Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/40/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v veci navrhovateľov : 1./ Ing. P. F., bytom N. Ž. č. XXX,. 2./ A. F., bytom Z. K. č. XXX,. 3./ V. F., bytom V. N. D. č. XX,. 4./ M. S., bytom P. č. XX,. K., 5./ H. O., bytom T. č. XX,. V. M., všetci zastúpení JUDr. M. D., advokátkou so sídlom v B., S. č. XX,. proti odporcom : 1./ Ing. Z. A., bytom B., B. č. XXXX/X,. 2./ K. Z., bytom B., G. č. X,. 3./ MUDr. I. Z., bytom B., H. č. X,. zast. advokátkou JUDr. H. B., so sídlom v D. S., A. N.. č. X,. o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam a určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Návrhy navrhovateľov sa z a m i e t a j ú .

Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 9.3.2005 domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam podľa geometrického plánu č. 32324642-349/92 k parceliam č. 402/22, 402/23, 404/14, 402/20, 402/21 vedené na LV č. 442 S. K. v D. S. a určenia výlučného podielového vlastníctva navrhovateľov v 1. až v 3. rade k parceliam 402/7 a 404/5 vedené na LV č. 191 kat. úz. B., každému v podiele v 1/3-iny, navrhovateľke v 4. rade k parc.č. 402/5 v celosti vedené na LV č. 193 kat. úz. B. a výlučné vlastníctvo navrhovateľke v 5. rade k parc.č. 402/8 v celosti vedené na LV č. 194 kat. úz. B. s odôvodnením, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli v rámci reštitučného konania po právnych predchodcov, keď P. Ú. v D. S. rozhodnutím zo dňa 12.8.l992 pod č. PU-1468/98-8 vydal majetok oprávneným osobám - právnym nástupcom pôvodných vlastníkov s poukazom na § 6 ods. 2 Zák.č. 229/l991, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.8.l992 na základe ktorého rozhodnutia bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti na listoch vlastníctva č. 191, 193 a 194 v kat. úz. B.. Následne v dôsledku právoplatných rozhodnutí v dedičských konaniach po právnych predchodcoch odporcov došlo k zápisu dvojitého vlastníctva na uvedených listoch vlastníctva, v prípade sporných parciel 402/21, 402/22, 402/23 a 404/14, čím bolo vlastnícke právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam narušené a vážne ohrozený ich výkon.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím odporcov v 1. až v 3. rade, právnej zástupkyne navrhovateľov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, s pripojenými spismi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Právna zástupkyňa navrhovateľov zotrvala na podanom návrhu v doplnenom rozsahu. Mala za to, že výmer, ktorý bol vystavený pre právnych predchodcov odporcov nemá tie náležitosti, ktoré predpisuje zákon, keďže tento nebol podpísaný povereníkom, datovaný a opečiatkovaný. Rovnako mala za to, že nebol dodržaný intabulačný princíp zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, ktorým sa vlastníctvo

nadobúdalo až vkladom v zmysle platných zákonov do roku l950. Hoci tak právny nástupcovia v prípade iných nehnuteľností nachádzajúce sa na príklad v kat. úz. L. vo vložke č. 175 vedená parcela 621/9 podali žiadosť, ktorú vybavoval O. N. V. v Š. a došlo k zaknihovaniu tohto vlastníctva, čo zdokladovala aj výpisom uznesenia bývalého Okresného súdu v Šamoríne, Čd 530/51. Vlastníckemu právu právnych predchodcov v rozhodnom čase svedčil zápis v pozemkovej knihe z roku l951, kde bol zapísaný na podiel právnych predchodcov navrhovateľov 6/8-ín záložné právo pre daňovú pokladňu. Poukazujúc na to, že v prípade, ak by neboli právny predchodcovia vlastníkmi nehnuteľnosti, zápis by nemohol figurovať v pozemkovej knihe. Rovnako spochybnila, či právny predchodcovia odporcov skutočne prevzali držbu nehnuteľnosti tvrdiac, že až do 6.10.l949 nehnuteľnosti, ktoré pôvodne tvorili vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov, boli nimi užívané a došlo k ich odňatiu k tomuto dátumu a poskytnuté do užívania S. - T. S. vo Š. N. O., Tvrdiac, že právny predchodcovia odporcov nesplnili podmienku držby nehnuteľnosti, nevykonávali svoje právo prídelcov. Rovnako tvrdila, že nezaplatili ani prídelové ceny za uvedenú nehnuteľnosť o čom svedčí doklad o tom, že sa odpustilo zaplatenie prídelovej ceny. Na dôkaz tvrdení, že nikdy nemohli užívať nehnuteľnosti odporcovia, predložila rozhodnutie aj bývalého M. N. V. v T., ktoré vykonávalo kontrolu užívania prídelov, kde boli uvedení prídelcovia z Rumunska. Jednalo sa o obdobie z 50-ych rokov. Rovnako poukázala aj na to, že právny predchodcovia hoci najprv boli pojatí medzi obyvateľov na presídlenie, na územie Maďarska, k čomu však nedošlo, pretože došlo k zrušeniu týchto rozhodnutí a aj k prinavráteniu pôdy v rozsahu 10 hektárov. Právna zástupkyňa požiadala o upustenie od výsluchu navrhovateľov, keď väčšina z nich sú osoby staršie, niektoré immobilné.

