Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-248-2004.pdf
PDF · 84.44 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-5C/248/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľov 1) Kristína Siváková, bytom Beluša, Krížna č. 951/11, 2) Kamil Vaštík, bytom Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť č. 941/10, 3) Emília Palková, bytom Papradno č. 214, 4) Kamila Fujašová, bytom Papradno č. 525, 5) Gregor Kompaník, bytom Papradno č. 915, 6) Eva Fujašová, bytom Hanušovice, Habartická č. 41, Česká republika, 7a)Anna Strašíková, bytom Papradno č. 375, 7b) Ing. Ján Strašík, Považská Bystrica, SNP č. 1480/132, 7c) Anastázia Benfoddová, bytom Piešťany, Vodárenská č. 4604/82, 7d) Stanislav Strašík, bytom Žilina, Čajaková č. 407/B, 7e) Marta Štefaniková, bytom Považská Bystrica, Stred č. 45/31, 7f) Alfonz Strašík, bytom Považská Bystrica, Hliníky č. 760/73, 7g) Štefánia Strašíková, bytom Papradno č. 375, 7h) Mária S. Chrena, bytom 3528 Sweetwater Circle, Corona.CA 92882-8905, California, USA, 7ch) Mgr. Ladislav Strašík, bytom Papradno č. 375, 8) Albert Strašík, bytom Papradno č. 508 proti odporcom 1) Ing. Ladislav Kľudaj, bytom Považská Bystrica, Dedovec č. 1350/173, 2) Ing. Zuzana Štruplová, bytom Bratislava, Hany Meličkovej č. 27, 3) Vladimír Kľudaj, bytom Prúhonica, Šeříkova č. 417, Česká republika, zastúpení všetci JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Stred č. 60/55, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu 1) proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. augusta 2007, č.k. 5C/248/2004-383 v spojení s uznesením zo dňa 7. januára 2008, č.k. 5C/248/2004-384, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti m e n í tak, že návrh navrhovateľov 7a) - 7ch) - právnych nástupcov po navrhovateľovi v 7. rade z a m i e t a .
Výrok o trovách prvostupňového konania vo vzťahu k navrhovateľom 1) - 5), 7) a 8) z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovatelia 1), 2), 3), 4) a 7) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré bližšie špecifikoval vo výroku napadnutého rozhodnutia, a to každý v podiele 1/255, navrhovateľ 5) je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia v podiele 1/153 a navrhovateľ 8) je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia v podiele 1/357. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Z dôvodu späťvzatia návrhu konanie v časti o návrhu navrhovateľky 6) podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. zastavil a vo vzťahu k navrhovateľke 6) rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že navrhovateľka 6) nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že právni predchodcovia účastníkov konania boli v minulosti podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané v pkn. vložke č. 88, neskôr v rámci vytvárania registra obnovenej pozemkovej evidencie boli na sporné nehnuteľnosti založené listy vlastníctva. Mal za preukázané, že v roku 1995 si dal odporca 1) formou notárskej zápisnice osvedčiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v podiele 9/10 s tým, že vlastnícke právo v uvedenom podiele vydržal. Okresný súd dospel k záveru, že odporca 1) aj napriek skutočnosti, že spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach nadobudol titulom darovania od svojej matky, ktorá ich nadobudla rovnako darovaním od Agnešy Strašíkovej, svojej matky a starej matky odporcu 1), nemohol byť pri nadobúdaní vlastníckeho práva vydržaním dobromyseľný, pretože dobromyseľnosť chýbala už prvej podielovej spoluvlastníčke Agneše Strašíkovej, ktorá darovala matke odporcu 1) podiel väčší, ako jej samej patril. Uviedol, že uvedeným skutočnostiam zodpovedá aj správanie sa a vyjadrenie odporcu 1) a následne odporcov 2) a 3), na ktorých odporca 1) vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam previedol, ktorí uznali spoluvlastnícke právo navrhovateľov v podieloch, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. V tomto smere poukázal na to, že nehnuteľnosti, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa navrhovatelia domáhajú, boli prededené v dedičských konaniach po právnych predchodcoch účastníkov konania. Vzhľadom na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v podieloch, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, súd v časti návrh zamietol, pretože navrhovatelia sa domáhali určenia spoluvlastníckeho práva v iných podieloch, ako bolo rozhodnuté. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľom 1) až 5), 7) a 8) priznal náhradu trov konania voči odporcom 1) až 3). Tieto bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 1), a to vo výroku, ktorým súd určil, že navrhovateľ 7) je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Zároveň podal odvolanie v časti trov konania účastníkov v 6. a 7. rade. V tejto časti sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ 7) má na základe rozhodnutia ROEP č. 1/2005-Z 1112/05 spoluvlastnícky podiel 1/255 tak, ako je to zapísané na LV č. 2361, k.ú. Papradno. Poukázal, že na pojednávaní dňa 16.8.2007 žiadal návrh navrhovateľa 7) zamietnuť, s poukázaním na dedičské konanie D 1324/91, podľa ktorého jeho dedičský podiel je 1/255 a ten je aj zapísaný na LV č. 2361, k.ú. Papradno. Predmetným rozhodnutím by navrhovateľ 7) nadobudol ďalší spoluvlastnícky podiel 1/255-ín, čo nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, ale ani skutočnosti. Zdôraznil, že v priebehu celého konania poukazoval na to, že podiel navrhovateľa 7) je 1/255, čo nakoniec uznal i súd v rozsudku. Ďalej uviedol, že navrhovateľka 6) zobrala návrh späť a súd jej trovy konania nepriznal. Trovy konania však priznal JUDr. Žitníkovi nesprávne, a to 8 x právne zastupovanie z hodnoty veci 50.000,- Sk za zastupovanie 8 klientov. Zdôraznil, že tak isto, pokiaľ sa týka výpočtu jedného úkonu za poskytovanie právnej pomoci, súd nesprávne vypočítal tento úkon, ktorý si mali nárokovať navrhovatelia, pretože vychádzal pri výpočte jedného úkonu zo zastupovania 8 klientov, ale navrhovateľka 6) zobrala návrh späť, súd konanie v jej časti aj zastavil, no súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pričom sa nezaoberal procesným zavinením navrhovateľky na späťvzatí tohto návrhu. Vyslovil názor, že samotný výpočet trov konania by mal byť ponížený o navrhovateľov 6) a 7) a z toho dôvodu by potom nemohol byť jeden úkon za poskytovanie právnej pomoci 13.760,- Sk, a tak isto aj celková odmena právneho zástupcu by nemohla predstavovať sumu 27.820,- Sk.
Odporcovia 1), 3) až 8) vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že napadnutým rozsudkom dochádza len k potvrdeniu oprávneného podielu 1/125-ín. Zdôraznili, že nejde o nadobudnutie ďalšieho duplicitného podielu, preto s tvrdením odporcu nesúhlasili.
Krajský súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vo výroku týkajúceho sa navrhovateľa 7) potrebné zmeniť s výnimkou trov prvostupňového konania, ktoré je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V preskúmavanej veci sa pôvodne označený navrhovateľ 7) - Rudolf Strašík domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Papradno, bližšie špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí, a to v podiele 1/51-iny titulom právneho nástupníctva po svojom právnom predchodcovi Leopoldovi Strašíkovi.
V priebehu odvolacieho konania dňa 24.1.2009 navrhovateľ 7) - Rudolf Strašík zomrel, preto do jeho práv a povinností vstúpili jeho dedičia a odvolací súd ako s právnymi nástupcami po navrhovateľovi 7) ďalej konal s jeho dedičmi ako s navrhovateľmi 7a) až 7ch).
Ust. § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty ( spornosti ) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického života ( neistej situácie sa vôbec netýka alebo ju nerieši ), alebo ak má žalobca inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná a procesne prípustná.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 66/52, D not 94/52 po nebohom poručiteľovi Leopoldovi Strašíkovi bola medzi dedičmi poručiteľa schválená dedičská dohoda, na základe ktorej sa preberateľom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku stal Efren Strašík, ktorý bol bratom pôvodného navrhovateľa 7) ( ďalej Rudolf Strašík ), a teda aj podielu 1/51 na sporných nehnuteľnostiach, ktoré boli zapísané na poľnom nákrese č. 88. V dedičskom konaní po neb. Efrenovi Strašíkovi, vedenom pod sp. zn. D 1324/91 boli prejednané aj predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol do podielového spoluvlastníctva Rudolf Strašík spoločne so svojimi súrodencami Logínom, Jozefom, Agnešou a Máriou Strašíkovcami, každý v podiele 1/5. Zákonný podiel navrhovateľa 7) predstavoval tak podiel 1/255, ktorý podiel odporcovia 1) až 3) v priebehu konania v prospech navrhovateľa 7) aj uznali.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Rudolf Strašík je zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 1/255 nehnuteľností, ku ktorým sa určenia podielového spoluvlastníctva domáha. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z LV č. 13856, 10342, 5622, 10990, 10991, 13828, 13834, 13829, 2361, 13830, 13833, 3012, 3014 a 2411.
