Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/22/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnej veci, sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, žalobcu: G. I., O.. XX.X.XXXX, U.. M. XX, E., zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Cyrila a Metoda 4, Rožňava, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., IČO: 31 674 160, Adlerova 1, Košice, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, Floriánska 17, Košice, o zaplatenie 880,17 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu o zaplatenie 1.193,13 eur takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 880,17 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 2.5.2007 do zaplatenia a nahradiť na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti príslušenstva z a m i e t a .

Súd protinávrh žalovaného vylučuje na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2007 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného odporkyňu zaplatiť mu sumu 880,17 eur so 14 % úrokom z omeškania od 02.05.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu dňa 3.6.2006 a toho istého dňa s ním uzavrel aj dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky č. 3/6. V zmysle tejto dohody poskytol žalovanému finančnú zábezpeku vo výške 1.200,- eur. V zmysle čl. 2 tejto dohody sa finančná zábezpeka poskytla za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré vzniknú počas alebo ktoré môžu vzniknúť po skončení pracovného pomeru. Malo sa jednať najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru spôsobenej škody zamestnávateľovi alebo tretím osobám v rámci výkonu práce, nevyúčtovaných preddavkov, cestovných náhrad, neoprávnených výberov, z platobných a iných kariet a podobne. V zmysle článku 4 mal zamestnávateľ vrátiť zamestnancovi finančnú zábezpeku pri skončení pracovného pomeru v lehote do 60 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru bezhotovostným prevodom. Dňa 2.3.2007 žalobcov pracovný pomer u žalovaného skončil. Žalovaný mu dňa 5.6.2007 poukázal na účet 319,83 eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia a sprievodného vyčíslenia. Listom zo dňa 13.7.2007 ho žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval na úhradu zvyšnej časti zábezpeky. Do dnešného dňa mu však zvyšnú časť neuhradil. Žalobca nie je si vedomý žiadnej pohľadávky voči žalovanému, pre ktorú by mal možnosť krátiť zloženú zábezpeku. Úrok z omeškania žalobca žiada zaplatiť podľa a 502 .

Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn.19Ro/2863/2007 -12 zo dňa 10.12.2007, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca síce uvádza, že pracovný pomer u žalovaného skončil dňa 2.3.2007 - žalobca doručil žalovanému dňa 5.3.2007 žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru, v ktorom žiadal okamžité skončenie pracovného pomeru k 5.3.2007, s čím ale zamestnávateľ nesúhlasil. Od 5.3.2007 však žalobca nechodil do zamestnania, neuviedol ani dôvod v neprítomnosti v zamestnaní. Žalovaný mu zaslal dňa 13.3.2007 upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a dňa 25.4.2007 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 27.4.2007, a týmto dňom sa skončil aj pracovný pomer u žalovaného. Žalobca sa v dohode o zmene dojednaných pracovných podmienok v článku 2 zaviazal zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom po dobu minimálne 24 mesiacov a v prípade, ak sa ukončí pracovný pomer pred uplynutím 24 mesačnej doby, na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa , sa účastníci dohodli, že žalobca zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 30.000,- Sk (880,17 eur). Žalovaný preto jednostranne započítal v súlade s ustanovením vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného. Suma 319,83 eur, ktorá bola žalobcovi vrátená dňa 5.6.2007 je zvyšná časť zo sumy 1.200,- eur, ktorú žalobca zaplatil v zmysle dohody.

