Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/86/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou v právnej veci navrhovateľa: P. P., bytom M., A. D. č. XXX,. zastúpený advokátkou JUDr. A. Č., T. L. X/XX,. V. T., proti odporcom: v 1. rade Ing. Š. P., bytom P. XX,. B., zastúpený advokátskou kanceláriou: A. A. K. s. r. o., IČO: XXXXXXXX. so sídlom, H. Š. XXX,. T., v 2. rade I. P., T. X, B., o určenie, že listina o vydedení je neplatná, rozhodol

rozhodol:

Súd určuje, že listina o vydedení navrhovateľa poručiteľkou M. P., zomr. dňa XX.XX.XXXX,. spísaný notárskou zápisnicou č. N 563/2002, Nz 547/2002 zo dňa 08.10.2002 JUDr. S. B. - notárom so sídlom v B. na D. ul. č. XX,. je neplatná.

Odporcovia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.303,74.-Euro k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. s tým, že zaplatením jedným z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

Odporcovia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 121,86 Euro na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že zaplatením jedným z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.4.2005 sa navrhovateľ domáhal určenia, že dôvod jeho vydedenia nie je daný. Vo svojom návrhu uviedol, že jeho matka M. P., ktorá zomrela dňa 2.8.2003 ho listinou zo dňa 8.10.2002 vydedila. Ako dôvod vydedenia uviedla, že o ňu neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch. V listine o vydedení zároveň určila, že výsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jeho potomkov, takže dedenie by sa vzťahovalo len na jeho brata odporcu v 2.

-2-

rade a jeho otca odporcu v 1. rade. Navrhovateľ má za to, že v označenej listine uvedený dôvod vydedenia neobstojí, nakoľko podľa jeho tvrdenia vzťahy medzi ním, jeho rodinou a matkou boli dobré. Navrhovateľ uviedol, že svoju matku mal rád, trápil ho jej nepriaznivý zdravotný stav o čom vedel aj odporca v 2. rade, ktorý ho pravidelne navštevoval. V čase, keď ešte jeho matka nebola v Dome dôchodcov, bola u neho na návšteve cez vianočné sviatky v roku 2000, kde došlo ku konfliktnej situácii medzi rodinou navrhovateľa a pozostalou a následne aj odporcu v I. rade z dôvodu, že pokiaľ sa nepodrobili všetci vôli navrhovateľa, museli jeho byt opustiť. Keď sa od matky telefonicky dozvedel,

že odporca v 1. rade ju umiestnil v Domove dôchodcov v Rači bol veľmi nemilo prekvapený, avšak aj v tomto zariadení s ňou naďalej udržoval kontakt, brával ju na predĺžené víkendy k sebe domov. V takýchto prípadoch vždy pri odchode obdržal aj lieky, pre čas ktorý matka strávila mimo tohto zariadenia., pri opätovnom príchode v Dome dôchodcov Rača bol upozornený službu konajúcou sestričkou, že majú príkaz nepúšťať jeho matku s ním mimo domova dôchodcov bez súhlasu jej manžela- odporcu v 1. rade. Vzhľadom na to, že matka navrhovateľa nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony upozornil navrhovateľ na to staničnú sestru, ktorá jeho nariadenie zaznamenala aj do evidenčnej knihy a navrhovateľovi ho aj ukázala, príkaz bol vyvesený v skrinke liekov aj pre ostatný personál. Navrhovateľ ho priložil ho k návrhu ako dôkaz. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že k takémuto bojkotu dochádzalo z podnetu odporcu v 1. rade, ktorý počas manželstva viedol amorálny život, nakoľko mal milenku ktorú dokonca kontaktoval priamo so svojou manželkou. Keďže navrhovateľ s takýmto jeho správaním nesúhlasil chápe listinu o vydedení ako osobnú pomstu odporcu v 2. rade voči nemu. Navrhovateľ uviedol, že v čase, keď bola listina o vydedení spísaná, chcel navštíviť svoju matku v domove dôchodcov, bol však personálom upozornený, že si ju zobral otec a brat. S bratom sa stretol na schodišti tento sa tváril veľmi nervózne a keď vyšiel pred objekt Domovu dôchodcov videl ako otec usádza matku do osobného automobilu. Čas kedy odporcovia v 1. a 2. rade matku niekde brali navrhovateľ časovo radí ku dňu, kedy bola listina o vydedení spísaná. Od stretnutia s odporcami v 1. a 2. rade, pri ktorom odviezli matku preč a sa mu obidvaja vyhýbali, t.j. aj odporca v 2. rade, ktorý ho dovtedy sporadicky navštevoval.

