Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-36-2008.pdf
PDF · 98.1 KB
No categories available
26C/36/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa M. B., štátneho občana S. R., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX,. zast. JUDr. S. Z., advokátom, so sídlom v D. N. V., O. M. XXX/X. proti odporkyni A. U., štátnej občianke S. R., bytom D. N. V., C. I. XX/XX,. zast. Mgr. E. G., advokátkou so sídlom v D. N. V., M. XXXX/X. o zaplatenie 9.958,18 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a v celom rozsahu.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške
100 %.
odôvodnenie:
Navrhovateľ uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke požičal odporkyni sumu 300.000,-Sk, resp. 9.958,18 €, ktorú použila na prestavbu a rekonštrukciu rodinného domu v K.. Požičaná suma pozostávala z dvoch pôžičiek po 150.000,-Sk, ktoré si od neho požičala v roku 2002 a 2003 s tým, že mu peniaze vráti najneskôr do konca roku 2005 alebo bezodplatne na neho prevedie podiel na svojom rodinnom dome v K. zodpovedajúci výške požičanej sumy. Pôžička bola realizovaná v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Aby mohol odporkyni uvedenú sumu požičať, uzatvoril dve úverové zmluvy, na základe ktorých mu bol poskytnutý dňa 27.06.2002 úver vo výške 150.000,-Sk a dňa 12.09.2003 vo výške 150.000,-Sk. Účelom oboch úverov bola rekonštrukcia nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne. Poskytnuté peniaze odporkyňa použila na úhradu nákladov spojených s realizovaním rekonštrukcie a prestavby domu, pričom takmer všetky práce na tejto nehnuteľnosti vykonával on. Keďže k vráteniu požičaných peňazí v termíne splatnosti nedošlo a odporkyňa sľúbený spoluvlastnícky podiel na neho odmietla previesť, viackrát sa domáhal vrátenia dlžnej sumy. Uviedol, že odporkyňa v rokoch 2002 a 2003 vylákala od neho peňažné prostriedky v celkovej výške 431.000,-Sk, avšak predmetnom konania sú financie vo výške 300.000,-Sk, ktoré odporkyňa použila na rekonštrukciu rodinného domu v K..
Odporkyňa s úhradou dlžnej sumy nesúhlasila. Zdôraznila, že údajná pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy z titulu zmluvy o pôžičke neexistuje. Poukázala na to, že navrhovateľ jej takúto pôžičku nikdy neposkytol. Uviedla, že navrhovateľovi nikdy nesľúbila, že na neho prevedie spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v K., ktorého je výlučnou vlastníčkou. Poukázala na to, že s navrhovateľom žili asi 11 rokov v spoločnej domácnosti, pričom počas tohto obdobia hospodárili každý so svojimi príjmami. Navrhovateľ býval v jej byte, žiadnym spôsobom sa nepodieľal na nákladoch za bývanie, stravu, vedenie spoločnej domácnosti. Všetky náklady uhrádzala výlučne sama. Navrhovateľ jej pomáhal s rekonštrukciou rodinného domu v K., avšak náklady na rekonštrukciu v celkovej sume 1.500.000,-Sk znášala sama. Časť finančných prostriedkov vo výške 121.000,-Sk jej bola poskytnutá
zo Š. F. R. B., taktiež jej finančne pomáhala jej dcéra, časť finančných prostriedkov v sume 200.000,- Sk jej v roku 2001 vrátila Ľ. F. a taktiež jej finančne pomáhal jej otec. Zdôraznila, že až potom, ako sa rozišli, domáhal sa navrhovateľ vrátenia údajnej pôžičky, pričom v predmetnej veci podal trestné oznámenie, v ktorom požadoval vrátenie pôžičky údajne vo výške 431.000,-Sk. Poukázala na to, že sumu 300.000,-Sk, ktorú si navrhovateľ zobral ako úver, použil výhradne pre svoju potrebu. Pre prípad, žeby súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa boli vynaložené v roku 2002 a 2003 finančné prostriedky na prístavbu, nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu, ktorého je vlastníčkou, zastáva názor, že navrhovateľ mal voči nej uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý považuje za premlčaný. Účelovosť tvrdení navrhovateľa