Podaním zo dňa 12.12.2008 bol zo strany žalovaného podaný vzájomný návrh, ktorým sa žalovaný domáha zaplatenia 1.193,13 eur z dôvodu, že v období november 2006 až marec 2007 spôsobil žalovanému škodu vo výške žalovanej sumy z dôvodu nadspotreby nafty na vozidlách KE 144 DT, KE 493 DY, KE 662 DI, KE 019 KEB, čo potvrdzujú doklady. Správnosť postupu žalovaného pri zúčtovaní spotreby PH potvrdil znalecký posudok č. 12/08 znalca Ing. Igora Holubeca, ktorý bol vypracovaný v obdobnej právnej veci žalobcu Lukáš Hudáček proti žalovanému STEEL TRANS s.r.o. v konaní, vedenom na tunajšom súde sp.zn.18C/28/2004, kde v posudku v odpovedi č. 7 znalec potvrdil, že postup žalovaného pri zúčtovaní spotreby PH bol v súlade s vnútropodnikovom smernicou a jej prílohami. Žalobca bol zamestnávateľom riadne poučený v súlade s vydanou vnútornou smernicou o nakladaní a spotrebe pohonných látok. Naviac súčasťou pracovnej zmluvy v čl. 4 bod 3 písm. i) je uvedená skutočnosť, že nadspotreba nafty počas služobnej cesty vozidlom, pokiaľ nie je spôsobená technickou závadou vozidla zakladá závažné porušenie pracovnej disciplíny. Náhradu škody si teda žalovaný uplatňuje podľa . Dohoda o hmotnej zodpovednosti medzi účastníkmi bola uzavretá 3.11.2006.

K vzájomnému návrhu sa vyjadril žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že s ním nesúhlasí, nakoľko zo strany žalovaného nikdy nebola počas pracovného pomeru vznesená žiadna výčitka voči žalobcovi, pokiaľ ide o nadspotrebu pohonných látok. Táto nadspotreba nebola zavinená zo strany žalobcu, navyše má za to, že zánikom pracovného pomeru zanikla aj hmotná zodpovednosť žalobcu voči žalovanému.

Znalecký posudok, na ktorý sa žalovaný odvoláva, bol vypracovaný v inom konaní a netýka sa nárokov žalovaného voči žalobcovi. Zo strany žalovaného ide o účelovú obranu, neoprávnene si započítal zálohu na zmluvnú pokutu, ktorá mu podľa stanovísk NS SR, nepatrí. V prípade, že by súd o žalovanom nároku rozhodol, žalobca navrhol, aby o nároku žalovaného bolo rozhodnuté v samostatnom konaní.

Právny zástupca žalobcu ďalej v konaní uvádzal, že v zmysle rozhodnutia NS SR uverejneného v časopise zo súdnej praxe č.2-6 z roku 2004, konkrétne rozhodnutie č. je konštatované, že platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Taktiež dal do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. , uverejneného v časopise zo súdnej praxe č.6 z roku 2001, v ktorom bolo konštatované, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti ale výkonom práva, a preto nemôže sankcionované zmluvnou pokutou. A keďže dohoda, na ktorú poukazuje žalovaný, v ktorej je dojednaná zmluvná pokuta, je súčasťou pracovnej zmluvy. Preto pokiaľ došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru, je namieste aplikovať uvedené rozhodnutia, a teda, že platným odstúpením od zmluvy zanikajú všetky vedľajšie dojednania a záväzky. Ak zanikla samotná pracovná zmluva, neprichádza do úvahy ani zmluvná pokuta. Nikto sa dopredu nemôže vzdať svojich práv zo vyplýva, že zamestnanec má právo skončiť pracovný pomer, tohto práva sa nemôže vopred vzdať. Ešte predtým, ako došlo ku skončeniu pracovného pomeru okamžitým zrušením zo strany

zamestnávateľa, sám žalobca dal výpoveď. K tejto výpovedi sa žalovaný nevyjadril, ani ju nenapadol na súde.

Právna zástupkyňa žalovaného k tvrdeniam druhej strany na pojednávaniach uviedla, že dohoda o zmene dojednaných pracovných podmienok bola zo strany žalobcu uzavretá dobrovoľne, zaviazal sa zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného 24 mesiacov. Nevzdal sa svojho práva skončiť pracovný pomer so žalovaným pred uplynutím tejto doby, len sa zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto prípade bol pracovný pomer so žalobcom skončený zo strany žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Nešlo teda o výkon práva žalobcu.

Zo strany žalobcu nebola daná výpoveď. Žalobca adresoval žalovanému žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru, teda išlo o návrh na uzavretie skončenia pracovného pomeru, na ktorý žalovaný nereagoval. pracovný pomer nebol ukončený na základe žiadosti žalobcu. Žalovaný síce prevzal žiadosť, ale nesúhlasil so skončením pracovného pomeru, o čom svedčia jeho následné podania, v ktorých vyzýval žalobcu, aby sa dostavil do zamestnania. Podľa dohoda o skončení pracovného dohodu musí byť uzavreté písomne. K tejto dohode nedošlo písomne, ani konkludentne.

