Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-97-2004.pdf
PDF · 94.27 KB
No categories available
5C/97/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľa: M. K. s.r.o., P. C. XX,. XXXXX. B. B., zastúpený JUDr. S. C., advokát, so sídlom B. B., P. C. XX,. proti odporcom: 1. P. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. X,. zastúpený I. R. , bytom N. Z. Ľ.Š. XX. 2. T. T. M. D., S., H. XX,. zastúpený JUDr. E. R. , T.G.M. XX,N.. Z. o zaplatenie 23.744,23 € (715.318,60 Sk ) s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcom v 1 a v 2 rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom, podaným dňa 17.3.2004 žiadal aby súd zaviazal odporcov v 1 a v 2 rade uhradiť mu sumu 715.318,-Sk s 15 % úrokom z omeškania od 1.11.2001 do zaplatenia a trovy konania v sume 35.765,-Sk. Návrh dôvodil tým, že odporca v 1 rade ako nájomca uzatvoril s navrhovateľom ako prenajímateľom dňa 23.12.1996 zmluvu o nájme správcom kúpy prenajatej veci na základe ktorej ťahač návesov D. F. XX. XXX. A. v obstarávacej cene 2.254.355,-Sk. Na základe tejto zmluvy odporca 1 prevzal do svojej dispozície motorové vozidlo. Odporca v 1 rade sa k zmluve o nájme s právom kúpy prenajatej veci zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zálohu na nájomné v sume 676.306,-Sk a 36 mesačných splátok na nájomné každú vo výške 80.341,-Sk , pričom splátky boli splatné vždy do 5 dňa v príslušnom mesiaci. Ručenie odporcu v 1 rade prevzal odporca v 2 rade. Ďalej v návrhu navrhovateľ uviedol , že odporca 1 zaplatil zálohu na nájomné vo výške 676.306,-Sk a 5 splátok nájomného každú vo výške 80.341,-Sk , teda spolu 401.705,-Sk. Dňa 1.3.1998 bol však predmet nájmu odcudzený a navrhovateľ zo strany poisťovne obdržal v marci 2000 finančné plnenie v sume 899.100,-Sk. Následne navrhovateľ ukončil predčasne zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci a zaslal odporcovi 1 vyúčtovanie zo dňa 22.10.2004 s tým, že si navrhovateľ od odporcu v 1 rade požadoval finančné vysporiadanie v sume 715.318,60 Sk.
Súd uznesením zo dňa 25.3.2004 vyzval odporcov aby sa k predmetnému návrhu vyjadrili s tým, že obaja odporcovia prípisom zo dňa 30.5.2004 a 8.6.2004 vzniesli voči žalovanej pohľadávke premlčanie. I na pojednávaniach sa vyjadrili v tom smere , že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná dňom 1.3.2000, keď v tom čase navrhovateľ obdržal poistné plnenie od poisťovne. Podľa odporcu 2 je premlčaná i zmluvná pokuta dňom 1.3.2000.
Na pojednávaní vytýčené na deň 20.5.2008 sa dodatočne dostavil odporca v 1 rade bez jeho zástupcu ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil. Prítomný odporca uviedol,
že pohľadávku nie je ochotný uhradiť, pretože po ukradnutí vozidla nahlásil krádež D. a údajne vtedy mu povedali , že ešte niečo dostane späť a odvtedy s ním už nekomunikovali.
Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, oboznámil sa zmluvou o nájme s právom kúpy prenajatej veci zo dňa 23.12.1996, číslo 17166/96 , všeobecnými podmienkami zmluvy dokladom o ručení zo dňa 23.12.1996, správou Generálnej prokuratúry Ukrajiny a zistil tento skutkový a právny stav:
Súd mal nad akúkoľvek pochybnosť preukázané tvrdenia navrhovateľa v návrhu, že dňa 23.12.1996 uzavrel navrhovateľ s odporcom 1 zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej zmluvy. Na základe tejto zmluvy prevzal odporca do svojej dispozícii motorové vozidlo ťahač návesov D. F. XXXXXA.. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci toho istého dátumu. V zmysle predmetnej zmluvy odporca 1 sa zaviazal zaplatiť zálohu na nájomné v sume 676.306,-Sk a 36 mesačných splátok každá splátka vo výške 80.341,-Sk ktorá splátky boli splatné vždy do 5 dňa v príslušnom mesiaci. Ručenie za odporcu 1 prevzal odporca 2, takto odporca 1 zaplatil navrhovateľovi 401.705,-Sk čo predstavuje zálohu na nájomnom a 5 splátok a 80.341,-Sk. Pri prevádzke predmetu nájmu došlo dňa 1.3.1998 k odcudzeniu predmetu nájmu a z toho dôvodu došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy. Z potvrdenia Generálnej prokuratúry Ukrajiny súd zistil, že vyšetrovacie oddelenie K. O. O. správy M. V. Ukrajiny v Č. oblasti ohľadne lúpežného prepadnutia na ceste S.-P.-O. v oblasti obce K. Č. oblasti na vodiča automobilu D. občana S. P. Š. dňa 15.8.1998 prerušilo trestnú vec číslo 0706693 zo známkami zločinu podľa časti 2 článok 142 trestného zákona Ukrajiny. Pri uskutočňovaní predbežného vyšetrovania osoby ktoré uskutočnili uvedený zločin neboli zistené, v súvislosti s tým 9.3.1999 podľa trestného procesuálneho zákona Ukrajiny bolo vydané uznesenie o zastavení trestného konania. Konečné rozhodnutie o trestnej veci nebolo prijaté.
Navrhovateľ následne potom ako mu odporca 1 oznámil stratu motorového vozidla zaslal vyúčtovanie ktoré sa nachádza na čísle listu 12 , tým, že v predmetnom vyúčtovaní navrhovateľ v rámci aktív zohľadnil odporcovi 1 zálohu piatich splátok, zálohu i na splátky poistné plnenie v celkovej sume 1.977.712,-Sk. V rámci pasív to bola obstarávacia cena z DPH predmetného vozidla , finančná časť DZ2 plus DPH2 v sume 438.075,60 Sk. Pasíva teda celkom predstavovali sumu 2.692.430,60 Sk z ktorej sumy odpočítali aktíva a takto si navrhovateľovi odporcovi vyčíslil sumu 715.318,60 Sk.
Súd vyzval zástupcu navrhovateľa aby špecifikoval uplatnený nárok zo dňa 17.3.2004 ktorý vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2007následne upravil. Predložil špecifikáciu uplatneného nároku navrhovateľa takto dlžné splátky nájomného číslo 6 až 12 každá vo výške 80.341,-Sk teda spolu 562.387,-Sk a zmluvná pokuta v sume 220.937,70 Sk ktorý nárok má podľa navrhovateľa oporu vo všeobecných podmienkach zmluvy. V uvedenom prípise však navrhovateľ nežiadal súd o pripustenie zmeny pôvodného zmeny petitu návrhu ale uviedli, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvajú.
Odporcovia v 1 a v 2 rade voči navrhovateľom uplatnenej pohľadávke vzniesli námietku premlčania pretože podľa nich nárok navrhovateľa je premlčaný, premlčaciu dobu počítali od času teda od 1.3.2000 keď navrhovateľ obdržal od poisťovne poistné plnenie. Podľa § 630 obchodného zákonníka zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
Voči predmetnému rozsudku zo dňa 20.5.2008 navrhovateľ podal odvolanie, pričom Krajský súd uznesením zo dňa 19.11.2008 zrušil predmetný rozsudok tunajšieho súdu z odôvodnením že vznesenú námietku premlčania súd dostatočne právne neposúdil a že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol náležite zistený skutkový stav. Dôsledku týchto skutočností súd opätovne vyzval navrhovateľa na špecifikáciu uplatneného návrhu s tým, že tento podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku zaslal súdu písomne dňa 27.2.2009. V zmysle špecifikácie uplatneného nároku súd zistil, že odporca v 1
rade zaplatil päť splátok nájomného vo výške po 80.341,-Sk a ďalej žiadne splátky neuskutočňoval V zmysle nájomného mal zaplatiť 36 mesačných splátkach po 80.341,-Sk čo sa rovná 2.892.276,- Sk a finančná záloha v sume 676.306,-Sk spolu 3.568.582,-Sk. Skutočne bolo zaplatená finančná záloha v sume 676.306,-Sk, päť krát mesačné á 80.341,-Sk rovná sa 401.705,-Sk a poistné plnenie poisťovne 899.100,-Sk teda spolu 1.977.111,- Sk. Rozdiel medzi 3.568.582,-Sk mínus 1.977.111,- Sk rovná sa 1.591.471,-Sk ktorá suma sa stala splatnou dňa 5.1.2000. Nárok na zmluvnú pokutu podľa článku I. odsek 6 VOP určená sadzbou 0,5 % denne z dlžnej sumy za dobu existencie omeškania odporcu zo zaplatením sumy 1.591.471,-Sk a počítanú za obdobie posledných 4 rokov ( 1.460 dní ) jej plynutia spätne od jej uplatnenia ako alternatívneho právneho dôvodu podanej žaloby a narastania o jej dennú sadzbu potom predstavuje : 1.460 dní 0,5 % zo sumy 1.591.471,-Sk rovná sa 11.617.738,83 Sk t.j. nepremlčaný právny nárok na zmluvnú pokutu v značnej výške ktorý právny nárok v konaní bol navrhovateľom uplatnený v sume 715.318,60 Sk.
