Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-34-2007.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/34/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: A. R. spol s. r. o , Viničné, Športová ul. č. 608 / 4, IČO : 34 104 267 , zastúpený advokátom Mgr. Ing. Miroslavom Ondrejom, AK, Bratislava, Heydukova ul. č. 12, proti odporcom: 1/ U. L., nar. XX. 9. XXXX, bytom D. ul. č. X , L., 2/ A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., D. ul. č. X., obaja zastúpení advokátom JUDr. Jánom Minárikom, AK, Bratislava, Ipeľská ul. č. 15, o určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacích zmlúv, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcom 1/, 2/, sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2007, žiadal navrhovateľ súd o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy , ako odporovateľného právneho úkonu, ktorou A. L., nar. XX. X. XXXX, spolu s jej manželom A. L., nar. XX.XX.XXXX ako darcovia, previedli vlastnícke právo k bytu č. XX v L., na D. ul. č.. na osobu odporkyne1/ , ich dcéru. Návrh odôvodnil, tým, že A. L. ako ručiteľ z troch zmeniek, má voči nemu peňažnú povinnosť , pričom úkonom darovania nehnuteľnosti, zmenšila hodnotu jej majetku a teda znemožnila prípadne výrazne sťažila vymáhateľnosť jeho pohľadávok voči nej.
Dňa 27. 11. 2007 zamietol súd návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uloženie povinnosti odporkyni1/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania s označeným bytom . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 4. 2008.
Odporkyňa1/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, s uvedením, že rozhodnutie o darovaní bytu, prijala ako rozhodnutie jej rodičov i s ich zdôvodnením, ktoré súviselo s odchodom jej brata do zahraničia, existenciou ich nevlastnej sestry, ako ja so zlým zdravotným stavom otca. Počas konania previedla vlastnícke právo k bytu na jej brata A. L..
Uznesením č. k. 41 c 34/2007 - 64, zo dňa 22.10.2008, pripustil súd pristúpenie A. L., nar. XX.X.XXXX, do konania v postavení odporcu X/. Y. odporcovi 2/ sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy zo strany odporkyne 1/ na jeho osobu.
S. 2/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, uviedol, že o tomto prebiehajúcom súdnom spore vedel, ale ako uviedol, bolo mu rodičmi povedané, že všetko sa dá do poriadku, nemusí sa o to starať.
R. vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, odporcov 1/ a X/, prednesom A. L., nar. XX.X.XXXX, oboznámil sa s obsahom darovacích zmlúv, spisom tohto súdu sp. zn. 1CbZm22/2007, ako aj s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci nenavrhli.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporne, že dňa 10.2.2004 vystavila obchodná spoločnosť IVAGRO spol. s r.o., v prospech navrhovateľa 3 zmenky, za zaplatenie , ktorých sa zaručila p. A. L. , ako fyzická osoba. Plnenie z týchto zmeniek sa stalo predmetom súdnych konaní prebiehajúcich na tunajšom súde pod sp. zn. 3 Zm 204/2007 - zmenka na sumu 511.247,40,-Sk, sp. zn. 1Zm 205/2007 - zmenka na sumu 553.662,-Sk a sp. zn. 3 Zm 109/2007 - zmenka na sumu 519.509,-Sk. Zmenkový platobný rozkaz pod č. k. 3 Zm 109/2007 - 22, zo dňa 4.5.2007, ktorým bola solidárna peňažná povinnosť úhrady 519.509,-Sk, v prospech navrhovateľa, okrem iných odporcov, uložená aj A. L., nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.5.2007.
Darovacou zmluvou zo dňa 25.2.2005, previedli bezodplatne , A. L., nar. XX.X.XXXX a E. L., nar. XX.XX.XXXX, ako darcovia ich vlastnícke právo k bytu č. XX, v L. na D. ul. č. X, na ich dcéru odporkyňu 1/. Súčasne bolo v prospech darcov zriadené k predmetnému bytu, právo ich odplatného doživotného bývania. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, povolila vklad vlastníckeho práva dňom 13.6.2005. Darovacou zmluvou zo dňa 21.12.2007, previedla odporkyňa1/ vlastnícke právo k označenému bytu na osobu odporcu 2/ jej brata . Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, povolený dňom 12.3.2008.