Žalobcom uvedené judikáty nie je možné aplikovať na prípad skončenia pracovného pomeru, ani analogicky, a to preto, že ustanovenie o skončenie pracovného pomeru sú ustanoveniami lex specialis a odstúpenie od zmluvy je založené na inom princípe. V prípade odstúpenia sa zmluva zruší od začiatku, pričom pri skončení pracovného pomeru nejde o skončenie pracovného pomeru od začiatku, ale skončenie pracovného pomeru nastáva okamihom skončenia. Navyše nešlo o výkon práv žalobcu, keďže pracovný pomer ukončil žalovaný.

Taktiež uviedla, že žalobca požaduje úroky z omeškania od 2.5.2007. Finančná zábezpeka mala byť vrátená do 60 dní. Tým, že pracovný pomer bol skončený dňa 27.4.2007, splatnosť finančnej zábezpeky by nastala najskôr 27.6.2007. Taktiež výška úroku z omeškania má byť určená podľa Občianskeho, nie , a to vo výške 8,5 %.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - výpisu z Obchodného registra, pracovnej zmluvy, dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok a dohody o hmotnej zodpovednosti z 3.11.2006, dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky 3.11.2006, podpisová listina o školení zamestnancov RP č. 03/3 z 1.9.2003, žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru z 4.3.2007, okamžitého skončenia pracovného pomeru z 25.4.2007 a jeho doručenky, výpisu z účtu žalobcu z obdobia od 1.5.2007 do 22.6.2007 a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania 3.11.2006 dňa uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal žalobca ako zamestnanec vykonávať druh práce vodič nákladnej medzinárodnej a vnútroštátnej kamiónovej dopravy.

Dňa 3.11.2006 účastníci uzavreli aj dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky. V zmysle čl. 2 tejto dohody sa finančná zábezpeka poskytla za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré vzniknú počas alebo ktoré môžu vzniknúť po skončení pracovného pomeru. Malo sa jednať najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru spôsobenej škody zamestnávateľovi alebo tretím osobám v rámci výkonu práce, nevyúčtovaných preddavkov, cestovných náhrad, neoprávnených výberov, z platobných a iných kariet a podobne. V zmysle článku 4 mal zamestnávateľ vrátiť zamestnancovi finančnú zábezpeku pri skončení pracovného pomeru v lehote do 60 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru

V zmysle tejto dohody poskytol žalovanému finančnú zábezpeku vo výške 1.200,- eur.

V dohode o zmene dojednaných pracovných podmienok z 3.11.2006 sa zamestnávateľ zaviazal umožniť zamestnancovi doplniť potrebnú odbornú spôsobilosť formou odbornej prípravy, absolvovaním školenia a znášať zo zamestnanca náklady spojené s touto odbornou prípravou a školením a zamestnanec sa zaviazal úspešne absolvovať školenie a zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom po dobu minimálne 24 mesiacov od úspešného absolvovania školenia odbornej spôsobilosti ako náhradu za finančnú čiastku, ktorú bude zamestnávateľ znášať za zamestnanca pri absolvovaní. školenia. Tiež bolo dohodnuté, že ak ukončí zamestnanec pracovný pomer pred uplynutím horeuvedenej doby z

akéhokoľvek dôvodu, alebo ak s ním zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer okamžite podľa alebo , účastníci sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 30.000,- Sk (cena odbornej prípravy), ktorú mal zamestnanec uhradiť zamestnávateľovi bezodkladne po skončení pracovného pomeru.

Z podpisovej listiny súd zistil, že v dňoch 27.12.2006 a z 30.12.2006 bolo žalobcom vykonané školenie, školiteľ: Emil Kozel, názov školení: Školenie vodičov MKD správnych predpisov, interných predpisov, informatívnych a dopravných predpisov a Zákon č. 280/06 Z.z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov. Podpísaný je aj žalobca.

