Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/38/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľky: E. F., nar. XX.X.XXXX,. bydlisko B., T. XX,. právne zastúpená: JUDr. J. S., advokát so sídlom B., Č. XX,. proti odporcovi: Ing. M. Ž., nar. XX.X.XXXX,. bydlisko S., Š. č. XXX/X,. právne zastúpený: P. C., s.r.o., so sídlom B., Ž. X,. o neúčinnosť kúpnej zmluvy takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.718,25 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 13.3.2008 bola Okresnému súdu Senica doručená odporovacia žaloba navrhovateľky o neúčinnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom Ing. M. Ž. a J. Č., synovcom navrhovateľky, nar. XX.X.XXXX,. bydlisko D. XXX.. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 479 pre obec a k. ú. D. - stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 152 a pozemok parc. č. 152 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1036 m2. Navrhovateľka v žalobe uviedla, že má podozrenie, že uvedená kúpna zmluva bola uzavretá len „naoko", aby si navrhovateľka, ktorá predmetné nehnuteľnosti pôvodne previedla na J. Č. kúpnou zmluvou zo dňa 9.5.2005, nemohla uplatniť právo na spätný prevod týchto nehnuteľností, keďže J. Č. jej v lehote určenej najneskôr do 31.5.2005 nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 600.000,- Sk.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s ním nesúhlasí, že je v celom rozsahu nedôvodný a tvrdenia navrhovateľky v ňom považuje za účelové a nepravdivé. Odporca uviedol, že on ako kupujúci vôbec nemal vedomosť o údajnom úmysle predávajúceho J. Č. ukrátiť svojho veriteľa, teda navrhovateľku, a ani pri náležitej starostlivosti ho nemohol poznať. Je pritom povinnosťou navrhovateľky preukázať úmysel dlžníka a tiež, že odporca o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedel, resp. nevedel len v dôsledku svojej nedbanlivosti. Podľa odporcu sa tento o skutočnostiach tvrdených navrhovateľkou dozvedel až vtedy, keď mu súd doručil jej návrh na vyjadrenie. Odporca žiadal návrh zamietnuť a uložiť navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcovi náhradu trov konania.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.10.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -88 zo dňa 28.11.2008, súd vo veci vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami - s pozemkom parc. č. 152/2 o výmere 103 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a s pozemkom parc. č. 152/3 o výmere 3 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanými na LV č. 479 pre K. Ú. T., S. K. S., okres S., obec D., k. ú. D., teda previesť, prenajať, zapožičať, zaťažiť záložným alebo iným právom, vložiť, to všetko až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou zo dňa 9.5.2005 a jej dodatkom zo dňa 29.5.2005, prehlásením k daru zo dňa 24.6.2005, zmluvou o nájme pozemku zo dňa 15.11.2001, kúpnou zmluvou zo dňa 25.5.2005, potvrdením o prijatí kúpnej ceny zo dňa 24.5.2005, zmluvou o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 16.6.2005 a jej dodatkami, oznámením o zmene vlastníka parcely č. 152 zo dňa 7.6.2006, stanoviskom spoločnosti O. S., a. s. k oznámeniu odporcu zo dňa 17.7.2006, listom odporcu zo dňa 5.2.2008, pokusom o zmier zo dňa 9.11.2007, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 25.8.2004, dohodou o vysporiadaní záväzkov zo dňa 10.1.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2008, výpoveďou z nájmu nehnuteľnosti zo dňa 30.4.2008, žiadosťou o poskytnutie stavebného úveru zo dňa 22.7.2005, výpisom z účtu odporcu, výsluchom účastníkov a svedkov a zistil tento stav veci:

Kúpnou zmluvou zo dňa 9.5.2005 a jej dodatkom zo dňa 29.5.2005 mal súd preukázané, že navrhovateľka ako predávajúca uzavrela s J. Č., nar. XX.X.XXXX,. bydlisko D.. č. XXX. ako kupujúcim písomnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredala navrhovateľka J. Č. nehnuteľnosti zapísané na LV č. 479 pre obec a k. ú. D. - stavba - rodinný dom súp. č. XXX. postavený na parc. č. 152 a pozemok parc. č. 152 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1036 m2, a to za dohodnutú kúpnu cenu 600.000,- Sk, ktorá mala byť vyplatená najneskôr do mesiaca máj 2005. V zmluve bolo stanovené, že v prípade neuhradenia kúpnej ceny v prospech navrhovateľky v uvedenej lehote má navrhovateľka právo spätného prevodu predmetných nehnuteľností s tým, že všetky náklady prevodu uhradí v plnej výške kupujúci. Zmluva bola na znak súhlasu s jej obsahom oboma zmluvnými stranami riadne podpísaná.

