Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/240/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľky : Ing. I. K., J. XX,. B., zastúpená JUDr. I. B., advokátom, R. D. XX,. B., proti odporcom: 1./ G. G., M. X,. B., zastúpená JUDr. J. Č., advokátom, D. R. X,. B., 2./ S. B. D. B. I., S. X,. B., o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a o vypratanie takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni v 1./ rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 423,61 Eur k rukám advokáta JUDr. J. Č. do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd odporcovi v 2./ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.10.2002 domáhala aby súd určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností člena S., uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1./ rade , doručená odporcovi v 2./ rade dňa 24.7.2001 je od počiatku neplatná a neplatné sú aj všetky právne úkony vykonané z tejto dohody. Taktiež žiadala , aby súd uložil odporkyni v 1./ rade povinnosť vysťahovať sa z družstevného bytu č. 3, na prízemí na M. X v B., bez nároku na náhradný byt, či náhradné ubytovanie. Navrhovateľka žiadala zaviazať odporkyňu v 1./ rade na náhradu trov konania.

Spolu s návrhom podala navrhovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia , ktorému súd vyhovel, a odporkyni v 1./ rade predbežným opatrením zakázal prevádzať členské práva súvisiace s družstevným bytom č. 3, na prízemí na M. X v B., a odporcovi v 2./ rade uložil súd povinnosť neprevádzať predmetný byt do vlastníctva žiadnej osobe a žiadnej osobe nevystavovať nájomnú zmluvu.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 4.6.2001 spísala s odporkyňou v 1./ rade dohodu o prevode členských práv a povinností člena S. a tlačivo prehlásenie účastníkov k prevodu práv a povinností. Túto dohodu o prevode členských práv a povinností doručila odporkyňa v 1./ rade napriek jej nesúhlasu odporcovi v 2./ rade dňa 24.7.2001. V návrhu ďalej uviedla, že súčasťou dohody o prevode členských práv medzi ňou a odporkyňou v 1./ rade bolo aj vedľajšie dojednanie, ktorého splnenie podmieňovalo uzatvorenie predmetnej dohody. Išlo o finančné plnenie odporkyne v 1./ rade navrhovateľke. Keďže jej odporkyňa v 1./ rade dohodnutú finančnú čiastku v dohodnutom čase nezaplatila, doručila navrhovateľka odporcovi v 2./ rade storno dohody o prevode členských práv dňa 21.6.2001. Dňa 11.7.2001 opätovne doručila odporcovi v 2./ rade oznámenie, v ktorom uviedla, že odstupuje od už spísanej , ale na družstvo ešte nedoručenej dohody o prevode členských práv s

odporkyňou v 1./ rade. Napriek jej jednoznačnému prejavu vôle o odstúpení od predmetnej dohody , ktorý bol na družstvo doručený ešte pred samotnou dohodou o prevode členských práv, uzatvoril odporca v 2./ rade s odporkyňou v 1./ rade nájomnú zmluvu k predmetnému družstevnému bytu č. 3 na M. X v B., a to dňa 2.10.2001. Odporkyňa v 1./ rade uviedla navrhovateľku pri uzavretí predmetnej dohody o prevode členských práv do omylu, čo navrhovateľka bezodkladne oznámila odporcovi v 2./ rade a žiadala dohodu stornovať ako neplatnú, ale odporca v 2./ rade napriek tomu nájomnú zmluvu s odporkyňou v 1./ rade uzavrel.

Odporkyňa v 1./ rade s návrhom nesúhlasila, a uviedla, že dohodu o prevode členských práv a povinností uzavrela so súhlasom navrhovateľky, ktorý bol overený notárom. Do podania návrhu na súd nemala vedomosť o tom, že by navrhovateľka s prevodom nesúhlasila, nebola s ňou v osobnom ani písomnom kontakte. Nie je pravdou, že by mala navrhovateľke poskytnúť nejaké finančné plnenie ani že by navrhovateľku uviedla do omylu , nie je jej ani známe, do akého omylu.

