Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-173-2009.pdf
PDF · 85.38 KB
No categories available
5Co/173/2009
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ J. G., nar. X.XX.XXXX,. bytom T. XX,. L., 2/ M. G., rod. H., nar. X.X.XXXX,. bytom T. XX,. L., právne zastúpených JUDr. V. K., advokátom, S. XX,. P. proti žalovanej M. F., nar. X.X.XXXX,. bytom T. XX,. L., právne zast. JUDr. J. L., advokátkou, X.. M. XXX/X,. P. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a protinávrhu žalovanej o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej a J. B. a PaeDr. M. B. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C 195/2006-46 zo dňa 4.6.2008 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v časti okrem výroku o vylúčení výšky náhrady za zákonný podiel na samostatné konanie a vec vracia na ďalšie konanie.
O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku o vylúčení výšky náhrady za zákonný podiel na samostatné konanie.
O d m i e t a odvolanie J. B. a PaedDr. M. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo k parc. č. KN-E 404/1 o výmere 542 m2 - orná pôda a parc. č. KN-E 404/2 o výmere 118 m2 - orná pôda, oboch vedených na LV č. 1620 pre kat. úz. L., Správy katastra v K..
Výlučným vlastníkom predmetných parciel ustanovil žalobcov. Protinávrh žalovanej súd zamietol. Výšku náhrady za zákonný podiel súd vylúčil na samostatné konanie po právoplatnosti rozsudku o základe žaloby. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v záverečnom rozsudku.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k parcele KN-E 404/1 o výmere 542 m2 - orná pôda a k parcele KN-E 404/2 - orná pôda o výmere 118 m2, obe parcely vedené na LV 1620 kat. úz. L..
Žalovaná s návrhom nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť. Protinávrhom žiadala fyzicky rozdeliť parcely „pod cestou a nad cestou“ podľa návrhu zo dňa 15.1.2008.
Prvostupňový súd zistil, že žalobcovia sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností tým, že ich odkúpili od J. H. v celosti. V spore, ktorý bol vedený pred Okresným súdom v Kežmarku 4C 182/03, žalobcovia zistili, že J. H. neoprávnene odpredal aj podiely k parcele, ktoré patrili M. F., pričom výška jej podielu bola 12/48. Žalobcovia rešpektujú spoluvlastnícke právo žalovanej, avšak nesúhlasili s tým, aby previedla svoj podiel na J. B. a jeho manželku.
Prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, pričom zohľadnil, že žalobcovia sú väčšinoví podieloví spoluvlastníci, nie je účelné
a možné vytvoriť dve parcely, ale najmä to, že snahou žalovanej je zrušiť podielové spoluvlastníctvo nie preto, aby potrebovala nehnuteľnosť pre seba, ale v snahe, aby túto mohla previesť na inú osobu. Prvostupňový súd tak rozhodol aj s použitím ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Väčšinoví podieloví spoluvlastníci majú právo na podiel menšinového spoluvlastníka, pretože tento podielový spoluvlastník nechce pozemok pre seba, ale jeho snahou je previesť ho na iný subjekt, čo by mohlo do budúcna vyvolávať isté spory. Väčšinoví spoluvlastníci sú schopní pozemok hospodárne využívať.
Súd zamietol protinávrh žalovanej na reálne rozdelenie parcely aj s poukazom na to, že sa nepotvrdili tvrdenia žalovanej o tom, že je spracovaný nový zastavovací plán obce, v ktorom sa ráta s predmetnými parcelami ako so stavebnými pozemkami. Reálne rozdelenie veci nebolo preto dosť možné, účelné a nebolo by ani zákonné. Argumentácia žalovanej o využití dobrých mravov pri riešení predmetného sporu sa súdu zdala účelovou, pričom naopak súd bol toho názoru, že je v súlade s dobrými mravmi, ak väčšinoví podieloví spoluvlastníci uplatnia právo na podiel menšinového spoluvlastníka. Preto protinávrh žalovanej zamietol.
