Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-132-2008.pdf
PDF · 86.09 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-14C/132/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik so sídlom v Žiline, Nám. Gen. M. R. Štefánika 1, zast. Mgr. Magdalénou D., právničkou Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Košice proti odporcovi: B.C. L., C. XX.X.XXXX, S. I., S. XX, zastúpeného JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou AK Košice, Južná trieda 11, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa B. U.X., C. XX.X.XXXX, S. D. M. N., B. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Martinom Balčíkom, advokátom AK Košice, Na rožku 7 o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 296,70 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1251 Katastrálneho úradu Košice, Správy katastra Košice - okolie, katastrálne územie D. M. N. a to pozemok na parcele č. XXX/5 vo výmere 109 m2 - zastavané plochy a nádvoria a pozemok na parcele č. XXX/ X vo výmere 2130 m2 - orná pôda sú výlučným vlastníctvom navrhovateľa. Svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 1963 v rámci vodohospodárskych úprav bolo vydané navrhovateľovi stavebné povolenie, na základe ktorého postavil navrhovateľ na parc. č. XXX/X strážny dom a od roku 1966 strážny dom a priľahlé pozemky, t.j. parc. č. XXX/X X. XXX/X sú v užívaní navrhovateľa, ktorý ich od tej doby užíva v dobrej diere a od roku 1966 pravidelne uhrádza za tieto pozemky dane a má ich v dobromyseľnej držbe, pričom ich užíva ako ich vlastník.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodne podaný zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu a taktiež nepreukázal ani dobromyseľnosť.
Vedľajší účastník žiadal, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva navrhovateľa, pretože on si ich mieni od navrhovateľa odkúpiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladmi ktoré predložili a to LV č. XXXX, darovacími zmluvami, výmerom o vlastníctve pôdy, dedičskými rozhodnutiami, rozhodnutím ONV - odbor poľnohospodárstva, vodného a lesného hospodárstva zo dňa 23.9.1963, hospodárskou zmluvou zo dňa 1.3.1967, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí objektu strážneho domu v D. M. N. zo dňa 30.8.1966, výpisom z Obchodného registra, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v roku 1963 v rámci vodohospodárskych úprav postavil navrhovateľ na pozemku strážny dom, ktorý svojim účelom a využitím slúžil pre potreby vodohospodárskeho podniku a pre užívanie a potreby zamestnancov. Na uvedené pozemky bolo vydané stavebné povolenie Okresným národným výborom, odborom poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva Košice, išlo o úpravu rieky Hornád IV. etapa v rámci ktorej bola povolená stavba strážneho domu. V roku 1966 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na tieto stavby, ktoré potom boli postavené pre účely vodohospodárskeho podniku a zároveň sa uskutočnil prevod správy tohto strážneho domčeka z Riaditeľstva vodných tokov Bratislava na Riaditeľstvo vodných tokov Košice, správa Povodia Bodrogu a Hornádu. Pozemky fakticky tým, že keď bol postavený strážny domček, od roku 1963 užíval navrhovateľ, pretože nebol známy žiadny iný vlastník, ani nikto iný, kto by spochybňoval vlastníctvo navrhovateľa. tento mal predmetné pozemky v nepretržitej držbe a táto držba trvá viac ako 10 rokov. V tejto držbe navrhovateľ nebol nikým rušený. Navrhovateľ aj za tieto nehnuteľnosti platil dane, o čom predložil súdu aj potvrdenie z obecného úradu. Navrhovateľ požiadal komisiu Roeb, ktorá bola ustanovená pri Obecnom úrade Trstené pri Hornáde, o prevod pozemkov ktoré sú predmetom tohto sporu do vlastníctva. Vtedy sa o tieto pozemky začal zaujímať navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca. V súčasnej dobe na LV č. XXXX je ako vlastník zapísaný odporca, ktorý získal predmetné pozemky darovaním od svojho otca Imricha a tento ich taktiež nadobudol dedením po svojej matke X. L. U.. N. a otcovi Y. L.. Ako podklad v dedičskom konaní slúžil výmer o vlastníctve pôdy č. 2251/48. Týmto výmerom boli pridelené právnemu predchodcovi Y. L. X. X. L. U.. N. dve parcely, ktoré dostali do užívania s tým, aby sa o nich starali starostlivosťou riadneho hospodára a aby za tieto pozemky platili dane a poplatky. Keďže sa prídelcovia o tieto pozemky nestarali a neplatili za nich dane, navrhovateľ vyjadril názor, že nedodržaním výmeru neosvedčili svoj právny nárok, pretože tieto pozemky neužívali a preto ani nebol dôvod na prevod týchto pozemkov na nich. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nevlastní žiadne rozhodnutie obvodného národného výboru o pridelení predmetných pozemkov, pretože on vychádzal iba z rozhodnutia okresného národného výboru zo dňa 23.9.1963, ktorým rozhodnutím bolo udelené žiadateľovi - Riaditeľstvu vodohospodárskeho rozvoja Bratislava povolenie pre zvláštne užívanie vody podľa ust. § 8 Vládneho nariadenia. V podstate ide o stavebné povolenie a na základe tohto stavebného povolenia na predmetnom pozemku postavil navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca tento strážny dom. Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v tom čase bola iná doba a nevyžadovalo sa žiadne rozhodnutie o pridelení pozemku a že navrhovateľ vychádzal z rozhodnutia okresného národného výboru tak, ako to uviedol vyššie.
