Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19C-68-2005.pdf
PDF · 153.57 KB
No categories available
19C/68/2005
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne Y. C., L.. X.X.XXXX, J. L. Ú. XX, T., zastúpenej JUDr. Jozefom Urbánekom, advokátom, Mlynárska 19, Košice proti žalovanému TAURIS Cassovia, s.r.o., IČO 00697893, Strojárenská 9, zastúp. JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom, Zvonárska č.8 Košice, za účasti vedľajšej účastníčky Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, zastúp. pobočkou Košice, Festivalové nám. č. 1, v konaní o odškodnenie pracovného úrazu na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 241,98 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v zvyšnej časti bolestného a v časti o zvýšenie bolestného z a m i e t a .
Nárok žalobkyne v časti zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania a o trovách štátu.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie jej sumy 972.990,- Sk ako odškodnenia pracovného úrazu na bolestnom, ktorý po jeho zvýšení na 40-násobok vyčíslila v sume 990.000,- Sk.
V žalobnom návrhu uviedla, že na pracovisku pri plnení pracovných úloh došlo u nej k poškodeniu zdravia následkom úrazu - narazeniu ľavého kolena a zlomeniny nohy. Podľa posudku o bolestnom jej za úraz bolo priznaných 412,50 bodov, čo predstavuje sumu 24.750,- Sk, avšak Sociálna poisťovňa jej za bolestné plnila len v rozsahu 405 bodov, t.j. vo výške 17.010,- Sk. Bolestné bolo krátené z dôvodu, že zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti v rozsahu 30 %, s čím ale žalovaná nesúhlasila a žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní určil 100 % mieru zavinenia na strane zamestnávateľa.
Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že k úrazu došlo dňa 1.4.2003 na pracovisku, kde pracovala šiesty deň ako predavačka, išla vysypať smeti, pošmykla sa a spadla. Utrpela vážne zranenia a to ťažkú zlomeninu ľavej nohy. Následkom úrazu bola hospitalizovaná od 1.4.2003 - 14.4.2003 a podrobila sa náročnej operácii. Základné peňažné odškodnenie bolesti bolo vyčíslené v posudku zo dňa 27.4.2004, ktorým jej bolo priznaných 412,5. V zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. je podľa posudku z 26.3.2004 patrí 24.750,- Sk (412,5 b. x 60,- Sk). Liečebný proces bol dlhodobý a bolestivý, vyžadoval hospitalizáciu aj rehabilitačný pobyt, preto si žalobkyňa uplatnila 40-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného.
V priebehu konania na návrh žalobkyne, doručeného súdu dňa 19.04.2007, súd uznesením sp. zn. 19 C 68/2005-112 zo dňa 1.6.2007 pripustil rozšírenie žalobného návrhu o náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré po zvýšení základného bodového ohodnotenia na 40-násobok žalobkyňa vyčíslila v sume 1.440.000,- Sk a o úrok z omeškania vo výške 13 % ročne z celej žalovanej sumy od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že súdny znalec MUDr. S. T. vo svojom znaleckom posudku vypracovanom na základe uznesenia súdu ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na 600 bodov (600 b. x 60,- Sk = 36.000,- Sk, 40 x 36.000,- Sk = 1.440.000,- Sk). Na pojednávaní dňa 2.10.2007 súd uznesením pripustil zmenu petitu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania (za obdobie) od vykonateľnosti rozsudku.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že v deň nástupu do zamestnania dňa 24.3.2003 bola žalobkyňa oboznámená s bezpečnostnými predpismi a zásadami bezpečnej práce na pracovisku, absolvovala inštruktáž o všeobecných hygienických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisoch. Zdôraznil, že v Zázname o úraze, žalobkyňa v časti, kde mala uviesť, ako došlo k úrazu, uviedla: "Niesla som vysypať smeti do kontajnera, pričom som nepoužila schody, ale sadla na rampu a chcela som sa zošmyknúť, pričom som spadla, pričom som si narazila ľavé koleno". V časti Záznamu o úraze, kde mala žalobkyňa uviesť, aký úkon vykonávala v okamihu úrazu, uviedla: "Zošmykla som sa z rampy s tým, že som chcela byť skôr preč z rampy". Komisia pre odškodňovanie pracovných úrazov žalovaného z dôvodu evidentného ľahkovážneho konania žalobkyne pred vznikom úrazu krátila odškodnenie žalobkyne o 30 %. V súvislosti s predmetným pracovným úrazom žalovaný požiadal Inšpektorát práce v Košiciach o stanovisko. V tomto stanovisku inšpektorát skonštatoval, že žalovaný si riadne splnil povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Inšpektorát mal za preukázané, že žalovaný pri prijatí do zamestnania oboznámil žalobkyňu s príslušnými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Žalovaný má za to, že žalobkyňa si úraz privodila svojím nedbanlivostným a ľahkovážnym konaním, konala vedome v rozpore s bezpečnostnými predpismi a pokynmi, s ktorými bola oboznámená. Jej konanie bolo navyše nie jednou z príčin úrazu, ale v skutočnosti jej konanie bolo jedinou príčinou, pre ktorú došlo k úrazu. Zdôraznil, že podmienkou zvýšenia odškodnenia sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody v predmetnom prípade nie sú. Zvýšenie odškodnenia bolesti na 40-násobok považuje žalovaný za absolútne neodôvodnený, suma, ktorú žalobkyňa žiada, hraničí s rozporom s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný uviedol, že takisto absentujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali jeho zvýšenie. Preto žalobný návrh žiadal v celosti zamietnuť.
