Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/71/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľky: H.. R. E. - Z., L. B. XX, Bratislava proti odporcovi: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 313 350 04, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosť dražby, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2008 domáhala, aby súd určil neplatnosť záložnej a mandátnej zmluvy uzavretej dňa 15.11.2005 medzi odporcom a navrhovateľkou predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti: bytu č. XX na 3 poschodí v bytovom dome na ulici B. XX Y. L., o výmere cca XXX H., so súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX pre obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, kat. územie Staré Mesto (Ďalej len "nehnuteľnosť"). Zároveň sa domáhala, aby súd zakázal odporcovi ako záložnému veriteľovi nakladať s predmetom dražby a uložil mu povinnosť upustiť od vykonávania dražby.

Podaním zo dňa 15.5.2009 navrhla súdu pripustiť zmenu žalobného návrhu tak, že žiadala, aby súd určil neplatnosť záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť a neplatnosť dražby, ktorou bolo realizované záložné právo z vyššie uvedenej záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy. Súd zmenu žalobného petitu pripustil uznesením na pojednávaní dňa 1.6.2009.

Navrhovateľka žalobný návrh odôvodnila tým, že z právnych úkonov záložnej a mandátnej zmluvy spísaných na jednej listine nevyplýva, že osoba, ktorá túto listinu podpísala, konala za navrhovateľku. Z takéhoto konania navrhovateľka nie je viazaná, a teda predmetná záložná zmluva a mandátna zmluva je voči navrhovateľke neplatná. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 17.9.2004 nie je poznateľné, akej konkrétnej veci sa toto plnomocenstvo týka (vyvoláva pochybnosti o predmete plnomocenstva). Plnomocenstvo je neurčité, trpí nedostatkom náležitosti slobodného a vážneho prejavu vôle a teda je podľa ex lege neplatné. Pokiaľ ide o plnomocenstvo zo dňa 1.3.2005, toto nebolo použité na uzatváranie úverových zmlúv, pričom sa výslovne vzťahovalo len na byt na Zámockej č. 16, ktorý nie je predmetom tohto sporu.

Navrhovateľka ďalej dôvodila, že peňažný záväzok je nevyplateným, a teda stáva sa dlhom okamihom jeho splatnosti a trvá až po okamih jeho zániku. Pretože notárske zápisnice o uznaní dlhu boli podpísané pred skutočným poskytnutím úverových prostriedkov zo strany odporcu a pred splatnosťou jednotlivých

splátok, nedošlo k platnému uznaniu dlhu. Notárske zápisnice sú teda neplatnými právnymi úkonmi, pre ich neplatnosť nie sú exekučnými titulmi a pre neplatnosť exekučných titulov predmetná dražba je ex lege neplatná. Dražba je neplatná aj z dôvodu, že právne úkony dražby vrátane notárskych zápisníc a návrhu na vklad vlastníckeho práva pre spoločnosť Vamex, a.s. Košice (vydražiteľ) do katastra nehnuteľnosti boli robené po dni 16.4.2008, teda po dni právoplatnosti predbežného opatrenia (sp. zn. ) , ktorým súd zakázal odporcovi v nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou.

Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť, poukazujúc na to, že na základe žiadosti o úver s nehnuteľným alebo hnuteľným zabezpečením boli dňa 21.11.2005 uzatvorené medzi odporcom ako bankou a navrhovateľkou ako klientom:

- zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX na poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 5.000.000,-Sk, na základe ktorej bola navrhovateľka povinná vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 35.000,-Sk a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 24.125,-Sk a

- zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX na poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 1.776.000,-Sk, na základe ktorej bola navrhovateľka povinná vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 12.432,-Sk a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 8.570,-Sk.

Odporca uzavrel obe Zmluvy s navrhovateľkou na základe plnomocenstva zo dňa 17.9.2004, ktoré udelila navrhovateľka svojej sestre (splnomocnencovi) K. Š.. Podpisy splnomocniteľa - navrhovateľky aj splnomocnenca na plnomocenstve boli overené notárkou. Navrhovateľka ďalej splnomocnila svoju sestru plnomocenstvom udeleným dňa 18.3.2005 na zastupovanie, podpisovanie a na všetky právne úkony vo veci schválenia a pridelenia úveru ohľadne bytu na B. N..

