Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/274/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: I. M.

- K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom M., P. P. XX,. R. du F., XXXXX. S.. G. - P., Francúzska republika, zastúpená: Ing. J. H., CSc., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom K. X,. proti žalovanému: Ľ. L., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom T., O. XXX/XX,. právne zastúpený : JUDr. P. M., advokát so sídlom v D. K., R. XX,. v konaní o zaplatenie 41 492,40 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8 298,48 EUR s úrokom z omeškania 13% ročne od 31. 07. 2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou súdu dňa 25. 03. 2004, sa pôvodný žalobca Prof. Dr. J. A. M. domáhal voči žalovanému 1/ ( teraz žalovaný ) a žalovanej 2/ J. L., zaplatenia 41 492,40 EUR s príslušným úrokom z omeškania od 03. 03. 2003 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 08. 02. 1999 si prenajal u žalovaných ubytovacie priestory, za ktoré sa zaviazal platiť im čiastku 49,79 EUR mesačne. Dňa 08. 02. 2002 bolo medzi pôvodným žalobcom a žalovanými uzavretá nová nájomná zmluva, na základe ktorej bola zvýšená cena nájmu na 99,58 EUR mesačne. Okrem toho sa žalovaní zaviazali poskytovať pôvodnému žalobcovi kompletnú lekársku a opatrovateľskú starostlivosť.

Postupne sa žalovaný 1/ votrel do priazne pôvodného žalobcu až do takej miery, že najskôr ho presvedčil, že s ním bude chodiť do banky vyberať peniaze, a neskôr, že mu bude vzhľadom najmä na slabnúci zrak pôvodného žalobcu aj disponovať finančnými prostriedkami. Žalovaný 1/ nadhodnocoval každý výdavok, neustále hovoril, že treba z banky vybrať ďalšie peniaze. Takto získané peniaze začali žalovaní používať pre svoje súkromné účely. Keď dcéra pôvodného žalobcu ( terajšia žalobkyňa ) uskutočnila spolu s pôvodným žalobcom a určenou komisiou kontrolu účtov a hospodárenia, zistilo sa, že žalovaný 1/ svojím úmyselným a cieľavedomým konaním, zneužijúc dôveru pôvodného žalobcu, použil finančné prostriedky pôvodného žalobcu na vlastné účely vo výške 59 007, 30 EUR. Pôvodný žalobca žalovaného viackrát vyzval, aby túto sumu uhradil. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30. 05. 2003 vyhlásil, že uznáva použitie finančných prostriedkov pôvodného žalobu na vlastné účely, ale len vo výške 16 596,96 EUR a tieto je ochotný vrátiť. V ten istý deň zaplatil 8 298,48 EUR s tým, že rovnakú čiastku zaplatí do 30. 07. 2003. Doteraz však túto čiastku ani zostávajúci dlh neuhradil.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju považuje za nedôvodnú. Pôvodný žalobca uňho býval, žalovaný aj jeho rodina sa o neho starali. Všetky výdavky on osobne odsúhlasil. Ak sa na niektoré položky nenachádzajú potvrdenia, pôvodný žalobca o tom vedel a akceptoval ich.

Na pojednávaní dňa 14. 02. 2006 žalobkyňa, ako právna nástupkyňa - dedička po pôvodnom žalobcovi, zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi výberom peňazí, ktoré boli uskutočnené z účtu pôvodného žalobcu a výdavkami, ktoré zdokladoval žalovaný ( pôvodne žalovaný 1/ ), znížená o sumu 8 298,48 EUR, ktorú žalovaný vrátil. Zároveň zobral voči pôvodnej žalovanej 2/ žalobu späť. Uznesením Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. -47 zo dňa 14. 02. 2006 bolo konanie voči pôvodnej žalovanej 2/ zastavené.