Dodatkom k zmluve zo dňa 29.5.2005 boli medzi navrhovateľkou a J. Č. upresnené majetkovoprávne vzťahy, v zmysle ktorých sa obidve strany zaviazali a súhlasili s tým, aby z parc. č. 152 o výmere 1036 m2 bol vyňatý pozemok o rozlohe 100 m2, ktorého jedinou a právoplatnou majiteľkou sa stáva navrhovateľka, bezodplatne a so záväzkami jej plynúcimi za vlastnenie a užívanie pozemku. V súčasnosti je na pozemku vybudovaný stožiar pre technologické zariadenia pre zabezpečenie fungovania siete mobilných telefónov.

Prehlásením k daru zo dňa 24.6.2005 súd zistil, že J. Č. ako kupujúci predmetných nehnuteľností prehlásil, že spätne daruje svojej tete - navrhovateľke časť týchto nehnuteľností vo výmere 100 m2, na ktorých pozemku je umiestnený vysielací stožiar mobilného operátora tak, ako je zameraný plánom zo dňa 22.4.2005, vyhotoveným spoločnosťou A., B., H. X.. Prehlásenie bolo riadne podpísané navrhovateľkou i J. Č..

Zo zmluvy o nájme pozemku zo dňa 15.11.2001 mal súd preukázané, že spoločnosť O. S., a. s. (predtým G., a. s.) uzatvorila s navrhovateľkou písomnú zmluvu o nájme časti pozemku - parc. č. 152 o výmere 100 m2, v k. ú. D., zapísaného na LV č. 479. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú 15 rokov, t. j. do 31.12.2016, nájomné bolo dohodnuté na sumu 2.500,- Sk mesačne, t. j. 30.000,- Sk ročne. Zmluva bola zmluvnými stranami riadne podpísaná.

Oznámením o zmene vlastníka parcely č. 152 zo dňa 7.6.2006 mal súd preukázané, že odporca oznámil spoločnosti O. S., a. s. zmenu vlastníctva pozemku s parcelným číslom 152, ktorého sa stal vlastníkom a na ktorom je umiestnený stožiar stanice GSM.

Zo stanoviska spoločnosti O. S., a. s. k oznámeniu odporcu zo dňa 17.7.2006 mal súd preukázané, že spoločnosť žiadala odporcu o oznámenie čísla účtu, na ktoré mu bude od roku 2007 posielať nájomné.

Z listu odporcu zo dňa 5.2.2008 adresovaného spoločnosti O. S., a. s. súd zistil, že odporca navrhol spoločnosti dohodu o zmene nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a spoločnosťou, a to tak, že nájomné sa zvýši z 30.000,- Sk ročne na 60.000,- Sk za rok. V liste odporca uviedol, že ako nový vlastník pozemku nemal o existencii nájomnej zmluvy s navrhovateľkou vedomosť.

Kúpnou zmluvou zo dňa 25.5.2005 mal súd preukázané, že J. Č. ako predávajúci a odporca ako kupujúci uzavreli písomnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa predávajúci J. Č. zaviazal odpredať nehnuteľnosti, ktorých je výlučným vlastníkom, zapísané na LV č. 479 pre obec a k. ú. D. - stavba - rodinný dom súp. č. XXX. postavený na parc. č. 152 a pozemok parc. č. 152 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1036 m2, kupujúcemu - odporcovi, a to za dohodnutú kúpnu cenu 600.000,- Sk, vyplatenú a odovzdanú už pred napísaním podpísaním kúpnej zmluvy. Predávajúci potvrdil, že kúpnu cenu prevzal, a z toho dôvodu nemá voči J. Č. žiadne pohľadávky. Zmluva bola J. Č. i odporcom riadne podpísaná.

Z potvrdenia o prijatí kúpnej ceny zo dňa 24.5.2005 mal súd preukázané, že J. Č. prevzal od odporcu kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti vo výške 600.000,- Sk. Túto skutočnosť J. Č. potvrdil svojím podpisom, podpis odporcu sa na potvrdení nenachádza.

Z výpisu z účtu odporcu súd zistil, že odporca dňa 4.5.2005 vybral v hotovosti zo svojho účtu sumu vo výške 300.000,- Sk.