vidí v lehote splatnosti pôžičky do konca roka 2005 jednak z dôvodu, že navrhovateľ ju nikdy nežiadal o vrátenie údajnej pôžičky počas ich spolužitia a zároveň z dôvodu, že údajnú splatnosť navrhovateľ prispôsobil tak, aby mohol uplatniť nárok na súde pred uplatnením premlčacej doby. Poukázala aj na rozpor tvrdení navrhovateľa, keď v návrhu uviedol, že splatnosť pôžičiek bola dohodnutá do konca roka 2005, pričom v doručenej výzve na zaplatenie dlhu vo výške 300.000,-Sk zo dňa 14.11.2007 uviedol, že dohodnutý termín splatnosti sumy 150.000,- Sk poskytnutej v roku 2002 bol k 31.12.2005 a sumy 150.000,-Sk poskytnutej v roku 2003 bol dňa 31.12.2006.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov V. K., E. P., A. U., A. G., P. B., Ľ. F., oboznámením výzvy zo dňa 14.11.2007, stanoviska zo dňa 22.11.2007, potvrdenia zo dňa 24.04.2007, LV č. 1955 k. ú. K., odporu proti platobnému rozkazu, písomných vyjadrení navrhovateľa, odporkyne, zmluvy o úvere, zo dňa 27.06.2002, príkazu na úhradu, pokladničných blokov, stanoviska k žiadosti zo dňa 06.04.2009, výpisov z účtu, zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 06.08.2001, zápisnice o výsluchu svedka, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa 02.03.2001, kalkulačného listu, faktúr, príjmových pokladničných dokladov, poštových poukážok, potvrdenky, potvrdení banky, oznámenia zo dňa 13.10.2008, LV č. 4947 k. ú. D. N. V., LV č. 2865 k. ú. K., čestného prehlásenia a zistil tento skutkový stav veci:
Z potvrdenia S. S., a. s., pobočka D. N. V. zo dňa 24.04.2007 vyplýva, že navrhovateľovi boli poskytnuté nasledovné úvery: č. XXXXXXXXXX/XXXX. dňa 27.06.2002 vo výške 150.000,-Sk na rekonštrukciu nehnuteľnosti a č. XXXXXXXXXX/XXXX. dňa 12.09.2003 vo výške 150.000,-Sk za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 27.06.2002 potvrdzuje poskytnutie úveru navrhovateľovi vo výške 150.000,-Sk
Zo zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z. z. o Š. F. R. B. zo dňa 06.08.2001 je zrejmé, že odporkyni bola poskytnutá podpora vo výške 121.000,-Sk.
Svedok V. K. uviedol, že na požiadanie navrhovateľa pomáhal pri rekonštrukcii rodinného domu v K.. Videl ako navrhovateľ vyplácal murárov. Od navrhovateľa vedel o jeho pôžičke na rekonštrukciu stavby. Či existovala nejaká dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou, nemal vedomosť. Viackrát videl navrhovateľa ako vyberal peniaze z bankomatu a platil za stavebný materiál. Potvrdil, že pri rekonštrukcii domu pomáhali aj deti odporkyne a aj jej sused.
Svedok E. P. uviedol, že niekedy v roku 2001 na základe požiadania navrhovateľa pomáhal pri rekonštrukcii domu odporkyne v K.. Na stavbe pomáhal v rámci kamarátskej výpomoci, takže od účastníkov konania žiadne peniaze nedostal. Nevedel sa vyjadriť k financovaniu stavby. Párkrát videl ako navrhovateľ vybral peniaze a platil stavebný materiál a tovar, nejednalo sa o veľké sumy. Od navrhovateľa počul, že mu chýbajú nejaké peniaze, pričom spomenul rekonštrukciu domu a povedal, že si musí zobrať úver. Nevedel, či tak nakoniec spravil. Potvrdil, že na stavbe okrem neho a pána K. pomáhali aj sused odporkyne a aj jej deti.
Svedkyňa A. U., dcéra odporkyne, poukázala na to, že počas doby, keď pracovala v zahraničí matke poslala asi 1.000.000,-Sk. Matka z týchto peňazí financovala prestavbu rodinného domu v K.. Okrem uvedených peňazí zrušila aj stavebné sporenie, z ktorého matke darovala 15.000,-Sk a vkladné knižky, z ktorých peniaze vo výške asi 150.000,-Sk jej tiež darovala. Aj sumu 20.000,-Sk, ktorú zdedila po otcovi,
darovala navrhovateľke. Nemala vedomosť o tom, či nejaké peniaze poskytol na prestavbu domu matke navrhovateľ. Osobne sa asi dvakrát zúčastnila na prácach pri prestavbe domu. V tom čase nedochádzalo k vyplácaniu žiadnych peňazí napr. robotníkom.