A. L., nar. XX.X.XXXX v konaní predniesla, že k prevodu vlastníckeho práva k označenému bytu, darovaním dcére, boli spolu s manželom motivovaní rodinnou situáciou, keď syn odchádzal do C., hrať profesionálne hokej , pričom mu odmalička financovali, celú jeho športovú prípravu, výcvik. Zdravotný stav jej manžela E. L. nebol dobrý, je po mozgovej príhode a úkonom darovania sledovali i majetkové zabezpečenie ich detí, keďže E. L. má ešte dcéru H. pochádzajúcu z jeho prvého manželstva. Deti podľa jej vyjadrenia o ekonomike firmy IVAGRO spol .s r. o., v ktorej je spoločníčka nevedeli, problémy s nimi neriešila. Poukázala na to, že táto obchodná spoločnosť, mala dlhy voči navrhovateľovi, ale postupne tieto splácala a to i v čase úkonu darovania.
Odporkyňa 1/ vypovedala, že rozhodnutie o darovaní označeného bytu jej osobe prijala ako rozhodnutie jej rodičov, pričom jej bolo oznámené totožné zdôvodnenie ako ho predniesla A. L., jej matka. O podnikanie spoločnosti IVAGRO spol. s r.o., sa nezaujímala, nikdy sa nedostala do situácie , že by jej rodičia nemohli poskytnúť peniaze na štúdium, ktoré od roku XXXX absolvuje v J.. Vzhľadom na to, že jej súkromný život sa vyvinul, tak že v O. chce zostať pracovať, žiť, má tu vážnu známosť, rozhodla sa previesť vlastnícke právo k bytu na jej brata, ktorý po návrate z profesionálneho pôsobenia v zahraničí , žije s rodičmi v predmetnom byte, financuje jeho rekonštrukciu a rodičov finančne zabezpečuje. Vedela o tomto prebiehajúcom súdnom konaní, avšak zmenou vlastníckeho práva nesledovala poškodenie niekoho iného, súdnemu konaniu nerozumela.
Odporca 2/ vypovedal, že v čase prevodu vlastníckeho práva k označenému bytu na jeho osobu z osoby odporkyne 1/ ,o tomto súdnom konaní vedel, ale rozhodnutie sestry neriešil, rodičia mu oznámili, že sa o to nemusí starať, všetko sa dá do poriadku. So sestrou majú dobré vzťahy a nevadilo mu, že rodičia pôvodne vlastnícke právo previedli na ňu, vtedy sa pripravoval na profesiu hráča hokeja , o činnosť firmy IVAGRO spol. s r.o., ako aj o samotný prevod bytu na ňu, sa nezaujímal , bolo mu to jedno. O tom, že firma, kde bola matka zamestnaná má finančné problémy sa dozvedel niekedy 3 - 4 roky spätne, presne to nevedel uviesť. Keďže financuje rekonštrukciu v byte, uhrádza platby za byt, s prevodom vlastníckeho práva na jeho osobu ,súhlasil.
Zistený skutkový stav vyhodnotil súd právne podľa nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka/ OZ/
Podľa § 42a OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Odporovacia žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neúčinnosti, právnych úkonov , darovacích zmlúv, je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému u odporovateľného právneho úkonu. Veriteľom je ten, kto má proti dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku ,teda takú pohľadávku, ktorej splnenie je možné vynútiť cestou exekúcie. Táto podmienky pre uplatnenie predmetnej žaloby, v tomto konaní bola splnená preukázaním právoplatného súdneho rozhodnutia , z konania tohto súdu pod. sp. zn. 3 Zm 109/2007, v zmysle ktorého má A. L. solidárnu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 519.209,-Sk, čo je 17.244,54,- eur.
Podľa cit. § 42a ods. 2 OZ odporovať je možné právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, medzi ním a osobami jemu blízkymi, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. A. L. previedla spolu s jej manželom vlastnícke právo k bytu na osobu odporkyne1/ účinne dňom 13.6.2005 a keďže navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 24. 10. 2007, je splnená pre toto konanie aj ďalšia a síce časová podmienka uplatnenia predmetnej určovacej žaloby na súde.