Zo zmluvy o prenájme nehnuteľností zo dňa 16.6.2005 súd zistil, že odporca ako prenajímateľ uzavrel s J. Č. ako nájomcom písomnú nájomnú zmluvu na dobu určitú (16.6.2005 až 16.5.2006), na základe ktorej dal odporca J. Č. do prenájmu rodinný dom s priľahlým pozemkom v obci D. č. XXX,. evidovaný na SK S., k. ú. D., LV č. 479, na parc. č. 152, súp. č. XXX,. ktorého vlastníkom je odporca. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 5.000,- Sk mesačne, splatné vždy mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa bežného mesiaca. Obe zmluvné strany zmluvu riadne podpísali. Dodatkami k zmluve bola doba jej platnosti predĺžená až do dňa 31.5.2007, pričom listom zo dňa 30.4.2008 odporca zmluvu v súlade s jej ustanoveniami ku dňu 31.5.2008 vypovedal, a to z dôvodu, že J. Č. meškal s platením nájomného o viac ako 1 mesiac.

Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 25.8.2004 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. P. Š. upovedomil J. Č. o tom, že dňa 6.8.2004 sa začalo exekučné konanie v prospech oprávneného V. K. - C. a v neprospech J. Č., na vymoženie pohľadávky vo výške 91.382,70 Sk a jej príslušenstva. Súdny exekútor vyzval J. Č., aby do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia uspokojil pohľadávku oprávneného, inak bude vo veci vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie a príkaz na úhradu trov exekúcie a súdny exekútor vykoná exekúciu.

Z pokusu o zmier zo dňa 9.11.2007 mal súd preukázané, že právny zástupca navrhovateľky v záujme mimosúdneho vysporiadania veci vyzval J. Č. na vyplatenie dohodnutej kúpnej ceny predmetných nehnuteľností vo výške 600.000,- Sk.

Z dohody o vysporiadaní záväzkov zo dňa 10.1.2008, titulom kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2005, mal súd preukázané, že J. Č. ako kupujúci uznal svoj záväzok zaplatiť navrhovateľke kúpnu cenu vo výške 600.000,- Sk s príslušenstvom, a to najneskôr do 1.3.2008. Pre prípad omeškania so zaplatením bola medzi navrhovateľkou a J. Č. dohodnutá výška úroku z omeškania 1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zároveň sa J. Č. zaviazal zabezpečiť najneskôr do 1.3.2008 spätný prevod časti pozemku parc. č. 152 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, v strede ktorého sa nachádza zariadenie spoločnosti O. S., a. s. - stožiar stanice GSM, za kúpnu cenu 1,- Sk od osoby evidovanej na KN ako vlastníka pozemku , t. j. od odporcu. Pre prípad omeškania so zabezpečením tohto prevodu bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1.000,- Sk denne za každý deň omeškania. Dohoda bola riadne podpísaná navrhovateľkou i J. Č., ako aj treťou prítomnou osobou Mgr. J. P..

Z kúpnej zmluvy zo dňa 5.6.2008 súd zistil, že odporca ako predávajúci uzavrel s M. S., nar. X.X.XXXX,. bydlisko S., S. XXX/X. ako kupujúcim písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti: pozemok par. č. 152/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 930 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX,. postavená na pozemku parc. č. 152/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 930 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom K. Ú., S. K. S., na LV č. 479, pre okres S., k. ú. D.. Uvedené nehnuteľnosti odporca predával kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu 600.000,- Sk, ktorú bol kupujúci povinný zaplatiť odporcovi v hotovosti do rúk odporcu pri podpise zmluvy. Ak kúpna cena nebude takto zaplatená, je odporca oprávnený od zmluvy písomne odstúpiť. Kúpna zmluva bola riadne podpísaná tak odporcom ako aj kupujúcim.

Žalobou o zaplatenie sumy 19.916,35 € (600.000,- Sk) s príslušenstvom zo dňa 11.2.2009 mal súd preukázané, že navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 600.000,- Sk s príslušenstvom, t. j. kúpnej ceny nehnuteľností, od odporcu v danom konaní, teda od J. Č..

Žiadosťou o poskytnutie stavebného úveru, medziúveru zo dňa 22.7.2005 mal súd preukázané, že J. Č. žiadal subjekt W. S. S., a. s. o poskytnutie stavebného úveru.

