Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/25/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľov: X. C. Z., bytom A. XX, I., X. A. Z., bytom Ž. E.. XX, I., obaja zast. JUDr. Jozef Piľa, bytom Osadná 20, Bratislava, proti odporcovi: B. Z., bytom J. XX, I., zast. JUDr. Marián Mikači, advokát so sídlom Moskovská 16, Bratislava, v konaní o určenie vlastníctva k pozemku takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 282,40 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu 30. 01. 2009 sa navrhovatelia voči odporcovi domáhali určenia , že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v ? k pozemku parcelné číslo XXXX/XX , záhrady o výmere 39m2, v katastrálnom území X., I., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX. Predmetný pozemok je zakreslený v priloženom geometrickom pláne č.X/XXXX zo dňa 12. 01. 2009 , mapový list č. X-X/XX I., vyhotoviteľa Ing. V. Hronček - GEOREAL, Ružová dolina 27, Bratislava.

Návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že sú od 13.02.1989 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. číslo XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území X. v I., ktoré nadobudli kúpou. Odporca v uvedenej dobe kúpou nadobudol susednú parcelu. Uviedli, že v dobrej viere tieto svoje pozemky od samého počiatku užívali podľa pôvodných hraníc t. z. plotov a na uvedených pozemkoch vykonali aj výsadbu stromov. V ostatnom období na základe stavebného konania susedov bolo zistené, že parcely tak ako sú zakreslené v katastri nezodpovedajú skutočnému užívaniu pozemkov od samého začiatku. Parcela odporcu č. XXXX/X zasahuje podľa skutočného užívania do parcely navrhovateľov za predpokladu, že pôvodný plot ako tzv. pôvodná hranica, ktorý parcely oddeľuje, by bol v budúcnosti odstránený. Podľa geometrického plánu novovytvorená parcela č.XXXX/XX, ku ktorej žiadajú určiť vlastnícke právo na základe vydržania zodpovedá skutočnému užívaniu navrhovateľov, pričom hranicu tejto novovytvorenej parcely s parcelou odporcu č. XXXX/X tvorí pôvodný plot, ktorý je tam postavený. Na novovytvorenej parcele sa nachádza aj výsadba stromov, ktorú realizovali navrhovatelia. Pri kúpe nehnuteľnosti boli informovaní, že hranicami pozemkov je plot, skutočné užívanie pozemkov nikdy žiadny majiteľ nespochybnil a pozemok užívali v dobrej viere od samého počiatku tak, ako to bolo rozdelené a užívané ich predchodcami, t.j. do ohraničenia plotom. Toto potvrdili čestnými prehláseniami A.. Žiadajú, aby súd na základe vydržania určil ich vlastnícke právo k spornej časti pozemku t. j. vlastníctvo k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, odčlenenej geometrickým plánom , vo výmere 39m2 v zmysle ustanovenia každému v podiele 1.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovatelia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k časti pozemku odporcu vydržaním, pretože nebola splnená podmienka oprávnenej držby, ktorou je subjektívny prvok t. j. dobromyseľnosť držiteľa. Navrhovatelia neboli a nemohli byť oprávnenými držiteľmi spornej časti pozemku, keďže subjektívna stránka držby ich dobromyseľnosť, ako subjektívne presvedčenie navrhovateľov a ich právnych predchodcov o tom, že im sporná časť pozemku patrí nekorešpondovala so všetkými objektívnymi okolnosťami, za ktorých nakladali so spornou časťou pozemku počas vydržacej doby. Uviedol, že pozemok parc. číslo XXXX/X o výmere 116 m2 nadobudol odporca na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.03.1989. Skutočnosť, že výmera pozemku podľa zápisu v evidencii nehnuteľností je väčšia ako výmera pozemku daná oplotením a teda, že hranica predmetného pozemku nie je totožná s líniou oplotenia rozdeľujúcou pozemok so susedným pozemkom navrhovateľov, zistil bezprostredne po kúpe na základe geodetického zamerania pozemku. Na túto skutočnosť upozornil aj v tom čase užívateľov ( vlastníkov ) susedného pozemku, dnes už nebohých manželov S. a ich syna A.. Títo právny stav akceptovali bez výhrad a ústne sa spolu dohodli, že zatiaľ nebudú meniť líniu oplotenia rozdeľujúcu pozemky, avšak oplotenie nebolo rešpektované ako vzájomná hranica pozemkov. Poukázal na skutočnosť, že pozemky začali navrhovatelia skutočne užívať až v roku 1991, kedy takisto rodinu Z. upozornil, že línia oplotenia nie je totožná s hranicou pozemkov a títo nenamietali. Susedské vzťahy s manželmi Z. (rodičmi navrhovateľov) boli zo začiatku bezproblémové, postupne však začali vznikať spory týkajúce sa obhospodarovania spornej časti pozemku za oplotením a to najmä, ked sa ohradil voči výsadbe stromov. Vzťahy sa ešte zhoršovali najmä po smrti pána Z. ( otca navrhovateľov) a týkali sa kosenia, starostlivosti o vinič , kvety a pod na spornej časti pozemku. Uviedol, že v roku 1997 utrpel vážny úraz, preto nebolo v jeho finančných ani fyzických možnostiach uskutočniť výstavbu nového oplotenia. Hranice svojho pozemku nechal fyzicky vytýčiť až v roku 2007 v súvislosti so stavbou záhradného domčeka na jeho pozemku, pričom pri vytýčený hraníc pozemku geodet vychádzal z katastrálnej mapy. O tom, že si navrhovatelia aj ich právni predchodcovia boli vedomí, že sporná časť pozemku im nepatrí svedčí aj skutočnosť, že v roku 2007 sa na neho najskôr matka navrhovateľov, následne aj navrhovateľka v 1.rade obrátili so žiadosťou o odkúpenie spornej časti pozemku, s čím nesúhlasil. Navrhovatelia začali svoje domnelé vlastnícke právo k pozemku relevantne uplatňovať až v máji roku 2007 v súvislosti s ohlásením drobnej stavby na jeho pozemku- stavby oplotenia. Na základe námietok navrhovateľov ako susedov bol stavebným úradom vyzvaný, aby stavbu nerealizoval do spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Uviedol, že už v čase kúpy navrhovateľom (ich právnym predchodcom) muselo byť zrejmé pri vynaložení bežnej opatrnosti a starostlivosti, ktorú od nich možno požadovať, z katastrálnej mapy a verejných údajov z katastra, že existujúca línia oplotenia medzi pozemkami účastníkov nie je totožná s líniou hranice pozemkov. Táto skutočnosť vyplynula aj zo zastavovacieho plánu v súvislosti so stavebným konaním na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý bol prílohou rozhodnutia OÚ z roku 1998 a ktorý taktiež svedčí o skutočnosti, že línia oplotenia nie je totožná s hranicou pozemku. Uviedol, že navrhovatelia až do roku 2007 neurobili nijaké právne úkony na zápis ich vlastníckeho práva k spornej časti pozemku napr. prostredníctvom osvedčenia vlastníckeho práva vydržaním formou notárskej zápisnice. Navrhovatelia ani nepodali daňové priznanie a nezaplatili daň k spornej časti pozemku, tak ako on, ktorý je vlastníkom.