Na zabezpečenie oboch pohľadávok uzatvoril odporca s navrhovateľkou záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec a mandátnu zmluvu dňa 21.11.2005, pričom si odporca ako záložný veriteľ toto zmluvou zabezpečil uspokojenie svojich pohľadávok a príslušenstva na celú výškou poskytnutých medziúverov. Záložnú zmluvu na základe vyššieuvedených splnomocnení podpísala K. Š.. Správa kastra povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností dňa 30.1.2006 pod č. Y. XXXX/XX. Právne účinky vkladu nastali dňa 30.1.2006. Odporca uvádza, že na poskytnutie úverov v tak vysokej čiastke, v zmysle platných interných predpisov, požaduje vždy zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť, na kúpu alebo rekonštrukciu ktorej sa úver poskytuje.

Na notárskom úrade notárky JUDr. Vyskokovej boli dňa 9.12.2005 spísané notárske zápisnice č. N 300/05, a N 301/05, NZ 62256/05. Notárske zápisnice boli spísané s K. Š., ktorá na základe plnomocenstva uskutočnila za navrhovateľku vyhlásenie o uznaní dlhu a o súhlase dlžníka s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Pretože navrhovateľka splnila všetky podmienky a predložila všetky potrebné doklady pre poskytnutie medziúverov, vrátane listov vlastníctva s vyznačenou ťarchou v prospech odporcu, banka oba úvery poskytla dňa 27.2. 2006 na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP, a.s., ktorého vlastníčkou je navrhovateľka.

Navrhovateľka v zmysle zmluvne dojednaných podmienok uhradila po poskytnutí oboch úverov len tri vklady a tri splátky. Z dôvodu omeškania v splácaní, s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo s dvoma po sebe nasledujúcimi splátkami, čo odporca považuje za podstatné porušenie zmluvne dojednaných podmienok, odstúpil odporca dňa 1.2.2007 od oboch úverových zmlúv a žiadal vrátiť poskytnuté úverové prostriedky v 7 dňovej lehote.

Z dôvodu, že navrhovateľka finančné prostriedky v stanovenej lehote nevrátila, pristúpil odporca k výkonu záložného práva - oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 27.4.2007, v súlade s ma ods. 2 .

Pretože navrhovateľka na oznámenie nijakým spôsobom nereagovala, nereagovala ani jej splnomocnená zástupkyňa, navrhol odporca návrhom záložného veriteľa na vykonanie dražby predajom nehnuteľnosti zo dňa 13.7.2007 spoločnosti LICITOR group, a.s. predaj založenej nehnuteľnosti v súlade so o dobrovoľných dražbách.

Dňa 20.12.2007 sa uskutočnila prvá dražba založenej nehnuteľnosti. Dražba nebola úspešná, nezúčastnil sa na nej žiadny záujemca. V tomto čase sa do sídla odporcu dostavila osobne navrhovateľka. Uskutočnilo sa niekoľko osobných rokovaní medzi zástupcami odporcu a navrhovateľkou. Na základe týchto rokovaní odvolala navrhovateľka svoje plnomocenstvo. Ktoré udelila sestre K. Š. a ďalej požiadala písomne odporcu o poskytnutie časového priestoru na usporiadanie celej vzniknutej situácie. Odporca jej návrhu vyhovel, v zmysle ústnej dohody jej poskytol časový priestor v trvaní dvoch mesiacov na vysporiadanie pohľadávok tak, aby nebolo nutné pristúpiť k ďalšiemu kolu dražby a navyšovať tak trovy a náklady spojené s uskutočňovaním dražby. Pretože navrhovateľka pohľadávky odporcu v poskytnutej dodatočnej lehote neuhradila, nenavrhla odporcovi žiadne riešenie, ktorým by pohľadávky uspokojila, pristúpil odporca k ďalšiemu kolu dražby, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.2.2008.