Odporca v 2./ rade žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko s poukazom na môže účastník od zmluvy odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. V napadnutej dohode však nie je dohodnutá žiadna možnosť odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na to považuje odporca v 2./ rade dohodu o prevode členských práv a povinností člena SBD zo dňa 21.6.2001, uzavretú medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1./ rade za platnú.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchmi účastníkov a ich PZ, svedkov: M. B., M. K., D. K., M. R., J. S. S., Ľ. K. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Nájomná zmluva zo dňa 15.2.2001, uzavretá medzi odporcom v 2./ rade a navrhovateľkou, Dohoda o prevode členských práv a povinností člena S., uzavretá medzi navrhovateľkou ako prevodcom a odporkyňou v 1./ rade ako nadobúdateľom zo dňa 4.6.2001, oznámenie navrhovateľky o storne výmeny bytov odporcovi v 2./ rade zo dňa 21.6.2001, oznámenie navrhovateľky o odstúpení od všetkých prevodov bytu odporcovi v 2./ rade zo dňa 11.7.2001, Stanovy družstva S. Bratislava II, Potvrdenie navrhovateľky o zapožičaní si bytu na M. X v B. od odporkyne v 1./ rade zo dňa 1.3.2001 vo fotokópií, prehlásenie účastníkov k prevodu práv a povinností spojených s členstvom s S. - navrhovateľky a odporkyne v 1./ rade zo dňa 4.6.2001, Potvrdenie MÚ BA

- Petržalka zo dňa 8.8.2001, členský spis č. 31840 k bytu na M. X v B., Čestné vyhlásenie J. S. S. zo dňa 19.12.2000, fotokópia osvedčovacej knihy bývalého Okresného úradu Bratislava V zo dňa 2.3.2001, vyjadrenie OU v Bratislave ohľadne osvedčenia podpisu zo dňa 22.9.2005 a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka sa chcela stať nájomníčkou bytu na Š. ulici, ktorý užívala Ľ. K. (R.), navrhovateľka chcela výmenou Ľ. R. poskytnúť svoj dom v L.. Sprostredkovateľmi výmeny boli p. B. a p. S., ktorí chceli dopomôcť navrhovateľke k bytu na Š. trojvýmenou, nakoľko jednoduchá výmena nebola možná. Odporkyňa v 1. rade bola nájomníčkou družstevného bytu na M., a p. B. ju oslovila, aby pomohla navrhovateľke zapožičaním svojho bytu na trojvýmenu.

Zámer bol ten, že odporkyňa v 1. rade prevedie členské práva k bytu na M. na navrhovateľku, ktorá následne vymení nájomný byt na M. za nájomný byt na Š. s p. K. (R.), ktorá sa popri tom stane vlastníčkou domu navrhovateľky v L., a prevedie členské práva k bytu na M. späť na odporkyňu v 1. rade.

Odporkyňa v 1. rade previedla členské práva k bytu na M. na navrhovateľku (ktorá sa zaviazala byt do štyroch mesiacov vrátiť, alebo zaplatiť 600.000,- Sk), a sprostredkovatelia pracovali na výmene bytu na M. za byt na Š.. Dňa 30.05.2001 p. K. (R.) od výmeny odstúpila, teda celá trojvýmena sa nezrealizovala. Dňa 04.06.2001 uzavreli navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade dohodu o prevode členských práv k bytu na M. späť na odporkyňu v 1. rade. Dohoda bola odporcovi v 2. rade doručená dňa 24.07.2001.

Uvedený skutkový stav mal súd za preukázaný.

Na pojednávaní zotrvala navrhovateľka na svojom návrhu i na jeho odôvodnení a uviedla, že dňa 4.6.2001 bola medzi ňou a odporkyňou v 1./ rade uzavretá dohoda o prevode členských práv, pričom súčasťou tejto dohody bolo finančné vyrovnanie medzi nimi, táto dohoda o finančnom vyrovnaní bola ústna a ona bola pri nej zastúpená. Keďže k finančnému vyrovnaniu nedošlo, oznámila odporcovi v 2./ rade listami zo dňa 21.6.2001 a 11.7.2001 že od dohody odstupuje a nesúhlasí s prevodom členských práv na odporkyňu v 1./ rade. Odporkyňa v 1./ rade bez jej súhlasu doručila dohodu odporcovi v 2./ rade. Keďže dala jasne najavo, že s prevodom členských práv nesúhlasí, považuje dohodu za neplatnú.

