Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-24-2009.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/24/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: O. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom v U. O. - N. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hatiarom, advokátom so sídlom v Ružomberku, Za Kláštorom č. 15 proti žalovanému: O. A., nar. XX.X. XXXX, bytom v U. O., D. W.. V.. Z. č. XXXX/XX, o splnenie povinnosti zaplatiť 4.315,21 eur s príslušenstvom., takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 29. 9. 2008 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 4.315,21 eur so 7 % ročným úrokom z omeškania od 1. 4. 2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil ústnou zmluvou o pôžičke, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 1. 10. 2005, s dohodnutou lehotou splatnosti do 31. 3. 2006. Z dôvodu, že žalovaný nevrátil žalobcovi požičanú sumu 4.315,21 eur ani po lehote splatnosti, napriek viacerým výzvam, žalobca sa domáha svoju nároku prostredníctvom súdu.
Dňa 7. 11. 2008 vyššia súdna úradníčka vydala platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovela, ktorý bol zrušený uznesením súdu zo dňa 11. 2. 2009 z dôvodu nemožnosti doručenia súdnej písomnosti do vlastných rúk žalovaného.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobca mu nikdy nepožičal sumu 4.315,21 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchmi svedkov V. Z. a M. Z. a listinami: nepodpísaným návrhom zmluvy o pôžičke, písomnou správou Č. P. N., a. s., Bratislava, výbermi z účtu zo dňa 13. 6. 2005 a 21. 6. 2005, dokladom o účte, zistiac nasledovné:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2005 požičal žalovanému peniaze na jeho žiadosť, pretože mu chcel pomôcť. Peniaze požičal žalovanému ako fyzickej osobe. Lehotu na vrátenie peňazí dohodli dňom 31. 3. 2006. Žalovaný sa snažil vráteniu peňazí vyhnúť, nedvíhal telefón. V čase poskytnutia pôžičky boli so žalovaným kamaráti, vyrastali spolu, zavážilo, že otec žalobcu pracoval u žalovaného. Žalovanému meškali platby, sľúbil peniaze vrátiť, keď mu platby nabehnú. K odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému došlo tak, že žalobca zo svojho devízového účtu vo S. vybral sumu 130.000,- Sk v hotovosti, zrejme sa jednalo o päťtisícové bankovky. S peniazmi šli so žalovaným do peňažného ústavu
- Č. Liptovský Mikuláš, kde mal žalovaný účet č. XXXXXXXXX v slovenských korunách a devízový účet XXXXXXXXX v euro mene. Dohodli sa, že po návrate žalovaného podpíšu písomnú formu zmluvy o pôžičke, k čomu nedošlo. Žalovaného sa podarilo jedenkrát doviesť pred notariát, za účelom podpisu zmluvy. Žalovaný sa vyjadril o nepotrebnosti písomnej zmluvy, keďže si dôverujú. Odovzdal žalobcovi kartičku z peňažného ústavu.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom sa ústne dohodli v roku 2005, že vstúpi do podnikania, že bude jazdiť so svojim otcom na jednom aute. Na základe toho vložil finančnú hotovosť 300.000,- Sk, nie však na kúpu auta. Predmetom tohto konania je však pôžička, nie však konanie o podnikaní a vkladaní peňazí. Žalovaný by mohol žalobcu žalovať, že nedodržal ústnu dohodu tak, ako boli dohodnutí. Žalobca mu nikdy nič nepožičal, preto nie je dôvod na vrátenie peňazí. Viac o vkladaní do podnikania odmietol hovoriť, keďže sa netýka daného súdneho konania. Môže doložiť, koľko ho stálo vozidlo a koľko mu má ešte žalobca dať. Otec žalobcu pracoval u žalovaného. Preukaz o účte v peňažnom ústave má nový, nemá vedomosť, ako sa dostal predchádzajúci preukaz do dispozičnej sféry žalobcu. Žalobca poznal však účet žalovaného, keďže mal tam vkladať peniaze. Matka žalobcu bola za žalovaným, aby vrátil peniaze žalobcovi. Povedal jej, že ide o podnikanie, nie o požičanie peňazí. Otec žalobcu sa vyjadril, že by sa mali dohodnúť ohľadom auta. Matke žalobcu povedal žalovaný, že žalobca vkladal peniaze do podnikania a že ešte on má dať žalovanému.
Výsluchom svedka V. Z. (otca žalobcu) bolo zistené, že so žalovaným jazdil na kamióne, keď mu v roku 2005 alebo 2006 žalovaný povedal, že žalobca mu požičal sumu 130.000,- Sk. Žalovaný uviedol svedkovi, že keď zarobí, bude žalobcovi peniaze vracať, doplatí mu aj úroky. Žalobca mu uvedenú skutočnosť potvrdil. Žalovaný navrhoval žalobcovi, aby pracoval pre neho a aby mu ešte požičal peniaze. Svedok u žalovaného pracoval ako brigádnik, ktorý mu nevyplácal riadne odmenu.
