Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/18/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu M. M., bytom V. č. XX,. proti žalovanému O. A., trvale bytom T. T., U.. XX.. N. č. XXX/XX,. prechodne bytom M., O. XXXX/XX,. zastúpenému JUDr. S. K., advokátom so sídlom v M., P. X,. o návrhu na zaplatenie 829,85 Eur s prísl.

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 829,85 Eur s 9,5% úrokom od 06.11.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 118,55 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 27. novembra 2006 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 829,85 Eur (25.000,-Sk) spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 6. novembra 2006 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že v priebehu roku 2005 boli medzi ním a žalovaným uzatvorené zmluvy o pôžičke ústnou formou, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému dňa 23. januára 2005 sumu 165,97 Eur (5.000,-Sk) a dňa 28. januára 2005 sumu 663,88 Eur (20.000,-Sk). Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenia sumy 829,85 Eur výzvou zo dňa 18. októbra 2006 s tým, aby žalovaný túto sumu zaplatil na účet žalobcu, najneskôr do 6. novembra 2006. Žalobca zaslal žalovanému dňa 7. novembra 2006 predžalobnú výzvu, pokus o zmier. Keďže žalovaný v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradil, dostal sa so svojim záväzkom do omeškania. Diskontná sadzba (od 27. septembra 2006 základná úroková sadzba) v mesiaci september bola stanovená vo výške 4,75 % p.a., preto v súlade s nariadením vlády SR č. výška úrokov z omeškania predstavovala 9,5 % p.a.., k žalobe priložil fotokópie potvrdení o vkladoch v hotovosti, výzvy na splnenie záväzku, podacích lístkov, predžalobnú výzvu - pokus o zmier.

Okresný súd Trenčín vydal dňa 26. júla 2007 platobný rozkaz č.k. -15, proti ktorému podal včas odpor právny zástupca žalovaného. V odpore uviedol, že popiera opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 829,85 Eur s príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky, nakoľko žalovaný si od žalobcu žiadne peniaze nikdy nepožičal, naopak práve žalobca si priebežne požičiaval peniaze a sumy poukázané na účet žalovaného boli jednotlivé splátky, ktoré si žalobca od žalovaného požičal. Uviedol, že dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predloží na pojednávaní. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žiadal aby bol súdom oslobodený od platenia súdneho poplatku z dôvodu hmotnej núdze.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil spis tunajšieho súdu sp.zn. , návrh žalobcu, kópie potvrdení o vkladoch v hotovosti zo dňa 23. januára 2005 a zo dňa 28. januára 2005, výzvu na splnenie záväzku zo dňa 18. októbra 2006, predžalobnú výzvu zo dňa 7. novembra 2006, podacie lístky, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 3. septembra 2007, vyjadrenie k odporu zo dňa

13. novembra 2007, potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch doručené súdu dňa 5. decembra 2007, odvolanie proti uzneseniu zo dňa 28. mája 2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z predložených kópií potvrdení o vklade v hotovosti mal súd za preukázané, že dňa 23. januára 2005 vložil žalobca na účet žalovaného sumu 165,97 Eur (5.000,-Sk) a dňa 28. januára 2005 sumu 663,88 Eur (20.000,-Sk).

Z predloženej výzvy na splnenie záväzku mal súd za zistené, že žalobca dňa 18. októbra 2006 vyzval žalovaného na splnenie záväzku s tým, aby mu žalovaný uhradil sumu 829,85 Eur do 6. novembra 2006. Výzvu zaslal žalovanému na adresu trvalého aj prechodného pobytu. Predžalobnou výzvou, pokusom o zmier zo dňa 7. novembra 2006, žalobca opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 829,85 Eur. Predžalobnú výzvu, pokus o zmier zaslal žalobca žalovanému na adresu jeho trvalého i prechodného pobytu.

V odpore proti platobnému rozkazu sa žalovaný zaviazal, že dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predloží na pojednávaní.

Na pojednávaní dňa 2. júna 2009 žalobca uviedol, že žalovanému sumu 829,85 Eur požičal kolegiálne pre jeho osobnú potrebu, pričom so žalovaným boli ústne dohodnutí, že žalovaný mu uvedenú sumu vráti do týždňa od ústneho vyzvania. Uviedol, že po nezhodách v spoločnom podnikaní žalovaného vyzval písomne na splnenie dlhu. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná suma nebola jedinou, ktorú žalovanému požičal, celkovo žalovanému požičal sumu 9.485,16 Eur (285.750,-Sk), manželke žalovaného S. A. požičal sumu 18.754,56 Eur (565.000,-Sk) a súčasnej priateľke žalovaného M. K. požičal sumu 11.617,87 Eur (350.000,-Sk). Uviedol, že proti žalovanému podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie ďalších 1.991,64 Eur (60.000,-Sk). Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného v odpore sú účelové a svedkovia navrhnutí žalovaným sú dlžníkmi žalobcu.

Na pojednávaní dňa 2 júna 2009 právny zástupca žalovaného uviedol, že predmetné sumy, ktoré žalobca poukázal žalovanému, boli pôžičky, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi na základe ústnych zmlúv o pôžičke. Výzvy na zaplatenie žalobcu považoval žalovaný za provokáciu, keďže mali nezhody vo firme. Peniaze zaslané žalobcom na účet žalovaného boli splatením pôžičky. Žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku pred rokom 2005, kedy ešte nebol v hmotnej núdzi. Právny zástupca žalovaného uviedol, že je potrebné vypočuť žalovaného. V liste zo dňa 24. apríla 2009 navrhol právny zástupca žalovaného vypočuť aj manželku žalovaného S. A..