Neskôr navrhovateľka uviedla, že neplatnosť dohody o prevode členských práv spočíva v tom, že ju podpísala v omyle, do ktorého ju uviedla M. B., ktorá sprostredkovala výmenu bytov spolu s M. K. a pánom S., a ktorá zastupovala odporkyňu v 1. rade. Odporkyni v 1. rade žiadne peniaze nedala, ale dala ich pre ňu S. a B..

Odporkyňa v 1./ rade na pojednávaní uviedla, že predmetný byt navrhovateľke len zapožičala, o čom bolo spísané písomné potvrdenie zo dňa 1.3.2001, overené 2.3.2001. Veci ohľadne zapožičania bytu vybavovala pani B.. V potvrdení sa navrhovateľka zaviazala, že v prípade že jej byt nevráti, vyplatí jej protihodnotu 600.000,- Sk . Keďže navrhovateľka jej byt nevrátila, písomne ju vyzývala na prevedenie bytu alebo vyplatenie hotovosti, až následne navrhovateľka na ňu previedla späť byt, a to dohodou o prevode členských práv a povinností. Navrhovateľku do žiadneho omylu neuviedla, vôbec s ňou nekomunikovala, videla ju len raz, a od nikoho nezobrala žiadne peniaze. Žiadala žalobu zamietnuť, lebo dohoda o prevode členských práv je platná, má všetky náležitosti. Žiadnym osobám neudelila plnomocenstvo na zastupovanie. Navrhovateľka jej nezaplatila žiadnu kúpnu cenu, takže ak by sa úspešne domohla neplatnosti dohody, bezdôvodne by sa jej úkor obohatila.

Poverený zástupca odporcu v 2./ rade na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení, uviedol, že dohoda o prevode členských práv zo dňa 4.6.2001 bola doručená odporcovi v 2./ rade 24.7.2001. Odporcovi v 2./ rade boli tiež doručené oznámenia o storne, resp. odstúpení od zmluvy od navrhovateľky. Odporca v 2./ rade vykonal prevod členských práv, nakoľko v zmluve nebolo dojednané, že je možné od nej odstúpiť a akým spôsobom, preto družstvo postupovalo v zmysle .

Svedkyňa M. B. uviedla, že v čase transakcií s bytmi žila navrhovateľka s priateľom S. , ktorý mal rovnako ako svedkyňa živnosť a robil s bytmi. Oslovil ju či nemá vedomosť o nejakom družstevnom byte za účelom výmeny, nakoľko navrhovateľka si chcela na seba previesť štátny byt čo však bolo možné len výmenou za družstevný, čo bol normálny postup a navrhovateľka s ním súhlasila. Svedkyňa preto oslovila odporkyňu v 1./ rade , ktorá súhlasila so zapožičaním svojho družstevného bytu za účelom výmeny . Následne svedkyňa pre obe účastníčky vypísala prevod členských práv z odporkyne v 1./ rade na navrhovateľku a taktiež spísala potvrdenie, v ktorom sa navrhovateľka zaviazala previesť byt späť na odporkyňu v 1./ rade po uskutočnení výmeny v lehote 4 mesiacov, pričom ak tak neurobí zaplatí odporkyni v 1./ rade 600.000,- Sk. Toto potvrdenie navrhovateľka vlastnoručne podpísala a sama dala overiť u notára, následne ho odovzdala svedkyni. Originál tohto potvrdenia nemá. Prevod členských práv bol schválený družstvom a následne svedkyňa pripravovala na MÚ - Petržalka výmenu družstevného bytu, prevedeného na navrhovateľku, za štátny byt, ktorý užívala v tom čase pani R. (K.). Výmenu bytov podala do podateľne. Podotkla tiež, že v rovnakom čase , kedy navrhovateľka podpísala potvrdenie pre odporkyňu v 1./ rade, bola spísaná aj dohoda medzi navrhovateľkou a pani R., v ktorej boli stanovené podmienky ďalšieho postupu pri výmene bytov. Pamätá si, že predmetom dohody bolo, že pani R. prevedie po výmene byt späť na odporkyňu v 1./ rade a navrhovateľka sa zaviazala zabezpečiť pani R. nejaký dom pri Piešťanoch, to bola ale dohoda medzi navrhovateľkou a pani R.. Pani R. však počas výmeny od nej odstúpila a k výmene nedošlo. Navrhovateľka mala preto vrátiť byt odporkyni v 1./ rade, toto neurobila, ani peniaze jej nezaplatila, ale po tajme sa snažila previesť byt na svojho otca, čo sa svedkyňa dozvedela od priateľa navrhovateľky S.. Počas toho, ako ešte bežala výmena spísala medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1./ rade dohodu o spätnom prevode členských práv z navrhovateľky na odporkyňu v 1./ rade, aby táto o byt náhodou neprišla. Svedkyňa to takto vysvetlila aj navrhovateľke, s ktorou bola v tom čase kamarátkou a tá s tým nemala vôbec žiadny problém, prevod podpísala a dala overiť. Predchádzajúce potvrdenie bolo o tom, ako sa navrhovateľka s odporkyňou v 1./ rade dohodli, spätný prevod bol zábezpekou toho, ak by navrhovateľka dohodu nedodržala. Keď sa svedkyňa