Vedľajšia účastníčka sa k žalobe na pojednávaní vyjadrila tak, že žiada návrh zamietnuť. 40-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia považuje za neprimerané a nadhodnotené. Žalobkyni vyplatila náhradu škody z titulu bolestného za 405 bodov, teda po krátení o 30 %, v sume 17.010,- Sk.
Pokiaľ ide o hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, toto bolo hodnotené až v apríli 2007. Na pojednávaní v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že podľa zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení o základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia môže rozhodovať len Sociálna poisťovňa. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo počas účinnosti tohto zákona, preto o základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia musí najprv prebehnúť dávkové konanie, od ktorého sa môže odvíjať nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Vedľajšia účastníčka ďalej uviedla, že v danom prípade poškodenie na zdraví žalobkyne nemá preukázateľné také nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne ako uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku, pretože žalobkyňa v r. 2006 a aj v súčasnosti pracuje na dohodu. Žalobkyňa je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, ktorý má priznaný zo všeobecných príčin.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov - zamestnancov žalovaného, znaleckým dokazovaním a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, z ktorého zistil nasledovné:
Žalobkyňa dňa 24.3.2003 nastúpila do práce u žalobcu ako predavačka - pokladníčka MOP. Dňa 1.4.2003 žalobkyňa na svojom pracovisku na prevádzke žalovaného v obchodnom centre Laborec, utrpela pracovný úraz, zlomeninu ľavej nohy. V Zázname o úraze, spísanom dňa 28.4.2003 a podpísanom žalobkyňou, je v kolónke 6 - "aký úkon zranený vykonával v okamžiku úrazu" uvedené - " zošmykla som sa z rampy s tým, že som chcela byť skôr preč z rampy" a v kolónke 7 - " popíšte ako došlo k úrazu" je uvedené "niesla som vysypať smeti do kontajnera, pričom som nepoužila schody, ale sadla na rampu a chcela sa zošmyknúť, pričom som spadla, pričom som si narazila ľavé koleno".
Žalobkyňa bola do nemocnice prijatá v deň úrazu o 16.31 hod. s diagnózou Fractura condyli medialis tibiae 1.sin. disloc. Táto skutočnosť vyplýva zo Správy pre ošetrujúceho lekára, z ktorej vyplýva aj to, že k úrazu došlo tak, že pacientka spadla z múrika, podvrtla si ľavé koleno. Hospitalizovaná bola od 1.4.2003 do 14.4.2003, kedy jej bola založená ortéza a následne od 14.4.2003 do 26.3.2003, kedy bola prijatá za účelom korekcie osi ľavého predkolenia.
Podľa posudku o bolestnom zo dňa 26.3.2004, ktorý vystavila Klinika úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, žalobkyňa bola v ústavnom ošetrení aj v čase od 1.2.2004 do 2.4.2004. V čase vystavenia posudku o bolestnom bola ešte práceneschopná. Bolestné bolo určené na 412,5 bodov.
V Zápisnici komisie pre odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania za mesiac apríl 2003 zo dňa 7.5.2003, v ktorej je uvedené, že odškodnenie pracovného úrazu Y. C. bolo krátené o 30 % z dôvodu jej evidentného ľahkovážneho konania pred vznikom úrazu, čím porušila predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o ktorých bola preukázateľne preškolená pred nástupom do zamestnania.
Dňa 27.11.2003 bola táto zápisnica spolu s Oznámením poistnej udalosti k zákonnému poisteniu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, doručená vedľajšej účastníčke, ktorá žalobkyni plnila za bolestné v rozsahu 405 bodov, t.j. 17.010,- Sk.
Podľa stanoviska Inšpektorátu práce v Košiciach zo dňa 11.7.2005 k pracovnému úrazu Y. C., inšpektorát vykonal vizuálnu obhliadku rampy nachádzajúcej sa v priestoroch prevádzky OC Laborec a konštatoval, že v vyhl. SÚBP a SBÚ č. 111/1975 Zb. bol zo strany Tauris Cassovia zaregistrovaný úraz a dňa 28.4.2003 spísaný, nakoľko postihnutá odmietla spolupracovať pri spísaní záznamu a že v zmysle zák. č. 330/1996 Z.z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci organizácia oboznámila Helenu Makovú pri jej prijatí do zamestnania s príslušnými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
V Zápisníku bezpečnosti práce, ktorý predložil žalovaný, žalobkyňa podpisom potvrdila, že sa zúčastnila úvodnej inštruktáže o všeobecných hygienických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisov, ktorá bola vykonaná 25.3.2003 v rozsahu 4 hodín a takisto bola s nimi oboznámená dňa 24.3.2003 pri nástupe na pracovisko v OC Laborec.
Žalobkyňa vypovedala, že na prevádzke žalovaného pracovala ako predavačka. V deň úrazu, 1.4.2003, išla vysypať smeti. Schody boli ďaleko - asi 20 metrov, bývali v zlom stave, stálo tam auto, ktoré donieslo tovar do vedľajších potravín, preto išla cez rampu. Pri kontajneroch bola voda, blato, šmykla sa pri kontajneroch, spadla a utrpela úraz. Taktiež uviedla, že všetci používali túto rampu, ona na uvedenej prevádzke bola vysypať smeti málo krát, občas tadiaľ prešla a niekedy stála na dvore.
