Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/615/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľa: Z.. G. F., M. XX, Bratislava, zast. JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, Záhradnícka 46, Bratislava, proti odporcovi: Štátna plavebná správa v Bratislave, Prístavná 10, Bratislava, o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 6.730,56 Eur brutto do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,60 Eur ako i náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.673,10 Eur na účet č. XXXX XXX XXX/XXXX advokátky JUDr. Ivety Balalovej, vedený v Ľ. U. G..Y.., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 269,22 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu vo výške 85,48 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2000 domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 31.07.2000, daná mu odporcom je neplatná, a žiadal zaviazať odporcu aj na náhradu mzdy vo výške 16.485,- Sk mesačne od 08.12.2000 do právoplatnosti rozsudku.

Medzitýmnym (čiastočným) rozsudkom zo dňa 23.06.2005 č. k. -69, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -90, súd určil, že výpoveď, daná navrhovateľovi odporcom zo dňa 31.07.2000 je neplatná.

Tým bol daný právny základ nároku na náhradu mzdy. Súd preto vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to: mzdovými listami navrhovateľa od odporcu za rozhodné obdobie, pracovnou zmluvou navrhovateľa, potvrdením zamestnávateľa pre nárok na podporu v nezamestnanosti, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,

potvrdeniami Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, dohodou o skončení pracovného pomeru, vyplatením odstupného, ako aj ostatnými listinnými dokladmi.

Navrhovateľ požadoval náhradu mzdy vo výške 16.485,- Sk mesačne od 08.12.2000 do právoplatnosti rozsudku, túto vyčíslil dňa 25.06.2008 na 752.353,-Sk brutto. Uviedol, že po obdržaní výpovede sa pokúšal si nájsť prácu, ale vzhľadom k tomu, že mal 1 rok pred dôchodkom, tak ho nechceli nikde zamestnať. Preto sa po ukončení pracovného pomeru zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pričom počas evidencie poberal dávku v nezamestnanosti od novembra 2000 do júla 2001 vo výške 5.235,-Sk mesačne. Úrad mu taktiež nevedel zabezpečiť prácu. Vzhľadom na vysoký vek bol navrhovateľ znevýhodnený pri hľadaní práce. V spoločnostiach, kde sa uchádzal o prácu, ho na žiadne miesto neprijali po tom, ako zistili, koľko má rokov, i keď priamo mu to povedané nebolo. Od 01.08.2001 do 07.09.2001 bol podľa vtedy platných predpisov navrhovateľ evidovaný na úrade, ale už bez dávky v nezamestnanosti. Po dovŕšení dôchodkového veku bol nútený požiadať o dôchodok, aby mali s manželkou z čoho žiť, a od 07.09.2001 poberá starobný dôchodok. Navrhovateľ požiadal po právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede odporcu, aby ho v zmysle právoplatného rozsudku zamestnal, ale tento nemal preňho prácu, a ukončil s ním pracovný pomer dohodou ku dňu 31.12.2007. Navrhovateľ ustálil priemernú mesačnú mzdu na 16.485,- Sk brutto, pričom žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie, keď požiadal, aby ho zamestnávateľ zamestnával po obdržaní výpovede a tiež požadoval rozdiel medzi dôchodkom a mzdou, ktorú by bol dosiahol u odporcu, keby s ním nerozviazal protiprávne pracovný pomer.

Odporca sa k návrhu na náhradu mzdy vyjadril najskôr tak, že žiadal, aby súd túto náhradu priznal len za 6 mesiacov v zmysle , neskôr uviedol, že žiada, aby súd náhradu mzdy priznal maximálne za obdobie 12 mesiacov a prihliadol pritom na charakter náhrady mzdy, ktorý nemá v danom prípade funkciu reparačnú, ale len funkciu sankčnú voči zamestnávateľovi a satisfakčnú voči navrhovateľovi. S navrhovateľom bol ukončený pracovný pomer dohodou ku dňu 31.12.2007, pričom mu bolo vyplatené odstupné vo výške 4-násobku priemernej mesačnej mzdy. Od 07.09.2001 poberá navrhovateľ starobný dôchodok.

