Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Cb-76-2004.pdf
PDF · 160.17 KB
No categories available
11Cb/76/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jolany Fuchsovej a sudcov JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu METALFIN, s.r.o., so sídlom Mudroňova č. 36 Košice, IČO 36 177 211, zastúpeného Mgr. Janou Krakowskou, advokátkou, Čajakova č. 1, Košice proti žalovanému Carmeuse Slovakia, s.r.o., so sídlom Slavec č. 179, IČO 36 198 749, zastúpenému JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, Kmeťova 26, Košice o zaplatenie 500.000.- eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.3.2008 č.k. 11Cb/76/2004-450 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku m e n í tak, že žalobu zamieta. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému, na účet jeho právneho zástupcu, trovy konania vo výške 46.656,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca je povinný uhradiť Slovenskej republike , na účet Okresného súdu Rožňava trovy konania vo výške 706.- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 17.3.2008 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500.000.- eur s 13% úrokom z omeškania ročne počnúc od 27.6.2003 do zaplatenia, žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.966.202.- Sk, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu, Slovenskej republike priznal náhradu trov konania titulom preddavkovo zložených finančných prostriedkov na znalecké dokazovanie vo výške 21.269.-Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a návrh v prevyšujúcej časti o priznanie úrokov z omeškania od 1.2.2002 do 26.6.2003 zamietol.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal priznania sumy 500.000.- eur s prísl. titulom zmluvnej pokuty, dohodnutej v kúpnej zmluve č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001, v ktorej sa právny predchodca žalovaného dohodol so žalobcom na odkúpení špecifikovaného tovaru, a to vápno kusové v kvalite uvedenej v zmluve. Žalobca v žalobe uviedol, že právny predchodca žalovaného - Kalcit spol.s r.o. so sídlom Slavec bol zrušený bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou Carmeuse Slovakia s.r.o. Košice, ktorá prevzala všetok majetok, práva, povinnosti a záväzky zrušenej spoločnosti v celom rozsahu a stala sa tak právnym nástupcom zrušenej spoločnosti. V čl. I bod 1.2. sa zmluvné strany dohodli, že tovar bude dodávaný kupujúcemu, t.j. žalobcovi, na ďalší predaj do Maďarskej republiky, zmluva bola uzavretá na určitú dobu - 3 roky odo dňa jej platnosti s tým, že na základe prejavenia záujmu kupujúcim bude platná na ďalších 5 rokov. Zmluva bola podpísaná štatutárnymi zástupcami dňa 1.4.2001 a odberateľom kupujúceho v Maďarskej republike /ďalej iba MR/ bola spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK KFT s predpokladaným množstvom odberu 50 000 t počas celej platnosti zmluvy. V čl. VII bod 8.3. sa žalovaný zaviazal nedodávať tovar na územie Maďarskej republiky inej osobe než žalobcovi a v bode 8.5. sa žalovaný zaviazal v prípade nedodania objednaného tovaru žalobcovi do 14 dní odo dňa objednávky uhradiť zmluvnú pokutu a v prípade dodania tovaru na územie Maďarskej republiky inej osobe než žalobcovi, zaplatiť zmluvnú pokutu. Výška zmluvnej
pokuty bola dohodnutá čl. VIII bod 8.7. vo výške 500.000.-eur. Dňa 18.12.2001 obdržal žalobca objednávku od svojho odberateľa z MR na rok 2002. Medzi účastníkmi konania od platnosti a účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy dochádzalo k realizovaniu plnenia z predmetnej zmluvy až do januára 2002, kedy žalovaný prestal plniť záväzky, čím porušil ustanovenia čl. VIII bodov 8.3. a 8.5.Žalobca preto vyzval žalovaného prípisom zo dňa 8.4.2002 k plneniu záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy a dňa 15.5.2002 žalovaný oznámil žalobcovi listom, že plnenia realizovať nebude, tak ako tieto vyplývajú z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Súd uviedol, že keďže žalovaný neplnil zmluvnú povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, nárok žalobcu na jej zaplatenie vznikol na základe neplnenia, resp. porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca faktúrou č. 230601 splatnou dňa 26.6.2003 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500.000.- eur, ktorá nebola zaplatená.
Na základe návrhu žalobcu súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz na zaplatenie žalovanej sumy s prísl., proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom poprel existenciu záväzku voči žalobcovi vyplývajúceho z kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 a uviedol, že takú zmluvu vo svojich účtovných či iných dokumentoch spoločnosti neviduje ani neevidoval. S obsahom zmluvy sa oboznámil až po tom, čo mu bol doručený prípis žalobcu na plnenie zmluvnej pokuty a má vážne pochybnosti ohľadom spôsobu a času uzavretia predmetnej zmluvy. Konanie bývalých konateľov spoločnosti, ktorí mali údajne podpísať predmetnú zmluvu a tak zaviazať žalovaného na plnenie, chápe žalovaný ako akt neseriózneho a hrubo poškodzujúceho konania bývalých konateľov spoločnosti, ktorí konali v rozpore so záujmami spoločnosti a spôsobili žalovanému škodu. Žalovaný zmluvu neporušil, keďže o nej ani nevedel a jej existenciu a záväzok popiera. Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 14.10.2004 uviedla, že obranu žalovaného považuje za účelovú a v podaní zo dňa 18.11.2004 uviedla faktúry a fakturované čiastky o plnení, uskutočnenom na základe kúpnej zmluvy č.2001-04-01, ďalej že žalovaný od zmluvy neodstúpil a to, že neeviduje svoj dlh vo svojej účtovnej evidencii ako aj nevedomosť o záväzkovom vzťahu je zavádzajúce a nezbavuje ho zodpovednosti z porušenia povinností, vyplývajúcich zo zmluvy. Tvrdila, že žalovaný mal o zmluve vedomosť, keď na jej základe plnil. Keďže v spise bola založená iba fotokópia zmluvy, žalovaný na pojednávaní dňa 18.11.2004 požadoval predloženie jej originálu a navrhol vypočuť aj štatutárnych zástupcov, ktorí zmluvu podpísali, lebo mal dôvodnú obavu, že zmluva bola antidatovaná.