Do nemocnice ju zobral syn, operovali ju prvýkrát 4.4.2003, v nemocnici ostala ďalšie dva týždne. Po návrate z nemocnice práceneschopná bola celý rok, absolvovala ďalšie operácie, dvakrát jej robili artroskopiu, vyberali jej železá z kolena. Má veľké bolesti, keď hýbe s kolenom. Po úraze nemôže pracovať v záhrade, nemôže kopať, sadiť, hrabať, zhoršila sa jej životná úroveň. Pred úrazom chodievala s manželom na spoločenské akcie, plesy, zábavy. V súčasnosti je v čiastočnom invalidnom dôchodku pre reumu a od februára 2006 pracuje na tri hodiny denne ako vrátnička a upratovačka. Túto prácu prijala, aby mala z čoho žiť, pretože manžel, ktorý bol chorý na rakovinové ochorenie, jej zomrel v r. 2004.
Žalobkyňa tvrdila, že o bezpečnostných predpisoch ju žalovaný nepoučil, až keď s ňou spisoval záznam o úraze, dal jej podpísať, že bola poučená o bezpečnostných predpisoch. Z jej strany nedošlo k žiadnemu
porušeniu bezpečnostných predpisov. Nie je pravdou, že odmietla spolupracovať pri spísaní záznamu o úraze. záznam podpísala, veľmi si ho neprečítala, lebo mala veľké bolesti v kolene a nemala okuliare.
Žalobkyňa na otázku vedľajšej účastníčky uviedla, že vyšla vonku na rampu, po zadku sa šmykla dole na strieške a dopadla ku kontajnerom, kde sa jej vlastne šmykli nohy a spadla.
Svedkyňa I. T. vypovedala, že v r. 2003 pracovala v prevádzke žalovaného v OC Laborec, žalobkyňa nastúpila 31.3.2003 na jej smenu. Ona oboznamovala žalobkyňu s bezpečnostnými predpismi, povedala jej, že na obed, keď sa končí smena, vynášajú sa smeti. Bola so žalobkyňou na rampe, ukázala jej kontajner prevádzky , takisto jej ukázala, že schody z rampy sú vľavo aj vpravo. Schody nebol problém použiť ani v prípade, že tam boli zaparkované autá, nikdy sa smeti nevynášali tým spôsobom, že sa niekto šmýkal po rampe (svedkyňa na danej prevádzke pracovala 10 rokov). Svedkyňa vypovedala, že žalovaný zabezpečuje technika, ktorý vykonáva školenie z bezpečnostných predpisov, ona sama ním bola preškolená, pričom tieto školenia sa v pravidelných intervaloch opakovali.
Svedok G. G. pracoval na prevádzke žalovaného v OC Laborec ako jej vedúci. Uviedol, že stále, keď príde nový pracovník na prevádzku, robí sa poučenie z bezpečnostných predpisov. Nevedel uviesť, či konkrétne žalobkyňa podpisovala, že je poučená z bezpečnostných predpisov. Uviedol, že žalobkyňu najprv poučila zástupkyňa p. T., on prišiel do práce na obed, vtedy to urobil aj on. Svedok potvrdil, že horel vedľajší kontajner, ale vylúčil, že by pri kontajneroch na smeti mohlo byť blato a voda, pretože priestor je vyasfaltovaný, hneď vedľa je kanál a je tam veľký spád. Svedok uviedol, že záznam o úraze bol spísaný v deň úrazu. Žalobkyňa mu povedala, že chcela skočiť z rampy, keď vynášala smeti a keď si čupla, ruplo jej v kolene. Svedok mal za to, že žalobkyni sa nechcelo ísť dookola. Nikdy sa nestalo, aby pri rampe boli zaparkované autá a z tohto dôvodu sa nedali použiť schody, nebolo zaužívané, aby predavačky vynášali smeti tak, že zoskakovali z rampy. Každý nový pracovník bol poučený o bezpečnostných predpisoch najprv na prevádzke a potom aj na "firme", ktorá o školení vyhotovila písomný doklad.
Svedkyňa R. P. pracovala v r. 2003 na prevádzke žalovaného v OC Laborec ako predavačka. Vypovedala, že v deň úrazu ju zákazníčka zavolala, že jej kolegyňa nemôže stúpiť na nohu. Keď prišla k žalobkyni, táto jej povedala, že skočila z rampy, že nevie, či má narazené koleno, alebo či sa len zľakla. Svedkyňa uviedla, že ona sama, keď nastúpila na prevádzku, bola preškolená z bezpečnostných predpisov vedúcim - oboznámil ju s pracovnými priestormi a potom aj bezpečnostným technikom z podniku - týkalo sa používania pracovných odevov, zákazu používania alkoholických nápojov, pozornosti pri manipulácii so strom, zákazu dotýkať sa poškodených elektrických zariadení a požiarnej ochrany. Pokiaľ ide o vynášanie smetí z prevádzky, na konci rampy sú schody, tieto sa dali použiť aj v prípade, keď tam boli zaparkované autá. Kontajnery na smeti sú umiestnené na vyasfaltovanom mieste, kde sú aj výmole.