Výsluchom svedkyne M. Z. (matky žalobcu) bolo zistené, že osobne počula, keď žalovaný pýtal žalobcu požičať peniaze v roku 2005. V rodine sa o tom hovorilo, či sú peniaze žalobcovi splácané. Svedkyňa nebola prítomná pri požičaní peňazí. Videla však peniaze, ktoré žalobca vybral z banky. O tom, že žalobca požičal peniaze žalovanému, mala vedomosť aj od žalovaného, s ktorým sa náhodne stretla pri Benzinole v Okoličnom. Žalovaný vypovedal, že sa mu pokazilo turbo, ale že na jar začne pôžičku žalobcovi splácať. Svedkyňa opísala žalovanému pomery, v akých sa žalobca nachádza, že peniaze je potrebné splatiť. Žalobca mal pripravené prehlásenie o požičaní peňazí, podpísané len žalobcom. Hovorila aj s rodičmi žalovaného, ktorí prisľúbili usmerniť žalovaného. Žalovaného považovala za čestného človeka. Má vedomosť o tom, že účastníci konania boli pred notárom, aby spísali písomné prehlásenie. Žalovaný však prišiel neskoro.
Z potvrdenia o výbere z účtu žalobcu z peňažného ústavu X. U. O. zo dňa 13. 6. 2005 bolo zistené, že došlo k výberu peňažných prostriedkov vo výške 50.000,- Sk a podľa potvrdenia zo dňa 21. 6. 2005 vo výške 120.000,- Sk. Podľa návrhu zmluvy o pôžičke, podpísanej žalobcom, žalobca požičiava žalovanému finančnú čiastku 130.000,- Sk, ktorý sa ju zaväzuje zaplatiť do 31. 3. 2006, dátum návrhu 1. 10. 2005. Podľa písomnej správy Č. P. N., a. s., zo dňa 25. 3. 2009, dňa 1. 10. 2005 a ani v priebehu mesiaca október 2005 nebol realizovaný vklad peňažných prostriedkov vo výške 130.000,- Sk na účet O. A. - obchodná činnosť, nar. XX. X. XXXX, bytom N. č. XX, U. O., č. účtu: XXXXXXXXX vedený v Slovenských korunách alebo na devízový účet č. XXXXXXXXX. Podľa preukazu Č. P. N., a. s., A. U. O., bolo označenie účtu nasledovné: O. A. - obchodná činnosť, č. účtu : XXXXXXXXX (Skk) a č. XXXXXXXXX (eur).
Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol v konaní vypočutý a na posledné súdne pojednávanie sa neustanovil, nevzniesol dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka :
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovaným ústnou formou. Žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, prípadne iným dôkazom, prejav vôle žalovaného, ktorým by potvrdil prevzatie peňazí alebo uzavretie pôžičky so žalobcom. V konaní bolo nesporné, že pri odovzdávaní a preberaní peňazí nebola prítomná žiadna iná osoba. Vypočutí svedkovia, ktorí sú navyše blízki príbuzní žalobcu (rodičia), mali vedomosť o pôžičke len sprostredkovane. Tvrdenie žalobcu o vložení požičaných peňazí na účet žalovaného bolo vyvrátené písomnou správou peňažného ústavu (Č. P. N.), oznámením o nerealizovaní vkladu peňažných prostriedkov na účty žalovaného označené žalobcom. Výber peňažných prostriedkov z účtu žalobcu v dňoch 13. 6. 2005 a 21. 6. 2005 nepreukazuje časovú ani inú súvislosť s uzavretou zmluvou o pôžičke, ako ani netvorí bezprostrednú časovú a príčinnú líniu s tvrdenou uzavretou zmluvou o pôžičke so žalovaným (časový odstup predstavuje obdobie viac ako tri mesiace). Vzhľadom na uvedené tvrdenie žalobcu o uzavretej zmluve o pôžičke nebolo preukázané žiadnym priamym dôkazom a ani nepriame dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, netvorili časový a príčinný rámec, jednoznačne preukazujúci uzavretie zmluvy medzi účastníkmi konania ústnou formou a jej obsahové náležitosti, vrátane požičania peňazí.
Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorého zmysel spočíva v tom, že umožňuje súdu vydať rozhodnutie i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, ktorá je v spore rozhodná, nebola preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ako ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V takomto prípade však musí súd rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Keďže žalobca bol v tzv. dôkaznej núdzi, pretože uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke len ústnou formou a všetky ostatné nepriame dôkazy neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti jeho tvrdení (vzhľadom na ich druh, hodnovernosť a zistené skutočnosti), bol daný dôvod na zamietnutie žaloby. S akou právnou istotou žalobca vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným, v takej znáša dôsledky (keďže mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou tak ako to žalobca tvrdil, avšak predmetné tvrdenie v konaní preukázané nebolo).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, súd nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému, keďže náhradu trov konania si neuplatnil a z obsahu spisu preukázané vynaložené trovy konania na strane žalovaného neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.