Súd ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 2.3.2005 vyplýva, že žalovaný nepopiera, že v minulom období existoval obchodno-záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, avšak trval na tom, že v nijakom prípade jeho právny základ nepochádzal z predmetnej zmluvy. Tento právny vzťah bol realizovaný osobitnými kúpnymi zmluvami uzavretými vždy jednotlivo podľa § 409 a násl. Obchodného zákonníka na základe písomnej, telefonickej objednávky a jej splnenia a uhradenia fakturovanej kúpnej ceny. Tomu, že zmluva bola uzavretá dodatočne svedčia i skutočnosti plynúce z obsahu zmluvy a to, že spoločnosť Kalcit s.r.o. v čase uzavretia zmluvy už mala uzavretú inú zmluvu na dodávku na dodávku tovaru na územie MR. Je tiež sporné, či predmet zmluvy tak ako ho špecifikuje žalobcom tvrdená zmluva je totožný s predmetom zmlúv realizovaných na základe objednávok. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa čl. III bod 3.1. zmluvy malo byť miestom dodania tovaru na parite DAF Slovensko/Maďarská hranica podľa Dohovoru ICOTERMS 2000 a z predložených dodacích listov vyplýva, že miestom dodania tovaru bolo zrejme miesto podnikania žalovaného, pretože všetok tovar bol naložený do nákladného motorového vozidla a že bol porušený aj čl. III bod 3.2., pretože kupujúci neoznámil predávajúcemu presné dispozície dodania v písomnej forme najneskôr do 5 dní pred odoslaním tovaru a ani žalovaný neoznamoval odoslanie tovaru faxovou správou kupujúcemu v deň odoslania tovaru, z čoho žalovaný vyvodzuje, že bolo plnené na iné zmluvy, a nie na zmluvu uvádzanú žalobcom a že doba 3 roky, na ktorú bola zmluva uzavretá, už uplynula.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.3.2005 opäť poukázal na to, že zo strany žalovaného sa jedná o účelové uvádzanie skutočností, ktoré nie sú podkladom na preukázanie dôvodnosti predmetu sporu a najmä sa na nich nezakladá platnosť či neplatnosť zmluvy. Uviedol, že zmluva je uzavretá v písomnej forme, plnilo sa na jej základe a pri uzavretí zmluvy boli prítomní okrem konateľov aj ďalší dvaja členovia spoločnosti, ktorá v tom čase vykonávala v spoločnosti žalovaného audit a jednotlivé ustanovenia sa z ekonomického hľadiska konzultovali s auditormi. O predmetnej zmluve mali a majú vedomosť i konatelia právneho predchodcu žalovaného, a keďže Ing. Voskár sa odvolával na to, že nemá vedomosť o uvedenej zmluve, táto mu v rámci jednania bola daná v jeho kancelárii. Zmena konateľov nemá za následok zmenu prijatých záväzkov.
Žalovaný na pojednávaní dňa 12.4.2005 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na pravosť podpisov štatutárnych zástupcov a na okamih uzavretia zmluvy a ako svedkov vypočuť O. V., L. P., O.. R. a C. A. a uviedol, že prípis žalobcu zo dňa 26.1.2004 mu vrátil s otáznikom, o čo sa vlastne jedná.
Súd ďalej uviedol, že svedok O.. D. V. vypovedal, že od r. 1992 bol spolumajiteľom spoločnosti Kalcit asi v r. 1996 alebo 1997 bola spoločnosť predaná švajčiarskemu koncernu OMIA a konateľom spoločnosti bol až do r. 2002 a ďalším konateľom bol L. P.. Potvrdil, že predmetnú kúpnu zmluvu podpísal on a mal vedomosť, že dochádza k určitému narušeniu obchodných vzťahov, že sú neuhradené pohľadávky zo strany žalovaného v prospech žalobcu, na čo upozornil i ďalšieho konateľa L. P. a nakoniec sám pristúpil k tomu, že písomne oznámil žalobcovi, že v predmetnom vzťahu došlo k zmene pri rešpektovaní obchodných záväzkov zo strany žalovaného. Vypovedal, že obchodné vzťahy so žalobcom boli v predchádzajúcich rokoch bezproblémové, v prípade nedostatku finančných prostriedkov dochádzalo i k vzájomným zápočtom. Potvrdil, že podpis na zmluve je jeho podpisom a druhý podpis je podpisom p. P., pri podpisovaní zmluvy boli prítomní i svedkovia, a to O.. A. a zástupca firmy HZ Košice p. E. ako auditor, ktorý sám navrhol, aby cena bola v zmluve uvedená v eurách. Potvrdil, že zmluva bola podpísaná v deň na nej uvedený. Na základe tejto zmluvy bolo dodávané vápno do X. v MR a okrem toho mali uzavreté aj iné zmluvy a to cez firmu Z. v Solnoku, ktoré boli realizované na základe inej zmluvy. Okrem týchto zmlúv existovali aj iné dohody pre iných podnikateľov v E. a pod., pričom sa jednalo o krátkodobé zmluvy a dohody. Tovar bol do MR dodávaný cez autodopravu firmou D. a výnimočne aj inými autodopravcami. K písomnému odovzdaniu, čo vlastne spoločnosť Carmeuse Slovakia preberá nedošlo, keďže p. P. zostal i naďalej konateľom spoločnosti a materiály, ktoré pri odchode spracoval, odovzdal p. P. a upozorňoval ho aj na arogantné správanie nového majiteľa k predchádzajúcim zmluvám a dohodám a v čase, keď sa žalobca domáhal plnenia zo zmluvy, on osobne sprostredkoval stretnutie žalobcu a žalovaného v P., kde sa snažili o mimosúdne riešenie sporu, avšak bezúspešne.
Z výpovede svedka O.. J. R., generálneho riaditeľa žalovaného pre súd vyplynulo, že podľa jeho vedomosti sa podľa predmetnej zmluvy nikdy neplnilo, bolo plnené na základe telefonických alebo ústnych objednávok, po predložení kúpnej zmluvy vypovedal, že túto nikdy nevidel, videl len jej fotokópiu, ktorú získal právny zástupca v priebehu konania. Vo funkcii generálneho riaditeľa pracoval od 1.8.2001 a konateľom spoločnosti Kalcit bod od 17.9.2001 a z titulu tejto funkcie zodpovedal za určitú časť vedenia, a to v oblasti obchodu, preto mu boli známe všetky kúpne zmluvy. Potvrdil, že došlo k jednaniu so žalobcom po ukončení dodávok za účelom riešenia dlhu žalobcu voči žalovanému, ktorý predstavuje cca 3,9 mil. Sk. Na jednaní nebol daný návrh na započítanie a ani sa žalobca k tejto zmluve a pohľadávke uplatnenej v tomto konaní, vôbec nevyjadril. O zmluve ho neinformoval ani p. P. a nebola podchytená ani v audite, ktorý si dala spoločnosť Carmeuse spracovať. Uviedol, že v čl. VIII zmluvy sa niektoré odstavce opakujú a navzájom vylučujú a je v nej uvedená mena euro, ktorá v tom čase ešte neplatila.
Svedok O.. C. A., spolumajiteľ žalobcu vypovedal, že mal vedomosti o kúpnej zmluve, keďže bol prítomný pri jej podpisovaní v kancelárii O.. V. v P., kde bol prítomný aj p. P., p. P. a dvaja audítori, ktorých mená nepoznal. V zmysle tejto zmluvy sa aj plnilo, a to až do januára 2002, kedy došlo k prerušeniu dodávok a následne k oznámeniu zo strany žalovaného, že firmu Kalcit prevzala spoločnosť Carmeuse, ktorá zmenila svoju obchodnú politiku. Od tej doby sa dodávky neuskutočňovali. Ohľadne zmluvy sa uskutočnili so žalovaným rokovania v P. kde bol prítomný O.. R., O.. V. a O.. P., ktorý ponúkol protiplnenie, pretože mal záujem riešiť predmet tohto sporu. Na jednaní sa hovorilo aj o iných veciach, o.i. aj o záväzku žalobcu voči žalovanému vo výške 3,9 mil. Sk. Následne sa opäť stretli s p. P. v P. v Z., kde sa hovorilo aj o započítaní vo výške 8 mil. Sk, žalovaný mal takýto návrh zaslať písomne, ale nestalo sa tak. Potvrdil, že predmetná zmluva bola podpísaná v jeho prítomnosti.
Žalovaný predložil súdu fotokópiu kúpnej zmluvy a poukázal na to, že čl. VIII je úplne rozdielny od článku, ako je uvedený v zmluve predloženej žalobcom.
