Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/34/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu 1/ JUDr. N. K. - Q., správca konkurznej podstaty úpadcu N. C. EKA, Snina, Pčolinská 1409, so sídlom Kotradova 5, Prešov, 2/ Z. C., bytom G., C. XXXX, právne zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK, M.R.Štefánika 171, Vranov nad Topľou, proti žalovanému MUDr. H. G., bytom G., D. 1.414,- Sk, právne zastúpený JUDr. Radomírom Bžánom, advokátom, AK, Nám. slobody 2, Humenné, o vyplatenie zisku zo združenia s prísl., o odvolaní žalobkyne v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu v Humenné zo dňa 23.10.2006 č.k. -73 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 39.133.- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy štátu vo výške 12.400,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebolo zistené, že by došlo k zániku združenia účastníkov, iba preukázateľne k narušeniu vzťahov účastníkov združenia, ktoré mali za následok nekontrolovateľné spoločné podnikanie a nemožnosť všetkých členov združenia presvedčiť sa o hospodárení združenia. Napriek tomu nemohol žalobe vyhovieť, pretože v tomto štádiu nie je možné majetkové vyporiadanie účastníkov konania, ktorí sú v súčasnosti aj členmi existujúceho združenia. Konštatoval, že vyporiadaniu zodpovedá širšie vyporiadanie účastníkov združenia, pri ktorom sa musia zohľadniť všetky aktíva aj pasíva z ich spoločnej činnosti v združení. Ak by aj existovali podmienky na vyporiadanie členov združenia, je nutné vyporiadať celý majetok, vrátane spoluvlastníckych podielov, pohľadávok i záväzkov, medzi účastníkmi združenia sa musia rozdeliť všetky príjmy a výdavky. Mal za preukázané, že žalobca v 1. rade vložil do spoločného podnikania zdravotnícku techniku, ktorú mal v prenájme od leasingovej spoločnosti a ktorá sa mala splácať príjmami dosiahnutými združením. Ide o jeho vklad do združenia, nie o podiel na majetku. Uvedená technika sa stala majetkom všetkých účastníkov združenia, disponovať s ňou mohli všetci traja. Aj majetok, ktorý bol získaný spoločným podnikaním v rámci združenia, je spoluvlastníctvom všetkých členov združenia. Ide aj o výnosy z podnikania, z ktorých sa uhrádzali splátky leasingovej spoločnosti. Účastníci konania nepopreli, že z týchto príjmov sa predmetný prenájom splácal. Problém nastal, keď žalobca v 1. rade z nepochopiteľných dôvodov hnuteľné veci tvoriace zariadenia ambulancie odniesol, čím podnikateľské aktivity združenia znemožnil. Uvedený postup je v rozpore s článkom IV. bodu 1 Zmluvy o združení, podľa ktorého účastník združenia sa musí zdržať akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie účelu združenia. Žalobca v 1. rade túto svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť porušil. Nebolo povinnosťou súdu skúmať motív jeho

konania, pretože nech ho k protiprávnemu postupu uviedli akékoľvek dôvody k porušeniu jeho základnej povinnosti došlo.

Priklonil sa pri vyhodnocovaní dôkazov k názoru právneho zástupcu žalovaného o nedôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú vyplatenia zisku zo združenia napriek tomu, že z priestorov stomatologickej ambulancie odniesli zdravotnícku techniku i napriek dohode so žalovaným. Svojím postupom činnosť združenia fakticky ochromili a pričinili sa o jeho zánik, aj keď nie v právnom slova zmysle. Nárokovanie vyplatenie zisku združenia napriek dohode o percentuálnom delení zisku i výpočtom zo strany súdom ustanovenej znalkyne nie je namieste, pretože žalobcovia si svoje nároky vynútili svojským spôsobom, ktorý nemá oporu v uzatvorenej zmluve ani v právnej úprave.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa , v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov konania potrebných na účelne uplatňovania alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zaviazal oboch žalobcov aj k náhrade trov štátu, v zmysle , ktoré vznikli vyplatením znaleckej odmeny súdnej znalkyni Ing. I. S. vo výške 12.400,- Sk z prostriedkov štátu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa v 2. rade. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť jej 276.242,50 Sk so 17,5 % z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a trovy konania, alternatívne, aby vec zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie. Poukázala na článok 3 zmluvy o združení, v zmysle ktorého prerozdeľovanie zisku združenia malo byť vykonávané raz za štvrťrok a to vždy k 10. dňu v mesiaci nasledujúceho po ukončení príslušného štvrťroka dohodnutým percentom, pre každého účastníka. Napriek tejto dohode z činnosti združenia jej a manželovi nebolo zaplatený žiaden zisk, hoci združenie bolo ziskové. Žalovaný na výzvu o vyplatenie zisku nereagoval.

