Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-179-2008.pdf
PDF · 95.97 KB
No categories available
8C/179/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: B., s.r.o., M. C. XXX,. G., IČO XXXXXXXX,. proti žalovanému: E. T., nar. X.X.XXXX,. bytom Z. Z. XXX/X,. S., o zaplatenie 24.935,97,- Eur (751.221,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 24.935,97,- Eur (751. 221,-Sk), spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne za každý deň z omeškania zo sumy 24.935,97,- Eur od 1.5.2007 do zaplatenia, ďalej spolu s úrokom vo výške 8% ročne zo sumy 24.935,97,- Eur od 9.3.2007 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. P. M. náhradu trov konania vo výške podľa písomného vyhotovenia rozsudku súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 24.7.2008 doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2008 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 24.935,97,- Eur (751. 221,-Sk) s 0,1% úrokom z omeškania za každý deň od 1.5.2007 do zaplatenia a s 8 % úrokom ročne z uvedenej dlžnej sumy od 9.3.2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná si 9.3.2007 zapožičala od žalobcu 751.221,- Sk, ktorú sa zaviazala vrátiť do 30.4.2007. Na dlh žalovaná vystavila vlastnú zmenku. Žalovaná predmetnú pôžičku v stanovenom termíne nevrátila.
Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila.
Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2009 žalovaná osobne vypovedala, že ide o rezačku pôvodne v cene vo výške okolo 700.000,- Sk, ktorý mal jej syn, ona žiadne peniaze k pôžičke nedostala. Mohla by sa na pojednávanie lepšie pripraviť. Rezačka sa pri práci pokazila. Konateľ žalobcu jej hovoril, že bude lepšie, keď ona to podpíše. Na predmetnej zmluve aj zmenke je jej podpis. Išlo o splatenie rezačky, pričom jej syn takto prišiel asi o 5.000.000,- Sk. Právny žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.4.2009 vyhlásil, že tvrdenia žalovanej sú účelové a k odovzdaniu peňazí došlo tak, ako to vyplýva z listín. Leasing je iný vzťah. Napokon čo sa týka spôsobu odovzdania peňazí, mohlo ísť o zaplatenie akontácie pri leasingu, osobne bližšie okolnosti nepozná.
Na pojednávaní konanom dňa 27.5.2009 osobne vypovedal konateľ žalobcu T. S. tak, že syn žalovanej ako konateľ spoločnosti A., s.r.o., si v roku 2003 kúpil rezačku, akontáciou na tento nákup bolo 1.265.715,30,- Sk, časť z toho zaplatili a zvyšok vo výške 565.718,30 im žalobca zapožičal. Samotní
dlžníci si splátkový kalendár stanovili tak, že jednu polovicu zaplatia do konca roka 2003 a druhú do konca roka 2004. Splácali leasing, ale problémy mali už v r. 2003 a prišli za ním, aby im leasingová spoločnosť kosačku nezobrala. Znovu v máji 2004 si zobrali pôžičku 60.000,- Sk na marcovú splátku vo výške okolo 300.000,- Sk, potom si požičali 101.158,- Sk na júnovú splátku tiež vo výške okolo 300.000,- Sk. Vystavili o tom pokladničný doklad. Potom začali dlžníkov vyzývať, aby to splatili, žalovaná hovorila, že to zaplatí do 31.12.2005. Nezaplatila, nechcela zostať dlžná, vtedy on - konateľ navrhol, aby to združili do jednej sumy a žalovaná k tomu podpísala zmenku. Jeho spoločnosť bola predajcom rezacieho stroja, nemá právny vzťah s leasingovou spoločnosťou, cez tú si dáva zaplatiť tovar zákazník, keď nemá peniaze na hotové. Žalovaná sa stala dlžníčkou tak, že požiadala o pôžičku s tým, že jej rodina nezostane dlžná a zobrala to na seba za syna. Ona navrhla pôžičku. Za vady výrobku zodpovedajú ako predávajúci, ale kupujúca spoločnosť A. si vadu neuplatnila. Vie z rozprávania žalovanej, že vada bola na nožoch stroja. Keď sa stroj vrátil ako nesplatený v leasingu, bol v dezolátnom stave. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 27.5.2009 osobne vypovedala, že to nebola ona, kto navrhol zmenku. Ona na minulom pojednávaní ani netvrdila, že by tu dlh nebol. Chce ho splatiť, ale žije z dôchodku a z opatrovateľského, dom predala synovi a ten je teraz založený, aj syn žije z ruky do úst. Problémy začali, keď sa rezací stroj pokazil pri práci. Chceli ho dať opraviť v M., nedali ho opraviť predávajúcemu. Ponáhľali sa na práce na juh a preto syn rezačku nenechal ani v oprave v M.. Potom asi za štyri až šesť hodín práce na kukurici sa stroj pokazil, vyzeralo to, akoby zo servisu v M. v ňom niečo nechali. Keď nože stroja prestali fungovať, poničili celý bubon. Ona ani netvrdí, že by išlo o vadu, za ktorú by zodpovedal žalobca. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.5.2009 vyhlásil, že podľa prejednaných okolností, keď účastníkom neasistovali právnici, bolo vôľou žalovanej prevziať dlh za jej syna a žalobca s jej návrhom súhlasil. Žalovaná podpísala zmenku, ktorá sa stala základom pre podpis zmluvy o pôžičke, ide o prevzatie dlhu bez ohľadu na to, ako je zmluva pomenovaná.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a listinnými dôkazmi a zistil: Leasingová spoločnosť V. L. SK, s.r.o., dňa 5.5.2003 splnomocnila spoločnosti A., S., s.r.o., za ktorú konal ako konateľ M. T., syn žalovanej, aby v jej mene poukázal 1.265.715,30,- Sk ako zálohu na budúcu kúpu predmetu leasingu. Žalobca potvrdením zo dňa 5.5.2003 potvrdil A., S., s.r.o., za ktorú konal M. T., že zaplatil 1.265.715,30,- Sk. Zo zhodných častí tvrdení účastníkov a z príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že A., S., s.r.o., za ktorú konal ako konateľ M. T., si u žalobcu obstaral rezací stroj na leasing. Akontáciu - zálohu vo výške 1.265.715,30,- Sk nezaplatil v celej výške a zvyšok vo výške 565.715,30,- si A. požičal od žalobcu bez odovzdania peňazí tým spôsobom, že nedoplatok dočasne znášal žalobca sám, pričom M. T. potvrdil žalobcovi prevzatie 565.715,30,- Sk príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 16.7.2003. Následne na ďalšie splátky si A. požičal od žalobcu 60.000,- Sk bez odovzdania peňazí tým spôsobom, že nedoplatok dočasne znášal žalobca sám, pričom M. T. potvrdil žalobcovi prevzatie 60.000,- Sk príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 31.5.2004. Následne na ďalšie splátky si A. požičal od žalobcu 101.158,- Sk bez odovzdania peňazí tým spôsobom, že nedoplatok dočasne znášal žalobca sám, pričom M. T. potvrdil žalobcovi prevzatie 101.158,- Sk príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.6.2004.
Zo zhodných častí tvrdení účastníkov a z predmetnej listiny súd zistil, že dňa 9.3.2007 žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou podpísal zmluvu o pôžičke, podľa ktorej touto zmluvou veriteľ dlžníkovi prenecháva 751.221,- Sk, žalovaná sa zaväzuje vrátiť žalobcovi uvedenú dlžnú sumu 30.4.2007 a dlžná suma sa bude úročiť sadzbou 8% ročne. V prípade omeškania sa dlžník okrem úroku zaväzuje platiť aj úrok z omeškania v sadzbe 0,1% denne. Peniaze neboli odovzdané, zmluva nadväzovala na pôžičky, ktoré žalobca poskytol synovi žalovanej ako konateľovi A., s.r.o.
K zmluve o pôžičke zo dňa 9.3.2007 žalovaná vystavila vlastnú zmenku, podľa ktorej na videnie zaplatí 751.221,- Sk, bez protestu.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 a 2 OZ 1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 41a ods. 2 OZ Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa § 489 OZ Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 657 OZ Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 75 zák. Zákon zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. 2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. 3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou. 4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 369 ods. 1 prvá veta zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 24.935,97,- Eur (751. 221,-Sk), lebo vyhodnotil, že podľa obsahu a účelu vznikol pôvodne medzi žalobcom a synom žalovanej konajúcim za spoločnosť A. právny vzťah zo
zmluvy o pôžičke a následne so súhlasom žalobcu táto pôžička bola prevzatá žalovanou. Pre spravodlivú úpravu vzťahov bolo predovšetkým dôležité predovšetkým vychádzať z toho, že došlo k dočasnému prenechaniu peňazí žalobcu synovi žalovanej konajúcim za spoločnosť A. odložením časti plnení na úvodnú splátku - akontáciu a na časť niektorých ďalších splátok pri kúpe rezacieho stroja. Následne oboznámený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou podľa zmluvy zo dňa 9.3.2007 a na ňu sa viažúcej zmenky nie je samostatným právnym vzťahom popri dočasnom prenechaní peňazí medzi žalobcom a spoločnosťou A., ale ne tento právny vzťah nadväzuje. To, že pri zmluve zo dňa 9.3.2007 a pri vystavení zmenky peniaze odovzdané neboli, bolo napokon medzi sporovými stranami nesporné.