Na dotaz súdu právna zástupkyňa uviedla, že predmetné školenie bolo na prehĺbenie kvalifikácie, školiteľom bol zamestnávateľ, a to v odbore vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Náklady nevedela uviesť.

Z výpovede žalovaného súd zistil, že sa zúčastnil školenia po nástupe do zamestnania. Zamestnancom nebolo povedané aké budú náklady, len že to bude nejaké preškolenie vodičov. Školenie trvalo 1 deň a týkalo sa predpisov EÚ.

Na otázku právnej zástupkyne žalovaného či namietal, že školenie bolo len 1 deň, keď podpisoval, že školenie trvalo od 27.12.2006 do 30.12.2006, žalobca vypovedal, že školenie bolo pre jednotlivých zamestnancov len 1 deň, ale za tie 4 dni boli vlastne všetci vyškolení, keďže zamestnancov je 300, nestihli by to za 1 deň. On bol len 1 deň.

Právna zástupkyňa žalovaného potvrdila, že u žalovaného pracuje aspoň 300 zamestnancov.

Listom zo dňa 4.3.2007 žalobca požiadal o rozviazanie pracovného pomeru okamžite podľa k 5.3.2007.

Žalobca vypovedal, že prišiel k žalovanému, vysvetlil mu, že z rodinných dôvodov potrebuje skončiť pracovný pomer a požiadal ho o skončenie pracovného pomeru. Nič mu na to nepovedali, vzali od neho žiadosť.

Listom zo dňa 13.3.2007 žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že sa od 5.3.2007 nedostavil na pracovisko a neoznámil dôvod neprítomnosti v práci. Bol upozornený na to, že v prípade opätovného závažného porušenia pracovnej disciplíny s ňou bude ukončený pracovný pomer. podľa alebo .

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru z 25.4.2007 súd zistil, že žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer okamžite podľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny nenastúpením a nenahlásením sa na pracovisko, na ktoré bol upozornený dňa 13.3.2007. Nakoľko sa aj napriek výzve zamestnávateľa nedostavil do zamestnania od 5.3.2007 a neoznámil dôvod neprítomnosti v práci, považoval to zamestnávateľ v zmysle pracovného poriadku zamestnávateľa za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedená písomnosť bola žalovanému doručená 27.04.2007.

Žalovaný dňa 5.6.2007 poukázal na účet žalobcu 319,83 eur. Zvyšnú sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatil s odôvodnením, že ju započítal na zmluvnú pokutu podľa dohody o zmene pracovných podmienok

Základná úroková sadzba NBS bol v období od 27.09.2006 do 27.03.2007 vo výške 4,75 % ročne.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa () práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať

a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

b) študijný odbor a označenie školy,

c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,

d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Podľa celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Podľa zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 3 319,39 eura. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1 659,70 eura. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

Podľa povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak

a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov,

c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c),

d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

Podľa prvá veta a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa. § 3 nar. vlády č. 87/95 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi vznikol na základe pracovnej zmluvy pracovnoprávny vzťah. Žalobca zložil žalovanému na základe dohody z 03.11.2006

finančnú zábezpeku vo výške 1.200,- eur, z ktorej si po skončení pracovného pomeru žalovaný započítal na dohodnutú zmluvnú pokutu 880,17 eur.

pracovnoprávne vzťahy sú osobitne upravené v (ďalej ), ktorý tiež výslovne v ust. stanovuje možnosti zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pričom medzi nimi nie je uvedená finančná zábezpeka ani zmluvná pokuta.

tiež osobitne upravuje možnosť zamestnávateľa a zamestnanca uzatvoriť písomnú dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie alebo prehĺbenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia, pričom ustanovuje jej náležitosti v , z ktorých dohoda o zmene dojednaných pracovných podmienok z 3.11.2006 neobsahovala: druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, študijný odbor a označenie školy a druhy nákladov.

Podľa druhej vety najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov, pričom v predmetnej dohode bola uvedená cena odbornej prípravy 30.000,- Sk (995,82), ale žalovaný si zo sumy zloženej žalobcom ponechal viac ako tri štvrtiny uvedenej sumy.