Svedkyňa A. G. vedela o tom, že účastníci spolu stavali rodinný dom v K.. Kvôli prestavbe uvedeného domu, si odporca bral úver viac ako 100.000,-Sk. Pri tomto úvere mu robila ručiteľku. Navrhovateľ zobral úver kvôli dostavbe krovu, pričom tieto peniaze boli aj riadne použité na krov domu. Počula, že navrhovateľ mal nabraté aj iné pôžičky. Nevedela, na čo boli tieto použité. Vedela aj o tom, že navrhovateľ si zobral aj inú pôžičku a peniaze z nej boli tiež použité na dostavbu domu. Aj o druhej pôžičke vedela od odporkyne. Uviedla, že aj odporkyňa si brala na dostavbu úver, nevedela v akej výške.
Svedok P. B., príbuzný navrhovateľa, uviedol, že sama odporkyňa sa mu pochválila, že chce na navrhovateľa previesť časť domu za to, že investoval do prestavby tohto domu peniaze. Neskôr sa dozvedel, že odporkyňa svoje rozhodnutie zmenila a na navrhovateľa zrejme nič neprepísala. Vedel, že navrhovateľ si zobral asi 3 alebo 4 úvery na prestavbu uvedeného domu. Osobne sa zúčastňoval na prestavbe tohto domu v rámci kamarátskej výpomoci, nechcel zato žiadne peniaze. Viackrát bol svedkom toho, že navrhovateľ mal pri sebe asi 50.000,-Sk, za ktoré nakupoval stavebný materiál. Jedenkrát vyplácal zálohu a aj dve splátky na krov. Z rozhovoru medzi účastníkmi vedel, že sa dohodli, že buď odporkyňa prepíše časť domu na navrhovateľa alebo mu vráti investované peniaze.
Svedkyňa Ľ. F. vedela od odporkyne o tom, že prerábala dom v K.. Nevedela sa vyjadriť k spôsobu financovania prestavby rodinného domu. Uviedla, že niekedy v roku 1995 jej a jej manželovi odporkyňa požičala 200.000,-Sk. Peniaze odporkyni vrátili v roku 2000 naraz vo výške 200.000,-Sk. V roku 2002 na základe požiadavky odporkyne robila ručiteľku navrhovateľovi na úver vo výške 150.000,-Sk. Neskúmala, na čo boli predmetné peniaze použité. Domnievala sa, že peniaze z úveru slúžili výhradne na zariadenie bytu navrhovateľa.
Svedok L. B. poukázal na to, že robil krov na rodinnom dome odporkyne v K. v hodnote asi 230.000,-Sk. K spôsobu jeho financovania uviedol, že prvú zálohu, mu doniesli účastníci spolu. Posledný nedoplatok mu doniesol navrhovateľ sám. Nevedel sa vyjadriť k zmluvným vzťahom medzi účastníkmi. Všetky príjmové doklady, boli vystavované na odporkyňu.
Svedok G. K. uviedol, že bol ručiteľom úveru navrhovateľa v sume 150.000,-Sk. Od navrhovateľa vedel, že úver si bral na prerábanie domu jeho družky v K.. Domnieval sa, že dom prerábal z dôvodu, že s touto pani plánoval aj uzatvorenie sobáša. K zmluvným vzťahom medzi účastníkmi konania sa vyjadriť nevedel.
Z čestného prehlásenia M. B. zo dňa 05.06.2009, matky navrhovateľa, vyplýva, že navrhovateľ žil v rokoch 2002 až 2006 s odporkyňou v spoločnej domácnosti. V tomto období jej požičiaval peniaze na rekonštrukciu jej rodinného domu v K.. O tomto mala vedomosť aj preto, že jej syn mal u nej uschovanú sumu 70.000,-Sk, ktorú za odporkyňu zaplatil pánovi B. L. z K. na jeseň roku 2003 ako zálohu na zhotovenie krovu na jej dom. Mimo tejto čiastky, vedela aj o tom, že jej požičal aj ďalšie peniaze na prestavbu jej domu v K..
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni 300.000,-Sk. Uzavretie takejto zmluvy nepotvrdili ani výpovede svedkov V. K., L. B., G. K., E. P., A. U., A. G., Ľ. F., pretože títo sa nevedeli vyjadriť k zmluvným vzťahom medzi účastníkmi. Svedok P. B. síce uviedol, že z rozhovoru medzi účastníkmi vedel o dohode, podľa ktorej odporkyňa mala na navrhovateľa prepísať časť domu alebo mu vrátiť investované peniaze, ku konkrétnej výške sumy, ktorú mala odporkyňa navrhovateľovi vrátiť, sa však vyjadriť nevedel. Teda ani výpoveď tohto svedka nepreukázala dohodu účastníkov konania o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, medzi ktoré patrí aj výška poskytnutých finančných prostriedkov. Zároveň je potrebné vziať na zreteľ i vierohodnosť tohto svedka s ohľadom na jeho príbuzenský vzťah k navrhovateľovi. Požičanie peňazí potvrdila aj matka navrhovateľa v čestnom prehlásení, pričom však ani ona konkrétnu sumu finančných prostriedkov, ktoré mali predstavovať pôžičku, neuviedla. Uvedené prehlásenie však nemožno považovať za dostačujúci dôkaz preukazujúci uzavretie predmetnej zmluvy o pôžičke i s prihliadnutím na vierohodnosť M. B., ktorá je matkou navrhovateľa a preto možno predpokladať jej záujem na rozhodnutí veci v jeho prospech. Je potrebné poukázať tiež na rozpor v tvrdení samotného navrhovateľa ohľadne splatnosti žalovanej sumy uvedenej v návrhu na začatie konania a vo výzve zo dňa 14.11.2007, keď v návrhu uviedol, že splatnosť pôžičiek bola dohodnutá do konca roka 2005, pričom vo výzve na zaplatenie dlhu uviedol, že dohodnutý termín splatnosti sumy 150.000,-Sk poskytnutej v roku 2002 bol k 31.12.2005 a sumy 150.000,-Sk poskytnutej v roku 2003 bol dňa 31.12.2006. Aj kvôli tomuto rozporu mal súd pochybnosti, že došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania. Z výpovede svedkov V. K., E. P., P. B., A. G., G. K. a L. B. je síce zrejmé, že na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že navrhovateľ jej v roku 2002 - 2003 poskytol peňažné prostriedky na prestavbu rodinného domu, v konaní však nebola preukázaná výška takto poskytnutých finančných prostriedkov, v dôsledku čoho nie je možné zistiť výšku tohto bezdôvodného obohatenia, preto súd návrh zamietol. Súd má zato, že výšku bezdôvodného obohatenia nemožno zistiť ani znaleckým dokazovaním navrhovaným navrhovateľom, keďže z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ktorý stavebný materiál zaplatil navrhovateľ a ktorý zaplatila odporkyňa, v dôsledku čoho nie je možné ustáliť, čo by malo byť predmetom oceňovania znalcom za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené súd znalecké dokazovanie navrhované navrhovateľom nevykonal. Výšku bezdôvodného obohatenia nemožno zistiť ani z pokladničných blokov za nákup tovaru, ktoré slúžili na preukázanie čerpania úveru, pričom tieto náklady neboli reálne vynaložené v dome odporkyne a doklady boli účelovo zabezpečené pre poskytovateľa úveru. Súd nevykonal navrhovateľom požadovaný dôkaz vyžiadaním výpisov z účtu odporkyne za obdobie september - december 2003, z ktorých malo byť podľa neho zrejmé, či odporkyňa mala resp. nemala finančné prostriedky na účte na zaplatenie krovu, keďže stav účtov odporkyne nie je sám osebe s prihliadnutím na ostatné vykonané dôkazy, dôkazom preukazujúcim výšku finančných prostriedkov, ktoré mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni na prestavbu rodinného domu. Súd návrh zamietol aj s prihliadnutím na odporkyňou vznesenú námietku premlčania bezdôvodného obohatenia, pretože k bezdôvodnému obohateniu došlo v rokoch 2002 - 2003 a navrhovateľ podal návrh na súd dňa 03.04.2008, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby stanovenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a právo navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo teda premlčané.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O. s. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá tento rozsudok, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.