Podľa platného v čase skončenia pracovného pomeru ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník organizácii oznámi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada pracovníkovi patrí vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď jej oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť organizácie jej povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy pracovníkovi vôbec nepriznať, súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Náhrada mzdy podľa nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec mohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne rozviazal pracovný pomer so zamestnancom.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že odporca výpoveďou zo dňa 31.07.2000 neplatne rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom, pričom navrhovateľ listom zo dňa 06.12.2000, doručeným odporcovi dňa 08.12.2000, oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, súd považoval nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za dôvodný. Navrhovateľ požadoval náhradu mzdy

vo výške 16.485,- Sk mesačne od 08.12.2000 do právoplatnosti rozsudku, túto vyčíslil dňa 25.06.2008 na 752.353,-Sk brutto.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ bol od 01.11.2000 do 10.12.2001 v evidencii úradu práce Bratislava 5, a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 5.235 Sk od novembra 2000 do júla 2001, od 01.08.2001 už bola evidencia bez dávky v nezamestnanosti. Navrhovateľ je od 07.09.2001 poberateľom starobného dôchodku. Z potvrdení o výške dôchodkových dávok vyplýva, že mu boli v roku 2001 vyplatené dôchodkové dávky v sume 25.974,- Sk, v roku 2002 v sume 83.178,- Sk, v roku 2003 v sume 87.774,- Sk, v roku 2004 v sume 93.983,- Sk, v roku 2005 v sume 102.258,- Sk, v roku 2006 v sume 111.614,- Sk, v roku 2007 v sume 120.122,- Sk. Pri riadnom ukončení pracovného pomeru dohodou vyplatil odporca navrhovateľovi odstupné vo výške 62.400,- Sk brutto. Pracovný pomer bol medzi účastníkmi ukončený dohodou ku dňu 31.12.2007.

Podkladom pre výpočet priznanej istiny boli mzdové listy navrhovateľa za rozhodné obdobie, teda za kalendárny štvrťrok predchádzajúcemu štvrťroku, v ktorom bol neplatne skončený pracovný pomer dňa 31.07.2000. Súd ustanovil za účelom vypočítať výšku priemerného mesačného zárobku navrhovateľa v rozhodnom období znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling, Z.. P. S.. V zmysle znaleckého posudku bolo ustálené, že priemerný hodinový zárobok navrhovateľa predstavuje 91,438,- Sk. Pri 42,5 hod. týždennom pracovnom čase priemerný počet hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac je 184,79 hodiny. Priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa následne znalkyňa ustálila na 16.897,- Sk (560,88 Eur). Účastníci konania so závermi znaleckého posudku súhlasili. Súd vypočítal náhradu mzdy za 12 mesiacov nasledovne : 12 x 560,88 Eur = 6.730,56 Eur.

Náhrada mzdy za dvanásť mesiacov predstavuje čiastku 6.730,56 Eur. Odporca svoju povinnosť nahradiť mzdu za čas dlhší pôvodne ako 6 resp. neskôr 12 mesiacov žiadal nepriznať z dôvodu, že má obmedzené finančné prostriedky rozpočtom na každý kalendárny rok. Odporca žiadal súd, aby priznal navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní (08.12.2000) po dobu 12 mesiacov, teda do 08.12.2001. Odporca považuje za spravodlivé, vzhľadom na výsledok vzájomného súdneho sporu medzi ním a navrhovateľom, aby navrhovateľ získal satisfakciu za neplatne skončený pracovný pomer zo strany odporcu. Povahu satisfakcie a sankcie má už samotná náhrada mzdy za obdobie 12 mesiacov. Navrhovateľ od 07.09.2001 poberal dôchodkové dávky, nakoľko sám požiadal po dovŕšení dôchodkového veku o vyplácanie dôchodku, a mal možnosť popri tom sa ešte zamestnať, čiže od tohto obdobia bol sociálne zabezpečený. Z toho dôvodu sa odporca domnieva, že obdobie 12 mesiacov náhrady mzdy predstavuje pre navrhovateľa dostatočnú satisfakciu a pre odporcu dostatočnú sankciu, ktorá už aj v tejto výške bude vysokým zaťažením rozpočtových prostriedkov štátu, s ktorými hospodári odporca, hlavne v čase finančnej krízy.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy v rozsahu 12 mesiacov odo dňa, kedy oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a to vo výške priemerného zárobku v zmysle , účinného do 01.04.2002 o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku. Súd pri priznaní náhrady mzdy v rozsahu 12 mesiacov vzal do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase neplatného skončenia pracovného pomeru vo veku jeden rok pred dovŕšením dôchodkového veku, následne od septembra 2001 aj poberal starobný dôchodok, teda bol finančne zabezpečený. Náhrada mzdy má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, pričom súd považuje náhradu mzdy za 12 mesiacov za dostatočnú satisfakciu pre navrhovateľa. Pri tejto úvahe súd zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľ síce vo svojom vyjadrení tvrdil, že si prácu neúspešne hľadal počas evidencie na úrade práce, nepredložil však súdu žiadny hodnoverný doklad okrem svojho tvrdenia, že ho žiadna spoločnosť nechcela zamestnať. Navrhovateľ mal taktiež možnosť sa zamestnať popri poberaní dôchodkových dávok, či však prejavil snahu nájsť si prácu v tomto období, navrhovateľ taktiež nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd návrh na náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov zamietol ako nedôvodný, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ poberá starobný dôchodok.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle . Navrhovateľ mal síce v konaní iba čiastočný úspech, avšak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,60 Eur (500,- Sk) a trovy právneho zastúpenia advokátkou v sume 1.673,10 Eur, ktoré súd priznal podľa vyhlášok o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:

