Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-241-2006.pdf
PDF · 97.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/241/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. A., bytom Q., J. X, 2/ T. A., bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Emilom Molnárom, advokátom, Dr. Molnár & partners Advokátska kancelária, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava 1, 3/ T. P., bytom P. T., L. K. X, 4/ Y. P., bytom tamtiež, proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov " Košická 20-26", so sídlom v Bratislave, Košická 24, IČO: 30 791 723, zastúpeného JUDr. Milanom Škultétym, advokátom, AK ul, 29. augusta 5, Bratislava, o určenie právneho vzťahu, rozhodol dňa 10.6. 2009
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovatelia sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov " Košická 20-26", so sídlom v Bratislave, Košická 24, IČO: 30 791 723.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania 33,14 EUR a trov právneho zastúpenia 792,87 EUR k rukám právneho zástupcu JUDr. Emila Molnára, advokáta, Dr. Molnár & partners Advokátska kancelária, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava 1, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 3 a 4. rade náhradu trov konania 33,14 EUR do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 27.11. 2006 a jeho zmenou zo dňa 8.6. 2009, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 10.6. 2009 domáhali určenia, že sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Košická 20 - 26, so sídlom v Bratislave, Košická č. 24, IČO: 30 791 723. Návrh odôvodnili tým, že ako vlastníci bytov v bytovom dome č. súp. 4982 na Košickej ulici č. 20 -26 v Bratislave, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. M., pristúpili v zmysle § 7 Zák. č.182/1993 Z.z. k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na svoje pristúpenie obdržali od Spoločenstva / odporcu / odpoveď, podľa ktorej nie sú oprávnení pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Ako dôvod odporca uviedol, že zatiaľ nedošlo k vydaniu právoplatného kolaudačného rozhodnutia na byty v ich vlastníctve a odporca považuje byty za tzv. rozostavané byty. Postupom odporcu nemajú navrhovatelia možnosť vykonávať svoje práva ako členovia Spoločenstva, čím je daný naliehavý právny záujem na určení, že sú členmi Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu žiadal tento ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle príslušných právnych predpisov / Zák. č. 182/1993 Z.z., Zák. č. 50/1976 Zb. / nie sú navrhovatelia vlastníkmi bytov, pretože miestnosti, ktoré vlastnia, neboli doposiaľ skolaudované. Ak by odporca pripustil členstvo navrhovateľov v Spoločenstve, postupoval by v rozpore so zákonom ,
Zmluvou o spoločenstve a podieľal by sa na protiprávnom konaní navrhovateľov, ktorí fakticky užívajú nedokončené byty vo výstavbe, čím sa dopúšťajú priestupku podľa Stavebného zákona a poškodzujú aj vlastnícke práva legitímnych vlastníkov bytov a členov Spoločenstva.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Účastníci zotrvali na svojich písomných vyjadreniach
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. M. súd zistil, že navrhovatelia W. A. a T. A. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X-C., vchod B. XX, 4. mezanín a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XXXX/XXXXXX.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. M. súd zistil, že navrhovatelia T. P. a Y. P. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu Č.. X-R., vchod B. XX, 4. mezanín a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XXXX/XXXXXX.
Súd ďalej zistil, že navrhovatelia oznámili odporcovi pristúpenie k Zmluve o spoločenstve ..., ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrhu vyhovel rozsudkom zo dňa 12.3. 2008, č.k. 6C/241/2006-131.
Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok uznesením zo dňa 13.10. 2008, č.k. 2 Co 164/2008-161 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava II riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v citovanom uznesení vo veci opätovne konal, pričom dospel k zisteniu rovnakého skutkového stavu.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 2 Zák. č. 182/1993 Z.z. (o vlastníctve bytov a nebytových priestorov)
(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Podľa § 7 Zák. č. 182/1993 Z.z.
(1) Spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva ).
Podľa § 7a cit. zákona
(1) Písomnú zmluvu o spoločenstve pri prvom prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome uzatvára vlastník domu s každým novým vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, ak so zriadením spoločenstva vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri zmene formy správy domu je potrebný súhlas so zmluvou o spoločenstve najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takto uzavretá zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome vypovedať.
(2) S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka
Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 66 Zák. č. 50/1976 Zb. ( Stavebný poriadok )
(1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej správy, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa § 68 Zák. č. 50/1976 Zb.
(1)Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
Podľa § 76 Zák. č. 50/1976 Zb.