Z výsluchu navrhovateľky zo dňa 16.10.2008 mal súd preukázané, že pán Č., ktorému odpredala spornú nehnuteľnosť, je jej synovcom. Sám navrhovateľku poprosil a navrhol jej odpredaj nehnuteľnosti, s čím ona súhlasila, keďže získané peniaze chcela použiť na kúpu bytu. Navrhovateľka sa s J. Č. dohodla na sume 800.000,- Sk. Zmluvu podpísala na rýchlo pri odchode na pohreb, keďže p. Č. dôverovala. Potom ako prišla z katastra bola navrhovateľka prekvapená, že kúpna cena je v nej uvedená na 600.000,- Sk. Pán Č. jej hovoril, že to tam dal len tak s tým, že dohodnutú kúpnu cenu navrhovateľke vyplatí. Navyše z predaja nebola vyčlenená parcela, ktorú prenajímala spoločnosti O. S., a. s., kde má táto spoločnosť postavený stĺp, takže z tohto dôvodu nebola spokojná. Následne sa navrhovateľka domáhala vyplatenia kúpnej ceny. P. Č. sa vyhováral, že nemôže zabezpečiť pôžičku, neustále navrhovateľku posielal do T., že finančné prostriedky už má na účte, čo však nebola pravda. V T. bola navrhovateľka asi 10 krát. Do spoločnosti O. S., a. s. telefonovala s tým, že platby za nájom, čo je 2.500,- Sk mesačne, táto spoločnosť pozdržala, až sa nakoniec dozvedela, že nehnuteľnosť vlastní odporca a teda ako majiteľovi mu aj chodí nájom. Dňa 25.1.2007 alebo 26.1.2007 navrhovateľka telefonovala pánovi Č. s tým, že ho dáva trestne stíhať. Hneď na to jej telefonoval odporca s tým, že ju žiadal, aby trestne stíhať p. Č. nedávala, že mu to schoval pred exekútorom, pričom sa mu kamaráti smejú, že kúpil takú „barabizňu". Čo sa týka vyčlenenej časti pozemku pod stožiar spoločnosti O., p. Č. navrhovateľke povedal, že to na katastri vybaví, a ona mu verila, nič však nevybavil s tým, že navrhovateľka mala zmluvu o prenájme s O.-om na 5 rokov, s povinnosťou pol roka pred predajom nehnuteľnosti informovať O.. Odporca O.-u oznámil, že sa s navrhovateľkou nemôže spojiť za účelom prevzatia dodatku ku zmluve, čo takisto nebola pravda. Kúpnu zmluvu medzi navrhovateľkou a p. Č. títo podpisovali v D. u notára 9.5.2005. Navrhovateľka hovorila, že nemá okuliare, čakali ju, išla na pohreb. P. Č. ju súril, aby to podpísala. Je pravdou, že 24.5.2005 bolo podpísané prehlásenie daru a 29.5.2005 dodatok k zmluve. Navrhovateľka nevedela uviesť, čo sa z tohto realizovalo a čo nie, pretože p. Č. jej hovoril, že na kataster odniesol po 2-krát 8.000,- Sk, že sa tam čaká, a že sa tam musí podplácať. Je tiež pravdou, že nájomné za stožiar od O. bolo dohodnuté na dobu 5 rokov dopredu, zmluvu navrhovateľka podpisovala asi v roku 2001, takže do roku 2005 bolo nájomné vyplatené, potom už nie.

Z výsluchu navrhovateľky zo dňa 16.4.2009 súd zistil, že v čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy medzi ňou a J. Č. nemala vedomosť o tom, že nemá finančné prostriedky. Navrhovateľke pán Č. povedal, že predal iný dom v D. a má peniaze, nemala vedomosť o tom, že v čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy p. Č. už tento iný dom nevlastnil a nevedela, že dom, ktorý mu odpredala, chcel založiť na úver. Je pravdou, že navrhovateľka proti J. Č. podala návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie kúpnej ceny z kúpno-predajnej zmluvy, ktorú uzavreli, a to až vo februári 2009 preto, že ju pán Č. stále ubezpečoval, že má peniaze, že jej ich vyplatí. Je tiež pravdou, že dňa 10.1.2008 uzavreli dohodu o vyrovnaní záväzkov, avšak navrhovateľka nevie, čo bolo jej obsahom, keďže to písal jej advokát. Je pravdou aj to, že proti J. Č. podala trestné podanie dňa 13.5.2008 pre tr. čin podvodu a tr. čin poškodzovania veriteľa, pričom druhý trestný čin by mal byť realizovaný.

Výsluchom navrhovateľky zo dňa 16.6.2009 súd zistil, že táto žiada o zaplatenie kúpnej ceny za dom, sú to jej celoživotné úspory. Naviac pri prevádzaní tej časti pozemku, na ktorej stojí veža spoločnosti O. bola navrhovateľka oklamaná. O vrátenie pozemku s vežou by sa zaujímala už skôr, avšak zistila to až vtedy, keď jej pracovníci O. telefonovali, že dom previedla i s týmto. P. Č. navrhovateľke stále telefonoval, že na katastri prevod pozemku s vežou dlho trvá, až uplynul rok a potom bolo neskoro.