Svedok L. E. P. vypovedal, že od r. 2003 je podnikateľom a predtým, v trvaní jedného roka, bol konateľom spoločnosti Kalcit s.r.o. v Slavci, zodpovedal za technické veci a mal oprávnenie podpisovať zmluvy spolu s O.. V.. Vypovedal, že nemá vedomosti o tom, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva, že v tom čase neovládal dobre slovenský jazyk, ale podpísal tisíce zmlúv, ktoré mu boli predložené O.. V.. Po nahliadnutí do spisu, na č.l. 23 - originál zmluvy - uviedol, že podpis na nej môže ale nemusí byť jeho, po ukončení trvania pracovného pomeru svoju agendu nikomu neodovzdával. O.. V. odišiel do starobného dôchodku asi rok skôr a o zmluve s ním nehovoril. Vypovedal,
že svedka P. nepozná, s O.. A. sa stretol asi 3x,mali osobné stretnutie aj za prítomnosti O.. R. v R., kde hovorili o neuhradenej faktúre, k dohode však nedošlo. Pokiaľ sa uzatvárala zmluva nad 50.000.-eur, na podpísanie zmluvy bol potrebný aj súhlas majiteľa Z.. Nevedel sa vyjadriť ani k zmluve predloženej právnou zástupkyňou žalovaného založenú v spise na č.l. 87.
Svedok O.. E. P. vypovedal, že je konateľom žalobcu a má vedomosti o predmetnej zmluve, potvrdil, že bola podpísaná v kancelárii O.. R. za prítomnosti p. P. a O.. A., bolo na jej základe plnené až do januára 2002, uviedol, že s p. P. sa stretli v Košiciach s cieľom riešiť vec mimosúdne, avšak k dohode nedošlo. Vypovedal, že s p. P. sa stretol pri podpisovaní zmluvy 2-3x u žalovaného. Po nahliadnutí do spisu potvrdil, že na origináli zmluvy je jeho podpis a jeho podpis je aj na zmluve založenej na č.l.187-189. Na rozdielnosť textácie zmlúv uviedol, že sa mohlo stať´, že zmluva predložená právnou zástupkyňou žalovaného je iba návrhom zmluvy, na ktorej sa robili korektúry, keďže boli prítomní aj audítori a až následne bola zmluva podpísaná a to v 2-och vyhotoveniach. Keď sa dozvedeli o zmene majiteľa žalovaného, snažili sa získať jeho stanovisko ohľadne plnenia podľa zmluvy, avšak bolo im oznámené, že tento už nemá záujem poskytovať im služby, ale nie písomne.
Svedok O.. T. E., živnostník, vypovedal, že v rámci auditorskej spoločnosti pravidelne mesačne navštevoval právneho predchodcu žalovaného, kde uskutočňoval audit a ak v priebehu auditu došlo k zmene, bolo potrebné to zachytiť. Pamätal si, že upozorňoval konateľa žalovaného O..V. na to, že je potrebné zahrnúť k cene predávaného tovaru i DPH, pretože sa jedná o odberateľa na území Slovenskej republiky a vyžiadali si aj zmluvu, z ktorej zistili, že sa jedná o slovenského odberateľa, nevedel, či sa zmluva prepracovala, nepamätal si ani na obsah zmluvy, pri odovzdávaní dokladov a agendy už nebol prítomný, tento audit už vykonával niekto iný. Svedok po nahliadnutí do spisu na č.l. 215-216 uviedol, že opravy robené písaným písmom v čl. I na str. 2 a v čl. III a IV sú robené ním a že žiadne výhrady k cene zo strany auditora neboli vznesené. Uviedol, že v čase keď robili audit, nebola podchytená ani faktúra pre Kalcit na 500 000.- eur. Vypovedal, že v čase uzavretia, resp. konzultácie zmluvy, bol v miestnosti prítomný O.. V., O.. P. a on.
Svedok O.. R. E., ktorý u žalovaného aj jeho právneho predchodcu pracoval vo funkcii obchodného riaditeľa do 31.12.2004 vypovedal, že v rámci svojej pracovnej náplne zodpovedal aj za marketing - obchod. Pamätal si, že žalovaný dodával vápno cez firmu žalobcu do X. v MR, on osobne kúpnu zmluvu nevidel, nebol prítomný pri jej podpisovaní, pretože tieto záležitosti mal na starosti O.. V.. Prvýkrát kópiu zmluvy videl v r. 2003, keď mu ju ukázal O.. R.. Bolo to vtedy, keď nastal problém o plnení zmluvy a potvrdil, že žalovaný prestal dodávať vápno žalobcovi.
Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, posudok bol spracovaný dňa 28.12.2006 a v závere posudku sa uvádza, že autorom podpisu znejúceho na meno O.. V. je určite O.. V., autorom podpisu znejúceho na meno p. P. je určite p. L. P. a autorom podpisu znejúceho na meno P. je určite O.. E. P.. Určenie doby, kedy boli podpisy na kúpnu zmluvu č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 s prihliadnutím na vek papiera a na plniacu náplň písacej pomôcky, v súčasnosti nie je možné jednoznačne stanoviť.
Účastníci konania v priebehu konania žiadali o poskytnutie lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu, k čomu však nedošlo, čo oznámil súdu žalobca podaním zo dňa 26.10.2007. Žalovaný v podaní zo dňa 6.12.2007 uviedol, že v čase keď bola kúpna zmluva podpísaná, existoval aj iný kontrakt na dodávku vápna do MR,a to so spoločnosťou UNIKRISTALL Kft. Szolnok, a to až do roku 2009, zmluva bola podpísaná dňa 13.2.2001, vedeli o nej obaja konatelia a zmienka o nej je aj v zmluve o prevode všetkých obchodných podielov spoločnosti Kalcit s.r.o., ktorú konatelia podpísali dňa 27.4.2001. Žalovaný nemal za preukázané ani porušenie čl.VIII bod 3, keďže žalobca na toto tvrdenie nepredložil dôkaz. Navrhol vypočuť všetkých vodičov motorových vozidiel uvedených v JCD, či počas platnosti zmluvy uskutočňovali dodávky do MR a ak áno, aký tovar vozili a komu.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil podľa § 409 a násl. Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k právoplatnému uzavretiu kúpnej zmluvy, čo bolo preukázané aj plnením v zmysle tejto zmluvy zo strany žalovaného v prospech žalobcu. Doplnenie znaleckého dokazovania požadované žalovaným považoval za nedôvodné, keďže bolo preukázané, že kúpna zmluva č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 bola podpísaná štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán a ani znaleckým posudkom nebol spochybnený ani jeden z podpisov. Súd uviedol, že žalobca
svoju povinnosť riadne plnil, avšak žalovaný svoje povinnosti neplnil, a preto bola dôvodne vystavená a doručená faktúra č. 230601 zo dňa 16.6.2003 na sumu 500.000.- eur, ktorá do dňa splatnosti, 26.6.2003 nebola uhradená, a preto je dôvodný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, ktorá bola v predmetnej zmluve riadne dohodnutá. Súd uviedol, že i napriek námietkam žalovaného, že zmluva nebola uzavretá spôsobom, ktorý zákon uznáva, pretože namietal a spochybňoval pravosť podpisov štatutárnych zástupcov, súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku i podpisov na zmluve mal za to, že po porovnaní podpisov aj na iných dokumentoch, jedná sa o podpisy totožné a teda zmluva v čase uplatnenia nároku bola platná. Za oprávnený súd uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 13% ročne a to od 27.6.2003,čo je doba, od kedy sa žalobca mohol domáhať svojho práva na súde po uplynutí lehoty splatnosti. Preto súd v časti uplatnenia úroku z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003 žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania celkom vo výške 1.966.202.-Sk, ktoré v rozsudku špecifikoval a podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaného aj k úhrade trov znaleckého dokazovania, ktoré boli preddavkovo uhradená z finančných prostriedkov štátu vo výške 21.269.- Sk.