Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-63-2009.pdf
PDF · 89.74 KB
No categories available
14C/63/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky J. V., občianky SR, bytom T., Z. č. XX,. práv. zast. JUDr. Ľ. H., advokátkou so sídlom v T., Š. č. XXX/XX. proti odporcovi R. G. spol. s r.o. so sídlom v T., Ž. č. XXX/XX,. IČO: XX. XXX. XXX. o určenie neplatnosti výpovede a vyplatenie odstupného takto
rozhodol:
U r č u j e s a , že výpoveď daná navrhovateľke odporcom listom zo dňa 18.11.2008 j e n e p l a t n á .
V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh 99,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trenčín.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa (po pripustení zmeny žalobnej žiadosti zo dňa 25.5.2009) domáhala určenia, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom listom zo dňa 18.11.2008 je neplatná, zaplatenia odstupného vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku 23.647,-Sk (784,94,-€) s úrokom z omeškania 16% ročne od 31.01.2009, alebo odo 20.02.2009, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.. Uviedla, že mala s odporcom uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, dňa 31.03.2008. Dňa 18.11.2008 jej odporca doručil výpoveď, ktorú prevzala, ale namietala jej neplatnosť, lebo v nej nebol uvedený výpovedný dôvod. Odporca uviedol iba to, že podľa § 63 ods.2 písm. a/ Zákonníka práce nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať a že podľa § 62 ods.1 je výpovedná doba 2 mesiace a začína plynúť 01.12.2008 a skončí sa 31.01.2009. Podľa ust. § 61 ods.2 Zákonníka práce výpoveď zo strany zamestnávateľa možno dať len z dôvodov striktne uvedených v § 63 ods.1 písm. a/ až e/. Dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná, výpoveď je nutné prerokovať so zástupcami zamestnancov. Navrhovateľka žiadala skončenie prac. pomeru dohodou, čo odporca odmieta. Navrhovateľka nemá riadne ukončený pracovný pomer a na úrade práce postrádajú dôvod skončenia pracovného pomeru. Uviedla, že ju nikto neinformoval o znižovaní stavu zamestnancov, len v 10/2008 si našla v kuchynke medzi riadmi výpoveď, zhodného obsahu, ako tú z 11/2008, len s iným dátumom, ale ju neprevzala ani nepodpísala. Žiaden písomný doklad o tom, že sa bude prepúšťať nedostala a odbory u zamestnávateľa nemali vytvorené. Ona sa domáhala výkonu práce u zamestnávateľa až v marci 2009 a v súčasnosti už záujem o prácu pre navrhovateľa nemá. U odporcu pracovala ešte v 12/20008, potom bola PN a vo februári 2009 už u neho nepracovala.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka pracovala u nich ako predavačka. V 10/2008 jej nechali pri kase doklad zhodný s výpoveďou, ktorý jej odoslali neskôr, len s dátumom 26.10.2008, s tým, že jej pracovný pomer bude skončený, lebo klesajú tržby. Tento doklad ona nepodpísala a preto jej ho poslali poštou, čo ona dňa 28.11.2008 prevzala. Odstupné jej nevyplatili, lebo bola doma počas celej výpovednej doby a dňa 04.12.2008 si zbalila všetky veci a od 07.12.2008 účelovo maródovala až do skončenia pracovného pomeru. Potom už do práce nenastúpila, prideľovania práce sa nedomáhala až 20.03.2009 prišiel list, kde sa domáhala prideľovania práce. Odbory na pracovisku nemajú a na miesto navrhovateľky nikoho nového neprijali. Začala tam pracovať konateľka ich spoločnosti M. P.. Písomné rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov neexistuje, rozhodnutie bolo ústne a navrhovateľka videla, že klesajú tržby. Navrhovateľka bola vo firme 31.01.2009 po zápočtový list a vtedy sa nedomáhala, že chce u nich pracovať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, L. M., oboznámil výpoveď zo dňa 26.10.2008 a z18.11.2008 s doručenkou, pracovnú zmluvu navrhovateľky zo dňa 31.03.2008, výzvu JUDr. Ľ. H. so žiadosťou o vykonávanie práce u odporcu zo dňa 02.02.2009, odpoveď na výzvu z 13.03.2009, výplatné pásky a mzdové listy navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav veci :
navrhovateľka pracovala pre odporcu ako predavačka v stánku na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.3.2008 až do 31.1.2008. Mala dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 26.10.2008 doručil odporca navrhovateľke na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, z dôvodu že ju nemôže ďalej zamestnávať, s ktorou navrhovateľka nesúhlasila a túto neprevzala. Dňa 18.11.2008 doručil odporca navrhovateľke na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, z dôvodu že ju nemôže ďalej zamestnávať, s ktorou navrhovateľka nesúhlasila a túto prevzala do vlastných rúk dňa 28.11.2008. Dňa 16.3.2009 bola odporcovi doručená výzva, že výpoveď je neplatná, pričom sa prideľovania práce podľa pracovnej zmluvy nedomáhala. Navrhovateľka ukončila prácu u odporcu dňa 4.12.2008 a od 7.12.2008 do skončenia pracovného pomeru k 31.1.2009 už do práce nenastúpila.
Podľa § 61 ods.1,2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
d) zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,
3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 62 ods.1,2 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 76 ods.1 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods.3 písm. a/ Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak,
že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby.
Súd mal preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval od 31.03.2008 a skončil sa 31.01.2009, na základe ust. § 79 ods. 3 písm. a/ Zákonníka práce č. 311/2002 Z.z. v platnom znení. V danom prípade odporca rozviazal dňa 18.11.2008 pracovný pomer výpoveďou neplatne, pretože vo výpovedi nebol presne vymedzený výpovedný dôvod stanovený v ust. § 63 ods.1 zákonníka práce a keďže išlo o skončenie pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien ( § 63 ods.1 písm. b/ ZP), zákon vyžaduje, aby o organizačnej zmene bolo rozhodnuté v písomnej forme, čo sa v danom prípade nestalo. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo iba ústne. Navrhovateľka výpoveď prevzala dňa 28.11.2008 a od 01.12.2008 jej začala plynúť 2- mesačná výpovedná doba, ktorá uplynula dňa 31.01.2009. Na ďalšom zamestnávaní už netrvala. Výsluchom účastníkov sa nepreukázalo, že sa navrhovateľka domáhala výkonu práce po 31.01.2009. Vzhľadom k tomu, že po 31.01.2009 už do práce nenastúpila a nepreukázala, že sa výkonu práce po tomto období aj domáhala, došlo k skončeniu pracovného pomeru účastníkov dohodou na základe zákona, uplynutím výpovednej doby.
Na odstupné po skončení pracovného pomeru už navrhovateľka nemala žiaden právny nárok, lebo odstupné patrí zamestnancovi len prípade platne skončeného pracovného pomeru výpoveďou, resp. dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods.1 písm. a/ alebo b/ Zákonníka práce, čo nebol prípad navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že súd vyhovel jej návrhu na určenie neplatnosti výpovede, došlo k zániku pracovného pomeru dohodou priamo zo zákona, bez udania dôvodu. Nárok na vyplatenie odstupného nebol dôvodný a v tejto časti súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemal vo veci plný úspech.
O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa ust. § 2 ods.2 zák. č 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch v znení nesk. predpisov, v zmysle ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade je navrhovateľka oslobodená od poplatkovej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ cit. zákona. V časti o neplatnosti výpovede súd jej návrhu vyhovel a zaviazal na jeho zaplatenie odporcu, ktorý nebol od poplatku oslobodený. Výška súdneho poplatku je podľa pol.1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov 99,50,€.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).