Uviedla, že žalobou sa nedomáha vyporiadania nárokov zo združenia, pretože toto jestvuje, ale vyplatenia zisku, na ktorý má nárok podľa zmluvy. Ide o nárok, ktorý je samostatne žalovaný i počas existencie združenia. V tejto súvislosti poukazovala na znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. S., ktorá vyčíslila celkový zisk združenia aj jej prislúchajúcu čiastku. Žalovaný porušoval zmluvu o združení, neumožňoval ich presvedčiť sa o stave združenia, odmietal im, resp. nedovolil im nahliadnuť do účtovných dokladov prostriedkov združenia, na ich výzvy nereagoval. Bez ich vedomia kupoval veci, ktoré využíval výlučne sám a výlučne sám disponoval aj s účtami združenia, pričom nemali možnosť sa presvedčiť o nakladaní s prostriedkami na týchto účtoch. Zmluvu o združení z týchto dôvodov preto porušoval žalovaný a nie oni.

K podanému odvolaniu sa žalobca v 1. rade nevyjadril a ani žalovaný.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad v uvedených v ust. vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bol nárok žalobcov na zaplatenie 553.285,- Sk so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to k rukám hociktorého z nich. Táto zmena návrhu bola pripustená na pojednávaní dňa 13.11.2000 a domáhali sa jej na tom skutkovom základe, že žalovaný má voči ním záväzok v uvedenej výške, vyplývajúcej zo Zmluvy o združení a jej dodatku. Tvrdili, že podľa článku 3 uvedenej zmluvy malo byť prerozdelenie zisku združenia vykonávané raz za štvrtok a to k desiatemu dňu v mesiaci nasledujúceho po ukončení príslušného štvrťroka a to dohodnutým percentom pre každého účastníka. Napriek tejto dohode im nebol vyplácaný nijaký zisk hoci združenie ziskové je ku dňu podania žaloby. Pôvodne tento zisk špecifikovali v sume 300.000,-Sk, neskôr túto výšku na základe znaleckého dokazovania upravili.

Žalovaný v priebehu celého konania so žalobou nesúhlasil. Poukazoval, že práve žalobcovia mali znemožňovať a sťažovať dosiahnutie účelu združenia. Sám žalobca znemožnil činnosť združenia, pretože mal zobrať základné prostriedky slúžiace pre činnosť združenia a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby požadoval aj finančné plnenie. Naviac nepreukázali právny záujem na podaní žaloby, neuviedli na základe akého dôvodu požadujú žalovanú sumu, pretože združenie nedosiahlo zisk v takomto rozsahu. Poukazoval, že združenie nefunguje, nevie sa vyjadriť, či zaniklo, trval však na tom, že nikdy nebol naplnený účel združenia.

Prvostupňový súd právne svoje rozhodnutie zdôvodnil podľa , , , a .