Má zato, že navrhovatelia uplatňovaním svojho nároku na základe vydržania zasahujú do jeho práv vlastníka chránených zákonom a znemožňujú mu v dôsledku súdneho sporu výstavbu oplotenia, ktorým by definitívne zabránil neoprávnenému užívaniu spornej časti jeho pozemku navrhovateľmi. S poukazom na uvedené má za to, že neboli splnené zákonné podmienky vydržania spornej časti pozemku navrhovateľmi a to najmä podmienka oprávnenosti držby počas celej doby vydržania. Navrhovatelia neboli dobromyseľní a ich dobrá viera nebola dôvodná, pretože so zreteľom na všetky okolnosti vedeli resp. museli vedieť pri vynaložení bežnej opatrnosti a starostlivosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti prípadu od nich rozumne požadovať, že sporná časť pozemku im nepatrí a nie je súčasťou ich pozemku. Navrhovatelia nepreukázali ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. Žiadal návrh voči nemu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom účastníkov konania, kúpnymi zmluvami ,listami vlastníctva č. XXX a č. XXXX, pripojeným spisom Správy katastra Bratislava II,, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X záhrada o výmere 370 m2 a parcely č. XXXX/X o výmere 73 m2 zastavané plochy a nádvoria , obe nachádzajúce sa v I. -Mestská časť X., katastrálne územie X. sú navrhovatelia , každý v jednej polovici.