Navrhovateľ uviedol, že zdravotný stav jeho matky bol veľmi labilný. Prekonala tri mozgové porážky a aj keď nebola zbavená svojprávnosti spochybňoval jej spôsobilosť v čase spísania listiny o vydedení. Domnieva sa, že pri spisovaní listiny o vydedení nebola schopná správne posúdiť význam slov, ktoré v ich prítomnosti spísal notár. Navrhovateľ je presvedčený o tom, že matka bola zmanipulovaná odporcom v 1. rade v jeho neprospech. Starostlivosť o matku navrhovateľ preukazuje aj tým, že jej svojpomocne prebudoval v časti domu v M., A. D., kúpeľňu. Od stretnutia s odporcami v 1. a 2. rade, pri ktorom odviezli matku preč a sa mu obidvaja vyhýbali. Ako dôkaz toho, že ho vyčlenili z rodiny poukázal na to, že o úmrtí svojej matky sa dozvedel od odporcu v 1. rade prostredníctvom telegramu. Matka zomrela dňa 2.8.2003, odporca v 1. rade telegram poslal dňa 6.8.2003, ktorý navrhovateľ prevzal dňa 7.8.2003, teda necelý deň pred pohrebom, ktorý sa konal dňa 8.8.2003. Súd na návrh navrhovateľa uznesením zo dňa 02.10.2008. pripustil zmenu petitu, ktorý právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 03.09.2003 upresnila tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Odporca žiadal, aby súd ako nedôvodný zamietol. Odporca má za to, že pokiaľ navrhovateľ popisuje starostlivosť o nebohú počas choroby poukázaním na prejav dobrých mravov sú tu takisto značné rozpory, nakoľko nestačí, že niekto telefonicky komunikuje a občas sa zastaví na návštevu, ale tieto dobré mravy musia byť v rozpore so súžitím, čo v tomto prípade aj nastalo. Poukázal na to, že keď nebohá bola hospitalizovaná v nemocnici

-3-

a následne umiestnená do domu dôchodcov nebola snaha zo strany navrhovateľa jej tento pobyt uľahčiť a spríjemniť aj určitou finančnou pomocou t. j., že odporca neposkytol potrebnú súčinnosť pri lekárskej starostlivosti menovanej Od pobytu v domove ju nepozval ani raz na návštevu do svojej rodiny, nezaujímal sa o jej zdravotný stav, nezaujímal sa v akom prostredí žije. Samotný dokument pozbavenia dedičských práv z titulu vydedenia nebol urobený násilne a dodatočne, ale v plynulom pokračovaní zoskupenia určitých negatívnych stavov, ktoré pociťovala nebohá k navrhovateľovi ako ku synovi. Po neustálom domáhaní sa nebohej styku s rodinou a pokusu rodinu zjednotiť sa jej to nepodarilo, lebo navrhovateľ odmietol komunikáciu s ňou. Pozostalá sa vtedy radila s odporcom v 2. rade prečo tento stav pretrváva, prečo v poslednej chvíli života je jej uberané na cti a dôstojnosti tým, že sa o ňu musia starať iní a nie vlastní a preto žiadala, že chce riešiť aj svoje pozostalosti s titulu majetkových práv, aby zabezpečila tých, ktorý sa o ňu starajú do poslednej chvíle, čo vyústilo do spísania notárskej zápisnice o vydedení. Odporca poukazuje na to, že notár túto vôľu spísal bez dodania dovetku o jej demencii, či už starobnej alebo psychickej čiže vychádza z toho záver, že menovaná v tom období bola plne spôsobilá na právne úkony, netrpela psychickou demenciou, aby nevedela posúdiť svoje konanie. Odporca uviedol, že nebohá počas celého života nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Poukázal na to, že navrhovateľ viedol neusporiadaný rodinný život voči svojim rodičom, avšak vždy si zabezpečoval určité výhody najmä finančné z rodinného rozpočtu. Pre túto zlú charakterovú vlastnosť boli medzi ním a

rodičmi neustále konflikty, čo vyvrcholilo k skutočnosti, že nebohá aj odporca v 1. rade spísali dokument, ktorým navrhovateľa vydedili z majetkovej podstaty rodiny. V roku 1996 bola notárom JUDr. J. J. v B. spísaná notárska zápisnica zn. N 23 /96. Z dôvodu určitej nápravy navrhovateľa, titulom dobrých mravov a náklonnosti k rodičom bola táto listina zobratá späť s tým, že navrhovateľ prisľúbil, že svoje konanie zmení a rodine bude pomáhať tak, ako riadny člen rodiny v ich starobe. Z dôvodu, že tento sľub nebol dodržaný došlo k spísaniu novej listiny, ktorá je predmetom tohto sporu