Ešte si pýtal od navrhovateľky 1.000,- Sk, keď on zaplatil zvyšok 8.000,- Sk ako poplatok na kataster za účelom zrýchleného zápisu.

Z výsluchu odporcu zo dňa 16.10.2008 mal súd preukázané, že s p. Č. sa pred uzatváraním kúpnej zmluvy nepoznali. Odporcovi končil nájom na O. V. S. v Č. s podnikateľskými priestormi, takže potreboval iné podnikateľské priestory s tým, že v tom čase bol živnostníkom. Predmetom jeho činnosti bola obchodná činnosť, predaj a nákup živého hovädzieho dobytka, pričom k tejto činnosti potreboval len kancelárske priestory. Odporca nemal v čase uzatvárania zmluvy vedomosť, že zmluvu uzavreli v ten istý dátum, ako bola zmluva medzi navrhovateľkou a p. Č. registrovaná na katastri. Odporca pri kúpe nehnuteľnosti a podpise zmluvy v obálke odovzdal J. Č. 600.000,- Sk, pričom tento bežne máva v pokladni, vo svojej domácnosti a pri sebe v priemere sumu 500.000,- Sk, keďže vypláca farmárov pri nákupe hovädzieho dobytka. Odporca má účet v S., na tomto však nie je výber tejto sumy, možno len nejaký výber v sume menšej ako 600.000,- Sk. Odporca kúpnu cenu vyplatil pred N. Ú. JUDr. S., v aute. Jednalo sa o 5.000,- bankovky, p. Č. si sumu prepočítal. Odporca je do súčasnej doby v starých priestoroch, nie je presťahovaný. Po kúpe odporcovi p. Č. tvrdil, že tri mesiace potrebuje na vysťahovanie, čo riešili nájomnou zmluvu, potom si 10 krát zmenil telefóne číslo a odporca ho nemohol zastihnúť, takže potom vypovedal nájomnú zmluvu. S p. Č. sa dohodli, že namiesto nájomného na nehnuteľnosti vymení bránu, okná, čo i spravil. Následne sa mal odsťahovať do J.. V marci 2008 odporca vymenil na nehnuteľnosti zámky s tým, že takto nehnuteľnosť zabezpečil. Keďže p. Č. neplatil nájomné v J., vyhodili ho. Odporca zistil, že zámky p. Č. vylámal a nasťahoval sa späť. Trestné oznámenie nepodával, keďže v tom čase prišla žaloba na začatie tohto konania. V súčasnej dobe tam pán Č. podľa odporcu býva. Čo sa týka časti pozemku so stožiarom, odporca mal v čase kúpy vedomosť, že do roku 2005 majú platiť nájom p. Č., toto mu povedal p. Č.. Po roku 2005 mal odporca ako vlastník pozemku tento prenajímať O.-u on. Odporca si presne nepamätal, kedy to bolo, možno v roku 2006, t. j. asi rok ako po tom, ako nehnuteľnosť kúpil. Odporca navrhovateľku telefonicky nekontaktoval, nepoznal ju, buď volala ona jemu, alebo on, a to na neprijatý hovor od nej. Z tohto telefonátu sa odporca dozvedel, že je navrhovateľka pred zrútením, že nemá vyplatenú žalovanú kúpnu cenu, pričom o týchto skutočnostiach vedomosť nemal. Nie je pravdou, že by počas tohto telefonátu hovoril navrhovateľke, že niečo schoval pred exekútorom. Odporca sa vtedy dozvedel, že nehnuteľnosť patrila navrhovateľke. Čo sa týka kúpno- predajnej zmluvy medzi odporcom a p. M. S., túto uzatváral odporca po tom, ako mal vedomosť o začatí tohto konania, pričom jemu bola kúpna cena vyplatená. Podmienkou jej uzavretia bolo vypratanie nájomníka, teda p. Č.. V čase, keď zmluvu uzatvárali, boli zámky na nehnuteľnosti vymenené, a odporca nevedel o tom, že p. Č. sa do nehnuteľnosti nasťahuje vlámaním. Pán S. bol na ohliadke nehnuteľnosti, ale len zvonka, spoločne s odporcom, vo vnútri sme neboli. Kúpnu cenu 600.000,- Sk odporcovi vyplatil v deň podpisu zmluvy v hotovosti, v 5.000,- Sk bankovkách, v aute pri klube 61, ktoré zariadenie mu patrí. Odporca nevedel, či tieto peniaze mal na účte, v hotovosti, alebo ich vyberal z účtu. Odporca p. S. o existencii tohto sporu pri uzatváraní zmluvy nepovedal, hoci o tejto žalobe už vedel. Odporcovi p. Č. nehovoril, prečo predáva nehnuteľnosť, ani na čo použije peniaze. O tom, že sú vedené proti nemu nejaké exekúcie, sa dozvedel v roku 2005 po tom, ako nehnuteľnosť od neho kúpil. Odporca p. S. nehnuteľnosť odpredal bez pozemku, na ktorom je stožiar, ktorý mieni O.-u prenajímať on sám. Odporca o odpredaji tejto nehnuteľnosti s p. S. hovoril od apríla 2006.