(1) Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce (ďalej v oddiele 7 len "stavba"), pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Pri posudzovaní nároku navrhovateľov vychádzal súd zo skutočnosti, že skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný a podstatou sporu je právne posúdenie veci. Toto právne posúdenie závisí zásadne od vyriešenia otázky, či nehnuteľnosť, ktorú navrhovatelia nadobudli od predávajúceho ( Prešporok, Družstvo Slovakia ) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.12. 2005, resp. 31.1. 2006 a ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, má charakter bytu v zmysle § 2 Zák. č. 182/1993 Z.z. Ako je zrejmé z obsahu tohto ustanovenia, rozhodnutie o tom, či stavba má charakter bytu závisí od rozhodnutia
stavebného úradu ( Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie ...). Spôsob, akým stavebný úrad rozhoduje o určení charakteru stavby je jednoznačne daný ustanovením § 66 ods. 1 Zák. č. 50/1976 (V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby...). Zo stavebného povolenia, resp. Rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby vydaného MČ Bratislava - D. ako príslušného stavebného úradu, č. P.-XX/Zar. zo dňa 6.11. 2006, potvrdeného Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 4.6. 2007, č. J.-Q., je nepochybné, že stavebný úrad dodatočne povolil stavebníkovi Prešporok, Družstvo Slovakia zmenu stavby " Nadstavba bytového domu za účelom výstavby 14 bytových jednotiek" pred jej dokončením. Uvedené rozhodnutie stavebného úradu bez akýchkoľvek pochybností preukazuje účelové určenie stavby, teda že ide o výstavbu bytov. Pokiaľ ide o odporcom namietanú skutočnosť, že byty navrhovateľov neboli doposiaľ skolaudované, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zákonodarca v citovanom ust. § 2 Zák. č. 182/1993 Z.z. nevyžaduje kolaudáciu bytu ako podmienku, aby mohol byť byt predmetom úpravy tohto zákona. Takouto podmienkou je len určenie stavebného úradu, že miestnosť, resp. súbor miestnosti je trvalo určený na bývanie a ich spôsobilosť byť samostatnými bytovými jednotkami. Pokiaľ ide o kolaudáciu, jej účelom je v zmysle ust. § 76 ods. 1 Zák. č. 50/1976 Zb. posudzovanie spôsobilosti užívať dokončenú stavbu na stanovený účel, nie však určovať charakter stavby. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že spôsobilosť stavby stavebným úradom trvalo určenej na bývanie byť predmetom úpravy Zákona č. 182/1993 Z.z. je daná už vydaním stavebného povolenia, resp. Rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a nie je viazaná na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorá viedla súd k tomu, že návrhu navrhovateľov vyhovel, je fakt, že navrhovatelia sa na základe predmetných kúpnych zmlúv nestali len vlastníkmi bytov ale i podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Táto skutočnosť sama o sebe zakladá navrhovateľom ako spoluvlastníkom jednak právo podieľať sa na ich užívaní, na druhej strane podieľať sa na nákladoch spojených s ich užívaním. Súčasne však v zmysle ust. § 7a ods. 2 Zák. č. 182/1993 Z.z. vzniká pre navrhovateľov povinnosť pristúpiť k zmluve o Spoločenstve.
Všetky tieto skutočnosti jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nasvedčujú tomu, že navrhovatelia platne a v súlade s príslušným ustanovením Zák. č. 182/1993 Z.z. pristúpili k zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov Košická 20-26. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nesúhlas odporcu je v zmysle platnej právnej úpravy úplne bez právneho významu a odporca si bezdôvodne osobuje právomoci, ktoré mu v žiadnom prípade neprináležia. Jeho konanie nemožno posudzovať inak, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. keď vlastníkom bytov bez akéhokoľvek relevantného dôvodu bráni vo výkone ich vlastníckych oprávnení a v tomto prípade i plnení povinností vyplývajúcich zo Zák. č. 182/1993 Z.z.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným navrhovateľom priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v alikvotnej čiastke po 1.000,-Sk (33,14 EUR ) a trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľov v 1. a 2. rade JUDr. Emila Molnára, advokáta, Dr. Molnár & partners Advokátska kancelária, Záhradnícka 9, Bratislava, takto:
1/ Dva úkony právnej služby, pri hodnote úkonu 1.371,-Sk - 45,51 EUR ( 1/13 výpočtového základu v roku 2007) + 19% DPH , podľa § 11 ods.1, Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- prevzatie a príprava - § 14 ods. 1, písm. a/
- pojednávanie dňa 18.10. 2007- § 14 ods. 1, písm. d/.
2/ Jeden úkon právnej služby, pri hodnote úkonu 1.465,-Sk - 48,63 EUR ( 1/13 výpočtového základu v roku 2008 ) + 19% DPH, podľa § 11 ods.1, Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- pojednávanie dňa 12.3. 2008 - § 14 ods. 1, písm. d/.
3/ Jeden úkon právnej služby, pri hodnote úkonu 1.172,-Sk - 38,90 EUR ( 1/13 výpočtového základu v roku 2008, základná sadzba znížená o 20% pri zastupovaní dvoch osôb ) + 19% DPH, podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- vyjadrenie k odvolaniu odporcu - § 14 ods. 1, písm. c/.
4/ Štyri úkony právnej služby, pri hodnote úkonu 42,79 EUR ( 1/13 výpočtového základu v roku 2009, základná sadzba znížená o 20% pri zastupovaní dvoch osôb ) + 19% DPH, podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- účasť na pojednávaní dňa 8.4. 2009 - § 14 ods. 1, písm. d/
- čiastočné späťvzatie návrhu- § 14 ods. 1, písm. c/
- písomné podanie vo veci samej dňa 8.6. 2009- § 14 ods. 1, písm. c/
- účasť na pojednávaní dňa 10.6. 2009- § 14 ods. 1, písm. d/
5/ Režijný paušál 2 x 178,-Sk ( 5,91 EUR ), 2 x 190,-Sk ( 6.31 EUR ), 8 x 6,95 EUR ), spolu 102,46 EUR.
Trovy konania 665,97 EUR + 102,46 EUR, spolu 792,87 EUR.
Trovy právneho zastúpenia 792,87 EUR je odporca povinný zaplatiť priamo právnemu zástupcovi JUDr. Emilovi Molnárovi, advokátovi, Dr. Molnár & partners Advokátska kancelária, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava 1, na účet vedený v A. Q., J..P.., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).