Dňa 10.3.2008 bolo odporcovi doručené predbežné opatrenie sp. zn. - 32 zo dňa 4.3.2008, ktorým súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom uplatniť realizáciu záložného práva. Následne dňa 2.5.2008 podala navrhovateľka návrh vo veci samej.

Odporca na záver uviedol, že navrhovateľka považuje za platné a nijakým spôsobom nespochybňuje obe úverové zmluvy, ktoré boli uzatvorené v jej mene splnomocnenou sestrou - K. Š. na základe toho istého plnomocenstva ako Záložná zmluva, plnomocenstvo, ktoré navrhovateľka udelila svojej sestre nenamietala notárka JUDr. Vyskoková, ktorá spisovala notárske zápisnice ako exekučné tituly, plnomocenstvo nespochybnila a nenamietala ani Správa kastra a povolila vklad záložného práva do kastra nehnuteľností, počas osobných rokovaní a rovnako ani v písomnej korešpondencii nespochybnila sama navrhovateľka toto plnomocenstvo, dodatočné odvolanie plnomocenstva navrhovateľkou nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť zmluvných vzťahov, ktoré boli uzatvorené na jej základe.

Pretože navrhovateľka nenamieta existenciu hlavného (úverového) vzťahu, namieta len existenciu a pravosť záložnej zmluvy, pričom ako úverové tak aj záložnú zmluvu podpisovala jedna a tá istá osoba splnomocnená navrhovateľkou, finančné prostriedky boli v zmysle zmluvne dojednaných podmienok odporcom navrhovateľke poskytnuté, odporca sa domnieva, že žaloba zo strany navrhovateľky je podaná čisto účelovo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi - žalobným návrhom, LV č. XXXX, XXXX, Záložnou zmluvou na nehnuteľnú vec a Mandátnou zmluvou, Zmluvami o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Plnomocenstvom zo dňa 17.9.2004, plnomocenstvom zo dňa 1.3.2005, uznesením o nariadení predbežného opatrenia sp. zn. , notárskou zápisnicou N 301/05, N 300/05, odstúpením od zmlúv, zrušením plnomocenstva, žiadosťou o podanie vysvetlenia zo dňa 21.12.2007, žiadosťou o urovnanie sporu zo dňa 21.12.2007, rozhodnutím správy katastra, oznámením o vykonaní dražby, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 21.11.2005 navrhovateľka, v zastúpení svojou sestrou K. Š., ako klient a odporca ako banka uzavreli:

- zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX na poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 5.000.000,-Sk, na základe ktorej bola navrhovateľka povinná vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 35.000,-Sk a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesqačnými splátkami vo výške 24.125,-Sk a

- zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX na poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 1.776.000,-Sk, na základe ktorej bola navrhovateľka povinná vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 12.432,-Sk a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 8.570,-Sk.

Odporca uzavrel obe Zmluvy s navrhovateľkou na základe plnomocenstva zo dňa 17.9.2004, ktoré udelila navrhovateľka svojej sestre (splnomocnencovi) K. Š.Y.. V predmetnom plnomocenstve sa konštatuje, že splnomocniteľ (navrhovateľka) týmto splnomocňuje splnomocnenca (K. Š. - sestru navrhovateľky), aby ju zastupovala v celom rozsahu práv a povinností, teda, aby ju zastupovala vo všetkých právnych a iných veciach, aby vykonávala všetky právne úkony, písomné právne úkony v jej mene podpisovala, prijímala, jej doručované písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uznávala uplatnené návrhy, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky, vzdávala sa ich, vymáhala nároky, plnenie nárokov, prijímala plnenie, podpisovala za ňu a to všetko aj vtedy, ak je podľa platných právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto plnomocenstvo bolo udelené v rovine hmotnoprávnej, procesnoprávnej i všeobecnej v rozsahu , , a ďalších právnych predpisov na dobu neurčitú. Podpisy splnomocniteľa - navrhovateľky aj splnomocnenca na plnomocenstve boli overené notárkou JUDr. Evou Vyskokovou. Toto plnomocenstvo bolo navrhovateľkou odvolané až dňa 21.12.2007. Z obsahu oboch úverových zmlúv vyplýva, že sestra navrhovateľky zmluvy podpisovala za navrhovateľku na základe splnomocnenia, dňa 21.11.2005.