Výsluchom odporcu zo dňa 5.3.2009 súd zistil, že nie je pravdou, že by odporca s p. J. Č. bol dohodnutý na tom, že spornú nehnuteľnosť spätným prevodom vlastníckeho práva prevedie na neho. Po telefonáte s navrhovateľkou odporca s p. Č. hovoril, a tento tvrdil, že si vybavuje úver a že z tohto úveru kúpno- predajnú cenu uhradí. Odporca sa informoval u p. Č., kde si vybavuje úver, a následne išiel do B. do banky, nespomínal si ktorej. U pracovníčky banky zisťoval, či si vybavuje úver, a tu zistil, že tam mal zložku s tým, že sa pokúšal založiť dom, ktorý mu odpredal, takže tejto pracovníčke uviedol, že sa jedná o jeho nehnuteľnosť. Žena, s ktorou odporca hovoril, bola živnostníčkou, ktorá na živnosť pracovala pre tento finančný ústav. Odporca nevedel presne datovať tento rozhovor, ale bolo to určite až po tom, ako bola uzavretá zmluva medzi odporcom a p. Č. a po tom, ako bola táto zmluva vložená na katastrálny úrad, čo bolo po telefonáte s navrhovateľkou asi rok a pol od uzavretia zmluvy odporcom a p. Č.. Dovtedy odporca o p. F., ani o ničom, čo bolo za touto nehnuteľnosťou, nevedel. Odporca do nehnuteľnosti nevykonával žiadne investície, podľa neho p. Č. do nehnuteľnosti investoval podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi nimi s tým, že tieto investície mu budú odrátané z nájmu, keďže nájomné neplatil žiadne. Odporca pánovi G. zo spoločnosti O. netelefonoval a nie je pravdou, že by mu hovoril, že od p.

F. kúpil dom. Takisto nie je pravdou, že by niekedy telefonoval navrhovateľke, naopak, navrhovateľka telefonovala mne.

Z výsluchu odporcu zo dňa 16.4.2009 mal súd preukázané, že odporca mal finančné prostriedky na výplatu kúpnej ceny pánovi Č. tak, že 300.000,- Sk vybral z účtu zo S. S. a 300.000,- Sk mal v hotovosti, keďže obchoduje s dobytkom a v tomto období mával pri sebe v hotovosti sumu až okolo 700.000,- Sk, v súčasnej dobe je to v hotovosti aj do 2-miliónov. Keď odporca nakúpi nejaký dobytok, všetko platí v hotovosti. Odporca dodal, že asi dva týždne po uzavretí kúpnej zmluvy medzi ním a p. Č. prišiel pán Č. za ním, či by mu odpredaný dom nedal do nájmu, keďže jemu dom zobrala nejaká spoločnosť S. P., čo je pravdepodobne spoločnosť poskytujúca pôžičky, takže v čase, keď odkupoval dom od navrhovateľky nemohol jej kúpnu cenu vyplatiť z odpredaja svojho pôvodného domu s tým, že odporcu žiadal, aby tam mohol bývať do konca leta, potom sa chcel presťahoval k svojej matke. Je pravdou, že odporcovi volala E. K. zo spoločnosti W. na K. ulici, B., asi rok po odporcovej kúpe sporného domu s tým, že tam odporca mal prísť. Zistil, že J. Č. chcel založiť jemu odpredaný dom a on mal s týmto súhlasiť, s čím však nesúhlasil, pričom navyše žiadal pán Č. úver 4,8 mil., čo by mu ale nikto nedal na založenie domu oceneného na 700.000,- Sk. P. Č. mal nejaké doklady z konania W. a s týmito odsúval svojich veriteľov, pričom sa vyhováral na odporcov nesúhlas a títo veritelia odporcovi telefonovali. Odporca uviedol, že z O.-u komunikoval iba s p. G., nikdy nie so zástupcom O.-u. Odporca pri kúpe domu pozeral len list vlastníctva s tým, že nehnuteľnosť bola bez ťarchy. Kúpno-predajnú zmluvu medzi p. Č. a navrhovateľkou odporca nepozeral.