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal odvolanie žalovaný, cestou svojej právnej zástupkyne, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b, c, d, f/ O.s.p. Uviedol, že súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný žalovaným ohľadom určenia času podpisu predmetnej zmluvy, čo môže mať rozhodujúci význam pre správne posúdenie veci, pretože zo skutočnosti, že zmluva bola podpísaná štatutárnymi zástupcami sa nijako nedá zistiť čas podpisu. Žalovaný uviedol, že súd v napadnutom rozsudku uvádza, že žalovaný namietal a spochybňoval pravosť podpisov štatutárnych zástupcov, avšak toto nie je pravdivé, keďže žalovaný v celom konaní nenapádal pravosť podpisov ale iba datovanie predmetnej zmluvy a uviedol, že dátum podpisu nie je kompetentný skúmať znalec z odboru písmoznalectva, preto aj závery takéto znalca ohľadom určenia doby, kedy bola zmluva podpísaná, sú irelevantné. Navrhol preto doplniť dokazovanie na nariadenie chemickej analýzy originálu predmetnej zmluvy znalcom, resp. vedeckým ústavom za účelom zistenia času podpisu predmetnej zmluvy. Nevykonaním uvedeného dôkazu je konanie zaťažené vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že uzavretie zmluvy je preukázané aj plnením v zmysle uvedenej zmluvy, žalovaný uviedol, že tento záver súdu je nesprávny, pretože k dodávkam tovaru dochádzalo na základe ad hoc telefonických objednávok. Uviedol, že nikdy neboli naplnené podmienky dodania tovaru dohodnuté v zmluve v čl. III, a to žalobcom ani žalovaným / žalobca neoznamoval žalovanému presné dopravné dispozície, odolanie tovaru nebolo oznamované faxovou správou, tovar nebol dodávaný na parite DAF Slovensko/Maďarská hranica a nedochádzalo ani k odovzdaniu colnej deklarácie JCD/. Zo žiadnej faktúry nevyplýva, že bola vystavená na základe predmetnej zmluvy a nie na základe telefonických objednávok, predmet dodávok je na faktúrach definovaný inak v predmetnej zmluve, taktiež kúpna cena je stanovená v inej mene /slovenské koruny/ a v zmluve je cena dohodnutá v DEM. Žalovaný uviedol, že medzi zmluvnými stranami bol obchodno- právny vzťah, ktorý ale nevyplýval z predmetnej zmluvy a tento existoval aj pred obdobím, v ktorom malo dôjsť k písomnému uzavretiu predmetnej zmluvy a dodávanie tovaru je iba pokračovaním zavedenej praxe medzi sporovými stranami. Ak súd prvého stupňa mal za to, že predmetná zmluva bola platne uzavretá, mal sa vysporiadať aj so skutočnosťou, že existovali dve rozdielne verzie predmetnej zmluvy a prihliadať aj na zmluvu predloženú žalovaným, ktorá bola taktiež podpísaná oboma zmluvnými stranami a je z rovnakého dňa, odlišné sú iba ustanovenia o zmluvnej pokute. Tvrdenie žalobcu, že žalovaným predložená zmluva je iba pracovnou verziou, nie je ničím podložené. Ak by išlo o pracovnú verziu, tak zmluva nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Jej podpis potvrdil aj konateľ žalobcu. Keďže určenie, ktorá verzia zmluvy je platná nie je možné vyvodiť žiadnym výkladom, preto v dôsledku existencie dvoch zmlúv, ktoré upravujú zmluvnú pokutu rozdielne, nie je možné určiť, ktorá verzia sa má na daný právny vzťah vzťahovať, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka je z dôvodu zmätočnosti nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nedôvodný. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti zo zmluvy, súd v rozsudku ani neuviedol, ktorú konkrétnu povinnosť zo zmluvy žalovaný porušil a teda aký je právny základ a dôvod, pre zaviazanie žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu. Napadnuté rozhodnutie je preto nesprávne a má vadu, pre ktorú je potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Súd prvého stupňa nárok na zmluvnú pokutu priznal nie na základe preukázania porušenia konkrétnej povinnosti ale len na základe vystavenia faktúry žalobcom. Pokiaľ ide o uvedenú faktúru, táto nie je ani správne vystavená a už vôbec nie je dostatočne určitá, a preto ju žalovaný považuje za neplatnú a nedôvodnú z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by sa preukázala platnosť predmetnej zmluvy, ustanovenie čl. VIII bod 8.3. je neplatné z dôvodu neurčitosti a zmätočnosti a poukázal na znenie uvedeného bodu. V bode je uvedené
označenie „dodávateľ“, pričom v celom texte zmluvy sa takéto označenie neuvádza, ale zmluvné strany sú označené kupujúci a predávajúci, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka je toto dojednanie neplatné. Z textu zmluvy nevyplýva kto je „dodávateľ“, a teda o koho záväzok sa jedná. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že sa jedná o zmluvu o výhradnom predaji a zmluva ani neobsahuje podstatné náležitosti takejto zmluvy. Poukázal na ust. §266 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje výklad prejavu vôle, pripúšťajúceho rôzny výklad a s odkazom na uvedené ustanovenie považoval ustanovenie bodu 8.3. z dôvodu neurčitosti a nejasnosti za neplatné. Žalovaný uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad, ak predávajúci nedodá objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky a porušenie uvedenej povinnosti v konaní nebolo preukázané. Žalobca nepredložil žiadnu objednávku v zmysle predmetnej zmluvy a tak sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s dodaním tovaru a žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Taktiež žalobca neoznámil žalovanému presné dispozície, ktoré mal zaslať podľa bodu 3.2 v písomnej forme najneskôr do 5 dní pred odoslaním tovaru. Žiadna takáto písomná objednávka žalovanému nebola doručená, preto žalobcovi ani nemohlo vzniknúť právo na zmluvnú pokutu a aj keby bola predmetná zmluva platná a účinná, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy a tak mu ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Okrem toho zmluvná pokuta bola dohodnutá v mene, ktorá v tom čase neexistovala, a preto sa zmluvné strany nemohli platne dohodnúť na zaplatení zmluvnej pokuty v eurách. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s návrhom žalobcu prednesenom na pojednávaní dňa 11.3.2008, aby súd využil moderačné právo ohľadne zníženia zmluvnej pokuty a poukázal na to, že súd mal prihliadnuť aj na to, že ani sám žalobca neplnil povinnosti podľa zmluvy, a preto je priznanie zmluvnej pokuty vo výške, ako požaduje žalobca, neprimerané. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa a v prípade, že odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, navrhol pripustiť možnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Žalobca, cestou svojej právnej zástupkyne, vo vyjadrení zo dňa 18.8.2008 k odvolaniu žalovaného uviedol, že toto považuje za účelové, nakoľko dôvody, o ktoré žalovaný oprel svoje odvolanie, neexistujú. V podaní uviedol faktúry, ktorými žalovaný fakturoval žalobcovi dodávky vápna, uskutočnené po uzavretí zmluvy zo dňa 1.4.2001, z čoho vyvodil záver, že je jednoznačné a nesporné, že sa plnilo na základe kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 a že uvedené je aj dôkazom o vedomosti žalovaného o svojom záväzku. Uviedol, že žalovaný neodstúpil od uvedenej zmluvy, a preto je povinný rešpektovať jej ustanovenia. Keby si žalovaný nebol vedomý svojej povinnosti, tak by predmetné dodávky nerealizoval. Žalovaný však dodávky realizoval a prijímal úhradu a tieto musí aj evidovať vo svojej účtovnej evidencii, inak má žalobca vážne pochybnosti o celkovom chode spoločnosti a o prístupe k obchodným partnerom. Ďalej uviedol, že vychádzajúc z listinných dôkazov a svedeckých výpovedí bolo jednoznačne preukázané, uzavretie a existencia predmetnej kúpnej zmluvy, realizácia plnenia následne po uzavretí predmetnej zmluvy, podpisy žalobcu a žalovaného na zmluve a písomná dohoda o zmluvnej pokute v eurách pre porušenie zmluvných povinností špecifikovaných v rámci obsahu zmluvy a dôvody, pre ktoré si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu. Tvrdenie žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným bol len obchodno-právny vzťah, ktorý nevyplýval z predmetnej zmluvy, sú len dohady a špekulácie žalovaného na odpútanie pozornosti súdu od merita veci a nezakladajú sa na relevantných podkladoch. K návrhu na doplnenie dokazovania podľa § 213 ods. 3 O.s.p. uviedol, že súd nie je povinný vykonať každý dôkaz, ale iba ten, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Žalobca má za to, že rozhodujúce skutočnosti pre jeho nárok boli preukázané, preto je nezmyselné preukazovať skutočnosti, ktoré už boli preukázané v rámci prvostupňového konania. Trval na tom, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, že sa preukázal nárok žalobcu v celom rozsahu na základe už vykonaných dôkazov, ktoré boli potrebné na preukázanie, že súd vykonal všetky nevyhnutné dôkazy, ktoré preukázali oprávnenosť nároku žalobcu. Ak by si žalovaný nebol vedomý svojho záväzku, tak by žalobcovi nenavrhol mimosúdnu dohodu, ktorú však je podľa neho možné uzavrieť až po vynesení rozsudku. Na jednaní dňa 19.6.2008 k uzavretiu dohody nedošlo. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania.