Navrhovateľka uzavretie plnomocenstva zo dňa 17.9.2004 nepoprela, pričom sama vo svojom liste adresovanom svojej sestre zo dňa 21.12. 2007 uviedla, že sestre toto plnomocenstvo udelila, pričom medzi ňou a sestrou bolo ústne dohodnuté, že každý úkon, ktorý v jej mene uskutoční, najskôr bude s navrhovateľkou konzultovať. Takáto dohoda medzi navrhovateľkou a jej sestrou nespôsobuje neplatnosť právnych úkonov uskutočnených na základe plnomocenstva zo dňa 17.9.2004.

Navrhovateľka ďalej splnomocnila svoju sestru K. Š. plnomocenstvom udeleným dňa 18.3.2005 na zastupovanie, podpisovanie a na všetky právne úkony vo veci schválenia a pridelenia úveru ohľadne bytu na B. N., ktorého je navrhovateľka vlastníčkou. Konkrétne išlo o byt na B. N. Č.. XX Y. L.. Toto plnomocenstvo z dôvodu, že sa týkalo zastúpenia v právnych úkonoch týkajúcich sa výlučne bytu na B. Č.. XX (predmetom sporu je však byt, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľky nachádzajúci sa na B. Č.. XX) je z hľadiska tohto sporu irelevantné.

Na zabezpečenie oboch pohľadávok vyplývajúcich zo Zmlúv o poskytnutí medziúveru a stavebného úveru uzatvoril odporca s navrhovateľkou záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec a mandátnu zmluvu dňa 21.11.2005, pričom si odporca ako záložný veriteľ toto zmluvou zabezpečil uspokojenie svojich pohľadávok a príslušenstva na celú výškou poskytnutých medziúverov. Záložnú zmluvu na základe splnomocnenia zo dňa 17.9.2004 podpísala K. Š., sestra navrhovateľky. Správa katastra povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností dňa 30.1.2006 pod č. Y. XXXX/XX. Právne účinky vkladu nastali dňa 30.1.2006.

Je síce pravdou, že záložná zmluva na nehnuteľnú vec a mandátna zmluva neobsahuje výslovne údaj o tom, že ju sestra navrhovateľky podpisovala na základe splnomocnenia, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako úverové zmluvy (dňa 21.11.2005), pričom v tom čase bola sestra navrhovateľky splnomocnená vykonávať všetky právne úkony v mene navrhovateľky na základe plnomocenstva zo dňa 17.9.2004 (ktoré nebolo v tom čase odvolané), a nikdy nebola spochybnená skutočnosť, že podpis na zmluve patrí K. Š.Y., mal súd za to, že K. Š. bola oprávnená záložnú zmluvu v mene navrhovateľky uzavrieť s účinkami zaväzujúcimi priamo zastúpenú navrhovateľku. Sama navrhovateľka v liste zo dňa 21.12.2007 adresovanom odporcovi uvádza, že na vybavovanie všetkých náležitostí spojených s poskytnutím finančných prostriedkov od odporcu bola poverená na základe splnomocnenia jej sestra K. Š., nakoľko navrhovateľka žije dlhodobo mimo SR. Súd mal za to, že pri podpisovaní záložnej zmluvy K. Š. konala za navrhovateľku na základe plnomocenstva zo dňa 17.9.2004.

Na notárskom úrade notárky JUDr. Vyskokovej boli dňa 9.12.2005 spísané notárske zápisnice č. N 300/05, a N 301/05, NZ 62256/05. Notárske zápisnice boli spísané s K. Š., ktorá na základe plnomocenstva uskutočnila za navrhovateľku vyhlásenie o uznaní dlhu a o súhlase dlžníka s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odporca oba úvery poskytol dňa 27. 2. 2006 na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP, a.s., ktorého vlastníčkou je navrhovateľka. Číslo účtu na ktorý bol odporca povinný zaslať úverové prostriedky