Žalovaný na pojednávaní dňa 14. 02. 2006 uviedol, že sa o pôvodného žalobcu staral nadštandardne, čo vyplýva aj z toho, že jeho dcéra - terajšia žalobkyňa, mu dala dvakrát odmenu po 3319,39 EUR, ako kompenzáciu za to, že nemohol ísť na dovolenku, aj nejaké dary na svadbu jeho detí. S ním nikto neprediskutoval vyúčtovanie, ktoré bolo vykonané. Pri tomto vyúčtovaní nebol prítomný ani pôvodný žalobca. Od pôvodného žalobcu prijal nájomné, úhradu za stravu a ak ho niekde viezol svojím osobným autom, tak aj za to. Disponoval bankovými účtami pôvodného žalobcu, vedenými v slovenských korunách, nie jeho devízovými účtami. Okrem toho uviedol, že list, ktorý sa nachádza v súdnom spise na čl. 8 skutočne podpísal on, dopísal tam aj slovo „ poslednú „ , konal však v skrate, pretože p. H. a p. T. naňho robili psychický nátlak. Podpísal ho preto, aby mal s dotyčnými pokoj. Keď ho prešlo rozrušenie, tak si uvedomil, že takto to podpísať nemal. P. H. a p. T. navrhol, že im nechá auto, no oni mu povedali, že čo je ich po tom, aby si ho predal. Domnieva sa, že to mysleli tak, že má auto predať a dať im peniaze. Okrem toho žalovaný namietal, že minimálne časť uplatneného nároku je už premlčaná, a v prípade úspechu v spore žiadal žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov M. S., JUDr. J. T., A. H. a F. C. a listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise, a to: nájomná zmluva zo dňa 08. 02. 1999, nájomná zmluva zo dňa 08. 02. 2002, posledný pokus o zmierne vyriešenie sporu z čl. 7, vyjadrenie k pokusu o zmier z čl. 8, potvrdenie o prevzatí čiastky 250 000,- Sk z čl. 9, osvedčením o dedičstve z čl.

32, výpismi z bankového účtu pôvodného žalobcu, cestovnými príkazmi a ostatnými dokladmi, ktoré žalobkyňa predložila ako doklady, z ktorých vychádzalo vyúčtovanie rozdielu medzi výbermi z bankových účtov pôvodného žalobcu a výdavkami, ktoré preukázal žalovaný, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ( ďalej len „ „ ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 cit. ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že pôvodný žalobca sa na základe nájomnej zmluvy zo dňa 08. 02. 1999 ubytoval v priestoroch, ktoré mu prenajal žalovaný a býval tam až do začiatku roku 2003. Počas tohto obdobia ho pôvodný žalovaný splnomocnil na dispozíciu so svojím bankovým účtom, ktorý bol vedený vo V., a.s. Dňa 19. 05. 2005 pôvodný žalobca zomrel a jeho jedinou dedičkou sa stala žalobkyňa.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný, zneužijúc dôveru pôvodného žalobcu, ktorý mu umožnil disponovať svojím účtom v banke, peniaze, ktoré vybral na základe tohto splnomocnenia, minul pre vlastnú potrebu vo výške, zaplatenia ktorej sa domáha, a teda na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať, ohľadne tejto okolnosti neuniesla dôkazné bremeno.

V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný mal povinnosť predkladať doklady, akým spôsobom boli použité peniaze, ktoré vybral či už on, alebo pôvodný žalobca z bankového účtu pôvodného žalobcu. Nebol teda povinný vykonať akékoľvek „ vyúčtovanie „ ohľadne týchto peňazí, na aké ho žalobkyňa vyzývala. Nebolo preukázané, že by medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzavretá

zmluva o správe majetku, resp. že by na základe nejakého iného právneho titulu bol žalovaný povinný predkladať žalobkyni vyúčtovanie peňazí vybratých z účtu pôvodného žalobcu. Ak pôvodný žalobca splnomocnil žalovaného na dispozíciu so svojím účtom, urobil tak z vlastnej vôle, ako uvádza v žalobe z dôvodu svojho zhoršeného zdravotného stavu, najmä slabnúceho zraku. Ani svedkovia, ktorí v konaní vypovedali, a ktorí vyhotovili vyúčtovanie rozdielu medzi vybratými peniazmi a výdavkami pôvodného žalobcu, nedokázali potvrdiť, že by si žalovaný skutočne predmetnú sumu vybral z účtu pôvodného žalobcu, a ponechal si ju pre vlastnú potrebu. Podľa názoru súdu ak sa však niekto aj rozhodne splnomocniť ako majiteľ bankového účtu inú osobu na dispozíciu s týmto účtom, určite ráta aj s tým, že osoba, ktorá má právo účtom disponovať, peniaze použije tak, ako sa rozhodne, a nebude od nej požadovať vyúčtovanie, príp. vysvetlenie, akým spôsobom tieto peniaze použila.

Naproti tomu vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že dňa 30. 05. 2003 žalovaný sa zaviazal pôvodnému žalobcovi zaplatiť sumu 8 298,48 EUR do 30. 07. 2003. Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že tento záväzok voči žalobkyni ( resp. ešte pôvodnému žalobcovi ) uznal pod psychickým nátlakom, zároveň potvrdil, že písmo, ktorým je ručne dopísané do tohto dokumentu, je jeho písmom. Toto jeho tvrdenie súd preto považuje za nevieryhodné, pretože ak by tento doklad podpísal pod tlakom, a v rozrušení, ako uviedol, nie je pravdepodobné, že by bol v takom stave schopný sústrediť sa na jeho obsah tak, že by do nej nejaké slovo zmysluplne dopísal, a pripísal by aj to, že túto opravu vykonal on. Tiež v rámci výsluchu na poslednom pojednávaní uviedol, že p. T. a p. S. povedal, že nech si zoberú jeho auto, čo korešponduje s textom dokumentu zo dňa 30. 07. 2003, kde sa uvádza, že sumu 250 000,- Sk uhradí po predaji auta, nakoľko momentálne nemá žiadne finančné prostriedky. Túto čiastku však žalobkyni ( resp. pôvodnému žalobcovi ) v termíne do 30. 07. 2003 neuhradil, a neurobil tak až doteraz. Z potvrdenia, podpísaného žalovaným dňa 30. 07. 2003 vyplýva, že ide o reakciu na pokus o zmier z čl. 7, kde ho pôvodný žalobca vyzval, aby prehlásil, že uznáva použitie jeho finančných prostriedkov na vlastné účely vo výške 500 000,- Sk a tieto je ochotný vrátiť. Súd preto považuje za daný aj dôvod dlhu, ktorý žalovaný uznal v tomto dokumente.

Podľa prvá veta ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 cit. nar. vlády v znení účinnom do 31. 12. 2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie 8 298,48 EUR titulom uznania dlhu, ktorý bol žalovaný povinný splatiť do 30. 07. 2003. Keďže žalovaný v tomto termíne dlh nesplatil, dostal sa do omeškania s platením peňažného záväzku a preto súd žalobkyni priznal právo na úrok z omeškania vo výške 13% ročne, čo zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, platnej ku dňu 31. 07. 2003, kedy došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu.

V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd pri vyhlásení rozsudku uložil povinnosť na náhradu trov konania žalobkyni ako účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech len v pomerne nepatrnej časti, podľa . Keďže však žalovaný, ktorému súd priznal náhradu trov konania, tieto trovy v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku

nevyčíslil, súd mu v súlade s ust. priznal právo len na náhradu trov vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku, s výnimkou trov právneho zastúpenia. Nakoľko však zo spisu, okrem trov právneho zastúpenia, nevyplývajú žiadne iné trovy konania, ktoré vynaložil žalovaný, súd v tomto rozsudku nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo ( ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a

podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ( v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( ).