dozvedela, že navrhovateľka chce previesť členské práva bytu na otca, vyzvala navrhovateľku aby v zmysle dohody previedla byt na odporkyňu v 1./ rade. Navrhovateľka jej uviedla, že prečo by to mala robiť, preto podala prevod členských práv na družstvo. Odporkyňa v 1./ rade mala vedomosť o tom, že svedkyňa podala prevod na družstvo. Uviedla, že od navrhovateľky nedostala žiadne peniaze, keby sa výmena uskutočnila, mala nejaké peniaze dostať.

Svedkyňa Ľ. K. rod. R. uviedla, že navrhovateľku pozná, ale na všetky okolnosti sa vzhľadom na odstup času nepamätá. V tom čase chcela vymeniť byt za dom, pričom ju nakontaktoval nejaký pán, bol to poliak a ukazoval jej nejaké domy mimo Bratislavy. Rozhodla sa pre dom pri Piešťanoch, nevie komu patril, pričom tento poliak vybavoval doklady za účelom výmeny. V tom čase však ťažko ochorela a potrebovala zostať v Bratislave, preto odstúpila od výmeny a oznámila to uvedenému poliakovi, ktorý chcel od nej zaplatiť pokutu . Písomne však mali dohodnutú len výmenu bytu za dom, písomnosťou už nedisponuje, vyhodila to, keďže pre ňu išlo len o výmenu ktorá sa nezrealizovala, čím bola vec pre ňu uzavretá. Po nahliadnutí do dohody , ktorú mala podpísať s navrhovateľkou uviedla, že chcela dom a nie byt , ale zrejme sa to takýmto spôsobom vybavovalo. Myslí si, že poliak to vybavoval pre navrhovateľku, ona komunikovala len s ním. Ďalej uviedla, že výmenou mala ona získať dom pri Piešťanoch v Dolnom Lopašove a to za jej byt na Š. X v B., ktorý nevie kto mal získať.

Svedok M. K. uviedol, že navrhovateľka je jeho známa a žiadala ho, aby jej pomohol pri zámene, na základe čoho spísali s navrhovateľkou a pani B. dohodu o zapožičaní garzonky, ktorú by použila počas zámeny bytu a po zrealizovaní zámeny mala garzónku vrátiť. Nepozná dôvod, prečo sa zámena bytov neuskutočnila. Bolo dohodnuté, že v prípade, že navrhovateľka byt odporkyni v 1./ rade nevráti, dá jej peniaze v hodnote bytu. Nemá vedomosť o žiadnej dohode ktorou by mala odporkyňa v 1./ rade vyplácať navrhovateľke nejaké peniaze.