V zmysle až 3 výsluch účastníka je len z jedným z dôkazov. Nakoľko navrhovatelia splnomocnili na zastupovanie advokátku, ktorá tlmočila všetky skutočnosti, ktoré sú im známe v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami, súd v ďalšom nepovažoval za dôvodné zopakovať tieto skutočnosti výpoveďami navrhovateľov. Ich stanovisko je obsiahnuté aj v písomnom návrhu.

Odporcova v 1. rade, ako vnuk pôvodných prídelcov sa pridržiaval výpovedi odporcov v 2. a v 3. rade. Bližšie okolnosti ohľadom prídelov mu neboli známe okrem tých, čo sa dopočul v rámci rodiny, pretože všetky záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti vybavoval jeho nebohý otec a odporkyňa v 3. rade. On pre nich zabezpečoval len prevoz.

Odporca v 2. rade, ako aj odporkyňa v 3. rade zhodne uviedli, že ich právny predchodcovia rodičia J. a Z. Z. sa prisťahovali do B. D. približne v roku l937, kde si kúpili domovú nehnuteľnosť aj pozemky od pôvodného vlastníka K., ktorý bol prídelcom, čím obhospodárili 12 ha pozemkov v katastri obce P., L., Z. K., E., B.. V obci sa zakladalo družstvo l950, do ktorého družstva mali vstúpiť rodičia najneskôr do roku l951, kde vniesli poľnohospodárske pozemky. V čase II. Svetovej vojny boli nútení opustiť obec a vrátili sa v roku l945, keď sa ujali kúpených nehnuteľností. Tvrdili, že na predmetných pozemkoch vždy pracovali len ich rodičia nanajvyš ešte ich strýko s manželkou a ich brat A..

V zmysle § 36a Zákona č. 162/l995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina, alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykonal záznam a vráti verejnú listinu, alebo inú listu tomu, koho v prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práv a k nehnuteľnosti. Záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti.

Navrhovatelia svoje právo k nehnuteľnostiam osvedčili rozhodnutím P. Ú. v D. S. vydané dňa 12.8.l992 pod č. 1468/92-8 v rámci správneho konania a s poukazom na § 9 ods. 2 Zák.č. 229/l990 Zb. v platnom znení o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného poľnohospodárskeho majetku v rámci ktorej bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby A. F., rod. M., právna predchodkyňa navrhovateľov v 1. až v 3. rade A. A., rod. M., M. S., H. O., rod. M. s povinnou osobou s P. D. B. - B. V. v B., podľa ktorej dohody oprávneným osobám sa vydali nehnuteľnosti medzi inými aj parc. č. 476 vo vložke č. 88 rola o výmere 23553m2 zlúčená do EN parciel 402/1 a 402/2 a parc.č. 471 v PZNK vložke 88 v kat. úz. T. roľa o výmere 89456m2 časť zlúčená na EN parcely 402/2 tým, že do listu vlastníctva sa zapísali podiely oprávnených osôb A. F. v podiele 1-iny A. A., 1-ine M. S., H. O., rovnako v 1-ine. Vo svojom odôvodnení P. Ú. uviedol, že identifikáciu pôvodného vlastníka oprávnených osôb uskutočnila na základe predložených úmrtných listov, rodných listov a čestných vyhlásení. Určenie vlastníctva pôvodných vlastníkov sa uskutočnilo na základe výpisov z pozemkovoknižných vložiek