Po právoplatnosti rozsudku v časti základu žaloby súd rozhodne v samostatnom konaní o náhrade pre žalovanú a rovnako aj o trovách konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a J. B. a PaedDr. M. B..
Uvedené osoby v priebehu konania nastúpili namiesto žalovanej. Žiadali, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil a reálne nehnuteľnosti rozdelil podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
Odvolatelia namietali, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy. V priebehu konania došlo k právnemu nástupníctvu a nastúpil na miesto žalovanej nový spoluvlastník, resp. bezpodieloví spoluvlastníci J. B. a PaeDr. M. B., rod. R.. Došlo tak na základe zámennej zmluvy.
Namietali, že ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, stanovuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Po zrušení podielového spoluvlastníctva nastupuje prvý spôsob vyporiadania - reálne rozdelenie vecí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktorý prichádza do úvahy vždy, keď predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Rozhodnutie prvostupňového súdu neprípustným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv žalovanej strany, keď dopredu prejudikuje a rieši otázku predkupného práva medzi podielovými spoluvlastníkmi, aj napriek tomu, že sa má rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný, dokonca v prírode je takmer, čo do výmery, takto oddelený aj užívaný, čo pri ohliadke na mieste samom súd musel vidieť. Súd sa dostatočne nevyporiadal s otázkou zrušenia spoluvlastníctva podľa výšky podielov, aj napriek tomu, že z opatrnosti, žalovaná ako spoluvlastníčka, vzniesla protinávrh.
Prvostupňový súd bez presvedčivého odôvodnenia obišiel prvý spôsob vyporiadania podľa zákona napriek tomu, že ide o pozemok ničím nezastavaný, reálne pohodlne deliteľný, a prikázal jej diel žalobcu na základe právneho názoru, ktorý nemá oporu v zákone.
Napokon aj skutočnosť, že vylúčil výšku náhrady za podiel ustupujúceho spoluvlastníka na samostatné konanie, spôsobil prvostupňový súd to, že žalovaná strana nebude mať ani nehnuteľnosť, ani náhradu, pokiaľ spor bude pokračovať dlhšiu dobu, čo vôbec nie je vylúčené. Keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, žiadal rozhodnúť tak, ako to uviedla vo svojom odvolaní.
Žalobcovia v písomnom vyjadrení uviedli, že v priebehu konania bolo zistené, že žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1-iny darovacou zmluvou previedla na tretiu osobu, a to na M. B., rod. R., bytom P. XXX/XX,. L. a oznámili prvostupňovému súdu, že darovacia zmluva je neplatná. Vecou sa zaoberal aj Okresný súd Kežmarok pod sp. zn. 4C 56/2007. Nie je pravdou, že by nehnuteľnosti, ktoré patrili žalovanej, boli v podielovom spoluvlastníctve M. B., rod. R. a J. B.. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. Vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, pretože spôsob konania vyplýva z ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a odvolací súd zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súdu. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku.
Pri rozhodovaní vo veci prvostupňový súd sa neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami.
V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prvom rade súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Takýto návrh nemôže prejednať len s niektorými zo spoluvlastníkov, prípadne len so spoluvlastníkmi, ktorí sa cítia byť spoluvlastníci, alebo s osobami, ktorých len žalobcovia označia ako spoluvlastníkov bez preukázania skutočných spoluvlastníckych vzťahov a výške ich podielov.
Z obsahu spisového materiálu nie je zrejmé, kto ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej je skutočným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností okrem navrhovateľov. V priebehu konania bolo preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností na strane žalovanej je M. F., bytom L., T. XX,. avšak z výpisu z LV zo dňa 6.11.2008 vlastníkmi nehnuteľností sú evidovaní B. J. a M. rod. R., PaedDr., ktorí nehnuteľnosť nadobudli na základe zámennej zmluvy a dodatku č. 1 pod V 1120/08, pričom kópia zámennej zmluvy je z 21.12.2006 a nachádza sa na č. l. 53-54 spisu. Je pravdou, že táto zámenná zmluva bola predložená prvostupňovému súdu až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej v odvolacom konaní, avšak už v priebehu konania žalovaná túto okolnosť namietala a žiadnym spôsobom sa s ňou prvostupňový súd nevysporiadal.
Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvostupňový súd nie je v spôsobe zrušenia podielového spoluvlastníctva viazaný návrhmi účastníkov konania. Sám musí skúmať a presne podľa postupu uvedenom v ust. § 142 ods. 1 OZ zisťuje okolnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na to, aby bolo jednoznačne zistené, či je nehnuteľnosť reálne deliteľná, súd nemá dostatočné odborné znalosti, aj napriek skúsenostiam, vždy musí postupovať v súčinnosti so znalcom.
Pokiaľ je nehnuteľnosť reálne deliteľná, v takom prípade, ak vyhovuje všetkým požiadavkám spravodlivej deľby podľa výšky podielov, charakteru pozemkov tak, aby každý z účastníkov mohol aj ďalej užívať a vlastniť časti, na ktoré má zákonný nárok, nie je možné pristúpiť, ani pokiaľ by s tým účastníci v súdnom konaní súhlasili, k prikázaniu nehnuteľnosti za náhradu, pretože takouto možnosťou disponovali účastníci pred podaním návrhu. Pritom predmetom reálnej deľby v spornej veci sú nehnuteľnosti, a to orná pôda, ktorá podľa tvrdení účastníkov konania sčasti sa nachádza v intraviláne a sčasti v extraviláne obce, nie je možné nevziať do úvahy aj územné plánovanie a prístup k jednotlivým parcelám, ktoré pri prípadnom reálnom delení vzniknú.
Skutočnosť, že žalovaná, resp. jej právni nástupcovia majú v úmysle nehnuteľnosti neskôr, po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením predať, darovať, alebo iným spôsobom nakladať, nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej pri úvahe, či nehnuteľnosť sa reálne rozdelí alebo nie, alebo či nehnuteľnosť bude prikázaná ktorému z podielových spoluvlastníkov za náhradu.
Prvostupňový súd vôbec na okolnosti reálnej deľby nevykonal žiadne dôkazy. Nezisťoval podmienky reálnej deľby, ani v súvislosti so vzájomným návrhom žalovanej, ktorá práve týmto spôsobom žiadala podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Keďže prvostupňový súd sa žiadnymi okolnosťami na zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nezaoberal a dokonca nezistil ani podmienky na zákonné
zrušenie podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než rozsudok súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľný, podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušiť, pretože nesprávne vec právne posúdil, nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, svojim konaním odňal možnosť konať účastníkov pred súdom. Absencia riadnych dôvodov rozhodnutia je podľa článku 1, 7 a článku 154c Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre porušenie citovaných ustanovení.
Prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal nielen s ust§ 142 ods. 1 O. s. p., ale ani sa nezaoberal ust. § 142 ods. 1 OZ a vôbec sa nezaoberal ani ust. § 142 ods. 2 OZ.
Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude riadne a náležite zistiť okruh účastníkov konania, výšku podielov podielových spoluvlastníkov, zistiť a pripojiť si jednotlivé spisy, ktoré súvisia s prejednávanou vecou, vykonať všetky navrhované dôkazy z návrhu na začatie konania, ale aj z protinávrhu, zákonnou formou sa vysporiadať so spôsobom zrušenia podielového spoluvlastníctva, pričom pre prípad, že prvostupňový súd nemá kompetencie o niektorých odborných otázkach rozhodnúť a posúdiť ich, je vo veci namieste nariadiť znalecké dokazovanie. Je potrebné zaobstarať si aj ďalšie podklady, podľa návrhu účastníkov konania a vo veci zákonne rozhodnúť.