je uvedené aj v samotných zmluvách. Tvrdenie navrhovateľky, že jej úverové prostriedky odporcom neboli poskytnuté, a ak áno, nech túto skutočnosť odporca preukáže, súd považoval za účelové, nakoľko opak vyplýva z korešpondencie medzi navrhovateľkou a jej sestrou a z korešpondencie medzi navrhovateľkou a odporcom. Sama navrhovateľka žiadala svoju sestru listom zo dňa 21.12.2007 o podanie vysvetlenia prečo uskutočnila prevod sumy 2.593.429,-Sk z jej účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech účtu č. XXXXXXXXX/XXXX a komu tento účet patrí, v liste navrhovateľky zo dňa 21.12.2007 adresovanom odporcovi, sama navrhovateľka uznáva, že má neuhradené splátky voči odporcovi, hoci ich zo zahraničia zasielala osobe poverenej hradiť ich v jej mene, sama navrhovateľka ďalej uvádza, že hľadá možnosti a spôsoby ako svoje podlžnosti voči odporcovi vyrovná (pričom uvádza, že má viacerých potenciálnych kupcov na jej byt), sama navrhovateľka v liste uviedla, že na vybavovanie všetkých náležitostí spojených s poskytnutím finančných prostriedkov od odporcu bola poverená na základe splnomocnenia jej sestra K. Š., nakoľko navrhovateľka žije dlhodobo mimo SR. Všetky tieto skutočnosti nepochybne nasvedčujú pravdivosti tvrdenia odporcu, že navrhovateľke na jej účet vedený v SLSP, a.s. skutočne úverové prostriedky zaslané boli. . Navrhovateľka uhradila po poskytnutí oboch úverov len tri vklady a tri splátky. Z dôvodu omeškania v splácaní, s dvoma po sebe nasledujúcimi splátkami, odporca v súlade s čl. VI. a VII. Úverovej zmluvy odstúpil dňa 1.2.2007 od oboch úverových zmlúv (doručené dňa 13.2.2007) a žiadal vrátiť poskytnuté úverové prostriedky v 7 dňovej lehote.

Navrhovateľka finančné prostriedky v stanovenej lehote nevrátila. Na to odporca pristúpil k výkonu záložného práva - viď oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 27.4.2007. Odporca ako záložný veriteľ navrhol vykonanie dražby predajom založenej nehnuteľnosti návrhom zo dňa 13.7.2007 spoločnosťou LICITOR group, a.s. v súlade so o dobrovoľných dražbách.

Dňa 20.12.2007 sa uskutočnila prvá dražba založenej nehnuteľnosti. Dražba nebola úspešná, nezúčastnil sa na nej žiadny záujemca. V tomto čase sa do sídla odporcu dostavila osobne navrhovateľka. Uskutočnilo sa niekoľko osobných rokovaní medzi zástupcami odporcu a navrhovateľkou. Na základe týchto rokovaní odvolala navrhovateľka svoje plnomocenstvo (viď list zo dňa 21.12.2007 označený ako zrušenie plnomocenstva), ktoré udelila sestre K. Š. a ďalej požiadala písomne odporcu o poskytnutie časového priestoru na usporiadanie celej vzniknutej situácie. Odporca jej poskytol časový priestor v trvaní dvoch mesiacov na vysporiadanie pohľadávok. Navrhovateľka pohľadávky odporcu v poskytnutej dodatočnej lehote neuhradila, preto pristúpil odporca k ďalšiemu kolu dražby, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.2.2008. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že vlastníkom bytu č. 19 na Zámockej ulici č. 14 je spoločnosť VAMEX, a.s. Košice, pričom titulom jeho nadobudnutia je notárska zápisnica o vykonaní dražby N 354/2008 NZ 26672/2008 NCR1s 26528/2008 zo dňa 23.6.2008.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že tak zmluvy o poskytnutí mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru ako i záložnú zmluvu a mandátnu zmluvu v mene navrhovateľky podpísala jej sestra K. Š. na základe plnomocenstva zo dňa 17.9.2004. Na základe splnenia podmienok uvedených v zmluvách o mimoriadnom medziúvere (podpis zmluvy o medziúvere, zabezpečenie úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti, vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou vo forme notárskych zápisníc) odporca poskytol na bankový účet patriaci navrhovateľke sumu zodpovedajúcu výške úverových prostriedkov. Navrhovateľka úverové prostriedky riadne nesplácala (dostala sa do omeškania s platením dvoch po sebe nasledujúcich splátok), preto odporca pristúpil k zrušeniu úverového vzťahu založeného medzi účastníkmi formou odstúpenia od úverových zmlúv, ktoré bolo druhej strane riadne doručené, a vyvolalo zánik zmluvného vzťahu od počiatku. V dôsledku zabezpečenia úverových prostriedkov odporca pristúpil k realizácii záložného práva formou predaja založenej nehnuteľnosti na dražbe, na základe ktorej vlastnícke právo k založenej nehnuteľnosti nadobudla spoločnosť VAMEX, a.s. Košice.