Odporca uviedol vo svojej výpovedi, že predmetné pozemky získal darovaním od svojho otca a že má záujem predmetné pozemky užívať, avšak navrhovateľ a vedľajší účastník mu v užívaní bránia. Poukázal na to, že jeho otec predmetné pozemky získal taktiež dedením po svojich rodičoch a že má vedomosť o tom, že od roku 1948 pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu aj riadne boli užívané jeho právnymi predchodcami. Tieto nehnuteľnosti užívali až dovtedy, kým boli zabraté poľnohospodárskym družstvom v roku 1956. Poukázal na to, že predmetné pozemky ešte v roku 1991 užívalo PD Ždaňa a v roku 1992 prešlo na JRD Roľník v Ždani, ktoré družstvo aj uzavrelo s jeho starým otcom nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti ako s vlastníkom pozemku, preto poprel, žeby navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti získal vydržaním, pretože stále ich vlastnil jeho starý otec, ktorý ich aj užíval, neskôr ich zdedil jeho otec a v súčasnej dobe je vlastníkom on.
Vedľajší účastník uviedol, že od roku 1988 pracuje u navrhovateľa a od roku 1989 aj býva v strážnom dome patriacom navrhovateľovi v tom čase. V tomto žil aj so svojou rodinou až do roku 2005, kedy požiadal o odkúpenie predmetného domu. Uviedol, že tento dom spolu aj s priľahlými pozemkami užíva od roku 1989 a až v roku 2008 ho odporca oslovil s tým, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a bránil mu v ich užívaní.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.
Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa (napr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení do novelizácie zák. č. 131/1982 Zb. vydržanie neumožňoval) sú vo všeobecnosti: oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, spôsobilý predmet vydržania. Pritom je potrebné zdôrazniť, že právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Pri oprávnenej držbe musí byť splnená aj následná náležitosť: faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, t.z. správa sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, dobrá viera, že mu vec patrí na rozdiel od držiteľa, vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré odôvodňoval tým, že na základe stavebného povolenia vydaného okresným národným výborom postavil na parc. č. XXX/X strážny dom, ktorý začal užívať spolu aj s priľahlým pozemkom na parc. č. XXX/X. Navrhovateľ nepreukázal titul nadobudnutia predmetných pozemkov, pričom svoje vlastníctvo opieral výlučne o držbu od roku 1966. Držba musí byť nepretržitá počas zákonom stanovenej doby. Podmienkou určenia vlastníckeho práva vydržaním je, aby navrhovateľ preukázal platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. V tomto konaní však navrhovateľ platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania nepreukázal. Odporca v súdnom konaní preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Vlastníkom sa stal na základe darovacích zmlúv, predmetom ktorých boli sporné parcely. Sporné nehnuteľnosti sú zapísané aj na liste vlastníctva, kde ako vlastník je zapísaný odporca. Navrhovateľ v priebehu konania nepredložil súdu právny titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností, a teda z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto pozemky užíval nedobromyseľne.
Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti je svojou povahou návrhom podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Podmienkou žalovateľnosti takto uplatneného nároku je existencia naliehavého právneho záujmu, čo Občiansky súdny poriadok vyjadruje v ust. § 80 písm. c/ slovami, ak je na to naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu je teda zákonná požiadavka, ktorá musí byť splnená; inak nemožno žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva vyhovieť.
V prejednávanej veci je nepochybné, že určenia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam sa domáhal štátny podnik. Štátny podnik nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia advokátkou, ktorá aj vyčíslila náhradu trov konania celkom vo výške 2532,60 eur. Súd však priznal tieto trovy v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Zb. (§ 11 ods. 1) a to za 1 úkon prevzatie a príprava á 1465.-Sk (48,63 eur) a režijný paušál á 190.-Sk (6,31 eur), 4 úkony á 53,49 eur (účasť na pojednávaniach dňa 11.3.2009, 9.7.2009 a 17.9.2009 a podanie vo veci dňa 14.9.2009) a 4 x režijný paušál á 6,95 eur, t.j. spolu trovy právneho zastúpenia činia 296,70 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd k náhrade trov odporcovi zaviazal navrhovateľa, ktorého v konaní podporoval vedľajší účastník, o trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že vedľajší účastník, ktorý podporoval neúspešného navrhovateľa nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.