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného, t.j. k 6. novembru 1996 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca vložil na účet žalovaného dňa 23. januára 2005 sumu 165,97 Eur a dňa 28. januára 2005 sumu 663,88 Eur. Taktiež nebolo sporným, že žalobca žalovaného písomne vyzval na splnenie dlhu, keď právny zástupca žalovaného uviedol, že výzvy na zaplatenie zo strany žalobcu považoval žalovaný za provokáciu.

Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi poskytol sumu 829,85 Eur na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej ešte pred rokom 2005, súd považuje za účelové a nepravdivé, nakoľko v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 3. septembra 2007 uviedol, že sa nachádza v hmotnej núdzi, v potvrdení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch uviedol, že je nezamestnaný, nemá príjmy z iných zdrojov a nevlastní osobný majetok väčšej hodnoty. Nakoľko do stavu hmotnej núdze sa žalovaný dostal skôr, ako požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, má súd za to, že bol to práve on, kto si od žalobcu požičal sumu 829,85 Eur. Šetrením súd zistil, že žalobca je predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti a spoločníkom v štyroch spoločnostiach s ručením obmedzeným, pričom výška splatených vkladov do spoločností je spolu v sume 48.463,12 Eur. Súd preto tvrdenie žalovaného, že si žalobca od žalovaného, ako od osoby dostávajúcej sa do stavu hmotnej núdze, prípadne už osoby v hmotnej núdzi, požičal sumu 829,85 Eur považuje za nepravdivé. Súd dospel k záveru, že žalovaný neposkytol žalobcovi pôžičku v sume 829,85 Eur a sumy vložené na účet žalovaného neboli splátkami za ňu, ale naopak, súd zistil, že sumy vložené žalobcom na účet žalovaného boli pôžičkou pre žalovaného, ktorú mal žalovaný žalobcovi na výzvu do týždňa vrátiť.

Výzvou zo dňa 18. októbra 2006 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 829,85 Eur do 6. novembra 2006. Nakoľko v stanovenej lehote žalovaný uvedenú sumu nezaplatil, počnúc dňom 6. novembra 2006 sa dostal do omeškania. Od dňa, kedy bol dlžník v omeškaní, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorého výška nebola zmluvou o pôžičke dojednaná. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 829,85 Eur podľa nariadenia vlády SR č. .

Žalovaný v odpore uviedol, že súdu predloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak okrem vypočutia žalovaného a jeho manželky žiadne dôkazy súdu na pojednávaní nenavrhol. Súd zistil, že navrhovaná svedkyňa je manželkou žalovaného a žalobca proti nej vedie súdne konanie na Okresnom súde Michalovce pre zaplatenie pôžičky. Z uvedeného dôvodu vznikajú dôvodné pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede, preto dôkaz - výsluch S. A. - súd nevykonal.

Súd taktiež nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch žalovaného, nakoľko mal žalovaný dostatok času sa písomne vyjadriť a predložiť jemu známe dôkazy svedčiace v jeho prospech. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný by sa mohol dostaviť k súdu na výsluch v septembri 2009. Právny zástupca však neuviedol, že je v styku so žalovaným, nevedel uviesť ani kde sa žalovaný nachádza a na akú adresu mu je možné doručiť zásielku. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by sa žalovaný v mesiaci september 2009 na pojednávanie dostavil a že by sa dozvedel termín pojednávania. Nakoľko však na pojednávaní nepredložil právny zástupca žalovaného žiaden dôkaz, svedčiaci v prospech tvrdení žalovaného, súd pokladá jeho vyjadrenie v odpore zo dňa 3. septembra 2007 za dostačujúce pre vyjadrenie postoja žalovaného k veci. Z uvedených dôvodov súd navrhovaný dôkaz - výsluch žalovaného

- nevykonal.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V súlade s ustanovením § 137 Os.p. podľa § 142 ods. 1 O.s.p žalobcovi patrí náhrada trov konania spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku v sume 49,79 Eur.

Žalobcovi patrí i náhrada cestovných výdavkov, a to za cestu V. - T. a späť v dňoch 14. apríla 2009, 28. apríla 2009 a 2. júna 2009 z dôvodu účasti na pojednávaní, t.j. 3 x 73 km, pri spotrebe 6,9 l/100km a pri cene nafty 1,073 Eur/liter. Náhrada za pohonné hmoty potom predstavuje sumu 16,20 Eur. Paušálna náhrada za kilometre podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. predstavuje 39,42 Eur (0,18 x 219).

Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobcu súd zistil, že hodinový zárobok žalobcu je 11,64 Eur, avšak z vyúčtovania trov konania žalobcom je zrejmé, že zamestnávateľ sa dopustil chyby v písaní, nakoľko suma 11,64 Eur je denným zárobkom žalobcu. Podľa cestových poriadkov trvá cesta z miesta bydliska žalobcu do miesta sídla súdu 1 hodiny. Súd preto žalobcovi priznal náhradu mzdy za deň 14. apríla 2009 za čas tri hodiny, za deň 28. apríla 2009 za čas 3 hodiny a za deň 2. júna 2009 za čas 3 hodiny, spolu 9 hodín po 1,46 Eur, t.j. 13,14 Eur.

Žalobca si vo vyúčtovaní trov konania uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade ušlého zárobku za dni účasti na pojednávaní, každý v trvaní 8 hodín. Nakoľko cesta z miesta bydliska povinného do miesta sídla súdu trvá podľa cestovných poriadkov jednu hodinu, súd po pripočítaní času, ktoré strávil žalobca svojou účasťou na pojednávaní priznal žalobcovi náhradu ušlého zárobku za tri hodiny za každý deň účasti na pojednávaní.

Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľky patrí náhrada trov konania vo výške 118,55 Eur.

Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.