88 a 298 v kat. úz. T. vydané Š. N. v D. S. pod č. 5425/92 a 3232/92 dňa 17.2.l972. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.8.l992.Následne po právoplatnosti rozhodnutia podala povinná osoba P. D. B. návrh na opravu rozhodnutia, keď dňom 12.10.1992 predložil potomok prídelcu F. H. k parceliam 478 a 780 o výmere 10 887m2 vedené vo vložke č.88 kat.územia T., Výmer o vlastníctve pôdy. P. Ú. vo svojom stanovisku zo dňa 22.3.1993 k rozhodnutiu pod.č.2334/1992-8, prídelovú listinu nekvalifikoval ako dôkazný prostriedok, nakoľko nebol overený. Obdobne povinná osoba dala návrh na obnovu konania vo veci reštitúcie majetku právnych predchodcov navrhovateľov, kde medzi inými sú uvádzaní ako prídelcovia aj právni predchodcovia odporcov. P. Ú. povolil obnovu konania dňom 1.12.1995, proti ktorému rozhodnutiu bolo podané odvolanie navrhovateľmi, namietajúc podanie návrhu po lehote stanovenej v zákone, keď ,malo uplynúť zákonom stanovená lehota do 31.12.1992 a návrh bol podaný až v roku 1995.Ako dôkaz o prídele bol pripojený výmer o vlastníctve pôdy opečiatkovaný P. P. A. P. R. v B. a overená pravosť listiny s originálom, pečiatkou Š. O. A. v Š..

Zo stanoviska S. K. v D. S. zo dňa 26.3.2008 vyplynulo, že spor o dvojité vlastníctvo nebolo vyriešené. Obdobná bola aj odpoveď P. Ú. v D. S..

Podľa predloženého výmeru vydaného P. P. P. R. o vlastníctve pôdy dokladovali odporcovia vlastnícke právo ich právnych predchodcov Z. a J. Z., ktorí podľa tohto výmeru mali nadobudnúť nehnuteľnosti v kat. území T. o výmere 1ha 8454árov, ktoré podľa prídelového plánu boli označené nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 88, časť parcely 471, 476 označené ako A8 v celosti, kde podľa návrhu prídelového plánu za konfiškovaný pôdohospodársky majetok mali zaplatiť prídelovú cenu 2.000,-Sk. Uvedené nehnuteľnosti identifikované podľa prídelovej listiny podľa identifikácie parcely č. 2387/02 ako časť parcely 402/8 zapísané na LV č. 194 parc.č. 402/5, časť parcely, zapísané na LV č. 193, časť parcely 402/7 a 404/5 zapísané na LV č. 191 v kat. úz. T.. Podľa LV č. 191 S. K. v D. S. predstavuje časť nehnuteľností ako novovytvorená parcela č. 402/22 o výmere 9694m2 ornej pôdy, parc.č. 404/14 o výmere 190m2 ostatnej plochy, v prípade listu vlastníctva č. 193 zahrňuje v kat. úz. B. parcelu 402/21 vo výmere 1118m2 ornej pôdy v celosti a založený list vlastníctva č. 194 v kat. územia B., parc.č. 402/20 o výmere 41m2 a parc.č. 402/23 o výmere 7452m2 ornej pôdy.