Svedkyňa D. K. uviedla, že videla, ako raz jej matka - navrhovateľka dávala pánovi S. veľké množstvo peňazí do ruky s tým, že mu povedala, že dúfa, že sa naňho môže spoľahnúť.

Svedok M. R. uviedol, že nevie o aký prevod bytu sa jedná, ale S. ho požiadal, aby mu robil svedka pri odovzdávaní peňazí, s čím súhlasil. S. mu dal podpísať dohodu o prebraní peňazí v sume 195.000,- Sk od navrhovateľky čo on podpísal. Pri dohode navrhovateľka povedala S., že dúfa, že ten byt bude.

Svedok J. S. S. uviedol, že navrhovateľka chcela vymeniť dom v L. za byt na Š. ul. v B., ktorého užívateľkou bola pani R.. On bol s navrhovateľkou v bližšom vzťahu. Požiadal K. , aby mu pomohol s výmenou bytu , v tom čase sa to nedalo a potrebovali k tomu ešte jeden byt , pričom dohoda bola taká, že keď výmena prebehne družstevný byt sa vráti k pôvodnému užívateľovi. Videl aj spísaný nejaký papier, kde sa navrhovateľka zaviazala, že prevedie garzonku na odporkyňu v 1./ rade a v prípade ak tak do určitej doby neurobí, vyplatí jej nejaké peniaze. Nakoniec k výmene medzi pani R. a navrhovateľkou nedošlo z jemu neznámych dôvodov. Preto mala byť požičaná garzonka opäť prevedená na odporkyňu v 1./ rade. Vôbec nevie prečo by mala odporkyňa v 1./ rade navrhovateľke niečo platiť. On osobne od navrhovateľky žiadnu finančnú hotovosť nezobral, bol iba svedkom ako navrhovateľka požičala 200.000,- Sk jeho kamarátovi M..

Po právnej stránke súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení:

Podľa veta prvá vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.

Podľa veta prvá podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Takéhoto určenia sa však navrhovateľ môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V danom prípade súd vyhodnotil, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o prevode členských práv na odporkyňu, na podanie návrhu je ako účastníčka predmetného právneho úkonu aj aktívne legitimovaná. Navrhovateľka sa okrem inej argumentácie dovoláva aj relatívnej neplatnosti dohody o prevode členských práv, nakoľko bola uvedená do omylu. Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu nie je v danom prípade premlčané.

Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti dohody o prevode členských práv nie je dôvodný.

Navrhovateľka najskôr v konaní tvrdila, že súčasťou dohody o prevode členských práv medzi ňou a odporkyňou bolo vedľajšie dojednanie, ktorého splnenie podmieňovalo uzatvorenie predmetnej dohody. Malo ísť o finančné plnenie odporkyne v I. rade navrhovateľke, pričom odporkyňa v 1. rade jej dohodnuté peniaze nezaplatila. Z toho dôvodu doručila navrhovateľka "storno výmeny bytov" a "oznámenie o odstúpení od všetkých prevodov bytov" odporcovi v 2. rade.

Uvedené tvrdenie navrhovateľky, že by jej bola odporkyňa v 1. rade povinná zaplatiť nejaké peniaze, v konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazom, ani svedeckou výpoveďou. Navrhovateľka pri týchto svojich tvrdeniach neuniesla dôkazné bremeno.

Dohoda o prevode členských práv z navrhovateľky na odporkyňu nebola v písomnej forme viazaná na žiadnu podmienku.

Odporkyňa tvrdenie navrhovateľky poprela, a predložila súdu "potvrdenie" zo dňa 01.03.2001, podpísané navrhovateľkou (podpis overený matrikou dňa 02.03.2001), v ktorom navrhovateľka potvrdzuje, že byt na Medzilaboreckej 9 jej bol odporkyňou v 1. rade zapožičaný na prevod členských práv k výmene bytu na Š. X, pričom navrhovateľka sa v predmetnom potvrdení zaväzuje vyplatiť

600.000,- Sk v prípade, že neprevedie späť členské práva k bytu na odporkyňu v 1. rade do štyroch mesiacov.

V konaní nebol predložený originál tohto potvrdenia, a navrhovateľka ho v konaní spochybnila, lebo podľa jej názoru nesúhlasí s originálom. Uviedla, že na matrike síce podpísala potvrdenie, ale čo v ňom bolo uvedené, si už nepamätá. Súd napriek absencii originálu potvrdenia vyhodnotil tento dôkaz v kópii za hodnoverný, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí v konaní, z tvrdenia odporkyne v 1. rade, i výpovede navrhovateľky, ktorá síce potvrdila, že na matrike potvrdenie podpísala, nevie však, čo bolo jeho obsahom, čo súd naopak vyhodnotil ako nevierohodné tvrdenie. V neposlednom rade skutočnosť, že navrhovateľka toto potvrdenie podpísala, uviedla i právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2009.

V tejto časti súd poukazuje na to, že i keď navrhovateľka doručila odporcovi v 2. rade "storno výmeny bytov" a "oznámenie o odstúpení od všetkých prevodov bytov" , takýto jej úkon je pre konanie irelevantný, nakoľko v zmysle od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Možnosť odstúpenia od dohody o prevode členských práv dohodnutá nebola, pričom je nevyhnutné skonštatovať, že na to, aby aj pri splnení zákonom stanovených podmienok bolo odstúpenie od zmluvy účinné, musela by ho navrhovateľka doručiť odporkyni v 1. rade, ako druhej účastníčke dohody, čo však navrhovateľka neurobila, oznámenia adresovala odporcovi v 2. rade, ktorý účastníkom dohody vôbec nebol.

Ďalej navrhovateľka v konaní tvrdila, že bola pri podpisovaní dohody o prevode členských práv uvedená do omylu, preto je dohoda neplatná. Keďže navrhovateľka sa cíti byť týmto úkonom dotknutá, dovolávala sa v konaní jeho relatívnej neplatnosti.

Súd konštatuje, že všetky zákonné formálne náležitosti dohody o prevode členských práv sú dané, dohoda je riadne podpísaná oboma účastníčkami, a že bola riadne uzavretá, nebolo v konaní sporné. Sporné v konaní bolo tvrdenie navrhovateľky, že bola pri uzatváraní dohody uvedená do omylu.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne najskôr argumentovala tým, že sprostredkovatelia ju vyzvali, aby 4.6.2001 previedla členské práva k bytu na M. ul. späť na odporkyňu v 1. rade. Navrhovateľka uvedenú dohodu podpísala, aj keď vtom čase ešte nemala doklad - nájomnú zmluvu k bytu na Š. ul., čo vlastne bolo cieľom celej transakcie. Navrhovateľke bolo povedané, že uvedená dohoda sa robí z toho dôvodu, aby keď ona nadobudne nájom k bytu na Š. ul., aby jej nezostal aj nájom k bytu na M. ulici. Navrhovateľka sa až 20.06.2001 dozvedela, že pani R., pôvodná nájomníčka bytu na Š. ulici už 30.5.2001 odstúpila od dohody o výmene bytov. Sprostredkovatelia teda uviedli navrhovateľku do omylu, keď chceli, aby previedla členské práva k bytu na M. ul. na odporkyňu v 1. rade už 4.6.2001, i keď vedeli, že výmena bytov sa neuskutoční, a navrhovateľka im zaplatila za prevod členských práv uvedeného bytu sumu 500.000,-Sk. O všetkých týchto skutočnostiach musela byť informovaná aj odporkyňa v 1. rade. Navrhovateľka konajúca v omyle, že dohoda o výmene bytov bude zrealizovaná, túto dohodu o prevode členských práv k bytu podpísala.

Sama navrhovateľka však v konaní uviedla iné skutočnosti, a to, že do omylu ju uviedla pani B., ktorá sprostredkovala výmenu bytov spolu s M. K. a pánom S.. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že bola uvedená do omylu tým, že jej bolo povedané, že bude mať 4 izbový byt, pričom ani podpísanie predmetnej dohody nestačí na prevod členských práv. Keď bude 4 izbový byt napísaný na ňu, odovzdá ďalšie doklady ku garzónke na M., a až vtedy bude prevod zrealizovaný.

