdné, aby si štát sám pre seba prisvojil vlastnícke právo iného len na základe tej skutočnosti, že sa mu nepodarilo zistiť vlastníka.
Zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že štát pri nadobudnutí vlastníctva k podielu U. Kulikovej postupoval v zmysle § 135 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa hovorí, že opustené veci pripadajú do vlastníctva štátu. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu, spravuje okresný úrad, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza. Keď Okresný úrad v Stropkove zistil, že nehnuteľnosť nemá žiadneho vlastníka, vydal osvedčenie, že nehnuteľnosť patrí štátu. Osvedčenie bolo vydané pod číslom 1/2003 dňa 14.2.2003 prednostom bývalého Okresného úradu v Stropkove. Pred vydaním osvedčenia okresný úrad zisťoval pobyt osôb, ktorí sú uvedení ako spoluvlastníci parcely č. N., dostatočne preveril skutočnosti týkajúce s
a existencie, resp. pobytu osôb, ktoré by bolo možné považovať za vlastníkov. Y. príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka opustením veci vlastník hoci len mlčky vyjadruje svoju vôľu vzdať sa svojho vlastníckeho práva Nie je tu potrebný výslovný prejav vôle vlastníka. Zo všetkých okolností je zrejmé, že pôvodní vlastníci resp. ich právni nástupcovia takýto konkludentný prejav vôle urobili. O svoje vlastníctvo sa vyše 50 rokov nezaujímali, nespravovali ho, neprenajímali ho, neplatili dane. Žalobca tieto nehnuteľnosti dokonca nemal záujem vysporiadať v dedičskom konaní. Išlo tu o dlhotrvajúci stav. Zástupkyňa žalovaného 1/ poprela tiež skutočnosť, že v Meste Stropkov bolo všeobecne známe, kto je žalobca a kde momentálne žije, nakoľko žalobca sa zo Slovenska vysťahoval pred mnohými rokmi, Slovensko nenavštevuje a nežijú tu ani jeho blízki príbuzní. Žalobca nepreukázal, že upozorňoval bývalý Okresný úrad v Stropkove, že si uplatňuje nárok na predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobu zamietol.
Právny zástupca žalovanej 2/ po zistení, že právna predchodkyňa žalobcu, U. Q., rod. I. mala na spornej parcele postavený dom a tento aj s pozemkami mala v roku 1949 predať manželom P., predložil súdu ako dôkaz znalecký posudok Ing. Andreja Tarasoviča, znalca v odbore geodézia a kartografia, ktorý určil, z akej bývalej pozemkovoknižnej parcely vznikla terajšia parcela C KN XXX zapísaná v LV č. XXXX k. ú. T.. Vychádzajúc z tohto posudku navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že z posudku nepochybne vyplýva, že žalobca nemá vecnú aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby. Táto mu svedčí len k oranžovej časti prílohe č. 2 znaleckého posudku a v tejto časti zotrváva na skutočnosti, že právna predchodkyňa žalobcu opustila túto časť nehnuteľnosti. V prípade, že by súd posúdil, že nedošlo k opusteniu veci, k tejto časti by žalobcovi nesvedčila aktívna legitimácia aj z toho dôvodu, že je vysoko pravdepodobné, že U. Q. mala vôľu predať celý dvor patriaci k jej domu, predať celý majetok a manželia P. celý tento priestor kúpili v presvedčení, že ho kupujú do svojho vlastníctva a pre tento prípad vydržali túto časť spornej plochy. Poukázal na to, že po predložení tohto posudku celý spor stráca akýkoľvek hospodársky význam, nakoľko podstatou sporu je predná časť spornej plochy smerom od hlavnej cesty vyšrafovaná v prílohe č. 2 znaleckého posudku zelenou farbou, u ktorej nesvedčí vecná aktívna legitimácia žalobcu.
Zo znaleckého posudku Ing. Andreja Tarasoviča, znalca v odbore geodézia a kartografia, ktorý predložila ako listinný dôkaz žalovaná 2/, súd zistil, že znalec vypracoval posudok na určenie, z akej bývalej pozemkovoknižnej parcely vznikla terajšia parcela C KN XXX, zapísaná v LV č. XXXX k. ú. T. a následne vypracoval spätnú identifikáciu spornej parcely, podľa ktorej parcela C KN XXX vo výmere XXX m2 vznikla z mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a z malej časti X mX aj z mpč. XXX. Parcely mpč. 388 a XXX boli podľa posudku pôvodne evidované v protokole XXX PK, v roku 1926 na základe čd. XXXX/XX rozdelené na parcely mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, pričom parcely mpč. XXX/X a XXX/X boli zapísané do protokolu XXX PK, mpč. XXX/X a XXX/X do protokolu XXX PK a mpč. XXX/X a XXX/X ostali naďalej evidované ako spoločný dvor v protokole XXX PK. Pri rekonštrukcii pôvodného rozdelenia mpč parciel do stavu C KN znalec vychádzal z grafického nákresu a výkazu plôch z reálnej deľby mpč. XXX a XXX a z geodetického zákresu deľby aj s geodetickými údajmi, tzv. manuálu, ktorý obsahovala listina čd. XXXX/XX.