Osvedčením o dedičstve vydané na N. Ú. JUDr. A. B. dňa 21.10.2002 pod č. a D 26/00 Okresného súdu v Dunajskej Strede bolo prejednané novoobjavený dedičstvo po poručiteľovi J. Z., nar. XX.X.lXXX,. ktorý zomrel XX.XX.lXXX,. po ktorom bolo prejednané pôvodne dedičské konanie pod č. k. D 720/61. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy pôvodne označení odporcovia v 1. a v 4. rade ako právny nástupcovia po Š. Z., nar. XX.X.lXXX,. ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX,. po ktorom bolo prejednané dedičstvo na N. Ú. JUDr. H. H. pod č. a D 46/02 Okresného súdu Bratislava 1 medzi inými dedičmi, ktoré nadobudli odporcovia v 1. až v 3. rade, každí v podiele 1/6-iny v celku bez poskytnutia náhrady ustupujúcim dedičom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.11.2002. obdobne bolo prejednané dedičstvo aj po právnej predchodkyni odporcov Z. Z.. Vlastnícke právo odporcov v 1. až v 3. rade bolo zapísané na liste vlastníctva č. 442 K. Ú. v T., S. K. v D. S. titulom dedičského konania pod D 26/00, pričom pri iných údajoch bolo zaznačené, že hodnovernosť údajov o vlastníckom páve k nehnuteľnostiam parceliam 471 a 476 označené ako A8 v katastri bolo vyvrátené duplicitné vlastníctvo na LV č. 191, 193, 194, s tým, že takéto údaje sa nesmú v ďalšom používať.

Skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti vzniklo dvojité vlastníctvo, bolo oznámené podľa dokladu vystaveného S. K. v D. S. 6.3.2003 ako oznámenie adresované odporkyni v 3. rade pod značkou Z-5283/02, kde oznamuje, že zápis do katastra nehnuteľnosti sa riadne uskutočnil dňom 3.3.2003 a že na liste vlastníctva neuviedli parcelné čísla v zmysle dedičského rozhodnutia s poukazom na geometrický plán č. 32324642-349/98, nakoľko vzniklo dvojité vlastníctvo k predmetným parceliam vedenej na LV č. 191, 193, 194 v kat. úz. B. s tým, že dvojité vlastníctvo je možno riešiť súdnou cestou. Toto oznámenie bolo zaslané na vedomie aj odporcom v 1. a v 2. rade, ako aj navrhovateľkám v 3. rade v 4. a v 5. rade a právnej predchodkyni navrhovateľov v 1. až v 3. rade.

Navrhovatelia svoje právo vlastnícke opierali o vlastnícke právo právnych predchodcov, ktorí nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.1.l929 za dohodnutú kúpnu cenu 1.180.000,- Kčs v podiele 5/8ín v prospech M. E. a manželky F. E. 1/8-ina. Jednalo sa o nehnuteľnosti pod bodom A 1 až 29. zvyšok odkúpili 6.10.l934 v rozsahu 2/8-ín. Túto okolnosť potvrdzovala aj majetková podstata výpisu z pozemkovej knihy z 5.6.l990, kde sú uvedení E. M. v podiele 2/4-ín sporných nehnuteľností A. M., rod. F. v 1-ine a to titulom kúpy nehnuteľnosti. Navrhovatelia spochybnili stratu vlastníckeho práva

právnych predchodcov, keď bolo vydané rozhodnutie K. K. v Š. v roku 24.2.l948 na základe ktorej s poukazom na § 1 ods. 1 nariadenia 104 č. l945 Zb. považovali E. M. a manželku A. za zradcov a nepriateľov Slovenského a Českého národa, následkom čoho pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia patriaci vlastníckym právom uvedeným osobám bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v obci na celom území Slovenska sa nachádza, bol konfiškovaný k 1.3.l945. proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie právny predchodcovia navrhovateľov, čo vyplýva z listu zmocnenca adresované povereníkovi dňa 22.4.l948 na prešetrenie prípadu, zastavenia konfiškácie a navrátenia zhabaného majetku. Z dôvodu, že uvedené osoby neboli presídlené na územie v Maďarskej republiky, nemohlo sa na nich vzťahovať ani konfiškácia majetku.

Podľa , návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo, najmä o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle tohto ustanovenie možno návrhom uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Zásadne navrhovateľov zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určenie právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má neliehavý právny záujem, pričom tento bude z pravidla daných v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia by bolo neisté. Základnou podmienkou dôvodnosti, teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.č. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočnosti pre existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizované určitými aspektami. Odporcom je popierané existencia (neexistencia práva) či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo , resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), je svoje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovaným výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva, alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu,. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadnuť v ktoromkoľvek stave konania.