Svedok Ing. S. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že s odporcom v I. rade do spísania predmetnej listiny o vydedení neboli priatelia, aj keď sa poznajú od roku 1953. Týždeň alebo dva pred spísaním závetu mu odporca v 1. rade povedal, že jeho manželka je vážne chorá a chce spísať závet a požiadal ho, aby bol svedkom ohľadne závetu. Svedok uviedol, že sedel na posteli poručiteľky ako svedok, notár čítal zápisnicu pozorne a pomaly a poručiteľka prikyvovala hlavou, lebo sa jej ťažko rozprávalo, pričom niekedy pokývla rukou na znak súhlasu. Okrem neho bol v miestnosti odporca v 1. rade, p. K. a notár. Listina o vydedení už bola pripravená, notár ju len prečítal a on ju podpísal.

Svedkyňa M. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že jej vzťah k účastníkom konania je priateľský. Niekoľkokrát sa stretli sa odporcom v 1. rade a ten sa jej vždy žaloval, že má problémy s chorou manželkou a syn sa o ňu nestará, bol z toho nešťastný a chcel ho vydediť, pričom svedkyňu požiadal, aby robila svedka u notára. Právnik B. ju vzal do penziónu k posteli poručiteľky. Nevie dokázať, či poručiteľka bola celkom pri zmysloch, len kývla hlavou. Na prečítanú zápisnicu len kývla hlavou, ťažko podľa nej povedať, či súhlasila s vydedením svojho syna. Uviedla, že keby to bolo možné, najradšej by svedectvo na listine o vydedení odvolala. Keď notár čítal listinu o vydedení bola tam podľa jej názoru sestra poručiteľky, ona, notár a odporca v 1. rade. Nebol tam ďalší svedok, ako svedok tam bola sama. V miestnosti bol len odporca v 1. rade a notár, žiadny iný muž tam nebol. P. V. podľa jej vyjadrenia nebol pri čítaní notárskej zápisnice.

-4-

Svedkyňa M. M., zamestnaná v Domove dôchodcov Rača ako zdravotná sestra vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pozná len odporcu v 1. rade, ktorý v Domove dôchodcov v Rači býval s manželkou. Manželka odporcu v 1. rade pred ňou spomínala, že boli za ňou synovia, že k jednému zo synov nechce chodiť ale svedkyňa nevie, ktorého z nich tým myslela. Uviedla, že na žiadosť odporcu v 1. rade napísala list, že odporca v 1. rade dal pokyn, že jeho manželka nesmie ísť s navrhovateľom domov, len s jeho súhlasom alebo so súhlasom staničnej sestry. Vie, že navrhovateľ chodieval pre svoju matku, brával si ju so sebou ale keď sa p. P. vracala od syna, aj si poplakala, avšak jej nepovedala prečo.

Svedkyňa E. T., sestra poručiteľky, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by medzi jej sestrou a navrhovateľom bol zlý vzťah. Naopak nesmierne milovala jeho i jeho rodinu. O tom, že jej sestra je v Domove dôchodcov sa dozvedela až rok pred smrťou poručiteľky a to od druhej sestry. Keď sa na návšteve poručiteľky pýtala, či bol za ňou navrhovateľ, so slzami v očiach jej odpovedala, že nie, sestra jej však naznačila, že navrhovateľovi tam zakázal chodiť odporca v 1. rade. Keď bola poručiteľka na Krásnej Hôrke, tam ju už navrhovateľ navštevoval aj s manželkou. Podľa svedkyne mala jej sestra s navrhovateľom a jeho rodinou krásny vzťah. Sestra jej rozprávala, že navrhovateľova manželka je super a že sa u nich cítila super. Svedkyňa uviedla, že odporca často z Domova dôchodcov odchádzal a jej sestru nechával samu; ľudia z Domova dôchodcov jej hovorili, že navrhovateľ v 1. rade v piatok večer odíde a vracia sa až v nedeľu večer. O smrti sestry ju odporca v 1. rade telefonicky informoval v utorok večer s tým, aby to dala vedieť ostatnej rodine, pričom jej sestra zomrela už v sobotu. Svedkyňa uviedla, že k synovcom mala vzťah ako k vlastným deťom, nikdy medzi sebou nemali nedorozumenia, nikdy neuprednostňovala žiadneho z nich. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej sestra by nikdy nevydedila ani jedného zo synov, nikdy by to neurobila z vlastnej vôle.