Právne vzťahy medzi účastníkmi boli poznačené tým, že konateľ žalobcu od začiatku súčasne konal so žalovanou a jej synom konajúcim za A., s.r.o., bez ohľadu na to, že jeho dlžníkom bol pôvodne výhradne A., s.r.o. Ako súd vyhodnotil vyššie, na spravodlivé vyporiadanie týchto právnych vzťahov súd ako najbližšie právne riešenie uznal vznik pôžičky medzi žalobcom a A., s.r.o., a to bezúročnej. Následne došlo k prevzatiu tohto dlhu žalovanou so súhlasom žalobcu. Prevzatie dlhu trpí vadou výslovného vyjadrenia tejto vôle, ale písomná zmluva označená ako zmluva o pôžičke je písomným dokladom o tomto prevzatí dlhu. Jednou svojou vecnou stránkou ide o simulovaný úkon, ktorým v skutočnosti žalovaná preberá dlh za A., s.r.o., so súhlasom žalobcu. Zároveň podľa obsahu zmluvy ide o zmenu zmluvy v tom, že samotná zmluva dostáva písomnú formu, novo sa dojednáva úrok z pôžičky a úrok z omeškania. Keďže pôvodná pôžička podľa jej okolností bola dojednaná v rámci obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a A., s.r.o., jej charakter sa nestráca ani prevzatím dlhu žalovanou ako fyzickou osobou. Preto súd ako platné uznáva aj zmluvné dojednanie o úroku z omeškania pre prípad nezaplatenia dlhu vo výške 0,1% denne, čo predstavuje primerané sankčné príslušenstvo rizikovej pohľadávky 36,5 % ročne.
Zmenka sa vymyká z „kauzálnych“, teda vecných právnych dôvodov vzniku záväzku podľa 489 OZ a preto u zmeniek zásadne nie je treba preskúmavať iný právny dôvod vzniku a výšku záväzku. Aj zmenky však podliehajú základnému preskúmaniu prejavenej vôle, ako každý právny úkon. V tomto prípade bolo vôľou žalovanej existujúci záväzok prevzatý od dlžníka A. potvrdiť voči žalobcovi zmenkou. Keď už je daná vôľa dlžníka zo zmenky potvrdiť takto svoj dlh, súd uznáva aj výšku dlhu tak, ako vyplýva zo zmenky, hoci predchádzajúci dlh A. bol preukázaný do výšky (565.715,30 + 60.000 + 101.158) 726.873,30,- Sk. Preto súd rozhodol v istine a príslušenstve pohľadávky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. l zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) a priznal ju žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznané trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 1.496,12,- Eur (45.000,- Sk) a z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, a za zastupovanie na pojednávaní dňa 27.5.2009) podľa § l4 ods. l písm. a), c), d) vyhl. č. 655/2004 Z. z., jednotlivo v hodnote 419,94,- Eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. K vykonaným úkonom súd priznal žalovanému aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa § l6 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za úkony vykonané v r. 2008 vo výške 2 x 6,31,- Eur a úkon vykonaný v r. 2009 vo výške 1 x 6,95,- Eur, medzisúčet 1.279,39,- Eur. K odmene bez paušálu súd priznal aj DPH podľa § 18 ods. 3 za 4 vo výške (1259,82 x 0,19) 239,37,- Eur. Súd tiež priznal aj náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 6 začatých polhodín vo výške 6 x 11,59,- Eur za úkon mimo sídla advokátskej kancelárie pri pojednávaní dňa 27.5.2009, medzisúčet 69,54,- Eur. Súd priznal aj cestovné podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., kedy právny zástupca navrhovateľa použil vlastné osobné motorové vozidlo na pojednávanie konané dňa 27.5.2009 v dĺžke (203x2=) 406 km, ako základnú náhradu podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSVaR č. 260/2004 Z. z. vo výške (406 km x 0,183,- Eur =) 74,298,- Eur a ako náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške (406 km x spotreba 0,061 l/km x 1,062 Eur cena paliva) 26,301,- Eur, spolu cestovné náhrady vo výške 100,59,- Eur. Na rozdiel od vyčíslených trov súd nepriznal trovy za pojednávanie konané dňa 29.4.2009 v rozsahu odmeny s DPH, paušálu, straty času a cestovných náhrad, lebo podľa priebehu konania nešlo o účelne
vykonaný úkon. Pojednávanie sa odročilo pre potrebu prejednania odovzdania peňazí. Je pravdou, že žalovaná sa dovtedy písomne nevyjadrila a na pojednávaní neurčito vyhlásila, že by sa potrebovala pripraviť, ale keďže sa na námietku žalovanej vo veci samej sa ukázalo, že peniaze neboli odovzdané, ako sa tvrdilo, súd vidí väčšiu vinu za odročenie pojednávania na strane žalobcu. Rámcovo povedané, hrozba právnej neistoty vo vzájomnom vzťahu pôvodnej pohľadávky a pohľadávky potvrdenej žalovanou po prevzatí dlhu by bola právne väčšia než hrozba zbytočných trov pojednávania pri neskorej námietke účastníka. Vyporiadanie tejto okolnosti je vecou vnútorných vzťahov žalobcu a jeho právneho zástupcu, ale nie dôvodom na zaviazanie ďalšej strany na náhradu týchto trov. Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil odporcovi zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. V podaní zo dňa 27.5.2009 právny zástupca udáva bankové spojenie v T. B., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.