Žalovaný, cestou svojej právnej zástupkyne, v podaní zo dňa 16.9.2008 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení nevyvracia tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní a zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní. Ďalej uviedol, že v priebehu konania boli predložené tri rôzne zmluvy, a to zmluva predložená žalobcom spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, zmluva predložená žalovaným z rovnakého dátumu / č.l. 187-189/ a zmluva predložená žalobcom z rovnakého dátumu /č.l. 215-217/ a existuje aj štvrtá zmluva z rovnakého dátumu, pripojená k podaniu. Všetky uvedené zmluvy sú podpísané zmluvnými
stranami a datované. Zo všetkých týchto zmlúv len jedna obsahuje ustanovenie o zmluvnej pokute tak ako sa jej domáha žalobca. Všetky ostatné upravujú zmluvnú pokutu rozdielne a poukázal na znenie § 44 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť a poukázal na závery, uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide o jednanie dňa 19.6.2008 uskutočnené v kancelárii právnej zástupkyne žalovaného, predmetom stretnutia bolo rokovanie o finančnom vysporiadaní, a to nároku, ktorý má žalovaný voči žalobcovi a ktorý je predmetom súdneho konania na Okresnom súde Košice II sp.zn. 33Cb/252/2005/.
Na výzvu odvolacieho súdu, aby žalobca predložil objednávky na dodávku tovaru, ktoré boli uskutočnené v mesiacoch január 2001, máj 2001 až december 2001 a v mesiacoch február 2002 a neskôr, žalobca v podaní zo dňa 14.11.2008, ktoré je aj vyjadrením k podaniu žalovaného zo dňa 16.9.2008 uviedol, že dňa 1.4.2001 bola medzi zmluvnými stranami platne podpísaná iba jediná zmluva, ktorej originál je v súdnom spise, žiadne iné zmluvy medzi zmluvnými stranami neboli. Ak žalovaný tvrdí, že boli uzavreté viaceré zmluvy, dôkazné bremeno na preukázanie ich uzavretia je na ňom. Bolo povinnosťou žalovaného už v konaní pred súdom prvého stupňa predložiť originály týchto zmlúv, čo žalovaný neurobil. Predložené fotokópie nemožno považovať za hodnoverný a relevantný dôkaz o existencii iných zmlúv, na ktorý by mal súd prihliadať. Predložené fotokópie sú dokladmi, na základe ktorých sa spresňovali ustanovenia kúpnej zmluvy predloženej žalobcom v origináli a preukazujú proces, ktorý viedol k dohode. Nemožno prijať argumentáciu žalovaného, že ak dve zo štyroch podpísaných zmlúv - pracovných verzií obsahujú rukou písané dodatky a doplnenia, treba ich považovať za súčasť podpísanej zmluvy, pretože k platnosti zmluvy sa vyžaduje dohoda o celom obsahu zmluvy. Preto fotokópie dokladov predložených žalovaným nemajú ako zmluvy minimálnu právnu silu a už vôbec nie záväznosť. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného uvedené v odpore, keď uviedol, že predmetnú zmluvu nemá vo svojich účtovných či iných dokladoch, pričom doklady, ktoré predložil a nazýva zmluvami, mal zrejme aj v čase, keď podával odpor. K objednávkam tovaru žalobca uviedol, že konateľ žalobcu O.. J. na pojednávaní uviedol, akým spôsobom sa objednávky realizovali a že žalobca postupoval podľa čl. III bod 3. Existenciu, ako aj plnenie zo zmluvy potvrdil aj bývalý konateľ žalovaného O.. D. V. ako aj obchodný riaditeľ žalovaného O.. E.. Podľa názoru žalobcu objednávky nie sú dôkazmi, ktoré by mali rozhodujúci význam pre posúdenie uplatneného nároku, nemajú vplyv na zistenie už preukázaného skutkového stavu inými dôkazmi. V ďalšom zotrval na tvrdení, že obrana žalovaného je účelová, uvádza skutočnosti, ktoré nie sú v konaní relevantné a smerujú iba k zbaveniu sa jeho zodpovednosti. Opätovne poukázal na to, že plnenia boli zrealizované. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nedošlo k porušeniu zmluvy a že nebolo preukázané. V rámci konania na súde prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že k porušeniu zmluvy došlo. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy si žalovaný musel zvážiť svoje možnosti pri plnení zmluvných povinností a nezaväzovať sa k zmluvnej pokute tam, kde nemohol dostatočne predvídať prekážky. Poukázal na znenie bodu 8.3. v ktorej sa žalovaný zaviazal nedodávať tovar na územie MR inej osobe než žalobcovi počas platnosti tejto zmluvy. Porušenie tejto povinnosti bolo preukázané svedeckými výpoveďami aj žalovaným, keď do súdneho spisu založil zmluvy uzavreté s maďarskými spoločnosťami. V bode 8.5. sa žalovaný zaviazal, že v prípade ak predávajúci nedodá objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky kupujúcim zaväzuje sa predávajúci uhradiť zmluvnú pokutu. Uvedené porušenie bolo preukázané listinami, a to listom žalobcu adresovanom žalovanému zo dňa 8.4.2002, v ktorom trvá na objednávke realizácie plnení z kúpnej zmluvy, list zo dňa 15.5.2002 adresovaný žalobcovi, v ktorom žalovaný odmietol realizovať dodávky podľa zmluvy s odôvodnením, že nový majiteľ stanovil nové zásady obchodnej politiky ako aj svedeckými výpoveďami, a to aj konateľa žalovaného O.. V.. Pokiaľ ide o menu, v ktorej bola v zmluve zmluvná pokuta dohodnutá, toto je vecou zmluvných strán. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Právna zástupkyňa žalovaného v podaní zo dňa 29.1.2009 poukázala na rozhodnutie NS SR, podľa ktorého pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál alebo jej odpis alebo fotokópiu. Uplatnila náhradu trov konania a zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a následnom podaní.