Svedkyňa B. uviedla, že dôvod spätného prevodu členských práv z navrhovateľky na odporkyňu bol ten, aby bolo zabezpečené, že odporkyňa o byt nepríde. Takto to vysvetlila aj navrhovateľke, ktorá to pochopila, a dohodu podpísala. Dohoda o prevode členských práv bola zábezpekou toho, ak by navrhovateľka nedodržala dohodu, o ktorej spísala potvrdenie.

Na to navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne opäť zmenila argumentáciu s tým, že malo ísť len o zábezpeku, teda navrhovateľka v čase, keď overila svoj podpis na dohode o prevode členských práv, ktorá je predmetom súdneho sporu, nechcela aj reálne previesť členské práva k družstevnému bytu. Nemohla to chcieť preto, lebo bežala výmena bytov, a ona mala záujem vymeniť družstevný byt za obecný.

Sama odporkyňa v 1. rade navrhovateľku ste v júli 2001 vyzývala, aby jej previedla členské práva k bytu alebo zaplatila peniaze.

Prevod členských práv k družstevnému bytu, ktorý je predmetom súdneho sporu bol teda robený iba ako určitá zábezpeka, čiže nie je to relevantný úkon o prevode členských práv, preto navrhovateľka túto dohodu podpísala. Nikdy však nemala záujem a vôľu previesť aj reálne členské práva k družstevnému bytu na odporkyňu v 1. rade žalovanou dohodou.

Odporkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že v konaní bolo preukázané, že byt navrhovateľke len zapožičala, a úmysel účastníkov nebolo vážne poskytnúť na trvalo byt na M. X navrhovateľke, ale tento iba na prechodnú dobu zaradiť do reťazca výmen bytov a domu, aby sa tak navrhovateľka mohla dostať ku 4izbovému bytu na Š. ul. X v B.. O tomto svedčí aj skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade byt na M. ul. X naďalej používala aj po prevode členských práv k tomuto bytu na navrhovateľku. Navrhovateľka sa nikdy nestala užívateľkou tohto bytu. Na odporkyňu v 1. rade mal byť byt na M. prevedený pani K., čím by bol uzavretý reťazec výmen. Takmer súčasne s dohodou o prevode členských práv z odporkyne v 1. rade na navrhovateľku bola podpísaná i dohoda o spätnom prevode. Keď svedkyňa Ľ. R. - K. odskočila z reťazca dohôd o výmenách bytov a domu pre svoje zdravotné dôvody, celý reťazec padol a nemohol sa uskutočniť. Na základe toho došlo ku spätnému prevodu členských práv k bytu na M. ul. 9 Z. navrhovateľky na odporkyňu v 1. rade. Táto dohoda bola platná, pretože navracala veci do pôvodného stavu, keďže zamýšľaný stav výmeny bytov a domu nebolo možné dosiahnuť. Spätný prevod zodpovedal aj vôli navrhovateľky tak, ako je vyjadrený v potvrdení zo dňa 1.3.2001. Dohoda je preto platná a žaloba nemá hmotnoprávne opodstatnenie.

Vzhľadom na rozpor v argumentácii navrhovateľky ohľadne jej viacerých rôznych tvrdení, čím bola vlastne uvedená do omylu pri uzatváraní dohody o prevode členských práv, súd vyhodnocoval najskôr, či išlo v danom prípade o taký omyl vo vôli navrhovateľky, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca, a zároveň, či odporkyňa v 1. rade ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

Je nepochybné, že vzhľadom na právnu istotu v občianskoprávnych vzťahoch, sa neplatnosť právneho úkonu vzťahuje len na podstatný omyl. Súdna prax vychádza z toho, že na to, aby sa určitá osoba úspešne dovolala v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl, musí byť nepochybné, že využila predtým všetky možnosti overiť si sama skutočnosti rozhodujúce pre právny úkon, a teda využila možnosť sa omylu vyhnúť. Ak by táto osoba ani pri vyvinutí obvyklej starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať, nemohla vedieť skutočný stav veci, išlo by o ospravedlniteľný omyl.