V odvolacom konaní neboli tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by dávali podklad pre rozhodnutie súdu o tom, že Rudolfovi Strašíkovi by prislúchalo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnutie iného spoluvlastníckeho podielu, než ktorý mu svedčí titulom dedičstva po nebohom Efrenovi Strašíkovi. Podiel 1/255 k sporným nehnuteľnostiam je na navrhovateľa 7) v katastri nehnuteľností aj vedený.
S poukazom na to, že Rudolf Strašík uplatnil návrh na určenie vlastníckeho práva, vznikla potreba posúdiť otázku naliehavého právneho záujmu ( § 80 písm. c) O.s.p. ), lebo len v prípade, pokiaľ je naliehavý právny záujem na žiadanom určení daný, je určovacia žaloba právne prípustná. V danom prípade okresný súd túto okolnosť v písomnom vyhotovení rozsudku nesprávne vyhodnotil. Vychádzal z toho, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď mal za to, že medzi účastníkmi konania existoval stav objektívnej právnej neistoty, ktorý bol ohrozením postavenia navrhovateľov a rovnako existoval nesúlad stavu právneho a stavu zapísaného v katastri nehnuteľností.
Pokiaľ ide za daného stavu o otázku procesnej prípustnosti v danej veci podaného určovacieho návrhu, odvolací súd zastáva opačný názor, ako okresný súd. S prihliadnutím k súčasnému stavu v danej veci prípustnosť návrhu už nie je daná. V čase, keď je na LV spoluvlastnícky podiel Rudolfa Strašíka k predmetným nehnuteľnostiam na neho zapísaný, požadované určenie už nie je potrebné. Nemá žiadny význam a zmysel, nakoľko návrhom sledovaný účel bol dosiahnutý zrejme iným spôsobom, než rozhodnutím súdu.
Vzhľadom k uvádzaným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci rozpor vo vlastníctve nehnuteľností podľa stavu zapísaného v katastri nehnuteľností a podľa stavu skutočného neexistuje, preto naliehavý právny záujem na strane navrhovateľov 7a) až 7ch) na požadovanom určení nie je daný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ohľadne navrhovateľa 7a) až 7ch) podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol.
Odvolaním nenapadnutých častí, t.j. pokiaľ bolo rozhodnuté o návrhu navrhovateľov 1) až 6) a 8), sa krajský súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie podané nebolo, a tak nadobudli výroky právoplatnosť ( § 206 ods. 2 O.s.p. ).
V ďalšej časti sa odvolací súd zaoberal dôvodmi odvolania odporcu 1) proti trovám prvostupňového konania.
Odvolanie bolo podané vo výroku, ktorým odporcom 1) až 3) bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1) až 5), 7) a 8) trovy konania. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že súd mu prizná celú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktorým odôvodnil okresný súd svoje rozhodnutie o trovách konania, je výnimkou z uvedenej zásady o miere procesného úspechu danou vtedy, ak účastník mal neúspech len v nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku alebo na úvahe súdu. Rozhodnutie o trovách konania odvolací súd nepovažoval v danej veci za správne. Pokiaľ odporca 1) poukázal v súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania na skutočnosť, že navrhovateľka 6) zobrala návrh späť, súd jej trovy konania nepriznal, avšak trovy konania priznal JUDr. Žitníkovi za zastupovanie 8 klientov, považoval odvolací súd jeho námietku za dôvodnú. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu neúspešnosti navrhovateľa 7a) až 7ch) v konaní krajský súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia mu v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .