Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ct/21/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: U. bytom Q.roti žalovanému: Petit Press, a.s., so sídlom Nám. SNP 30, Bratislava, IČO: 35 790 253, zast. Tomáš Kamenec, advokát DEDÁK & Partners, Advokátska kancelária so sídlom na Sládkovičovej ulici č. 2 v Bratislave, IČO 31 811 345, registrácia SAK: 1584 o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

Súd konanie v časti žalobného petitu : "žalovaný je povinný upustiť do budúcnosti od

neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu" zastavuje.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tun. súd dňa 4.9.2003 domáhal sa žalobca proti žalovanému ochrany osobnosti podľa §, 13 () na tom základe, že žalovaný dňa 9.8.2003 vo svojom denníku SME na str. 3 v článku ". uviedol okrem iného nasledovné nepravdivé, neprofesionálne, urážlivé, arogantné, zavádzajúce, neoverené a novinárskej etike sa priečiace tvrdenia:

1. " P. ešte stále nevymenili" {názov článku), "Stredisko bude mať nové vedenie v jeseni'(pod titulok)

2 . "Príchod nového šéfa má byť ďalším krokom k premene strediska na štandardne fungujúcu organizáciu"

2. "Doterajší riaditeľ G., ktorý je vo funkcii od vzniku strediska v roku 1994, už niekoľko rokov bráni kontrole strediska, hoci ho platí štát"

4. "Kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu odmietol vpustiť",…. "od zmeny vlády v roku 1998 tvrdí, že kontrola NKÚ by bola porušením nezávislosti strediska" "už niekoľko rokov bráni kontrole strediska"

5. "Srebala so správnou radou odmieta komunikovať'

Žalobca žiadal, aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný upustiť do budúcnosti od neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu a žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- Sk . Na pojednávaní dňa 14.5.2009 vzal žalobu späť v časti žalobného petitu : "žalovaný

je povinný upustiť do budúcnosti od neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu", žiadal zaviazať žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy . Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že článok v ktorom žalobca vidí zásah do svojich práv mal dve roviny. Jednak sa jednalo o informácie o aktuálnom dianí v Stredisku pre ľudské práva a jednak bolo obsahom článku hodnotenie súčasného ako aj minulého stavu v tomto subjekte. V zmysle uvedeného článok obsahoval jednak informácie faktickej povahy a jednak hodnotiace súdy.

Ďalej uviedol, že ani jedna zo žalobcom namietaných častí článku, rovnako článok ako celok nebol nepravdivý. Prípadné drobné nepresností neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných ako ani iných práv žalobcu. V článku je uverejnených viacero hodnotiacich súdov. Žalobca uviedol, že všetky tieto súdy sú nielen podložené skutočnosťami vecnej povahy ale zároveň v nijakom prípade neprekračujú rámec, na základe ktorého boli vykonané. Časti článku. ktoré je možné považovať za kritiku konania žalobcu nijako nevybočujú z rámca prípustnej kritiky. Uvedené platí najmä vzhľadom na dlhotrvajúci stav v Stredisku a konanie samotného žalobcu. Článok nijakým zákonom, právnou praxou a judikatúrou rozoznávaných spôsobov neoprávnene nezasiahol do osobnostných práv žalobcu a nemohlo teda ani dôjsť k vzniku zodpovednosti žalovaného za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Uverejnený článok je v zmysle vyššie uvedeného jednoznačne realizáciou slobody tlače. nijaká žalobcom namietaná časť článku nebola spôsobilá akokoľvek neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďami svedkov I. U. ,obsahom článku ktorý bol uverejnený v denníku SME na str. 3 dňa 9.8.2003, listinnými dôkazmi: Štatútom Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Správou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o výsledku kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva z mája 2004 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný je vydavateľom denníka SME. v denníku SME bol dňa 09.08.2003 uverejnený článok "P. ešte stále nevymenili". Obsahom článku bolo hodnotenie súčasného ako aj minulého stavu v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva a v článku boli uvedené aj informácie o osobe žalobcu, ktorý bol v tom, čase výkonným riaditeľom Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Článok obsahoval jednak informácie faktickej povahy a jednak hodnotiace súdy.

Podľa () fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1/Obč. zákonníka fyzická osoba má právo sa domáhať aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2/citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v máji roku 2004 Národný kontrolný úrad uskutočnil kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva . Závery kontroly sú zhrnuté okrem iného aj v Správe o výsledku kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva vykonanej NKU. V zmysle uvedenej správy dochádzalo v stredisku k závažným porušeniam viacerých právnych predpisov. Výsledky kontroly zistili závažné nedostatky, kontrola konštatovala porušenie ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách , rozpočtovej disciplíny, nehospodárne a neefektívne vynakladanie

prostriedkov ŠR bolo zistené nedodržiavanie ustanovení aj ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä . Závažné nedostatky boli zistené v uplatňovaní zákona o účtovníctve. Výpoveďami svedkov I. , ktorí boli v roku 2003 členmi Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva mal súd preukázané, že lete 2003 I. ako predsedníčka správnej rady písomne požiadala R. aby odovzdal agendu, on túto žiadosť odložil a odišiel na dovolenku. NKÚ sa pokúsil vykonať kontrolu v Stredisku už v roku 2002 neúspešne, nakoľko neboli do Strediska vpustení. Bolo im zabránené s odôvodnením, že by išlo o zásah do nezávislosti strediska. Žalobca odmietal uznať správnu radu, ako legitímny orgán strediska, nekomunikoval s ňou. odmietal poskytovať materiály: Napísal v liste správnej rade, že ju neuznáva, ani nebude uznávať. Fungovanie strediska bolo po obsahovej a inštitucionálnej stránke subštandardné. V r. 2002 sa pokúsil o vykonanie kontroly parlamentný výbor pre ĽP, ktorý takisto neuspel, vykonanie kontroly mu nebol umožnené dôvodu, že išlo o zásah do nezávislosti Strediska.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uverejnením predmetného článku v denníku SME nedošlo k neoprávnenému zásahu do občianskej cti žalobcu a zneváženiu jeho mena. Informácie, ktoré poskytol žalovaný boli v čase zverejnenia pravdivé a na hodnotenie konania žalobcu existovali v čase publikovania predmetného článku dostatočné podklady. Niektoré konania žalobcu sa skutočne dajú označiť ako snaha o zabránenie NKÚ vykonať kontrolu v Stredisku. prípadne zabrániť vykonaniu poslaneckého prieskumu v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva . Obdobne je zrejme možné hodnotiť konanie žalobcu ako neochotu komunikovať so správnou radou Strediska. Z obsahu správy o výsledku kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva vykonanej NKÚ je zrejmé, že dochádzalo v stredisku k závažným porušeniam viacerých právnych predpisov. Výsledky kontroly zistili tak závažné nedostatky, že dané zistenia boli postúpené orgánom činným v trestnom konaní. Na základe samotnej správy je označenie Strediska za neštandardne fungujúcu organizáciu potrebné považovať za pravdivé konštatovanie. Predmetný článok ako celok nebol nepravdivý. prípadné drobné nepresnosti neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.

Žalobca vzal žalobu v časti žalobného petitu : "žalovaný je povinný upustiť do budúcnosti od neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu" späť , súd preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 O.s.p zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol s poukazom na vyššieuvedené závery vykonaného dokazovania.

O trovách konania súd rozhodol podľa / podľa zásady úspechu vo veci. Súd podľa / priznal žalovanému náhradu trov konania vyjadrenú percentom v rozsahu 100 % s tým, že po právoplatnosti tohoto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.