Svedok Ing. Adrián Podskľan pracoval u žalovaného od r. 2002 ako bezpečnostný technik. Uviedol, že žalobkyňu pozná, školil ju v marci 2003 v zmysle príslušných zákonných ustanovení a takisto aj na základe inštrukcií generálneho riaditeľa. Svedok uviedol, že novoprijatý zamestnanec bol o základných postupoch zaškolený hneď v prvý deň ako nastúpil do práce, toto školenie robil priamy nadriadený. Do troch dní preškolil pracovníkov on. Písomný záznam sa o tom robil v zápisníku bezpečnosti práce. Svedok jednoznačne tvrdil, že žalobkyni po úraze dával podpisovať len záznam o úraze, preškolil ju pred úrazom spolu s ďalšími zamestnancami.
Z dokladov predložených žalovaným - z Organizačného poriadku, Pracovného poriadku a z Prípravy zamestnancov, platných od 1.4.2002 vyplýva, že vedúci zamestnanec je povinný vykonávať úvodné školenia nových zamestnancov a ich poučenie na pracovisku, zoznamovať podriadených zamestnancov s bezpečnostnými predpismi, normami, príkazmi, pokynmi, preskúšavať ich znalosť, kontrolovať a nekompromisne vyžadovať dodržiavanie predpisov, pred uzavretím pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s jeho právami a povinnosťami, za ktorých má prácu vykonávať, pri nástupe do práce je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s predpismi vzťahujúcimi sa na výkon dojednanej práce, s Pracovným poriadkom. Medzi základné povinnosti zamestnanca patrí poznať a dodržiavať právne predpisy, ktoré sa vzťahujú k vykonávanej práci, vrátane právnych a ostatných predpisov a pokynov k zabezpečeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zoznámiť sa a dodržiavať pracovný poriadok a ostatné organizačné normy, pokyny zamestnávateľa, technologické, pracovné a iné postupy, vchádzať a vychádzať určenými vchodmi. Medzi všeobecné práva zamestnancov patrí byť oboznámený s pracovným poriadkom, organizačnými, technickými, bezpečnostným a inými predpismi
vzťahujúcimi sa na jeho pracovisko. Zamestnanci sú povinní pri práci konať tak, aby neohrozovali seba a iné osoby. Podľa Smernice pre riadenie činnosti bezpečnosti práce zo dňa 7.9.2001 všetci novoprijatí zamestnanci sú povinní absolvovať vstupné školenie novoprijatých zamestnancov, ktoré sa zaznamenáva v zápisníku bezpečnosti práce, ktorý zamestnancom vydá personálny odbor, tento zároveň informuje zamestnanca o termíne vstupného školenia a o povinnosti jeho absolvovania. Novoprijatí zamestnanci sú povinní po zaradení na pracovisko pred započatím výkonu práce absolvovať úvodnú inštruktáž bezpečnosti práce na pracovisku, ktorú vykoná priamy nadriadený.
Znalec MUDr. S. T. po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne a jej klinického vyšetrenia dňa 2.2.2007, konštatoval vo svojom znaleckom posudku, že pri osobnom vyšetrení žalobkyňa uviedla, že spadla z múrika, ďalej sa šmykla na blate pred kontajnerom na rovnej ploche. Znalec zistil, že zdravotný stav žalobkyne je primeraný veku, klinicky stabilizovaný, s vedľajšími sprievodnými ochoreniami: reumatoidnou artritídou-seropozitivnou, II. až III. stupňa, s osteoporózou, sekundárnou osteopeniou, s nodóznou hypofunkčnou strumou. Žalobkyňa pri úraze utrpela tieto poškodenia: zlomeninu vnútornej a vonkajšej hlavice (condylu) ľavej píšťaly, (impresívnej) vtlačujúcej kostné tkanivá koncových častí píšťaly do nižších kostných štruktúr hlavice píšťaly a súčasne spôsobujúc týmto aj zlomeninu - odlomeninu (lineárnu) priamu vyvýšeniny medzihlavicovej píšťaly (eminentio intercondylica tibiae) vľavo od jej obidvoch hlavíc. Takýto typ zlomeniny hlavíc píšťaly spôsobuje následne nerovnosť kĺbnej plochy kolenného kĺbu na úrovni hlavice píšťaly, s nutnosťou adekvátneho operačného riešenia, krvavej repozície (nápravy), s následnou osteosyntézou (spojením) reponovaných kostných úlomkov hlavice píšťaly, v prípade žalobkyne vnútornej hlavice píšťaly dlahou (lamelou) aj inými osteosyntetickými materiálmi - klincami, drôtmi (cerclage), čo sa u žalobkyne aj operačne opakovane uskutočnilo. K takému typu zlomeniny dochádza najčastejšie po páde zraneného na svoju vystretú dolnú končatinu z výšky. Ak je kostné tkanivo zraneného už chorobne zmenené pred pádom, napr. jeho zriedením alebo zmenšením (osteoporózou, osteopéniou), teoreticky aj pád z malej výšky môže mať za následok takýto typ zlomeniny. Poškodenia zdravotného stavu žalobkyne z titulu úrazu zo dňa 1.4.2003 majú trvalé následky vzhľadom k tomu, že ani po opakovaných operáciách sa nepodarilo plne dosiahnuť rovnosť kĺbnej plochy píšťaly takej, aká bola pred úrazom.. Trvalé následky úrazu sa prejavujú chronickými bolesťami v ľavom kolennom kĺbe, trvalej nepevnosti, kývavosti vyžadujúcej aj nosenie podporného aparátu, trvalého obmedzenia pohyblivosti kolenného kĺbu - ohnutie len do 90°, trvalej deformity kolenného kĺbu, jeho vbočenia, trvalého oslabenia aj zmenšenia stehenného svalstva, nemožnosťou samostatnej chôdze do schodov, nutnosťou pri chôdzi používať francúzske barly. Bodové hodnotenie bolestného znalec vyčíslil v počte 412,5 bodov.