Z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že vlastníkom parcely č. XXXX/X záhrada o výmere 1131 m2 nachádzajúcej sa v I. -Mestská časť X., katastrálne územie X. je odporca . Stav na liste vlastníctva bol prepísaný dňa 02. 04. 2008 (čl. 101) a to tak, že z pôvodnej parcely č. XXXX/X záhrada o výmere 1163 m2 sa odčlenila parcela č. XXXX/X zastavaná plocha - chata o výmere 32 m2.

Parcela č. XXXX/X, záhrada má v súčasnosti výmeru 1131 m2, pričom obe parcely sú vo vlastníctve odporcu.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 10. 02. 1989, spísanej formou notárskej zápisnice č. N ( čl 81)súd zistil, že navrhovatelia ako kupujúci uzatvorili s predávajúcou W. S. kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v jednej polovici nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 370 m2 a parcel. č. XXXX/X o výmere 73 m2 zastavané plochy a nádvoria, obe nachádzajúce sa v I. -Mestská časť X., katastrálne územie X. , zapísané v súčasnosti na liste vlastníctva č.XXXX.. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom dňa 13.2.1989 pod č. RI 38/89.

Z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 28.2.1989 medzi predávajúcimi A. A. a C. A. a kupujúcim U.. B. Z. súd zistil, že odporca nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. 653 , parcelné číslo č. XXXX/X záhrada o výmere 1163 m2 nachádzajúcu sa v I. -Mestská časť X., katastrálne územie X.. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom dňa 26.04.1989 pod č. RI 59/89.

Navrhovatelia v priebehu konania zotrvali na návrhu. Uviedli, že problémy vznikli pri stavebnom konaní odporcu ohľadne oplotenia jeho parcely, kde zistili rozpor medzi právnym stavom v katastri a skutočným užívaním. Namietali tvrdenie odporcu, že nebohí manželia S. vedeli o tom, že hranice pozemku nie sú v línii plota, nakoľko podľa kúpnopredajnej zmluvy nehnuteľnosť nadobudli bez akýchkoľvek tiarch. Neboli informovaní o problémoch s hranicou pozemku a nemali mať k dispozícii v roku 1999 nákres parcely XXXX/, z ktorého táto skutočnosť podľa odporcu vyplýva. Nemali žiadny dôvod na právne kroky (napr. formou vydanie osvedčenia o vyhlásení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) pretože si mysleli, že užívaná časť pozemku je ich .Navrhovateľ v 2.rade uviedol, že výsadbu stromov na spornej časti pozemku realizoval on, susedské vzťahy s odporcom boli dobré a plot bol jednu dobu aj otvorený. Navrhovateľka v 1.rade uviedla, že keďže plot bol na pozemku už v čase kúpy, nemali pri kúpe dôvod premeriavať pozemok. Uviedla, že chcela odkúpiť od odporcu v roku 20007 spornú časť pozemku za sumu, ktorú považovala za primeranú ploche o ktorú sa jedná, odporca však nesúhlasil.

Právny zástupca odporcu a odporca v priebehu konania uviedli, že oplotenie existovalo skôr, než pozemok odporca kúpil,(predtým ho ešte od roku 1988 užíval). Po kúpe si dal pozemok geodetom premerať a zistil, že ním kúpená výmera pozemku siaha existujúci plot. Upozornil na túto skutočnosť vtedajších majiteľov. Z dôvodu dobrých susedských vzťahov, ako aj pre nedostatok finančných prostriedkov stavbu nového oplotenia neuskutočnil. Kópie z pozemkovej mapy a geometrické plány zanesené v katastri len potvrdzujú stav existujúci a zanesený v katastri už pred kúpou nehnuteľnosti, a preukazujú, že sa kúpou pozemku parcely 2060/2 o výmere 1163 m2 stal vlastníkom aj tej časti pozemku, ktorá sa nachádzala za existujúcim oplotením. Tieto skutočnosti vedeli vtedajší susedia a neskôr ( v roku 1991) aj navrhovatelia resp. ich rodičia, ktorí na susednú nehnuteľnosť chodili. Ďalej uviedol, že o jeho vlastníckom práve k spornej časti pozemku svedčí aj skutočnosť, že navrhovatelia pri získavaní stavebného povolenia na prístavbu ich domu, kde bol ako sused účastníkom stavebného konania, na ním vznesené námietky akceptované stavebným úradom, a to, že prístavba zasahuje na jeho pozemok, museli stavbu realizovať len na svojej nehnuteľnosti.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa ustanovenia neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

Podľa ustanovenia 134 odsek 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) v platnom znení kataster obsahuje tieto údaje: geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, parcelné čísla, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,

údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, sídelné a nesídelné geografické názvy.

Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 katastrálneho zákona katastrálny operát je verejný. Každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona ,údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; pritom nie je rozhodujúce ako táto neistota vznikla ( R NS SR 75/03).

S poukazom citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Navrhovatelia nepreukázali, že majú naliehavý právny záujem na určovacom návrhu, nakoľko medzi účastníkmi konania neexistuje stav objektívnej právnej neistoty. V konaní nepreukázali navrhovatelia ani dôvodnosť svojho nároku na určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX o výmere 39 m2 na základe vydržania. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.1989 navrhovatelia nadobudli do podielového spoluvlastníctva parcely č. XXXX/

X záhrada o výmere 370 m2 a parcely č. XXXX/X o výmere 73 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. 2185. Odporca na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 28.02.1989 nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť parcelné číslo č.. záhrada o výmere 1163 m2 zapísanú na liste vlastníctva č. 653. Stav v evidencii údajov k nehnuteľnostiam (právny aj technický) bol v čase kúpy ako aj v súčasnosti totožný, t.j. nijako sa podstatne nezmenil ani z hľadiska ich zakreslenia v pozemkovej mape( vrátane určenia a zakreslenia hraníc medzi predmetnými pozemkami ), ani čo do výmery parciel, ani čo do vlastníckych vzťahov. Jedine v rámci parcely odporcu č. XXXX/X sa odčlenila parcela č. XXXX/X. o výmere 32 m2z dôvodu zastavania tejto časti parcely odporcom(výstavba záhradného domčeka) a následnej zmeny v evidencii katastra tejto výmery na zastavanú plochu. Vlastníctvo odporcu ostalo nezmenené, obe parcely sú zapísané na liste vlastníctva č. 653, parcela č.XXXX/2 ako nezastavaná plocha - záhrada má v súčasnosti výmeru 1131 m2. Nedošlo ani k revízii údajov v katastri. Je teda jednoznačné a navrhovatelia v konaní ani nespochybnili fakt, že navrhovatelia v roku 1989 nadobudli kúpou od ich právnych predchodcov parcely č. parcely č. XXXX/X záhrada o výmere 370 m2 a parcely č. XXXX/X o výmere 73 m2 t.j. nehnuteľnosti susediace s pozemkom odporcu o celkovej výmere 443 m2, ktorú výmeru aj užívajú, pričom navyše užívajú bezodplatne aj časť parcely XXXX/X o výmere 39 m2, po existujúce oplotenie, ktorá je však nepochybne a preukázateľne vo vlastníctve odporcu. Odporca v roku 1989 nadobudol kúpou parcelu č. XXXX/X o výmere 1163 m2. Nie je pritom podstatné, kde bolo v čase kúpy umiestnené oplotenie, ani skutočnosť, že odporca ako vlastník nechal v bezodplatnom užívaní časť svojho pozemku za oplotením navrhovateľom a že strpel na svojom pozemku nesprávne umiestnený plot. Rozhodujúce je , že na základe kúpnych zmlúv navrhovatelia a odporca nadobudli kúpou určitú výmeru pozemkov, ktorá sa nemôže bez relevantnej zmeny vlastníckych vzťahov zväčšiť pre navrhovateľov a pre odporcu zmenšiť s odôvodnením, že tento pozemok sa tak užíva. Takéto tvrdenie nezodpovedá reálnemu právnemu stavu zanesenému v pozemkovej mape a v katastri nehnuteľností, ako verejnom registri práv k nehnuteľnostiam, v čase nadobudnutia vlastníctva navrhovateľov a odporcu k pozemku. Navrhovatelia so zreteľom na všetky okolnosti a pri opatrnosti a náležitej starostlivosti, ktorú je možné od nich požadovať v čase kúpy alebo kedykoľvek po nej, mohli jednoduchým porovnaním údajov v kúpnej zmluve, katastri nehnuteľností a pozemkovej mape zistiť, kde je skutočná hranica nimi nadobudnutého pozemku. Takisto mohli zistiť, že výmera , ktorú užívajú je presne o 39 m2 väčšia, než výmera, ktorú nadobudli v