Vzhľadom na vznik dvojitého vlastníctva pri zápisoch Správy katastra v zmysle § 5 ods. 2 Zák.č. 162/ l993 o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych vzťahov a iných právam k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov je záznam úkon Správy katastra plniacu evidenčnú funkciu, ktorý nemajú vplyv na zmenu ani na zánik práv nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorá nemá právotvorný, alebo evidenčný charakter. Preto Správy katastra tieto skutočnosti a údaj iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľnosti na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§ 34 ods. 1 Katastrálneho zákona). Zásadne Správa katastra nie je pri zázname do katastra oprávnená z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery, a tiež ani právne interpretácia významu rozhodnutia o neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. V prípade sporu o vlastníctve je potrebné riešiť zložité právne otázky, v kompetencii zásadne súdu. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určenie vlastníctva bol daný skutočnosťou, že po zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia Pozemkového úradu pri uplatnenie reštitučného nároku, následne bolo zapísané vlastnícke právo odporcov k predmetným nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia, a vznikol spor o vlastníctvo, čím bolo ohrozené právo navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam a bez tohto určenia vlastníckeho práva by ostalo ich postavenie neisté, ako vlastníkov.

Pokiaľ ide o samotný nárok navrhovateľov, čo sa týka vlastníctva predmetným nehnuteľnostiam, má oprávnenosť samotnej reštitúcie.

Súd na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľmi z rozhodnutia konfiškačnej komisie v Š. 27.2.l948 vyplynulo, že došlo ku konfiškácii majetku právnych predchodcov navrhovateľov E. M. a manželky A., rod. F. a to v zmysle nariadenia č. 104/l945 Zb. SNR v znení článku I Nariadenia 64/l946

Zb. ako zradcov a nepriateľov Slovenského a Českého národa a Českej republiky, následkom čoho ich poľnohospodársky majetok v rozsahu § 2 Nariadenia 104/l945 Zb. im patriaci vlastnícky bol skonfiškový ku dňu 1.3.l945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.

Nariadenie č. 104/l945 Zb. SNR nadobudlo účinnosť podľa § 27 k 1.3.l945, keď s poukazom na § 1 ods. 1 písm. c/ bol odňatý majetok právnych predchodcov navrhovateľov s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy poľnohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý zahrňoval podľa § 2 všetok poľnohospodársky majetok vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov, mŕtvy a živý inventár. Keďže sa konfiškácia týkala celého majetku, zahrňovali aj nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 88 parc.č. 471 a 476 v celkovej výmere 1,8454ha, ktoré boli potom predmetom výmeru o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov J. Z. a manželky Z. Z.. Navrhovatelia sa bránili tým, že výmer o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov nemôže byť platným dokladom, chýbyjú podstatné náležistosti dátum, pečiatka a podpis povereníka, ktorý bol oprávnený konať v mene povereníctva pôdohospodárstva v príslušnom obvode. Poukázali na § 68 ods.3 vládneho nariadenia č.8/1928SB. vlády Československej republiky o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti patriacich do pôsobnosti politických úradov. Uvedenú okolnosť však odporcovia vyvrátili doložením výmeru opatrené pečiatkou úradu, ktorý ho vydal, zadovážené cestou Š. A. v Š., ktorý potvrdil, že fotokópia sa zhoduje s originálom uloženým v archíve. Ďalšia skutočnosť ktorým dôvodili navrhovatelia opodstatnenosť svojho nároku, bola okolnosť, že ich právny predchodcovia nikdy neboli vysídlení na územie Maďarskej republiky, nakoľko na základe prípisu zmocnenca daného 22.4.l948 adresované povereníkovi, kde žiadal vyšetrenie veci a zastavenie konfiškácie, vrátenia zhabaného majetku E. M., obyvateľa v obci T., ktorý aj podľa obsahu tohto prípisu bol určený na presídlenie podľa článku V. Dohody o výmene obyvateľov a majetok prechádza na štát podľa článku VII Dohody o výmene len presídlením z ich doterajšieho bydliska, keď sa mala Československá vláda zaviazať k dohode o výmene obyvateľstva, že do konečného vyriešenia osudu maďarov Československej republiky, suspenduje všetky opatrenia voči maďarom ohľadne konfiškácie majetku, a súčasne dňom 17.4.l948 protestoval proti prevedeniu konfiškácie majetku E. M. a V. F. obyvateľov obci T. a proti deložovaniu menovaných a žiadal o ich ponechanie majetku, mali byť presídlení podľa V. článku dohody o výmene obyvateľov a stoja pod konzulárnu ochranou. P. P. P. a P. R. prevzal tento prípis dňom 4.5.l948, čo potvrdzuje pečiatka na doklade.