V písomnom podaní spracovanom jej právnym zástupcom žalobkyňa zdôrazňovala, že k úrazu došlo v priamej a príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh na mokrej a šmykľavej spevnenej ploche pri kontajneri určenom pre predajňu žalovaného. Zotrvala na tom, že z rampy (vysokej asi 100 cm) sa zošuchla z dôvodu, že do vedľajšej predajne bol dovezený tovar autom, ktorého otvorené dvere jej znemožňovali prejsť schodíkom z rampy. K úrazu došlo pri bežnej a každodennej činnosti nezavineným konaním z jej strany ako bežná neopatrnosť v dôsledku stavu vonkajšieho terénu. U žalobkyne došlo k sťaženiu zdravotnej pohody a postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu, trpela bolesťami, k narušeniu psychomotorického tempa a pohybovej motoriky končatín, k sústavným stavom únavy, k únavovému syndrómu, v dôsledku čoho musí často odpočívať a ležať na lôžku, k pretrvávajúcim bolestiam.
Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa konala v rozpore s bezpečnostnými predpismi a pokynmi, o ktorých bola riadne žalovaným oboznámená. Nespochybnil následky na zdravotnom stave, ktorý si vyžiadal úraz žalobkyne, ale mal za to, že tento stav si žalobkyňa privodila sama. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia, v predmetnom prípade absentujú. Poukázal na znalecký posudok, v ktorom znalec konštatuje, že k takému typu zlomeniny, ktorý utrpela žalobkyňa, dochádza najčastejšie po páde zraneného na svoju vystretú dolnú končatinu, z výšky. Toto konštatovanie znalca je v súlade s tvrdeniami žalovaného, svedkov a dokonca aj s niektorými vyjadreniami samotnej žalobkyne, v zmysle ktorých je zrejmé, že žalobkyňa si úraz privodila svojím nedbanlivostným a ľahkovážnym konaním tým, že pri vynášaní odpadu neprechádzala po určených pozemných komunikáciách a schodišti určených pre prechod ku kontajnerom, ale použila rampu schodišťa, po ktorej sa chcela zošmyknúť.
Vedľajšia účastníčka takisto poukázala na vyjadrenie znalca, ktorý zhodnotil, že k takémuto typu zlomeniny dochádza najčastejšie po páde zraneného na svoju vystretú (extendovanú) dolnú končatinu z výšky. Podľa znalca úraz v žiadnom prípade nemôže mať za následok zvýšenie bodového ohodnotenia. Pokiaľ žalobkyňa má zdravotné problémy, ktoré vedľajšia účastníčka nepopiera, tieto vyplývajú zo všeobecného ochorenia, pre ktoré jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Uviedla, že žalobkyňa si odporuje, pretože pokiaľ chodí upratovať, tiež sa musí zohýnať a vykonávať rôzne iné úkony a na strane druhej tvrdí, že sa nemôže zohýnať a preto nemôže pracovať v záhrade.
Vedľajšia účastníčka tiež zdôraznila, že po nadobudnutí účinnosti zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, všetky základné nároky musia prejsť dávkovým konaním pred Sociálnou poisťovňou, ktorá musí vydať rozhodnutie o základnom bodovom ohodnotení. Aj v tomto prípade musí o základnom bodovom ohodnotení, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne prebehnúť dávkové konanie, od ktorého sa potom odvíja prípadný nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto vedľajšia účastníčka žiadala v základnom bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia konanie zastaviť a vec postúpiť Sociálnej poisťovni na rozhodnutie. Jednotlivé úrazové dávky sú samostatnými dávkami. K ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, a aj jej prípadnému nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, došlo v čase účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z., preto tento nárok musí najprv prebehnúť dávkovým konaním pred Sociálnou poisťovňou.
Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu tunajší súd rozsudkom sp. zn. 19C/68/2005-130 zo dňa 04.10.2007 žalobu v časti bolestného a v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, konanie v časti základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zastavil a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania i trov štátu.
Voči tomuto rozsudku žalobkyňa v zákonnej lehote podala odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/348/2007-166 zo dňa 28.04.2008 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že je neodôvodnený, nepreskúmateľný a predčasný záver súdu prvého stupňa o ľahkomyselnom konaní žalobkyne pri vysýpaní smetí kritického dňa a teda aj záver o zbavení sa zodpovednosti žalovanej čo do výšky 30 % a že je potrebné doplniť dokazovanie ohliadkou miesta, kde došlo k pracovnému úrazu.