Z výsluchu svedka J. Č. zo dňa 6.11.2008 súd zistil, že tento je synovcom navrhovateľky. Kúpnopredajnú zmluvu s navrhovateľkou uzavrel s tým, že chcel predmetné nehnuteľnosti už ako svoje založiť na úver a takto získané finančné prostriedky vyplatiť navrhovateľke ako predávajúcej. Nehnuteľnosť mala slúžiť ako obchod na priemyselný tovar, pričom však tichý spoločník svedka p. F. P. si od odporcu požičal sumu 150.000,- Sk na podnikanie, pričom odporca chcel vrátiť sumu 300.000,- Sk, na čom sa svedok, p. P. a odporca dohodli. Následne sa dohodli s p. M., že im požičia 600.000,- Sk, avšak v D. B. nebol tento výber hlásený deň vopred, takže bolo potrebné zložiť 300.000,- Sk, aby sa mohlo 600.000,- Sk vyplatiť. Týchto 300.000,- Sk prišiel zložiť odporca, avšak banka sumu 600.000,- Sk chcela vyplatiť až ráno, s čím odporca nesúhlasil, takže 600.000,- Sk sa vôbec z banky z účtu p. M. nevybralo, pretože odporca chcel 300.000,- Sk len priniesť na splnenie podmienky banky a hneď odniesť, nebol ochotný čakať do rána. Suma 300.000,- Sk zostala na účte p. M.. Na druhý deň už sumu 600.000,- Sk nevybral, pretože svedok mu povedal, že si vybaví úver. Svedok mal vedomosť o tom, že suma 300.000,- Sk bola odporcovi vrátená. Svedok previedol nehnuteľnosť na odporcu z toho dôvodu, že v tom čase ešte nemal vybavený úver s tým, že odporca mu dá súhlas na založenie tejto nehnuteľnosti, aj keď bude v jeho vlastníctve. Svedok previedol nehnuteľnosť tiež preto, že odporca sa mu vyhrážal Š., teda skupinou výpalníkov, ktorí mali od svedka automobily a ktorí sú t. č. trestne stíhaní, pričom svedok vystupuje v konaní ako poškodený so škodou 1.800.000,- Sk. Za túto nehnuteľnosť z titulu kúpno-predajnej zmluvy mu odporca nevyplatil ani korunu. Je pravdou, že kúpno-predajnú zmluvu podpisovali na N. Ú. JUDr. S.. Nie je však pravdou, že by túto sumu prevzal od odporcu v 5.000,- Sk bankovkách, a že by ju preberal v aute pred N. Dr. S.. V čase, keď odporca kupoval od svedka nehnuteľnosť, mal vedomosť o tom, že navrhovateľke z titulu kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi nevyplatil žiadnu sumu, čo mu osobne hovoril, pričom odporca na to odpovedal, že to nevadí, že po vybavení úveru, teda za pomoci založenia spornej nehnuteľnosti, navrhovateľku vyplatí. Svedok kúpno-predajnú zmluvu s odporcom uzatváral 2-3 dni po tom, čo boli v S. v D. B. tak, ako to popísal vo svojej výpovedi. Je pravdou, že v čase, keď svedok uzatváral s odporcom zmluvu, boli proti nemu vedené nejaké exekúcie, o týchto vedomosť odporca nemal, to bola súkromná vec. Odporca však vedel, že na výplatu kúpnej ceny navrhovateľky si chcel zobrať stavebný úver, a to vo výške 4,5 milióna, za účelom podnikania tak, že odporca mal vedomosť, že finančné prostriedky na výplatu navrhovateľky nemá. Svedok zistil, že časť ním kupovaného pozemku je pod stožiarom spoločnosti O., čo spätne tento pozemok daroval navrhovateľke. Je pravdou, že to urobil až po tom, ako odpredal nehnuteľnosť odporcovi, avšak odporca o tejto skutočnosti vedomosť mal s tým, že súhlasil, aby časť nehnuteľnosti, a to pozemok pod stožiarom, bol spätne prevedený do vlastníctva navrhovateľky, avšak sám si to dal vyňať a previesť na seba. Svedka kontaktoval p. G. ako pracovník spoločnosti O. s tým, že nevedel o tom, že sa zmenil vlastník tohto pozemku. Svedok dal číslo odporcovi, ktorý na základe toho s navrhovateľkou volal, pričom vedel, že tento pozemok má byť prevedený späť navrhovateľke. Odporca videl predtým, než uzatvorili kúpno-predajnú zmluvu, aj zmluvu, ktorú svedok uzatvoril s navrhovateľkou, a vedel aj o tom, že bolo dohodnuté predkupné právo v prípade nevyplatenia kúpnej ceny navrhovateľke. Svedok spornú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy medzi ním a odporcom užíval od mája 2005 do mája 2008 s tým, že bol dohodnutý nájom 5.000,- Sk, ktorý však nemal odporcovi podľa dohody vyplácať. V dobrej viere, že nehnuteľnosť po získaní úveru odkúpi, svedok vybudoval kanalizáciu, bránu, vodovodné potrubie, čo si odporca prisvojil, a na čo ma bol v máji 2005 so svojím právnym zástupcom vysťahovať. S navrhovateľkou mal svedok dohodnutú kúpnu cenu 600.000,- Sk, mali dohodnutú aj cenu nad 600.000,- Sk, avšak o akú cenu sa jednalo je vecou svedka a navrhovateľky. Nehnuteľnosť prenajíma od roku 2005 až do súčasnej doby, výpoveď mu prišla 16.6.2008. Je pravou, že spravil a podpísal kúpno-predajnú zmluvu s navrhovateľkou, potom prehlásenie daru a následne dodatok kúpnej zmluvy, potom nehnuteľnosť odpredal odporcovi. Podpis svedka na potvrdení o prijatí kúpnej zmluvy zo dňa 24.5.2005 podľa svedka nie je jeho. Voči svedkovi ako fyzickej osobne nie sú vedené žiadne exekúcie. S odporcom boli dohodnutí, že po nadobudnutí úveru si spornú nehnuteľnosť vráti, podľa svedka sa jednalo pri zmluve uzavretej medzi ním a odporcom o fiktívny prevod. Pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy medzi svedkom a odporcom sa svedok s odporcom nepoznali.