Prevodom vlastníckeho práva k bytu A. L. dlžník navrhovateľa, vyvolala stav, ktorý veriteľovi znemožňuje, alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. V konaní nebolo preukázané, že by vlastnila iný cenný majetok, resp. iný majetok jej nezostal.
Pasívna vecná legitimácia k odporovacej žalobe je upravená vo vyššie citovanom ustanovení § 42 OZ. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je neúčinný voči veriteľovi, môže byť úspešná len, vtedy ak bola podaná voči osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. V prípade osoby odporkyne1/, ktorá získala vlastnícke právo k označenému bytu titulom zmluvy zo dňa 25. 2.2005, táto zákonná podmienka úspešnosti žaloby však ku dňu rozhodnutia vo veci samej splnená nebola. Odporkyňa1/, bezodplatne previedla vlastnícke právo na odporcu 2/, z tohto úkonu nezískala žiadne peňažné protiplnenie a teda vo vzťahu k jej osobe absentuje danosť takého prospechu, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom súdneho rozhodnutia o vymáhateľnej pohľadávke navrhovateľa. U osoby odporkyne 1/ nie splnená podmienka vecnej pasívnej legitimácie a preto voči nej súd žalobu zamietol.
Osoba odporcu 2/ je ďalším nadobúdateľom vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti a jeho postavenie v súdnom konaní , ako osoby pasívne legitimovanej upravuje ustanovenie citovaného § 42b ods. 2, časť za bodkočiarkou, v zmysle ktorého možno odporovať právnemu úkonu proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi , teda , že k prevodu bytu z rodičov na jeho sestru odporkyňu1/ došlo preto, aby pohľadávka nemohla byť uspokojená z tohto majetku. Táto skutočnosť podľa názoru súdu preukázaná nebola. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ ,teda v tomto konaní navrhovateľ. Vychádzajúc z výsluchu odporcu 2/ , v kontexte i výsluchu odporkyne 1/ vo vzťahu k ich tvrdeniam navrhovateľ žiadne dôkazy nepredložil, odporca 2, síce vedel , že rodičia , hlavne matka A. L. sú činní v obchodnej spoločnosti IVAGRO spol. s. r. o. avšak o ekonomickom postavení tejto firmy nebol informovaný, nezaujímal sa o to , a okolnosť prevodu bytu na sestru prijal ako fakt, ako on sám uviedol „ neriešil to“, venoval sa jeho športovej kariére hráča hokeja. Len zo samotnej rodinnej väzby, všetkých dotknutých osôb , nie je možné podľa názoru súdu vyvodiť skutočnosť vedomosti odporcu 2/ , že mu boli známe všetky okolnosti prípadu, teda konanie rodičov v prospech sestry vo vzťahu k záchrane jediného cennejšieho majetku , ktorý mali , s cieľom, aby z hodnoty bytu nemohla byť uspokojená pohľadávka navrhovateľa, v čase tohto úkonu.
Teda navrhovateľ nepreukázal, že odporca2/ mal vedomosť v čase úkonu prevodu bytu jeho rodičov na sestru odporkyňu 1, o ich konaní , s cieľom sťaženia, zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia. V čase keď sa prevádzalo vlastníctvo bytu na neho , vedel už o tomto prebiehajúcom súdnom konaní , ale k prevodu zo sestry odporkyne1/ na jeho osobu nedošlo so zámerom nedobromyselného konania v neprospech navrhovateľa. Odporkyňa1/ , disponovala legitímne jej vlastníckym právom , keď toto konanie bolo v podstate odobrené i zamietnutím návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vo veci vyslovenia zákazu odporkyni 1/ s vecou nakladať. Odporca 2/ po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu , začal toto právo aj fakticky vykonávať, hradil jeho rekonštrukciu a teda tento úkon nemá znaky formálnosti.
Výrok o trovách konania odôvodňuje ustanovenie § 142 ods. 1 a § 151 OSP. Odporcovia 1/ a 2/ , boli v konaní v plnom rozsahu úspešní a majú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli právnym zastúpením. Advokát na pojednávaní dňa 22. 6.2009, predniesol, že trovy právneho zastúpenia vyčísli a doručí súdu do troch dní. Predmetnú povinnosť nesplnil, preto náhrada trov konania priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 . dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie , ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.