Prvostupňový súd doplnil dokazovanie doplnením výsluchu žalobkyne, svedkov, ktorí boli v čase úrazu zamestnancami žalovaného - G. G.T. S. G. J., ohliadkou miesta úrazu i výsluchom znalca a zistil nasledovné:
Žalobkyňa vypovedala, že v čase úrazu bola som v predajni, bol naskladaný tovar pri schodoch, z obidvoch strán, kde boli schody, boli pristavené autá do iných predajní. V tom čase pracovala u žalovaného len l. týždeň. V ten deň bolo pekne, rampa, aj strieška boli suché, takže nezdalo sa jej veľmi rizikové zísť po strieške, ani rampa nebola veľmi vysoká. Strieška bola vytvorená z plechu, zakrývala kompresory, končila krátko nad zemou. Smetí, ktoré bolo uložené v mäsiarskej bedni cca 50 x 40 cm a do výšky 50 cm, tú položila na rampu. Sadla si na rampu, striešku použila za schodík, rukami sa opierala o rampu a tak zišla. Keď sa dostala dolu a chcela zobrať bedňu, nohy sa jej šmykli pod rampu. Deň predtým horeli kontajnery, v noci boli hasiči a zem nestihla vyschnúť, napriek tomu, že bolo celý deň pekne. Už mala po smene, ponáhľala sa odísť. Šéf jej predtým kázal všetko popratať, v bedni boli zvyšky mäsa, ktoré by smrdeli. Nechcela nechať neporiadok. Nepredpokladala, že sa šmykne, za celé roky pracovala bez úrazu. Každá vedúca je zodpovedná za to, aby po svojej smene zanechala čisto, ďalšia smena mala končiť až večer teda z hygienických dôvodov nemohla nechať na prevádzke zvyšky mäsa. V tom čase už kolegyňa, čo došla na ďalšiu smenu, rezala mäsové výrobky za pultom, a teda nemohla sa zaoberať vynášaním smetí.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žalobkyňa považuje za bežné, aby človek v jej veku zoskakoval alebo sa šmýkal z rampy, žalobkyňa uviedla, že nie, ale nemala inú možnosť. Na otázku, či mala v čase úrazu nejaké zdravotné problémy žalobkyňa uviedla, že jej bola zistená reuma, užívala sprej. Na otázku, kedy jej bola diagnostikovaná osteoporóza, žalobkyňa uviedla, že na osteoporózu sa nelieči.
Na tvári miesta súd zistil, že výška rampy je 108 cm a vo výške 90 cm (podľa ryhy na hrane rampy) začínala strieška. Zem je vyasfaltovaná s niekoľkými preliačinami, jedna sa nachádza v miestach, kde z ľavej strany končil bok striežky. Z výpovede žalobkyne a svedkov zistil, že bola plechová, so šírkou 110 cm, dlhá cca 1.5 m, mierne sa zvažovala a končila 75 - 40 cm nad zemou. Kontajnery boli asi 1 m od konca striešky. Z čelného pohľadu sú betónové schody napravo od bývalej predajne žalovaného asi 10m vzdialené a schody naľavo asi 20m. Žalobkyňa na tvári miesta ukazovala, odkiaľ sa snažila zísť
- bolo to na ľavej strane striežky.
Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o jeho hodnotenie v znaleckom posudku, že možno stav žalobkyne považovať za výnimočný, myslel tým, že išlo o komplikovanú zlomeninu, ktorá sa líši oproti bežným zlomeninám. Z medicínskeho hľadiska vznikla tam nerovná kĺbová plôška, ktorá spôsobovala problémy. Je možné, že táto zlomenina si vyžadovala viac injekcií proti bolesti. Išlo o veľkú primárnu bolesť plus pooperačnú bolesť, obyčajne bolesť po tom, ako sa zlomenina uloží do sádry a prestáva po takých 2-3 dňoch a v tomto prípade bolo potrebné zdeponovať kolenný kĺb a operácia bola vykonaná na 3. deň po úraze. Po 3 dňoch od operácie obyčajne bolesť ustúpi. Nakoľko bola žalobkyňa prepustená z nemocnice 14.4.2003, to svedčí o tom, že aj v tomto prípade zdravotný stav, pokiaľ ide o bolesť, sa ustálil zhruba po tých 3 dňoch. Bol vložený osteosyntetický materiál, ktorý má spájať kosti. Ten môže tiež nejaké dráždenie spôsobovať, avšak v konečnom dôsledku v rámci základného bodového ohodnotenia bolesť, ktorú prežila pacientka v súvislosti s predmetným zranením je zohľadnená dostatočne v zmysle d riadku 195 položka. Pokiaľ ide o námietku zvýšenie položky 162 o polovicu, s tým, že tento výkon už bol hodnotený a uvedený v základnej sadzbe, v tomto znalec opravil svoj posudok, pretože skutočne možno ponížiť uvedenú položku z 15 bodov na 7,5, čiže v konečnom dôsledku jeho bodové hodnotenie bolestného je 405 bodov.
Podľa § 195 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení noviel, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Podľa § 196 ods. 2 cit. zákona zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že:
a/ postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy., alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Podľa ods. 5 cit. zák. ust. za ľahkomyseľné konanie podľa ods. 2 písm. c/ nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
Podľa ods. 3 cit. zák. ust., ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v ods. 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
Podľa § 198 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2003, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v akom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 1 zák. č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, účinného do 30.06.2006, tento zákon ustanovuje základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a všeobecné zásady prevencie.
Podľa § 2a cit. zákona na účely tohto zákona a) prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia, b) nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie, c) ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené, d) riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví, e) neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je také nebezpečenstvo a ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť.
Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona všeobecné zásady prevencie sú najmä a) odstraňovanie nebezpečenstva a rizika z neho vyplývajúceho, b) posudzovanie rizika, najmä pri výbere pracovných zariadení, materiálov, látok a pracovných postupov, ako aj počas ich používania, c) vykonávanie opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, e) nahrádzanie prác, pri ktorých existuje riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, f) prispôsobovanie práce potrebám zamestnanca a technickému pokroku, g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného zariadenia a pracovných a výrobných postupov, najmä s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivej práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných zariadení, technológií, nových metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia, ale aj prostredníctvom sociálnych opatrení, i) poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona zamestnávateľ pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane prevencie rizika a zabezpečovania informácií a vzdelávania, ako aj zabezpečovania organizácie práce a prostriedkov vychádza zo všeobecných zásad prevencie uvedených v odseku 1.
Podľa § 8a ods. 1 cit. zákona zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný dodržiavať povinnosti ustanovené osobitnými predpismi a ďalej je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
a) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika u všetkých zamestnancov, najmä pri osobitných skupinách zamestnancov, i) určovať bezpečné pracovné postupy, j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, k) vydávať pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na
b) zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, m) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických možností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami, p) venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách, zamestnancom, ktorí pracujú na pracovisku sami, a osobitným skupinám zamestnancov, r) oznamovať príslušným orgánom spôsobom ustanoveným osobitným predpisom vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, havárií, zisťovať a odstraňovať príčiny ich vzniku, viesť ich evidenciu a vykonávať registráciu, s) písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery,
ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program jej realizácie obsahujúci najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania a pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať, t) viesť a uschovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
Podľa § 8b ods. 1 cit. zákona zamestnávateľ je povinný najmä a) oboznamovať pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne zamestnancov vrátane zamestnancov osobitných skupín so zreteľom na vykonávané práce, pracoviská a iné okolnosti, ktoré sa týkajú výkonu práce, s 1. príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci a zásadami bezpečného správania na pracovisku a bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosti, 2. vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou proti nim, b) vykonať oboznámenie zamestnanca podľa písmena a) aj pri jeho prijatí do zamestnania, pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej technológie, nových pracovných postupov alebo strojov a zariadení. Oboznámenie sa musí prispôsobovať novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ vo vnútornom predpise upraví pravidelnosť oboznamovania podľa písmena a) tak, aby k oboznamovaniu došlo najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis neustanovuje inak, o čom vyhotoví písomný záznam, c) označovať zreteľne pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca, a používať označenia, symboly a signály na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s osobitným predpisom.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. zákona zamestnanec je pri práci povinný dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bol v riadnom pracovnom pomere u žalovaného v čase, keď sa úraz stal. Úraz sa stal žalobkyni v súvislosti s jej výkonom práce, keďže vynášanie smetí bolo pracovným úkonom. Jej úraz spočíval v poranení ľavej nohy. Uvedené skutočnosti ani neboli v konaní sporné. V konaní nebolo žalovaným spochybňované, že žalobkyňa v čase úrazu nebola pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Úraz sa stal nezávisle od vôle žalobkyne, pretože nebolo preukázané, že mala úmysel si takým spôsobom privodiť poškodenie zdravia.
Následne bolo potrebné skúmať ako sa úraz stal a kto za neho zodpovedá. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je objektívna, zbaví sa jej len v zákonom taxatívne uvedených prípadoch.
Zavinenie zamestnanca je dané vtedy, ak z jeho strany pôjde aspoň o nedbanlivosť. Predpokladom nedbanlivostného konania je, že zamestnanec vedel alebo vzhľadom na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, že porušuje určitý právny alebo iný predpis alebo pokyn, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konanie zostane bez následkov.
Pokynom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je konkrétny adresný pokyn nadriadeného zamestnanca, ktorý sa týka ochrany života a zdravia. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na zamestnávateľovi, on musí preukázať, že vydal konkrétny pokyn
zamestnancom, napr. chodiť výlučne po schodoch.
Za ľahkomyselné konanie sa považuje iba také nedbanlivostné konanie zamestnanca, pri ktorom vedel, že postupuje spôsobom, ktorý mu môže spôsobiť úraz, a to najmä so zreteľom na to, že takýto postup nie je obvyklý u ostatných zamestnancov, teda také konanie, pri ktorom si zamestnanec vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu počína spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziaceho poškodenia zdravia. Ľahkomyseľné správanie zamestnanca možno charakterizovať ako hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie, pričom ďalšou podmienkou je, že taký spôsob je v rozpore s obvyklým správaním sa zamestnancov. Ak si týmto spôsobom počínajú aj iní pracovníci a zamestnávateľ to trpí, nie je daná skutková podstata § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce. O zavinené konanie zamestnanca
nejde ani vtedy, ak síce porušil pokyn na zaistenie bezpečnosti pri práci, ale preto, že ho nepochopil správne, so zreteľom na jeho rozumovú a duševnú vyspelosť.