Skutočnosť, že prevádza členské práva na odporkyňu v 1. rade, musela byť navrhovateľke známa pri prečítaní a podpísaní a následnom overení dohody, ak išlo o zábezpeku, čo je jedna z možností, navrhovateľka o tom vedela, a bola uzrozumená, že ak k výmene nedôjde, veci sa uvedú do pôvodného stavu, takže tu je omyl vylúčený. Súd konštatuje, že neobstojí ani tvrdenie navrhovateľky, že bola uvedená do omylu tým, že jej nebolo pri podpisovaní oznámené, že k výmene bytov nedôjde, resp., že jej bolo povedané, že len podpísanie dohody o prevode členských práv nepostačuje na ich reálny prevod, nakoľko tieto skutočnosti si mohla a za daných okolností aj mala sama navrhovateľka overiť, nakoľko nebola k podpísaniu dohody donútená a nebola ani v časovej tiesni.

Preto súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o podstatný a ospravedlniteľný omyl, keďže navrhovateľka mohla pri obvyklej starostlivosti vedieť skutočný stav veci, ale nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre urobenie zamýšľaného právneho úkonu, hoci sa mohla omylu vyhnúť.

Odhliadnuc od uvedeného, súd dospel k záveru, že nebola splnená ani druhá súčasná podmienka, teda, že odporkyňa v 1. rade omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť. V konaní bolo jednoznačne preukázané, i tvrdením navrhovateľky, že do omylu bola uvedená sprostredkovateľmi, resp. pani B., že odporkyňa v 1. rade omyl nevyvolala, a zároveň nebol produkovaný žiaden dôkaz, že by odporkyňa v 1. rade o nejakom omyle navrhovateľky vedela, alebo musela vedieť. Slovné spojenie, že o omyle musela vedieť, treba vykladať tak, že by išlo o vedomosť odporkyne v 1. rade o omyle navrhovateľky, a nie o skutočnosti, ktorá bola pre urobenie právneho úkonu rozhodujúca.

Súd považuje za preukázané, že navrhovateľka mala družstevný byt, ktorý užívala odporkyňa v 1. rade, len za účelom výmeny "zapožičaný", zaviazala sa členské práva spätne previesť, alebo zaplatiť 600.000,- Sk, členské práva spätne previedla, takže dohody boli dodržané. Ak by navrhovateľka spätne členské práva na odporkyňu v 1. rade nepreviedla, bezdôvodne by sa na jej úkor obohatila. Súd dospel k záveru, že napadnutá dohoda o prevode členských práv je platná, preto návrh zamietol.

Druhým žalovaným výrokom sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporkyni vypratať byt č. 3 na M. X v B., a to bez nároku na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie.

Keďže súd zamietol návrh v časti určenia, že dohoda o prevode členských práv a povinností člena S., uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporkyňou v l. rade, doručená odporcovi v 2.rade dňa 24.7.2001 je neplatná, zamietol i druhý navrhovateľkou požadovaný výrok. Súd má za to, že návrh je i v tejto časti nedôvodný, pričom je však nevyhnutné poukázať i na to, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vypratanie predmetného bytu, ktorý je vo vlastníctve odporcu v 2. rade, ktorý by bol jediný aktívne legitimovaný na podanie takého návrhu. Už samotný nedostatok aktívnej legitimácie v konaní má za následok zamietnutie návrhu v časti vypratania bytu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnej odporkyni v 1. rade priznal právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom v sume 423,61 Eur, a to za 6 úkonov právnej pomoci v tarife 53,49 Eur za úkon. Súd priznal právnemu zástupcovi úkony: prevzatie veci a príprava, písomné vyjadrenie k predmetu sporu zo dňa 10.06.2009, 4x účasť na pojednávaní dňa 17.03.2009, 23.04.2009, 09.06.2009, 25.06.2009 v sume 320,94 Eur. Súd taktiež priznal 19% DPH vo výške 60,97 Eur a 6x režijný paušál po 6,95 Eur.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca v 2. rade priznanie trov konania nenavrhol, a žiadne trovy mu v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.