V podaní zo dňa 1.4.2009 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že vo veci sa vedie aj trestné konanie, v ktorom boli bývalému konateľovi predložené ďalšie dôkazy vo veci a považoval za potrebné zaslať žalovanému list, ktorý mu bol doručený dňa 31.3.2009, a preto ho žalovaný nemohol ako dôkaz uplatniť v konaní pred súdom prvého stupňa, a ktorý považuje za spôsobilý na podanie návrhu na obnovu konania, a tým skôr za dôkaz, ktorý možno uplatniť v odvolacom konaní. Z predloženého dôkazu vyplýva, že predmetná zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha zmluvnej pokuty vo výške 500.000.- eur bola
podpísaná buď v dôsledku omylu vyvolaného žalobcom , čo má za následok jej neplatnosť, resp. ide o simulovaný právny úkon, ktorého jediným cieľom je obohatiť sa na úkor žalovaného. Konateľ žalovaného p. Knapp podpísal zmluvy nevedome, čiže chýba podstatná zložka právneho úkonu jednej zmluvnej strany, a to samotná vôľa.
Odvolací súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby žalobca predložil súdu preklad znenia telefaxu zo dňa 18.12.2001, ktorý zasielala spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. žalobcovi a ktorý tvoril prílohu žaloby a aby uviedla, či uvedený telefax žalobca považuje za objednávku, uplatnenú voči žalovanému na rok 2002 a v prípade, že sa jedná o inú objednávku uplatnenú žalobcom u žalovaného na dodávky v roku 2002, aby túto predložila odvolaciemu súdu.
Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 9.6.2009 uviedla, že v prílohe zasiela preklad telefaxu zo dňa 18.12.2001 a že uvedený telefax žalobca považuje za objednávku od svojho odberateľa z Maďarskej republiky na rok 2002.
Na výzvu odvolacieho súdu, aby žalovaný predložil faktúry na dodávky realizované pre žalobcu pred 1.4.2001 a oznámil v akej mene bola kúpna cena uhrádzaná do 1.4.2001 a po tomto dátume, právny zástupkyňa žalovaného v podaní zo dňa 21.7.2009 uviedla, že v archíve žalovaného sa nenachádza žiadna dokumentácia týkajúca sa vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, a to ani zmluva ani faktúry ani žiadne iné podklady. Existencia zmluvy nebola zachytená ani v právnych auditoch, ktoré si dal žalovaný urobiť pred zlúčením so spoločnosťou KALCIT s.r.o. To, že bol vzťah medzi spoločnosťou KALCIT s.r.o. a žalovaným, bolo zrejmé z vyjadrení zamestnancov právneho predchodcu žalovaného, ktorí potvrdili priebeh a realizáciu dodávok vápna na základe telefonických objednávok.
Vo vyjadrení zo dňa 3.8.2009 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že z úradného prekladu znenia telefaxu, ktorý dňa 18.12.2001 zaslala žalobcovi spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. a ktorý žalobca považuje za objednávku podľa kúpnej zmluvy č.2001-04-01 vyplýva, že tento v žiadnom prípade nemôže byť považovaný za objednávku podľa predmetnej zmluvy, z jeho obsahu vyplýva, že ide o žiadosť o predlženie zmluvy, je adresovaný žalobcovi a ani nebol adresovaný žalovanému. Jeho znenie preukazuje tvrdenie žalovaného počas celého konania, a to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebol založený predmetnou zmluvou, ale na základe iného právneho vzťahu, a teda ide o simulovaný právny úkon, ktorý je neplatný a že uvedená zmluva bol antidatovaná a vyhotovená dodatočne. Maďarský odberateľ v telefaxe požadoval predĺženie aktuálnej zmluvy do 31.1.2002 a uzatvorenie novej zmluvy na rok 2002, pričom v kúpnej zmluve č. 2001-04-01 je dohodnutá doba trvania na 3 roky s dodávkou na jeden rok v množstve 16 666 ton a poukázala na množstvo tovaru uvedené v telefaxe, a to 700 - 800 ton na rok 2002. Ako dôkaz tvrdenia žalovaného, právna zástupkyňa v prílohe predložila úradne preloženú kúpnu zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. a KALCIT s.r.o. z 1.4.2001 a vyhlásenie Q. C., ktorý je podpísaný aj na telefaxe adresovanom žalobcovi. Uvedené dôkazy navrhla vykonať podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p., keďže ide o dôkazy, ktoré žalovaný nemohol predložiť bez vlastného zavinenia. Opätovne poukázala na skutočnosti, z ktorých vyplýva, že realizované dodávky neboli uskutočnené podľa podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve č. 2001-04-01. V ďalšom zotrvala na tvrdení o neurčitosti a zmätočnosti zmluvných ustanovení o zmluvnej pokute, a preto tieto považovala podľa § 37 Občianskeho zákonníka za neplatné. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa a v prípade, ak by odvolací súd rozsudok potvrdil, navrhla pripustiť proti nemu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vrátane konania ktoré mu predchádzalo.
Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500.000.- eur za porušenie zmluvnej povinnosti dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 1.4.2001 v čl. VIII v bode 8.3. a 8.5.
V konaní pred súdom prvého stupňa boli predložené dve rôzne vyhotovenia kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001, na ktorých nie sú rukou vpísané žiadne údaje a dve vyhotovenia sú s ručne vpísanými poznámkami.
V kúpnej zmluve, ktorá tvorila prílohu žaloby, a je založená v spise na č.l. 21-23, /rovnakého znenia sú aj zmluvy založené v spise na č.l. 71-73, 302-304 a 498-500/ je dohodnuté dodanie 50 000 ton vápna na dobu 3 rokov, zmluvná pokuta vo výške 500.000.- eur za porušenie povinnosti podľa bodu 8.3, a to nedodávať tovar na teritórium uvedené v č.l.1.2. tejto zmluvy inej osobe než odberateľ a bodu 8.5., a to pre nedodanie objednaného tovaru do 14 dní odo dňa objednávky, a v čl. VIII sú duplicitne uvedené body označené ako 8.4., 8.5., 8.6. 8.7. a to v rôznom znení.
V zmluvách založených v spise na č.l. 187-189, 215-217, 502-504, 505-507 a 508-510 je uvedené rovnaké znenie, podľa ktorého bola dodávka dohodnutá v množstve 45 000 ton na dobu 3 rokov, zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 10% z predpokladaného objemu dodávok podľa bodu 1.3 zmluvy a zmluvná pokuta bola dohodnutá iba pre prípad porušenia bodu 8.3., a to nedodávať tovar na teritórium uvedené v č.l. 1.2. tejto zmluvy inej osobe než odberateľ.
Z uvedených zmlúv, sú v zmluvách založených v spise na č.l. 215-217 a č.l.508-510 rukou napísané rôzne poznámky, pričom zmeny sa netýkajú množstva dohodnutého tovaru ani výšky zmluvnej pokuty a podmienok, za ktorých sa táto dojednáva.