Medzi účastníkmi ako sporná vyvstala otázka, či možno plnomocenstvo zo dňa 17.9.2004 považovať za platný právny úkon, za úkon oprávňujúci sestru navrhovateľky konať v jej mene, ako aj otázka, či možno dražbu považovať za platnú, keďže bola uskutočnená potom, čo súd predbežným opatrením zakázal odporcovi nakladať s predmetom zálohu. Preto sa súd v ďalšom zaoberal právnym posúdením týchto otázok.

Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa Plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolal.

Podľa Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd, pokiaľ ide o časť žalobného petitu, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy, sa (vzhľadom na charakter žalobu ako žaloby určovacej) zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Súd mal za to, že v danom prípade nie je u navrhovateľky daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy, nakoľko správny orgán (príslušná správa katastra) nemôže iba na základe výroku súdu, ktorým by tento určil neplatnosť/platnosť právneho úkonu (záložnej zmluvy) vykonať záznam o vzniku resp. zániku samotného záložného práva, ako takého, v príslušnej evidencii nehnuteľností, pretože obsahom takéhoto výroku súdu, ktorým by bola určená iba neplatnosť/platnosť záložnej zmluvy, by nebolo rozhodnuté o samotnej existencii záložného práva (existencii právneho vzťahu), ktoré bolo vložené do katastra nehnuteľnosti. Určenie neplatnosti/platnosti záložnej zmluvy je v danej veci iba predbežnou otázkou k existencii záložného práva ako takého, pretože tu nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle na určení neplatnosti/platnosti záložnej zmluvy. Iba rozhodnutie súdu o tom, či záložné právo vzniklo alebo nevzniklo resp. iba určenie o tom, či určití nehnuteľnosť je alebo nie je zaťažená záložným právom je spôsobilým podkladom na zápis záložného práva do katastra nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že v prvej časti žalobného petitu nie je daný naliehavý právny záujem na určení, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu.

Napriek vyššie uvedenému sa súd zaoberal otázkou platnosti/neplatnosti plnomocenstva, zo dňa 17.9.2004, ktoré navrhovateľka udelila svoje sestre, ktorá následne v jej mene podpísala obe úverové zmluvy ako aj záložnú a mandátnu zmluvu.

Občianskoprávna úprava zastúpenia umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca. Úprava zastúpenia sleduje jednak sociálne záujmy tých, ktorí musia byť zastúpení, pretože sami nie sú spôsobilí na právne úkony, a jednak záujmy osôb, ktoré síce spôsobilosť na právne úkony majú, avšak z určitých dôvodov právny úkon, resp. úkony neurobia samy, ale sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom (splnomocnencom).

II. Podľa právnych účinkov zastúpenia pre zastúpeného rozlišujeme:

1. nepriame zastúpenie (tzv. náhradníctvo), pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle, vo svojom mene a na cudzí účet; v dôsledku tejto skutočnosti nadobúda práva a povinnosti nepriamy zástupca (náhradník), ktorý má podľa zmluvy so zastúpeným povinnosť previesť nadobudnuté práva na zastúpeného,

2. priame zastúpenie, pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného; v dôsledku toho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Pri priamom zastúpení teda právny úkon robí zástupca, ale účinky z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému.

V danom prípade sestra navrhovateľky konala na základe plnomocenstva, pri ktorom vo vzťahu k odporcovi uskutočňovala svoje vlastné vyhlásenie vôle a to v mene a na účet navrhovateľky, v dôsledku čoho vznikali práva a povinnosti priamo navrhovateľke, v danom prípade teda išlo o priame zastúpenie.