Z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX obce Stropkov súd zistil, že pri parcelách mpč. XXX/X a mpč. XXX/ X dňa XX.X.XXXX došlo k zmene vlastníka na základe kúpnopredajnej zmluvy z právnej predchodkyne žalobcu U. Q., rod. I. na Z. P. a jeho manželku R., rod. H..
Z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou U. I. Q., rod. I. a kupujúcimi Z. P. a jeho manželkou R. súd zistil, že právna predchodkyňa žalobcu dňa 13.4.1949 predala okrem iného aj dom a dvor parc. č. XXX/X a dom a dvor parc. č. XXX/X, domy č. XXX a XXX, všetko zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX za kúpnu cenu 80 000,- Kčs.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa
rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
T. na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení žalobu žalobcu ako nedôvodne podanú zamietol. Súd má za to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v takom rozsahu, ako ju podal. Je pravdou, že právna predchodkyňa žalobcu, jeho matka, bola pôvodne zapísaná ako vlastníčka podielu XX/XX v nehnuteľnosti parcela C KN XXX - zastavaná plocha vo výmere 208 m2 , zapísanej na LV č. XXXX k. ú. T.. Z listinného dôkazu, posudku Ing. Andreja Tarasoviča, znalca v odbore geodézia a kartografia, mal súd však za preukázané, že terajšia parcela C KN XXX vo výmere XXX mX vznikla z mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a z malej časti X m2 aj z mpč. XXX a že právna predchodkyňa žalobcu parcely mpč. XXX/X a mpč. XXX/X aj s domami predala manželom P. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 13.4.1949. Čo sa týka ostatných parciel, vychádzajúc z posudku, súd konštatuje, že žalobca by eventuálne mohol podať žalobu k určeniu rozsahu dedičstva iba k parcelám mpč. XXX/X a XXX/X - spoločný dvor. Súd poukazuje na to, že podstatou sporu je parcela mpč. XXX/X a k tejto žalobca nepreukázal súdu, že je nositeľom hmotného oprávnenia, čo znamená, že má nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Súd nevykonal znalecké dokazovanie na vyhotovenie znaleckého posudku s geometrickým plánom navrhované právnym zástupcom žalobcu, doplnenie dokazovania považoval súd za nadbytočné vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav, pričom súd musí rešpektovať zásadu hospodárnosti konania, poukazujúc pritom na skutočnosť, že žalobca nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania a tiež poukazujúc na právo účastníkov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd skúmal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, žalobca nemal aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby a preto ani nemohol mať naliehavý právny záujem a byť úspešný. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol neúspešný a úspešnej žalovanej 2/ bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia z hodnoty 1 449,91 eura, čo predstavuje do 1.1.2005 podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. za jeden úkon právnej služby odmenu 65,07 eura a príslušný paušál, za polovičný úkon podľa § 16 ods. 2 písm. c/ AT 1 odmenu 32, 54 eura a príslušný paušál, od 1.1.2005 podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby odmenu 71,37 eura a príslušný paušál, za nemeritórny úkon podľa § 14 ods. 3 T2 odmenu 17,84 eura a príslušný paušál a pri vykonaných úkonoch: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 65,07 eura, odvolanie zo dňa 26.1.2004 proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia 32,54 eura, účasť na pojednávaní dňa 21.10.2004 - 65,07 eura, účasť na pojednávaní dňa 21.4.2005 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 12.10.2006 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa
4.12.2006 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 6.9.2007 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2007 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2008 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 14.3.2008 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 22.4.2008 - 71, 37 eura, účasť na pojednávaní dňa 2.6.2008 (nemeritórny) - 17,84 eura, účasť na pojednávaní dňa 8.10.2008 - 71,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 21.5.2009 - 71,37 eura, odmena spolu bez DPH - 822,85 eura, 19% DPH -169,90 eura, odmena spolu 1 064,12 eura a režijný paušál 3 x 4,51 eura - 13,53 eura, 1 x 4,98, 2 x 5,44 -10,88 eura, 2 x 5,91 - 11,82 eura, 5 x 6,31 eura - 31,55 eura, 1 x 6,95 eura - 6,95 eura, spolu paušál - 79,71 eura, odmena advokáta spolu s režijným paušálom - 1 143,83 eura.
Povinnosť žalobcu zaplatiť prisúdené trovy právnemu zástupcovi žalovanej 2/ vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.