Svedkyňa A. B., priateľka poručiteľky vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že poručiteľka mala k svojim deťom veľmi dobrý vzťah, tiež vzťah navrhovateľa k matke hodnotila ako veľmi dobrý. Bola milo prekvapená, že poručiteľka chodieva k na návštevy k navrhovateľovi. Poručiteľka jej rozprávala, ako sa

o ňu navrhovateľ s manželkou starajú. Svedkyňa uviedla, že chodievala za poručiteľkou do penziónu a niekoľko krát ju tam nenašla; sestričky jej oznámili, že ju zobral navrhovateľ. O tom, či ju navštevoval aj druhý syn, nemá vedomosť. Navrhovateľ jej neskôr oznámil, že nemôže svoju matku navštevovať. Odporca v 1. rade jej ani nedal vedieť, že jeho manželka zomrela. Podľa výpovede svedkyne poručiteľka svoje deti milovala, nikdy by ani jedného z nich nechcela vydediť.

Svedok S. B., notár, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že všetky detaily si už presne nepamätá. Odporca v I. rade mu povedal, že jeho manželka chce vydediť syna P. P. z dôvodov, ktoré sú uvedené v zápisnici. Na základe toho pripravil na notárskom úrade listinu o vydedení, odporca v I. rade bol pri tom, keď robili samotný úkon. V domove dôchodcov, v miestnosti, kde bola poručiteľka listinu o vydedení prečítal za prítomnosti obidvoch svedkov a potom dal možnosť p. P., aby si túto listinu prečítala; či ju čítala ani či ju držala v ruke si nepamätá. Nepamätá si, či povedala áno alebo kývla hlavou na znak súhlasu. Tým, že bola po mozgovej príhode a zápisnicu nemohla podpísať, podpísali ju obidvaja prítomní svedkovia. Od odporcu v 1. rade nepožadoval žiadny doklad o tom, či je p. P. zbavená svojprávnosti a či je schopná prejaviť svoju vôľu. Odporca v 1. rade mu dopredu povedal, že jeho manželka nevie písať. Po prečítaní

-5-

listiny o vydedení sa p. P. len opýtal, či súhlasí s jej obsahom; na to, aký bol prejav jej súhlasu si už nepamätá.

Svedkyňa M. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že bola priateľkou poručiteľky, chodievala k nim do rodiny pomáhať. P. P. mala veľmi dobrý vzťah k svojim synom, nikdy ani na jedného z nich nenadávala. Pol roka pred smrťou jej p. P. povedala, že ju mrzí, že bola vyhodená navrhovateľom na Silvestra a starší syn musel prísť pre ňu. Svedkyňa uviedla, že nevedela o tom, že p. P. chce spísať listinu o vydedení, odporca v 1. rade jej dal prečítať zápisnice o vydedení až v novembri 2006.

Súdny znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia MUDr. R. G.,CSc., v znaleckom posudku č. 910861-7/2009 zo dňa 16.07.2009 uviedol, že nebohej M. P. už v auguste r. 2000 bola konštatovaná demencia, čiže ťažká globálna porucha psychických funkcií, ktorá jednoznačne podmieňuje nespôsobilosť takto postihnutého človeka pre pochopenie a uvedomenie si významu a dôsledku právnych úkonov. Súdny znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, „ nebohá M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX,. B., v čase spísania notárskej zápisnice o vydedení dňa 08.10.2002 trpela ťažkou demenciou a preto nebola schopná porozumieť právnemu úkonu u notára a nebola schopná posúdiť následky svojho konania“.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ing. S. V., M. K., M. M., E. T., A. B., M. L., oboznámil sa so spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že neb. M. P. zomrela dňa XX.XX.XXXX.. Dedičské konanie je vedené na tunajšom súde pod spis. zn. . Okresný súd Bratislava III. uznesením právoplatným dňa 03.11.2005 rozhodol o prerušení konania, nakoľko zistil, že na tunajšom súde prebieha predmetné konanie.

Podľa listiny o vydedení zo dňa 08.10.2002, matka navrhovateľa ako dôvody vydedenia uviedla, že navrhovateľ o ňu trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.

Podľa , ods. 3 o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa , ods. 1 poručiteľ môže závet napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa , ods. 1 poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa úkon musí urobiť pred svedkami.