Fyzická i právnická osoba sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak na tento účel udelia plnomocenstvo, aby za nich tieto osoby robili právne úkony. V záujme právnej istoty musí byť v plnomocenstve vždy uvedený rozsah oprávnenia zástupcu.

Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného.

Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje, rozlišujeme:

1. všeobecné (generálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu na všetky právne úkony a 2. osobitné (špeciálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu konať v rozsahu a) iba jedného právneho úkonu, b) určitého druhu právnych úkonov.

Z hľadiska rozsahu oprávnenia daného zástupcovi v plnomocenstve rozoznávame plnomocenstvo:

1. neobmedzené, ktoré ponecháva voľnosť konania zástupcovi, 2. obmedzené, ktoré presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu.

Podľa § 32 ods. 2 pokyny dané zástupcovi, ktoré nie sú obsiahnuté v plnomocenstve, nemajú vplyv na právne účinky konania, iba ak by boli známe osobám, voči ktorým zástupca konal. Takýto postoj je úplne odôvodnený požiadavkou právnej istoty tretích osôb, aby sa právne dôsledky vyplývajúce zo zastupovania na základe plnomocenstva neviazali na pokyny, ktoré nie sú obsiahnuté v plnomocenstve.

Z obsahu plnomocenstva zo dňa 17.9.2004 vyplýva, že navrhovateľka týmto splnomocnila svoju sestru K. Š., aby ju zastupovala v celom rozsahu práv a povinností, teda, aby ju zastupovala vo všetkých právnych a iných veciach, aby vykonávala všetky právne úkony, písomné právne úkony v jej mene podpisovala, prijímala, jej doručované písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uznávala uplatnené návrhy, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky, vzdávala sa ich, vymáhala nároky, plnenie nárokov, prijímala plnenie, podpisovala za ňu a to všetko aj vtedy, ak je podľa platných právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto plnomocenstvo bolo udelené v rovine hmotnoprávnej, procesnoprávnej i všeobecnej v rozsahu , , a ďalších právnych predpisov na dobu neurčitú.

Písomná forma plnomocenstva nie je všeobecne predpísaná. Podľa § 31 ods. 4 sa písomná forma plnomocenstva vyžaduje v prípade

1. všeobecného (generálneho) plnomocenstva, alebo 2. ak sa vyžaduje, aby sa právny úkon, ktorého sa plnomocenstvo týka, uskutočnil v písomnej forme.

Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne, určito a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky.

Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu (poručiteľ urobí závet v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti). Iný prístup k zrozumiteľnosti právneho úkonu by mohol vyvolať značnú právnu neistotu, ak by konajúci musel vždy dbať na to, aby adresát v úplnosti pochopil všetky slová uvedené v prejave.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého dátumu. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú totiž úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej na určitú dobu. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu.

Súd má za to, že plnomocenstvo zo dňa 17.9.2004 z hľadiska vyššie uvádzaného delenia možno považovať za plnomocenstvo všeobecné (generálne) a neobmedzené, ktoré bolo urobené v predpísanej forme, a z ktorého je zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu. Zároveň toto plnomocenstvo spĺňa všetky náležitosti pre platnosť jednostranného právneho úkonu, pokiaľ ide o jeho zrozumiteľnosť a určitosť. Z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že navrhovateľka (vzhľadom na jej dlhodobý pobyt mimo územia SR) splnomocnila svoju sestru na vykonávanie všetkých právnych úkonov (vrátane písomných úkonov) v jej mene, tak v rovine hmotnoprávnej ako i procesnej, teda aj na uzatváranie úverových zmlúv a s nimi spojeným uzatváraním príslušných zabezpečovacích úkonov (teda aj k podpisu záložnej zmluvy a pod.). Plnomocenstvo je napísané výrazovými prostriedkami, ktoré boli odporcovi jasné, zrozumiteľné, pričom u neho nevyvolávali pochybnosti o ich obsahu. Rovnako samotný text plnomocenstva si neprotirečí, je vnútorne harmonický, preto niet dôvodu ho považovať za neurčitý.

