Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-451-2016.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/451/2016
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, právne zastúpený Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX, o vymoženie 1.605,85 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa svojím návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.04.2016, doručený súdnemu exekútorovi dňa 28.04.2016, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 1.605,85 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu – Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nové Zámky dňa 18.11.2014 sp.zn. 5Ro/268/2014-29, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľným dňa 13.01.2015.
2. Dňa 20.05.2016 súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Moskovská 18 (ďalej len „exekútor“). Predmetné poverenie bolo exekútorovi doručené dňa 10.08.2016.
3. Podaním doručeným súdu dňa 24.07.2019 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na podklade nespôsobilého exekučného titulu v nesúlade s unijným a právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko exekučný titul vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný v návrhu podrobne rozpísal dôvody, pre ktoré má za to, že mu ako účastníkovi bola súdom odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď na pojednávanú vec neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a nezistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky a vydal predmetný exekučný titul.
4. Exekútor predložil súdu dňa 25.07.2019 návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň svoje vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že exekučné konanie bolo začaté oprávnene a exekučný súd skúmal otázku zákonnosti exekučného titulu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď ho dňa 20.05.2016 poveril vykonaním exekúcie. Zároveň poukázal na skutočnosť, že exekučný súd je viazaný exekučným titulom a nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda sa zaoberať správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a taktiež nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného. Exekútor návrh povinného poslal spolu so žiadosťou o vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného. S poukazom na uvedené skutočnosti exekútor požiadal, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako neopodstatnený zamietol. Exekútor k vyjadreniu priložil fotokópiu Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 30.08.2016.
5. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na n) neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
10. Exekučný súd si preštudoval spisový materiál a mal preukázané, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nové Zámky sp.zn. 5Ro/268/2014-29 zo dňa 18.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.01.2015. Exekučnému súdu bola dňa 11.05.2016 doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie poukazujúci na uvedený exekučný titul. Súd po ich preskúmaní poveril dňa 20.05.2016 vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktoré poverenie mu bolo doručené dňa 10.08.2016. Exekútor pristúpil dňa 30.08.2016 k vydaniu Upovedomenia o začatí exekúcie EX 1074/2016. Predné upovedomenie si povinný prevzal dňa 07.11.2016, pričom na uvedené upovedomenie žiadnym spôsobom nereagoval a v zákonnej lehote námietky proti exekúcii nepodal. Dňa 24.07.2019 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodov už vyššie uvedených.
11. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.01.2015, nakoľko voči nemu nebol podaný odpor. Exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, na základe ktorého dňa 11.05.2016 doručil exekútor na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia, ktoré mu bolo udelené dňa 20.05.2016. Povinný mal právo v základnom konaní namietať všetky ním uvádzané skutočnosti v návrhu na zastavenie exekúcie. Exekúcia prebieha od roku 2016, pričom upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal ešte dňa 07.11.2016, vzhľadom na uvedené, exekučný súd skutočnosti obsiahnuté v návrhu povinného na zastavenie exekúcie považuje za účelové. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie do dnešného dňa nevyjadril.
12. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu oprávneným na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľný exekučný titul – už citovaný platobný rozkaz, ako následok nesplnenia si povinnosti povinným vyplývajúci z exekučného titulu. Exekučný súd v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom je vykonateľné, t.j. či ide o rozhodnutie vykonateľné po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z pohľadu obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práva a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), čo bolo splnené. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu. Vychádzajúc z obsahu podania povinného, tento neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by bolo exekúciu možné zastaviť podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Predmetný platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný a exekučný súd už žiadnym spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Povinný mala možnosť brániť sa v základnom konaní. Povinný neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, neuviedol žiadne okolnosti, pre ktoré by súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Exekučný súd zdôrazňuje, že v exekučnom konaní je možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči povinnému, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Po tom, čo je exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie, môže začať realizovať vlastnú exekučnú činnosť a zisťovanie majetkových pomerov povinného. Úlohou exekútora je postarať sa o vykonanie exekúcie a to postupom podľa ustanovení Exekučného poriadku. V predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka oprávneného priznaná vyššie citovaným platobným rozkazom, nakoľko povinný dobrovoľne nepristúpil k splneniu svojho záväzku. Podľa názoru súdu, v prípade, ak je povinný s postupom exekútora nespokojný má právo podať sťažnosť na nadriadený orgán exekútora. O prebiehajúcej exekúcii mal povinný vedomosť niekoľko rokov, nakoľko Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 07.11.2016 a nevyužil v zákonnej lehote možnosť namietať vedenie exekúcie.
13. Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť ako neopodstatnený, nakoľko nevzhliadol existenciu žiadneho zo zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.
14. Záverom súd dáva do pozornosti, že nakoľko dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prípade, ak je ho možné na danú vec aplikovať, je potrebné ďalej pokračovať zákonným postupom uvedeným v tomto predpise.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1, 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§ 369 ods. 3 C.s.p.) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369 ods. 4 C.s.p.)