Odvolací súd konštatuje, že aj napriek použitiu správnej právnej normy, prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil a jeho závery nemajú oporu v zistenom skutkovom stave. Svoje závery založil na rozporuplných konštatovaniach, keď uvádza, že združenie síce nevyvíja činnosť, ale k zániku združenia nedošlo, pričom v tomto štádiu nie je možné majetkové vyporiadanie účastníkov konania, ktorí sú členmi združenia, pretože pri vyporiadaní účastníkov združenia sa musia zohľadniť všetky aktíva i pasíva ich spoločnej činnosti v združení. Teda je nutné vyporiadať celý majetok. Uzavrel, že žalobcovia svojím konaním a postupom činnosti združenia ochromili a sami sa pričinili o jeho zánik.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania medzi sebou uzatvorili dňa 1.11.1995 Zmluvu o združení za účelom spoločnej realizácie podnikateľských aktivít v oblasti stomatologickej ambulancie a zubnej techniky, pričom si pôvodne v článku 3 vyšpecifikovali prerozdelenie zisku združenia, ktoré malo byť vykonávané raz za štvrťrok a to vždy k 10-temu dňu prvého mesiaca po ukončení príslušného štvrťroku a to pre žalovaného 5 % z čistého zisku pre žalobcu v 1. rade 35 % z čistého zisku a žalobkyňu v 2. rade 65 % z čistého zisku. Neskôr dňa 28.7.1997 vypracovali dodatok k tejto zmluve, kde sa menil článok 3 týkajúci sa rozdelenia zisku tak, že vyprodukovaný zisk v združení sa mal rozdeliť medzi účastníkov, 70 % žalovanému a 30% žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade. V bode 3 tohto článku si dohodli, že vzájomné vyporiadanie vynaložených nákladov zisku a prípadnej straty sa vykoná najneskôr do jedného mesiaca od skončenia hospodárskeho roka. Priebežne sa vzájomné vyporiadanie vykonáva štvrťročne vždy k 10.-temu dňu prvého mesiaca nasledujúceho po ukončení príslušného roka. V zmluve zo dňa 1.11.1995 sa v článku 5 dohodli, že združenie vytvárajú na dobu určitú a to 15 rokov, pričom účastníci nemôžu jednostranne vypovedať túto zmluvu po dobu 15 rokov, vystúpiť zo združenia a zrušiť združenie možno len formou vzájomnej dohody, a to k termínu odsúhlasenému spoločníkmi.

Podľa , že majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Podľa sa niekoľko osôb môže združiť, aby sa spoločne pričinil o dosiahnutie dojednaného účelu.

Ak sa vychádza z toho, že zmluva môže obsahovať rôzne práva a povinnosti medzi členmi, tak pokiaľ je v zmluve dohodnuté delenie zisku a neodporuje to zákonu, mohol by byť nárok opodstatnený. Zisk sú vlastne peniaze a tie sú majetkom združenia, teda sú v spoluvlastníctve členov.

Pri uzatváraní zmluvy o združení platí princíp zmluvnej slobody. Samotné strany zmluvy si stanovujú nielen veľkosť svojich podielov, hodnoty z poskytnutého majetku, mieru účasti na aktivitách združenia, ale je prípustné, aby si dojednali aj zvláštne pravidlá napr. vyplácania zisku z činnosti združenia.

Majetkové vyporiadanie získaného majetku sa podľa zákona prevádza až pri rozpustení združenia podľa , alebo pokiaľ dôjde k jednostrannému odchodu niektorej osoby podľa , alebo k jej smrti alebo k jej zániku. Do tejto doby však majú podľa názoru odvolacieho súdu jednotlivé osoby právo na ročné vyporiadanie zisku, resp. podielu na ňom len vtedy, ak si to stanovia zmluvou o združení.