Vzhľadom na uvedené súd plnomocenstvo zo dňa 17.9.2004 považoval za platný právny úkon, oprávňujúci sestru navrhovateľky konať v jej mene, podpisovať zmluvy a zaväzovať na práva a povinnosti priamo navrhovateľku, ktoré pre ňu z uzavretých zmlúv vyplývajú.

V druhej časti žalobného návrhu sa súd zaoberal otázkou platnosti dražby, ktorou bolo realizované záložné právo na vyššie špecifikované nehnuteľnosti. V tomto smere sa súd v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu v spore a dodržaním preklúzívnej lehoty na podanie žaloby. Bez splnenia týchto podmienok nemožno žalobnému návrhu priznať úspech, aj keby inak boli splnené podmienky neplatnosti dražby.

Podľa o dobrovoľných dražbách (účinného v čase konania dražby) účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa o dobrovoľných dražbách dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

Podľa o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len ""), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby.

Podľa o dobrovoľných dražbách, príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby,

Podľa o dobrovoľných dražbách vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep.

Podľa o dobrovoľných dražbách udelením príklepu je dražba ukončená.

Podľa o dobrovoľných dražbách ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu.

Podľa o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

Podľa o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa o dobrovoľných dražbách ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

Podľa ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

Podľa ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie ([§ 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách]. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby [§ 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách]. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby,

ktorému bol udelený príklep [§ 2 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách]. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách).

V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (pozri § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách).

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (pozri § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (pozri § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).

Z uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.

V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného spoločenstva ( ) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo ( ) ide vtedy, keď z hľadiska hmotno-právneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov.

Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva.

V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka.

V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby teda ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle .

V prejednávanej veci navrhovateľka na strane odporcu uviedla iba spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. (navrhovateľa dražby), hoci zákon v takomto konaní vyžaduje, aby účastníkmi konania (či už na strane navrhovateľa alebo odporcu) boli aj dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko účinok rozhodnutia o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka (pričom ide o nerozlučné procesné účastníctvo). Navrhovateľka tento procesný nedostatok neodstránila (nenavrhla, aby do konania pristúpili ďalší účastníci na strane odporcu) ani do vyhlásenia uznesenia súdu, ktorým bolo ukončené dokazovanie, ani do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Už len tento dôvod je dôvodom na to, aby súd žalobný návrh v tejto časti pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ako nedôvodný zamietol.

Okrem uvedeného, žaloba o určenie neplatnosti dražby musí byť na súde podaná v prekluzívnej 3 mesačnej lehote, ktorej začiatok plynutia zákon viaže na deň udelenia príklepu. V danom prípade bol príklep udelený v druhom kole dražby dňa 29.2.2008 (samotné notárske zápisnice N 354/2008, NZ 26672/2008, NCR 1s 26528/2008 boli spísané dňa 23.6.2008) a žaloba o určenie neplatnosti dražby resp. návrh na zmenu žalobného petitu v tomto znení (aj keď vykazoval vady podľa a , ktoré však boli následne odstránené podaním doručeným súdu dňa 22.5.2009) bol súdu doručený dňa 9.1.2009, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty. V konaní pred súdom nebolo zo strany navrhovateľky preukázané (napr. vznesením obvinenia, začatím trestného stíhania príp. iným úkonom, ktorým by sa začalo trestné konanie), že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, t.j. že by bola v danom prípade daná výnimka ohľadne plynutia 3 mesačnej prekluzívnej lehoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zamietol žalobný návrh aj v tejto časti, nakoľko navrhovateľka v konaní na strane odporcu neoznačila všetkých účastníkov konania v zmysle príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktorých účastníctvo je nutné považovať za nerozlučné, samotný žalobný návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti dražby nepodala v zákonnej 3 mesačnej prekluzívnej lehote, pričom v konaní nebolo preukázané, žeby bola daná výnimka z tejto lehoty.

Na základe takto vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru, že žalobný návrh navrhovateľky nie je dôvodný ako celok, preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia . Nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu v konaní ani žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi, hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / / f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.