Všetky uvedené zmluvy boli podpísané konateľmi oboch spoločnosti, čo títo vo výpovediach na súde prvého stupňa nepopreli, je na nich dátum 1.4.2001, cena vo výške 72 DEM/t, ako predajca je uvedená spoločnosť KALCIT s.r.o. Slavec, ako kupujúci je uvedený žalobca, v bode 1.2. je dohodnuté, že tovar je dodaný kupujúcemu na ďalší predaj na území Maďarskej republiky, v bode 1.3. je uvedený odberateľ ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft.
Podstatný rozdiel medzi uvedenými zmluvami je v množstve tovaru, ktorý sa má dodať za 3 roky a vo výške zmluvnej pokuty.
Podľa tvrdenia žalovaného ani jedna z uvedených kúpnych zmlúv nie je evidovaná v jeho evidencii ako ani v právnym audite a nebolo na ich základe plnené. Uviedol, že žalovaný plnil žalobcovi na základe samostatných objednávok, a to ako pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy tak aj po jej uzavretí.
Porovnaním znenia uvedených zmlúv odvolací súd zistil, že v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca ako prílohu žaloby a ktorá je založená na č.l. 21-23, sú zohľadnené niektoré rukou vpísané poznámky uvedené na kúpnych zmluvách založených v spise č.l. 215-217 a 505-507 a je v nej uvedená iná zmluvná pokuta, a to vo výške 500.000.- eur, takže možno predpokladať, že uvedená kúpna zmluva bola konateľmi účastníkov konania podpísaná neskôr, i keď na všetkých zmluvách je uvedený rovnaký dátum ich vyhotovenia.
Podľa tvrdenia žalovaného sa však jednalo o antidatovanú kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodávky pre spoločnosť ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft neboli realizované.
Odvolací súd preto posudzoval, či dodávky, realizované pre žalobcu, boli realizované na základe uvedenej kúpnej zmluvy a či došlo k porušeniu povinnosti, za ktoré žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu.
Žalobca v konaní tvrdil, že právny predchodca žalovaného mu dodával vápno až do januára 2001, z čoho vychádzal aj súd prvého stupňa a predložil súdu prehľad nákupov vápna, faktúry a dodacie listy k uvedeným dodávkam. V prehľade je pri poslednej dodávke uvedený dátum 16.1.2002 (č.l. 70).
Z predložených faktúr (č.l. 79-104)však odvolací súd zistil, že posledná dodávka bola realizovaná dňa 20.9.2001 a iba splatnosť faktúry bola dňa 16.1.2002. Celková cena za dodaný tovar bola vo výške 810.608.- Sk. Odvolací súd tiež zistil, že na predmetných faktúrach je ako kupujúci a zároveň ako konečný príjemca uvedený žalobca, identifikovaný DRČ, okrem jednej faktúry č. 215821 z 20.9.2001 na sumu 47.438,60 Sk, na ktorej nie je uvedený žiaden konečný príjemca.
Vychádzajúc z faktúr predložených žalobcom, žalovaný prestal žalobcovi dodávať vápno v septembri 2001, pričom žalobca prvýkrát zaslal žalovanému žiadosť o vysvetlenie vzniknutej situácie a zdôvodnenie odmietavého stanoviska k realizácii dodávok až telefaxom zo dňa 8.4.2002.
Ak spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., mala od žalobcu odoberať cca 16 666 ton vápna ročne, /50 000 ton na 3 roky/ je pozoruhodné, prečo žalobca nežiadal realizovať dohodnuté dodávky už v septembri, resp. októbri 2001, ale urobil tak až v apríli 2002, teda až po takmer 6-mesiacoch.
Žalovaný v odvolacom konaní predložil kúpnu zmluvu zo dňa 1.4.2001 /č.l.576-586/, uzavretú medzi spoločnosťou ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft. ako kupujúcim a spoločnosťou KALCIT s.r.o. (právny predchodca žalovaného) ako predávajúcim, v ktorej bolo dohodnuté, že kupujúci preberie v období od 1.4.2001 do 31.12.2001 mesačne maximálne 500 ton vápna, za rok 2001 v rozsahu maximálne 4 000 ton. V uvedenej zmluve je žalobca uvedený ako platobné miesto spoločnosti KALCIT s.r.o., bez akýchkoľvek práv a povinnosti pri realizácii dodávok, ktorých nositeľom je iba kupujúci a predávajúci. Zároveň predložil Vyhlásenie Q. C., pracovníka ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft., v ktorom prehlásil, že na dodávku vápna mala spoločnosť uzavretú zmluvu so spoločnosťou KALCIT s.r.o. na obdobie od 1.4.2001 do konca roka 2001, a to priamo, bez spolupôsobenia tretích osôb a uviedol, že medzi žalobcom a ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft. neexistovala ani v r. 2001 ani v r. 2002 žiadna kúpna zmluva.
Uvedené dôkazy odvolací súd považoval za prípustné, keďže žalovanému, pri zlučovaní spoločností, neboli predložené doklady o uvedenom obchodnom vzťahu jeho právnym predchodcom, spoločnosťou KALCIT s.r.o., a od svojho maďarského obchodného partnera ich získal až po rozhodnutí súdom prvého stupňa.
Ako vyplýva z uvedených dôkazov, spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. mala uzavretú kúpnu zmluvu na rok 2001 so spoločnosťou KALCIT s.r.o., a pri realizácii dodávok neboli žiadne problémy, čo potvrdil vo vyhlásení p. Q. C., zástupca uvedenej spoločnosti. To znamená, že dodávky pre uvedenú spoločnosť pokračovali aj v období apríl 2001 - september resp. december 2001, a to od zmluvného partnera, spoločnosti KALCIT spol. s r.o., o čom žalobca ako platobné miesto, musel mať vedomosť.
Z predložených dôkazov odvolací súd ďalej zistil, že ani na jednej zo žalobcom predložených faktúr nie je uvedené, že je vystavená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001, že konečným odberateľom je spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., že pri objednaní a realizácii dodávok boli splnené podmienky dohodnuté v zmluve (body 3.1.-3.5.). Ďalej odvolací súd zistil, že celková cena dodávok realizovaných žalovaným pre žalobcu podľa žalobcom predložených dokladov za obdobie od 15.5.2001 do 20.9.2001 bola vo výške 810.608.- Sk a dodaných bolo 441 ton vápna (č.l. 70), pričom podľa kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu malo byť ročne dodaných 16 666 ton vápna, čo mesačne je cca 1 388 ton, teda množstvo dodané právnym predchodcom žalovaného žalobcovi za obdobie apríl až september, teda za 6 mesiacov, a to 441 ton, nezodpovedalo ani dodávke za jeden mesiac. V kúpnej zmluve uzavretej medzi ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft. a KALCIT s.r.o. bolo dohodnuté pre rok 2001 množstvo maximálne 4 000 ton.
Z takto vykonaného dokazovania odvolací súd nemal za preukázané, že plnenie, ktoré bolo medzi účastníkmi konania v období od mája 2001 do septembra 2001 realizované, bolo podľa znenia kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu. Nie je sporné, že uvedená kúpna zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá, keďže konatelia oboch zmluvných strán potvrdili svoje podpisy na zmluve, avšak bez ohľadu na dátum jej uzavretia, z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa na jej základe neplnilo a že ani nebola vôľa na jej základe plniť, že žalobca bol vo vzťahu medzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., iba platobným miestom predávajúceho, na ktoré mal kupujúci uhrádzať kúpnu cenu za dodané vápno. Preto uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného na dodávku vápna pre spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, pretože úkon nebol urobený vážne s tým, že na jeho základe bude plnené.