P. P. P. R. v B. rozhodnutím zo dňa 6.1.l949 rozhodlo o vyňatí majetku spod konfiškácie vlastníkov E. M. obyvateľa T., nehnuteľností v kat. úz. T. o výmere 10ha, bez bližšej špecifikácie. Ako dôvody boli uvedené, že osoba nadobudla Československé štátne občianstvo podľa Zákona č. 245/ l948 Zb. o štátnom občianstve a na tomto majetku pracuje so starostlivosťou riadneho hospodára, čím splnila podmienky stanovené podľa § 2 písm. a/ a b/ Nariadenia 26/l948 Zb. o vyňatí poľnohospodárskeho majetku, ktoré oprelo o ustanovenie § 1 Zák.č. 26 z roku l948 o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku, z ktorého vyplýva, že pôdohospodársky majetok (§ 2 Nariadenia) osôb maďarskej národnosti, ktorý nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa čiastočne vyníma z konfiškácie za podmienok podľa § 2 ods. 2 tohto zákona. Stanovuje výmeru do akého rozsahu je možno navrátiť pozemky, takýmto osobám, najviac do 50ha, do ktorej výmery sa započítaval aj poľnohospodársky majetok rodinných príslušníkov. Oprávnenie vydať takéto rozhodnutia o vyňatí majetku malo opäť P. P. a P. R. (§ 3 ods. 3 tohto nariadenia). Nariadenie stanovuje predpoklady navrátenia a vyňatia majetku § 2 pod psím. a/ a b/ pod podmienkou nadobudnutia Československého štátneho občianstva a že na týchto pozemkoch pracovali, ako aj pracujú so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem, že by pre okolnosti nezávislej vôli napríklad pre starobu maloletosť chorobu, vdovstvo, alebo invaliditu sami nemohli na ňom pracovať. Z toho vyplýva, že predpokladom navrátenia pozemkov mohli byť len pozemky, ktoré neboli pridelené iným osobám, s tým, že pôvodní vlastníci na týchto pozemkoch naďalej hospodárili.

Odporcovia sa bránili tým, že ich právny predchodcovia po obdržaní výmeru, ako aj zamerania týchto nehnuteľností, tieto pozemky od tej doby riadne užívali, a v 50-tych rokoch vniesli do družstva založeného v obci. Pokiaľ ide o vnesenie pozemkov do družstva, P. D. B.-B. V. potvrdilo ( čl.217) rozsah vnesených pozemkov vo výmere 4ha a z pripojenej evidencie vstupujúcich do družstva, kde J. Z. ako roľník bydliskom v B. sa prihlásil ako člen družstva 11.9.l951, vniesol do družstva poľnohospodárske pozemky o výmere 4ha bez bližšej špecifikácie. Zo spisu P. Ú., P. v D. S. v ktorom rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľov sa nachádzali identifikácie parciel k PZNK vložke č.88, z ktorej vyplynulo, že

pôvodné parcely č.476 a 471 boli už v tom čase v užívaní P. D. B.. P. 476 o výmere 32 553m2, zlúčená do EN parciel 402/2 a 402/1 a parc.č. 471 o výmere 39 456m2 zlúčená do EN parcely č 402/2.

Z dedičských rozhodnutí po poručiteľov J. Z. ako právnom predchodcovi odporcov bol prejednaný novoobjavený majetok v kat. úz. T., v celkovej výmere 18454m2, čo je necelých 2ha, a to v podiele 1-iny podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.10.2002, č.k. D 20/00, , N. Ú. JUDr. A. B. a po poručiteľke Z. Z., č.k. D 20/00, D not 6/00 N. Ú. JUDr. A. B. a po poručiteľke Z. Z. rozhodnutím osvedčením o novoobjavenom dedičstve dňa 9.2. pod č. D 401/l993, JUDr. D. R. N. Ú. so sídlom v B..