roku 1989 kúpou od ich právnych predchodcov a že o túto výmeru by bola menšia parcela odporcu, ktorý nadobudol kúpou v roku 1989 pozemok parc. č. 2060/2 o výmere 1163 m2. Odporca, ktorý kúpou nadobudol a riadne zaplatil za svoj pozemok o výmere 1163 m2 nevykonal žiadny právny úkon, ktorým by došlo k zmenšeniu jeho parcely. V prejednávanej veci je jednoznačne preukázané, že právny a evidenčný stav zanesený v katastri nehnuteľností jednoznačne určoval a určuje hranicu medzi pozemkami tak v čase kúpy, ako aj v súčasnosti, ich výmeru a vlastnícke vzťahy k nim. Tieto údaje neboli menené počas celého navrhovateľmi označeného obdobia, v ktorom mali nadobudnúť vlastnícke právo k spornej časti pozemku vydržaním. Nie je preto možné, aby sa navrhovatelia stali oprávnenými držiteľmi a následne vydržaním nadobudli vlastnícke právo k výmere 39 m2 pozemku , ktoré boli a sú súčasťou pozemku par. č. 2060/2 vo vlastníctve odporcu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že ak je existujúci plot umiestnený na strane vlastníka a nie na hranice pozemku, ide o jeho nesprávne umiestnenie. Súd v zhode s obranou odporcu konštatuje, že k navrhovateľmi tvrdenému nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním absentovala na ich strane dobromyseľnosť, nakoľko navrhovatelia zo zreteľom na všetky okolnosti a pri náležitej starostlivosti, ktorú možno od nich požadovať t.j. overením údajov v katastri pri kúpe pozemku, mohli zistiť, že línia hranice medzi pozemkami nezodpovedá línii oplotenia medzi pozemkami a že vlastníkom tejto časti pozemku je odporca. Navrhovatelia sa nemôžu oprávnené domnievať, že ide o ich vlastníctvo, a to aj bez toho, žeby ich na túto skutočnosť vlastník musel výslovne upozorniť, nakoľko tento stav vyplýva z verejne prístupného registra práv k nehnuteľnostiam -katastra a nič na tom nezmenia ani subjektívne pocity navrhovateľov nemajúce oporu v reálnych vlastníckych vzťahoch evidovaných v katastri. Napokon samotnými navrhovateľmi predložený geometrický plán s vyznačením novovytvorenej parcely č. 2060/12 len potvrdzuje , aký je existujúci právny stav v katastri a vyjadruje, že v súčasnosti je plot na pozemku odporcu. K oddeleniu novovytvorenej parcely v geometrickom pláne môže dôjsť, je to však len úmysel navrhovateľov a nemení nič na tom, že táto časť pozemku za oplotením o výmere 39 m je a bola súčasťou parcely č. 2060/2 , ktorá je vo vlastníctve odporcu a k jej prevodu by mohlo dôjsť jedine so súhlasom odporcu ako vlastníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľov zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech priznal voči navrhovateľom náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 282,40 € priznané a vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Podľa § 11 ods. 1, cit. vyhlášky je základná sadzba tarifnej jedna trinástina výpočtového základu t. j. v roku 2009 v sume 53,49 € za jeden úkon právnej služby. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhlášky, súd priznal advokátovi navrhovateľa tarifnú odmenu za štyri úkony právnej služby po 53,49 € za jeden úkon (1x prevzatie a príprava zastúpenia, 1x písomné podanie na súd zo dňa 17.04.2009, 2x na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 24.04.2009 a 10.06.2009 ), t. j. odmenu vo výške 213,96,- € , režijný paušál 4x á 6,95 €, t. j vo výške 27,80 €. Advokátsku odmenu súd právnemu zástupcovi podľa § 18 ods. 4 cit. vyhlášky zvýšil o 19% daň z pridanej hodnoty, o sumu 40,65,- €, nakoľko advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty a zvýšenie o 19% daň z pridanej hodnoty si uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona;.