Pre uloženie povinnosti zamestnancovi prehlbovať si kvalifikáciu a uzavretie uvedenej dohody nebola splnená ani podmienka stanovená v , a to že výška predpokladaných nákladov - u pri prehlbovaní kvalifikácie dosahuje aspoň 3 319, eura. Dohodnutá suma nedosahovala ani výšku predpokladaných nákladov pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov - 1 659,70 eura.

Navyše žalovaný nepreukázal, že školením, ktoré žalobca u neho absolvoval, došlo k prehĺbeniu jeho kvalifikácie a že náklady na toto školenie boli vo výške 30.000,- Sk. Zákonodarca v uvedených ustanoveniach prehĺbením kvalifikácie nemal na mysli akékoľvek základné školenie zamestnancov.

Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že dohody účastníkov o poskytnutí finančnej zábezpeky a o zmluvnej pokute sú v rozpore so , teda absolútne neplatné. Žalovaný si ponechal žalobcom zloženú sumu bez právneho dôvodu, preto ho súd zaviazal na jeho zaplatenie žalobcovi aj s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 9,5 % ročne, a to odo dňa 2.5.2007(neskoršieho ako došlo k omeškaniu), od ktorého si úrok z omeškania uplatnil žalobca a v zvyšnej časti príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pre úplnosť súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného, že dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť písomná, teda nielen návrh ale aj prijatie návrhu na dohodu o skončení pracovného pomeru musí byť písomné a že skončenie pracovného pomeru a odstúpenie od zmluvy sú principiálne odlišné inštitúty.

O trovách súd konania o návrhu súd rozhodol podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Žalobca bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcu z uhradeného súdneho poplatku z návrhu vo výške 1.770,- Sk, t.j. 58,75 eur a trov právneho zastúpenia advokátom vyčíslených podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 598,59 eur:

za 4 úkony 230,23 eur - prevzatie a príprava, návrh, účasť na pojednávaniach dňa 03.07.2008, 23.09.2008 - po 1.550,- Sk + 2 x 178,- Sk a 2 x 190,- Sk režijný paušál, t.j. spolu 6.936 Sk

a za 3 úkony 117,50 eur - porada z klientom, účasť na pojednávaniach dňa 22.04.2009 a 03.07.2009

- po 35,69 eur (polovica zo sadzby vyrátanej zo sumy 1.193,13 + 880,17/2 eur v zmysle § 13 ods. 4 vyhl.) + 3 x 6,95 eur režijný paušál / 2,

náhrada za stratu času 130,54 eur: 8 polhodín po 317,- Sk, t.j. spolu po prepočte 84,18 eur (za cestu na 2 pojednávania v roku 2008) a 8 polhodín po 11,59 eur / 2 (za cestu na 2 pojednávania v roku 2009 v spojených veciach)

a cestovné celkom 120,32 eur: cesta z Rožňavy do Košíc a naspäť je 130 km, spotreba použitého vozidla Renaul Megane v roku 2008 je 8,8 l/100 km a suma základnej náhrady za každý km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá podľa opatrenia MPSVaR č. 181/2008 je 5,50 Sk, čiže pri cene benzínu 41 je matematický prepočet jednej cesty 8,8/100x130x41 + 130x5,5, t.j. 1.183,- Sk x 2, spolu po prepočte na eur za rok 2008 78,54 eur

a u ciest v roku 2009 pri použití vozidla Nissan Murano s priemernou spotrebou 12,3 l/100 km a sume základnej náhrady podľa opatrenia MPSVaR č. 0,183 eur a cene PHM 1,05 eur u 1 cesty a 1,20 eur u druhej je matematický prepočet 12,3/100x130x1,05 + 130x0,183 = 40,58 eur a u 2. cesty 12,3/100x130x1,20 + = 42.98 eur, spolu za rok 2009 83,56, z čoho polovica (spojené veci) činí 41,78 eur.

Za predžalobnú výzvu súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania.

Podľa a odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

Nakoľko doposiaľ vykonaným dokazovaním z dôvodu hospodárnosti konania bol dostatočne zistený skutkový stav veci na rozhodnutie o návrhu žalobcu, no nie dostatočne pre rozhodnutie o vzájomnom návrhu, súd rozhodol o návrhu a vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.