Navrhovatelia v zastúpení advokátkou zhodne tvrdili, že tieto pozemky konkrétne, ktoré mali byť prídelom pre odporcov, užívali ich právny predchodcovia až do roku l949, keď im mali byť zabraté dňa 6.10.l949, keď mali byť bez náhrady fyzicky vyhnaní zo svojho domu a majetku. Správcovstvo nad týmto majetkom mal prevziať M. N. V. v B. a Š. majetok v H., ktorý ešte v ten deň zverili predmetný majetok do správy presídlencom z Rumunska, teda úplne iným osobám, než boli predkovia odporcov. Túto okolnosť dokladovali dokladom vystaveným bývalým N. V. v T. 10.10.l953 s odkazom na vládne nariadenie 104/45Sb., ktorým sa zabral majetok E. M. a A. v T., v prospech osôb F. a D. z J., ako dôvod odňatia majetku uvádzané, menovaný bol veľkostatkár a vykorisťovateľ, mal dvoch sluhov a dve slušky podľa tohto menovenovaný je nespoľahlivý. Z tohto dokladu však nevyplýva, či konkrétne sporné nehnuteľnosti boli súčasťou vtedy zabratého majetku, keďže z neho nevyplýva, ktoré nehnuteľnosti zahrňovalo toto opatrenie.

V záujme zistenia rozsahu skonfiškovaného majetku na základe tohto rozhodnutia bývalého N. V., súd si vyžiadal správu z bývalej S. T. S., keď zistil, že uvedený majetok už bol prevedený na druhý subjekt, ktorý je v konfiškácii a odpoveď na tieto okolnosti neobdržal. Navrhovatelia v tomto smere iné dôkazy okrem tvrdení o navrátení majetku ich právnym predchodcom, nakoľko neboli presídlení a neboli dôvody na konfiškáciu nepredniesli. Ako nepriamy dôkaz na svoje tvrdenia, že právni predchodcovia odporcov nemohli nadobudnúť vlastnícke právo na základe výmeru a nemohli byť ani presvedčení o tom, že sa stali vlastníkmi na základe výmeru, mala byť okolnosť zápisu vlastníctva napríklad v kat. úz. L., požiadali o zápis do pozemkovej knihy, ktorý mal v rozhodnom čase do roku l950 konštitutívny charakter. Ako dôkaz predložili uznesenie Okresného Ľudového súdu, ktorý rozhodol o zápise nehnuteľností v rámci prídelového konania nadobudnuté právnymi predchodcami vo vložke č. 96 v kat. úz. M. ako aj vo vložke č. 175 v kat. úz. L. V., ako aj to že právny predchodcovia museli byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností v roku l951, keďže existuje uznesenie Okresného súdu v Šamoríne zo dňa 11.7.l951 pod Čd 530/51 kde na majetok E. M. vo vložke č. 88 pozemkovej knihy v kat. úz. T. na podiel 6/8- ýn pod bodom B.6/a, 7/a vložilo záložné právo podľa vykonateľného výkazu nedoplatkov bývalého O. N. V. finančnej referát učtárni v Š., zo dňa 5.7.l951 pod č. 14/01 na pohľadávku 13.754,80 Sk a 6% úrok z oneskorenia z uvedenej sumy od 1.1.l951 v prospech Československého štátu finančná správa. Zo samotného zaistenia majetku, o čom bola spísaná zápisnica M. N. V. v T. z 6.10.l949 s odôvodnením odvolávajúc sa na Nariadenie 108/45 na strane 2 pod bodom 2, pozemkový majetok zahrňoval nehnuteľnosti v kat. úz. T., roľa o výmere 41ha, a les o výmere 40ha, s čím súvisela ešte aj lúky zahrňujúce teda aj lúky. Bližšia špecifikácia parciel aj v tomto dokumente chýba.