V súlade s článkom I. odsek 6 VOP účastníci dohodli, že pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou splátky podľa článku I. bod 4 b tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania bol s poukazom na ustanovenie § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka založený obchodnoprávny vzťah ktorého obsahom bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Právna úprava zmluvnej pokuty v obchodnom zákonníku ( § 300 až 302 ) je len doplnením právnej úpravy tohto inštitútu v obsiahnutom v občianskom zákonníku § 544 a § 545.
Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Institut zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom. Moderačné právo súdu upravuje § 301 Obchodného zákonníka. Jeho podstata spočíva v tom, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom hranicou takého zníženia je výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Podľa § 544 odsek 1,2, Občianskeho zákonníka ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnost poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávněnému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 odsek 1, Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné je dlžník zaviazaný plniť povinnost ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou aj po jej zaplatení.
Súd v rámci dokazovania na predmetnú zmluvnú pokutu aplikoval ustanovenia jako obchodného tak i občianskeho zákonníka a respektoval zásady vyplývajúce z právej úpravy pre tento inštitut. Voči zmluvnej pokute odporcovia v 1 a v 2 rade vznesli námietku premlčania a preto sa súd musel s touto námitkou zaoberať.
Podľa § 391 odsek 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba 4 roky.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o nájme dopravného prostriedku, podľa citovaného zákonného ustanovenia obchodného zákonníka. Predmetom návrhu navrhovateľa je zaplatenie rozdielu medzi výškou škody spôsobenou poistnou udalosťou - krádežou motorového vozidla a zaplatením zálohy na nájomnom a piatich splátok nájomného a poistným plnením ktoré navrhovateľ obdržal od poisťovne.
Navrhovateľ v rámci odvolacieho konania uznal , že hlavný záväzok je premlčaný a preto si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku I odsek 6 VOP. Podľa VOP v skutočnosti žalobcovi vzniklo právo domáhať sa zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy nezaplatených splátok nájomného a to za obdobie od 20.5.2004 do 20.5.2008 t.j. za štyri roky odo dňa uplatnenia práva na súde. Súd skúmajúc vznesenú námietku premlčania má za to, že premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie zo splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek ( t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie ) a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku.
I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom,a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynuti času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námitkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku pariaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na Dobrovolné splnenie zo strany povinného subjektu. Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie a to percentom za určitý časový úsek (napr. za každý deň omeškania). Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškanie a určenej percentom za každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva.
Navrhovatel návrhom si súdne vymáhal voči odporcom hlavný nárok jako i nárok vedľajší zaplatením zmluvnej pokuty voči ktorej odporcovia 1,2 vzniesli námietku premlčania. Súd vzhľadom na hore uvedené skutečnosti má za to, že i zmluvná pokuta ktorá bola uplatená zároveň s hlavným záväzkom a ktorá je s ním spätá je premlčaná a preto súd z týchto dôvodov v celom rozsahu návrh zamietol a rozhodol tak jako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.
V konaní úspešným odporcom 1,2 žiadne trovy konania nevznikli ani si nič neuplatnili a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným
odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.