Preto prvostupňový súd mal jednoznačne vyriešiť otázku, či združenie existuje alebo nie. V jeho rozhodnutí sú závery o tejto okolnosti rôzne, pretože na jednej strane konštatuje, že nebolo zistené, aby k zániku združenia došlo a na druhej strane konštatuje, že žalobcovia sa zapríčinili o zánik združenia. Túto otázku bolo potrebné jednoznačne ustáliť. Z dojednania v zmluve zo dňa 1.11.1995 článku 5, vyplýva, že združenie sa uzatváralo na dobu 15 rokov, pričom účastníci nemôžu zmluvu jednostranne vypovedať po túto dobu, vystúpiť zo združenia, zrušiť združenie môžu len formou vzájomnej dohody. Nateraz z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby došlo formou vzájomnej dohody k zrušeniu združenia a ani rozhodnutím súdu, preto sa javí, že združenie naďalej existuje. Táto okolnosť má podstatný vplyv na to, ktoré konkrétne ustanovenie bude potrebné aplikovať pri zániku združenia ( ) a ktoré ustanovenie pri vystúpení účastníka zo združenia alebo vylúčenia (). V prípade, že združenie existuje, samozrejme, že ani jedno z týchto ustanovení. V takomto rozsahu zistenia súdu absentujú. Až následne mohol pristúpiť k ujasneniu si základnej otázky, či nárok žalobcov je daný alebo nie. V tomto smere je potrebné rešpektovať všetky dohody účastníkov v zmluve, nemožno si ich nevšímať, pretože zákonodarca dáva účastníkom združenia zmluvnú voľnosť prostredníctvom ktorej si v zmluve dohodnú, alebo vymienia vzájomné práva a povinnosti. Tak je tomu aj v konkrétnom prípade. Zo zmluvy vyplýva, že účastníci si dohodli prerozdelenie zisku priebežne. Takéto dohodnutie neodporuje zákonu a preto bolo potrebné sa ním zaoberať. Zaiste okolnosti, na ktoré poukazoval prvostupňový súd v súvislosti so správaním sa žalobcov pri vyvíjaní činnosti združenia a ich jednotlivých krokov úzko súvisí s ust. , avšak nesplnenie povinnosti podľa tohto ustanovenia O.z., pokiaľ nie je postihnuté aj v zmluve inak, môže byť podľa okolnosti prípadu vážnym dôvodom, pre vylúčenie účastníka. V danom prípade však predmetom sporu nebola táto okolnosť. Prvostupňový súd preto prijal nesprávny právny záver.

Účastník združenia má nárok na ročné vyporiadanie podielu na zisku z činnosti združenia, ak to bolo dohodnuté. K tomu, aby takýto záver mohol súd prijať, musí nanovo vykonať dokazovanie, ustáliť, či združenie existuje alebo nie, prípadne či bolo zrušené a s poukazom na dohody v zmluve, ktoré sú pre účastníkov zmluvy záväzné, najmä jeho článku 2 zmluvy zo dňa 28.7.1997, sa vysporiada s tým, či v združení za dané obdobie bol dosahovaný zisk alebo nie. Odvolací súd už naznačil, že zisk vlastne bude predstavovať peniaze, ktoré sú alebo boli v spoluvlastníctve všetkých účastníkov, ale za tým účelom musí riadne zistiť, či ide o zisk skutočný, teda peniaze, ktoré aj boli riadne vedené na účtoch združenia. Nesprávny je právny záver súdu o nemožnosti vyporiadania zisku počas existencie združenia. Bolo nadbytočné riešiť otázku, či dožadovanie sa vyplatenia zisku zo združenia zo strany žalobcov, vzhľadom na ich správanie je namieste alebo nie. Podstatou bolo zistenie, či takúto možnosť si dohodli v zmluve alebo nie, v akom rozsahu, za akých podmienok, prečo sa nerealizovala a či skutočne aj združenie zisk za dané obdobie vykazovalo alebo nie. Právny záver súdu o tom, že žalobcovia si svoje nároky vynútili svojským spôsobom, bližšie neozrejmil a právne nevyhodnotil s poukazom na príslušnú právnu normu, rovnako tak aj konštatovanie, že vyplatenie zisku nie je namieste, aj napriek výpočtom súdnej znalkyne, Odvolací súd nevylučuje aj takúto úvahu súdu, avšak musí mať svoje opodstatnenie aj v správnom použití právneho predpisu, pretože ustanovenie § od 829 až 841 takúto možnosť neupravujú.

Žalobcovia odvodzovali svoj nárok so Zmluvy o združení, nepreukazovali okolnosti umožňujúce iné posúdenie.

So zreteľom na uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa a s ním súvisiaci výrok o trovách konania zrušil, podľa § 221 ods. 1 písm. h., O. s. p a vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.