Pokiaľ ide o vlastnícke právo právnych predchodcov odporcov na základe výmeru o vlastníctve, v zmysle Vládneho nariadenia č.104/1946Sb. s odkazom na § 1 ods.2, boli verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej knihovný súd mal urobiť len záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravadlnenia. V súvislodti s vydanými výmermi o vlastníctve došlo k jednaniam v období začiatkov uplatňovania reštitučných nárokov. Jedným z takých záverov z medzirezortnej porady konanej dňa 12.5.1992 k problematike vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam prideleným v pozemkových reformách po období roku 1945. Skonštatovali, že výmery o vlastníctve poľnohospodárskeho majetku sú dokladmi o vlastníctve prídelcov a vkladu schopnou listinou, ak obsahujú presné parcelné čísla, výmery mali byť zapísané do evidencie nehnuteľností, ktorý zápis mal len deklaratórny charakter. K otázke neplatnosti výmerov zhodne skonštatovali, že v prípade ak výmer neobsahuje podpis poverenej osoby konať za príslušný orgán alebo pečiatku tohto orgánu ide o platnú listinu, s výnimkou aj v prípade neplatného aktu ak by prídelca nehnuteľnosť užíval, môže pri usporiadaní tohto vzťahu postupovať v zmysle , alebo podľa Občianskeho zákona.

V danom prípade výmer vlastníctva k predmetným pozemkom je opečiatkovaný pečiatkou Povereníctva pôdohospodársva a pozemkovej reformy, chýba len podpis povereníka, to odôvodňovalo aj prejednanie dedičstva podľa výmeru po právnych predchodcoch .Vzhľadom na tieto skutočnosti, keď došlo k zjednoteniu postupu pri posudzovaní platnosti výmerov, súd sa priklonil k tomuto zjednocovacimu stanovisku a posúdil výmer o vlastníctve právnych predchodcov za platný. V prípade konštatovania neplatnosti výmeru o vlastníctve k pozemkom, by bol dôvod na určenie vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov odporcov na základe prídelu, bez ohľadu na skutočnosť, že predmetné pozemky boli vnesené do poľnohospodárskeho družstva, nakoľko sa do vydržacej doby započítava aj doba, keď pozemky boli v užívaní družstva.

Súd mal za to, že v danom prípade navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že konkrétne sporné parcely, ktoré sa stali predmetom prídelu v prospech právnych predchodcov odporcov, boli vrátené právnym predchodcom navrhovateľov, zo zákona mohli byť vrátené len tie poľnohospodárske pozemky, ktoré neboli predmetom prídelu. Tieto konkrétne nehnuteľnosti v roku 1948 už boli predmetom prídelu. To že sa nejednalo len o jediných prídelcov, svedčia aj ďalšie výmery o prídele založené v spise č.PU4140/92 P. Ú. P. v D. S., kde konkrétne na túto vložku aj parcelu 471 boli vedení prídelcovia vd. Ľ. P. o výmere 20 955m2F. a T. T. na výmeru 11 700m2, manželia H. na časť z parcely 471 a časť parcely 476 o výmere 23 600m2,manželia P. o výmere 0,6850ha a ďalší. Nakoľko neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie nimi tvrdených skutočností bolo dôvodom zamietnutia návrhu.

Pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva odporcom, navrhovatelia rovnako nemali naliehavý právny záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva, keďže zrušenie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy iba v prípade § 142 ods. 1 Obč. zák. pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Tento petit návrhu v tomto konaní bol nadbytočný, nakoľko samotným zápisom vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov zápis sa v katastri týmto zmení a ako vlastníci sa zapisujú subjekty na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré bolo vynesené naposledy týkajúce sa sporu o vlastníctvo.

Podľa súd priznal odporcom náhradu trov konania, ktoré im vznikli dôvodne pri bránení práva, ktoré trovy si odporcovia na pojednávaní nevyčíslili. Odporkyňa v 3.rade bola zastúpená advokátkou. Podľa s.1 a 2 je povinnosťou účastníka, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania aby tieto vyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, inak súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku s výnimkou trov právneho zastúpenia, s tým, že ak takéto trovy účastníkovi zo spisu nevyplývajú náhradu trov konania mu neprizná, pritom nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Zo samotného spisu trovy pre odporcov v 1 a 2 rade nevyplynuli a advokátka odporkyne v 3.rade si v lehote trovy nevyčíslila. Súd postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).