-6-

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou., najmä na

Súd mal v konaní súdnym znalcom preukázané, že v čase spísania listiny o vydedení formou notárskej zápisnice zo dňa 08.10.2002, trpela poručiteľka M. P., ťažkou demenciou a preto nebola schopná porozumieť právnemu úkonu u notára a nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Súdny znalec taktiež uviedol, že už v auguste r. 2000 bola u poručiteľky konštatovaná demencia, ktorá jednoznačne podmieňuje nespôsobilosť takto postihnutého človeka pre pochopenie a uvedomenie si významu a dôsledku právnych úkonov, Vzhľadom na to, že u poručiteľky sa jednalo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť na urobený právny úkon ( ), súd určil neplatnosť listiny o vydedení bez toho, aby sa vecne zaoberal otázkou existencie alebo neexistencie dôvodov na vydedenie navrhovateľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 3.303, Euro. Pri výpočte trov a nákladov sa advokát opiera o , , -17 vyhlášky č. a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ostatné náklady spojené s cestovaním a účtovaním PHM boli vyčíslené v súlade s nariadením MPSVaR SR č. Cestovné Komárno- Bratislava a späť je 202 km, vozidlo Škoda Fabia, EČ: KN 352 BB, spotreba na 100 km 7,2 litra BA 95. Náklady spojené s cestovaním JUDr. A. Č. boli vyčíslené v súlade s nariadením MPSVaR SR č. Cestovné Tatranský Lesná- Bratislava a späť je 730 km, vozidlo Hyundai Accent, EČ: PP 764 AI, spotreba na 100 km 7,3 litra BA 95.

Trovy konania pozostávajú z :

trov právneho zastúpenia:

- 11 úkonov právnej služby a réžijnný paušál po 43,28 Euro:

prijatie veci a porada s klientom podľa § 14 os. 1 písm. a) vyhlášky, právny rozbor veci § 14 os. 1 písm. e) vyhlášky, spísanie žaloby a jej podanie § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, porada s klientom a príprava na pojednávanie § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky, pojednávanie na OS BA III § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky dňa 23.01.2006, pojednávanie OS BA III § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky dňa 08.03.2006, účasť na pojednávaní § 14 os. 1 písm. d) vyhlášky dňa 12.04.2006, konzultácia so svedkami pred pojednávaním § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky 01.06.2006, účasť na pojednávaní § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky dňa 05.06.2006, účasť na pojednávaní ( návrh súdu na mediáciu) § 14 ods. 4 vyhlášky 1 odmeny dňa 06.09.2006, účasť na pojednávaní § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky dňa 06.11.2006, účasť na pojednávaní § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky dňa 23.11.2006.

- strata času § 17 ods. 1 vyhlášky spolu 30+30 pol hodín t. j. 60 x 8,30 Euro spolu 498 Euro

- cestovné 202 km x 10 pri náhrade 0,21 Eur spolu 424,20 Euro

-7-

- benzín spolu 185,95 Euro

- 3 úkony právnej služby a réžijný paušál po 53,49 Euro :

- porada s klientom a návrh na zmenu žalobného petitu § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, účasť na pojednávaní § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky dňa 02.10.2008, vyjadrenie k stanovisku odporcov § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky 1 hodnoty úkonu, účasť na pojednávaní § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky dňa 03.09.2009

- strata času § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky 40 x 8,30 Euro, strata času § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky 20 x 10,50 Euro, strata času § 17 ods. spolu 542,74 Euro

- cestovné podľa opatrenia MPSVaR SR č. , spolu 453,33 Euro

- benzín 202,57 Euro

Ku dňu 03.09.2009 boli trovy právneho zastúpenia celkovo od prijatia a prevzatia veci zo dňa 15.03.2005 po pojednávanie zo dňa 03.09.2009 vyčíslené a vykalkulované v celkovej sume 3156,46 Euro. K uvedeným nákladom sa vyčísľujú ďalej trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi a to súdny poplatok zaplatený spolu s návrhom 33,19 Euro, preddavok na znalecký posudok 265,56 Euro, poplatok súdu za fotokópie dňa 29.5.2006 vo výške 1,53 Euro, spolu trovy konania sú v celkovej výške 3303,74 Euro

Súd uložil odporcom v I. a II. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť neuhradené trovy štátu vo výške 112,86 Euro, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a boli uhradené zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má v zmysle § 205 a nasl. popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa navrhovateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá právoplatné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať výkonu rozhodnutia.