V zmysle vyhlášky č. ustálil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa , a to 2310 Kčs, teda 76, Eur.

V zmysle vyhlášky č. ustálil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa , a to 6.677, Sk, teda 221, Eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ustálil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci od 01.01.2005 podľa § 10 ods. 1, a to 7.150 Sk, teda 237,34 Eur.

Režijný paušál priznal súd v zmysle vyhlášky č. a č. 655/2004 vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.

Súdom priznané úkony právnej pomoci sú :

Za roky 2000 a 2001 (úkon právnej pomoci - odmena 76,68 Eur)

-prevzatie a príprava

-podanie návrhu na súd

- účasť na pojednávaní dňa 15.11.2001

Odmena za 3 úkony právnej pomoci je 230,04 Eur, advokát nemal nárok na režijný paušál.

Za rok 2003 (úkon právnej pomoci - odmena 221,65 Eur)

-účasť na pojednávaní dňa 01.04.2003

Odmena za 1 úkon právnej pomoci je 221,65 Eur, režijný paušál 4,25 Eur, spolu 225,90 Eur.

Za roky 2005, 2007 a 2008 (úkon právnej pomoci - odmena 237,34 Eur)

-účasť na pojednávaní v dňoch 23.06.2005, 31.05.2007 a 22.09.2008

-písomné vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 25.06.2008

Odmena za 4 úkony právnej pomoci je 949,36 Eur, 1 x režijný paušál 4,98 Eur, 1 x režijný paušál 5,91 Eur, 2 x režijný paušál 6,31 Eur, spolu 972,87 Eur.

Za rok 2009 (úkon právnej pomoci - odmena 237,34 Eur)

-účasť na pojednávaní dňa 11.06.2009

Odmena za 1 úkon právnej pomoci je 237,34 Eur, 1x režijný paušál 6,95 Eur, spolu 244,29 Eur.

Súdom priznané úkony právnej pomoci sú v celkovej sume 1.673,10 Eur. Advokátka predložila súdu vyúčtovanie, pričom požadovala náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.943,33 Eur, s čím sa súd nestotožnil. Súd vyúčtovaný úkon rokovanie s protistranou zo dňa 22.11.2007 nepriznal, nakoľko vyhodnotil, že nešlo o úkon v súvislosti s účinným bránením práva navrhovateľa v súdnom konaní a bol vyúčtovaný nad rámec, pričom nebolo žiadnym listinným resp. iným dôkazom preukázané, že k nemu vôbec došlo. Súd taktiež priznal režijný paušál k úkonom v zmysle vyhlášok podľa výpočtového základu pre ten ktorý rok, a nie v zmysle vyúčtovania paušálne 6,95 Eur za každý úkon.

Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od poplatku v zmysle , preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla odporcovi podľa citovaného zákona. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v celkovej výške (500,- Sk teda 16,60 Eur súdny poplatok z určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ktorý navrhovateľ zaplatil, a nebol mu vrátený, je odporca v zmysle rozsudku povinný zaplatiť navrhovateľovi + 4 % z priznanej náhrady mzdy, čo činí 269,22 Eur). O trovách konania štátu rozhodol súd podľa Trovy konania štátu pozostávajú zo znalečného, ktoré bolo vyplatené znalkyni Z.. P. S. zo štátnych finančných prostriedkov súdom v sume 85,48 Eur na základe uznesenia súdu zo dňa 23.02.2009, právoplatného dňa 30.04.2009.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.