Prvostupňový súd nárok na náhradu za zákonný podiel vylúčil na samostatné konanie. Svojou povahou toto rozhodnutie má formu uznesenia, aj keď bolo vydané v rozsudku napadnutom účastníkmi konania. Proti tomuto uzneseniu podľa § 202 ods. 3 O. s. p. nie je prípustné odvolanie. Keďže žalovaná proti tomuto uzneseniu dala odvolanie, podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolanie žalovanej proti tomuto výroku odvolací súd odmietol.
Odvolací súd však v tejto súvislosti ohľadne vylúčeného nároku na samostatné konanie dáva prvostupňovému súdu do pozornosti skutočnosť, že rozhodnutie súdu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, ako to má na mysli ust. § 142 Občianskeho zákonníka sa skladá z niekoľkých oddeliteľných častí, avšak nejde o rozhodnutie o niekoľkých právach zo samostatným skutkovým základom. Preto z procesného hľadiska vylúčenie nároku na úhradu náhrady za zákonný podiel pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá oporu v hmotnom práve. Je preto potrebné prvostupňovým súdom prehodnotiť svoje stanovisko o vylúčení veci na samostatné konanie a zvážiť dôvodnosť spojenia vylúčenej časti nároku na spoločné konanie podľa § 112 O. s. p.
Proti rozsudku ako celku podali odvolanie aj J. B. a PaedDr. M. B.. Z obsahu spisu vyplýva, že tieto osoby účastníkmi konania neboli a keďže proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 201 O. s. p. môže podať odvolanie účastník a vedľajší účastník za podmienok uvedených v ust. § 201 O. s. p., ich odvolanie bolo potrebné odmietnuť, pretože neboli na podanie odvolania oprávnení podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že spisový materiál, ktorý bol predložený na odvolacie konanie je materiálom, ktorý predstavuje rekonštruovaný spis, ako to vyplýva zo zápisnice o rekonštrukcii súdneho spisu sp. zn. 3C1 95/2006 zo dňa, ktorý v zápisnici nie je určený, ale zrejme ide o dátum 27.5.2009, kedy obsah zápisnice zobrali na vedomie predseda súdu, právni zástupcovia účastníkov.
Rekonštrukciu spisu, spôsob a formu upravuje ust. § 198 ods. 1 až 7 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Spis, ktorý bol predložený na odvolacie konanie, nie je zrekonštruovaný formou tak, ako to predpisuje Spravovací poriadok. Z obsahu spisu vyplýva, že v spise sa nenachádza žiaden doklad o šetrení v súdnych registroch, okrem zápisnice, ktorá je v spise na č. l. 65 - 66 spisu sa nenachádza žiadna zápisnica o výsledku prešetrenia predsedom súdu, nie je vyhotovená zápisnica, v ktorej sa uvedie dátum každého súdneho pojednávania, dátum rozhodnutia vo veci, údaje o opravnom prostriedku, nie sú vyhotovené overené odpisy rozhodnutí a iných písomností, dokladov od štátneho orgánu alebo iných inštitúcií, ktoré boli v pôvodnom spise. Uvedené listiny nemajú doložku, že odpis nahrádza zničenú alebo stratenú listinu. Nie je jasné, ktoré osoby, aké zničené alebo stratené listiny vyhotovili a predložili, či ide o rovnopisy podaní alebo originály. Prvostupňový súd rovnopis zápisnice o rekonštrukcii spisu nedoručil účastníkom konania a nie je jasné, či proti takejto zápisnici boli alebo neboli vznesené námietky zo strany účastníkov konania. Z obsahu spisu nevyplýva, či náhodou v iných konaniach, ktoré vyplývajú z obsahu spisového materiálu sa rekonštruovaný spis nenachádza. Preto
bude úlohou prvostupňového súdu aj dôsledne sa zaoberať ust. § 198 Spravovacieho poriadku a spis zákonnou formou rekonštruovať potom, čo sa skutočne zistí strata alebo zničenie pôvodného spisu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.