V rámci komplexného posúdenia veci odvolací súd posudzoval aj prípad, ak by kúpna zmluva z 1.4.2001 uzavretá medzi účastníkmi konania v znení pripojenom k žalobe, bola platná, či podľa nej žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu podľa bodu 8.3. a 8.5.
Žalobca v tomto konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa kúpnej zmluvy z 1.4.2001 založenej v spise na č.l. 21-23, a to podľa bodu 8.3. a 8.5.
Za podstatné pre vznik práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty odvolací súd posudzoval, či žalobca uplatnil u žalovaného objednávku, ktorá nebola splnená do 14 dní od jej uplatnenia.
V konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní, žalobca za objednávku na dodanie tovaru považoval telefax spoločnosti OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. zo dňa 18.12.2001, adresovaný žalobcovi, ktorý bol pripojený k žalobe, a ktorého slovenský preklad /č.l.562/ žalobca zaslal odvolaciemu súdu v prílohe prípisu zo dňa 9.6.2009. V konaní žalobca nepredložil žiaden iný dôkaz na svoje tvrdenie, že objednávku vápna, ktoré malo byť ďalej dodané spoločnosti ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft., uplatnil u žalovaného.
Spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. telefaxom zo dňa 18.12.2001 /č.l.27 a v preklade na č.l.562/ oznámila žalobcovi, že ceny a dodacie podmienky sú pre ňu akceptovateľné, žiadala preveriť možnosť predĺženia aktuálnej zmluvy do 31.1.2002, až do uzatvorenia zmluvy na rok 2002 a uviedla, že v zmluve na rok 2001 je uvedené maximálne množstvo 500 t a prípadne bude potrebovať väčšie množstvo cca 700-800 t.
Z uvedeného telefaxu vyplýva, že spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., mala uzatvorenú kúpnu zmluva iba na rok 2001 a o zmluve na rok 2002 sa iba jednalo. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy predloženej žalovaným, táto bola uzavretá so spoločnosťou KALCIT s.r.o. a nie so žalobcom. Pre rok 2001 mala spoločnosť v uzavretej zmluve dohodnuté množstvo 500 ton mesačne a pre rok 2002 uvažovala s množstvom 700-800 ton. Pritom podľa kúpnej zmluvy z 1.4.2001 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na obdobie troch rokov, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, bolo výslovne dohodnuté, že ďalším odberateľom dodávky podľa tejto zmluvy bude spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. a v zmluve dohodli dodávku 50 000 ton na 3 roky, čo činí cca 16 666 ton ročne.
Žalobca v konaní netvrdil, že so spoločnosťou OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft mal uzavretú kúpnu zmluvu na rok 2001 ani na rok 2002 a ako vyplýva, z vyššie uvedeného, spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. mala zmluvu na dodávku vápna uzavretú so spoločnosťou KALCIT s.r.o., a nie so žalobcom.
Telefax spoločnosti OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. adresovaný žalobcovi, odvolací súd nepovažuje za objednávku uplatnenú žalobcom u žalovaného podľa kúpnej zmluvy z 1.4.2001, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu.
Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že u žalovaného uplatnil objednávku, ktorú by žalovaný v r. 2002 nesplnil, a teda že porušil zmluvnú povinnosť, dodať objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky /čl.VIII bod 8.5./, a preto žalobcovi nevzniklo právo na zmluvnú pokutu pre porušenie bodu 8.5.
Pokiaľ ide o porušenie povinnosti dodávať tovar na územie Maďarskej republiky /bod 8.3/, žalobca za porušenie uvedenej povinnosti považoval to, že potom, ako v r. 2002 žalovaný odmietol plniť dodávky pre žalovaného, tieto plnil priamo pre spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, v r. 2002 dodávky pre uvedenú spoločnosť neplnil žalovaný, ale spoločnosť so sídlom v Maďarskej republike. V konaní preto nebolo preukázané ani porušenie ďalšej povinnosti, a to, že žalovaný dodával v r. 2002 tovar priamo spoločnosti OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. Okrem toho, ak v kúpnej zmluve predloženej žalobcom a uzavretej medzi ním a právnym predchodcom žalovaného bolo dohodnuté, že dodávky sú určené výlučne pre odberateľa OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., a keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že si takéto dodávky pre uvedenú spoločnosť u žalovaného objednal, aj keby právny predchodca žalovaného takéto dodávky realizoval, odvolací súd to nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti, ale iba by tým predchádzal škode, ktorá mohla vzniknúť spoločnosti OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. nedodaním tovaru.
Okrem toho odvolací súd má za to, že žalobcovi bolo známe, že dodávky realizované pre spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., neboli dodávané na základe kúpnej zmluvy, z ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, ale na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi uvedenou spoločnosťou a právnym predchodcom žalovaného, v ktorej bol žalobca označený iba ako platobné miesto predávajúceho.
Okrem toho zmluvná pokuta, ktorá bola v uvedenej kúpnej zmluve dohodnutá, bola neprimerane vysoká a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Zisk žalobcu z kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu /ak by bola platne uzavretá/, by bol rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú žalobca tovar predal spoločnosti ÓAM OZDI ACÉLMUVEK kft. a cenou, za ktorú od žalovaného vápno kúpil.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, zmenil tak, že žalobu zamietol.
V konaní bol úspešný žalovaný, preto podľa § 224 ods. 1a § 142 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný nahradiť žalovanému, ako aj štátu, trovy konania, a to pokiaľ ide o žalovaného, podľa § 149 O.s.p. na účet jeho právnej zástupkyne. Táto si v podaní zo dňa 29.1.2009 uplatnila trovy konania vo výške 19.923,32 eur titulom náhrady súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 8.501,68 eur a na pojednávaní dňa 6.8.2009 tieto zvýšila o odmenu za jeden úkon vo výške 1.701,08 eur a režijný paušál 6,95 eur, t.j. celkom vo výške 30.133,03 eur. Z uplatnených trov právneho zastúpenia, za účelné trovy konania odvolací súd považoval odmenu za právne služby za 3 úkony po 42.850.- Sk
- prevzatie a príprava veci, podanie vo veci zo dňa 3.7.2008 a zo dňa 14.12.2008, režijný paušál 3 x 190.- SK, 19% DPH z odmeny vo výške 24.424,50 Sk, 1 úkon po 1.422,53 eur - účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 6.8.2009, DPH z odmeny vo výške 270,28 eur a režijný paušál 6,95 eur. Za trovy konania odvolací súd považuje aj náhradu súdneho poplatku za odpor vo výške 600.000,- Sk a súdneho poplatku za odvolanie vo výške 600.210,- Sk, čo celkom činí 1.354.354,50 Sk, čo v novej mene činí 44.956,33 eur a 1.699,76 eur, teda celkom vo výške 46.656,09 eur. Odmenu za podanie zo dňa 16.9.2008 odvolací súd nepovažoval za účelné trovy konania, keďže v ňom boli uvedené tvrdenia a názory, uvedené už v predchádzajúcich podaniach. Odvolací súd nepovažuje za oprávnený ani nárok žalovaného na priznanie DPH z režijného paušálu, keďže sa nejedná o úkon, ktorý by tvoril výkon, znamenajúci pridanú hodnotu poskytnutej právnej pomoci. Neúspešný žalobca je tiež podľa § 148 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť štátu, na účet Okresného súdu Rožňava, trovy znaleckého dokazovania vo výške 706.- eur, ktoré boli preddavkovo uhradené z prostriedkov štátu.
Peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené v rozhodnutí, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu /§9 ods. 2 zák.č.659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.