Pokiaľ ide o spôsob, akým k úrazu došlo, tu sú rozporné tvrdenia žalobkyne s obsahom záznamov a výpovedí svedkov. Ak by sa však úraz aj stal nie zošmyknutím, ale už samotným čupnutím, či zoskokom, ťažko povedať, že by bola žalobkyňa niečo porušila. Neboli vydané žiadne pracovné postupy, žiadne zásady, ktoré by akýmkoľvek spôsobom upravovali pohyb zamestnancov po dvore, preto nie je možné konštatovať, že by bola žalobkyňa porušila nejaké konkrétne povinnosti vyplývajúce z predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými mala byť preukázateľne oboznámená a ktorých dodržiavanie sa malo riadne a pravidelne kontrolovať zo strany zamestnávateľa. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri práci sa nemôže zamestnávateľ dovolávať len všeobecných zákonných ustanovení, musí naň nadväzovať konkrétne ustanovenie či už právnych predpisov, zásad, pokynov a postupov, ktoré mal zamestnanec porušiť a akým spôsobom. V tomto prípade však tomu tak nie je. Neexistuje žiadna konkrétna úprava zamestnávateľa o bezpečnom pracovnom postupe pri vynášaní smetí, vykladaní tovaru alebo pohybu zamestnancov po dvore, nie je teda možné skúmať či nejaký presne stanovený postup žalobkyňa nedodržala a či nedodržanie stanoveného postupu bolo jednou z príčin vzniknutého pracovného úrazu.
Zamestnávateľ mal v rámci svojej povinnosti prevencie rizika zisťovať hroziace nebezpečenstvo na pracovisku, posúdiť riziko a vykonať také opatrenia, aby minimalizoval možnosť úrazu. Zamestnávateľ nezamedzil zamestnancom prístup k striežke reťazou, či zábradlím, ani neoznačil miesto, kde hrozí nebezpečenstvo úrazu napr. tabuľkou zakazujúcou vstup, hoci podľa výpovede žalobkyne bol pohyb zamestnancov tadiaľ bežným. V rámci prevencie je zamestnávateľ taktiež povinný označiť miesta, kde hrozí pošmyknutie sa, resp. zabezpečiť povrch proti šmyku. V konaní bolo preukázané, že v noci horel kontajner. Súd má za to, že zmes vody a popola v preliačine asfaltu mohla vytvoriť šmykľavé miesto. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nevykonal všetky opatrenia preto, aby bola zachovaná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ako mu to ukladal zákon.
Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod liberalizácie žalovanej, že zo strany žalovanej šlo len o bežnú neopatrnosť, nebolo preukázané že by sa správanie žalobkyne vzhľadom na časovú a miestnu situáciu na pracovisku - nové pracovisko, náhlenie sa z práce, vzdialené schodisko, pri ktorom odparkované dodávky s tovarom, prístupná striežka - líšilo od správania iných zamestnancov zbytočným riskovaním, neprimeraným jej kvalifikácii a skúsenostiam.
Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení noviel, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatenia sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod.
Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1, 2.
Žalovaný prostredníctvom vedľajšej účastníčky žalobkyni z titulu bolestného vyplatil sumu 17.010,- Sk za 405 bodov po krátení o 30%. Súdny znalec ohodnotil bolestné žalobkyne na 405 bodov. Výška odškodnenia za bolesť podľa vyššie uvedenej vyhlášky sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod, čiže 405 bodov činí 24.300,- Sk. Nakoľko súd dospel k záveru o 100% miere zavinenia žalovaného, zaviazal ho na doplatenie zostávajúcej časti bolestného žalobkyni vo výške 7.290,- Sk (24.300 - 17.010), po prepočte 241,98 eur a v zvyšnej časti bolestného, t.j. v časti 14,94 eur, žalobu zamietol.
V zmysle návrhu žalobkyne bolo potrebné skúmať, či sú u nej splnené podmienky pre zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o dve samostatné zložky náhrady
škody na zdraví, pričom vo vyhláške sú zvlášť upravené podmienky pre priznanie bolestného a zvlášť pre priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že u žalobkyne ide o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy je možné zvýšiť odškodnenie. Zvyšovanie bolestného nad rámec ohodnotenia stanoveného lekárom prichádza do úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napr. o zvlášť mučivé stavy, ktoré u žalobkyne zistené neboli. Zvýšenie odškodnenia za bolesť na 40-násobok súd nepovažoval za dôvodné. Je nepopierateľné, že žalobkyňa mala určité objektívne zistené ťažkosti, tieto skutočnosti sú však zohľadňované v základnom bodovom ohodnotení odškodnenia bolestného, preto súd žalobu v časti o zvýšenie bolestného, t.j. v časti 32.040,43 eur, zamietol.
Podľa § 7 ods. 1 a 3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 13 ods. 3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol žalobkyňou uplatnený až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (od 1.1.2004) a zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (od 1.8.2004). Po 1.1.2004 právomoc súdov rozhodovať o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia titulom základnej náhrady nie je daná, pretože o týchto nárokoch rozhoduje v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z.. Sociálna poisťovňa ako o úrazovej dávke, pričom vecná príslušnosť na rozhodovanie o tejto dávke patrí do pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Pretože na rozhodovanie o priznaní základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je daná právomoc Sociálnej poisťovne, súd konanie v časti o základnom bodovom ohodnotení za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. v časti 1.194,98 eur, zastavil a návrh žalobkyne po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného výroku postúpi Sociálnej poisťovni.
Pre rozhodovanie o nárokoch na zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, zostala právomoc súdov zachovaná aj po 1. januári 2004.
Nakoľko doposiaľ vykonaným dokazovaním bol dostatočne preukázaný skutkový stav veci na rozhodnutie o návrhu žalobkyne ohľadne bolestného a zvýšenia odškodnenia za bolesť, no bez rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výške základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je možné rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobkyne na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd návrh žalobkyne na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. v časti 46.604,26 eur, vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov konania a o trovách štátu.
Poučenie:
Ak Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.