Z výsluchu svedka J. Č. zo dňa 16.4.2009 súd zistil, že trvá na tom, že kúpno-predajná zmluva, ktorú uzavrel s odporcom, bola fiktívna. Zmluvu uzavrel na základe toho, že jeho tichý spoločník F. P. si požičal od odporcu 150.000,- Sk a vložil ich do ich spoločného podnikania. Odporca však požadoval späť 300.000,- Sk. Boli dohodnutí s odporcom, že po vrátení dlhu pánom P. nehnuteľnosť prevedie odporca späť na mňa. Svedok si začal vybavovať úver, chce založiť túto nehnuteľnosť s tým, že mu mal byť poskytnutý úver 600.000,- Sk, aby vyplatil navrhovateľku. Odporca však chcel 1.000.000,- Sk, šiel do W. žiadať túto sumu, a svedok už potom schválený úver 600.000,- Sk nezobral. Svedok tento úver vybavoval ešte predtým, než dom odpredal odporcovi. Ak by túto zmluvu neuzavrel, ak by ignoroval požiadavku odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy, ako zábezpeky vrátenia sumy požičanej pánovi P., tak by tu už dnes svedok nestál. Svedok trval na tom, že žiadne peniaze ako kúpno-predajnú cenu od odporcu nedostal. Od doby uzavretia kúpnej zmluvy medzi svedkom a odporcom veril tomu, že odporca dá súhlas k založeniu nehnuteľnosti za účelom vybavovania úveru, čo nespravil. Svedok podal trestné oznámenie proti odporcovi, trestné stíhanie nebolo začaté. Je pravdou, že svedok odpredal svoj rodinný dom v D. asi pol roka predtým, než uzavrel kúpnu zmluvu s navrhovateľkou, a to za tú istú cenu, ktorú bol dlžný spoločnosti S., pričom tieto peniaze spoločnosti vyplatil. Svedok si nepamätal dátum, kedy odpredával svoj rodinný dom v D. s tým, že to mohlo byť súbežne s tým, ak odkupoval dom od navrhovateľky, takže ju mienil vyplatiť z výťažku odpredaja svojho domu. Svedok si myslel, že tento odpredá drahšie ako bol dlh voči spoločnosti S. P., čo sa ale nestalo. V čase, keď odkupoval nehnuteľnosť od navrhovateľky, sa voči svedkovi ako fyzickej osobne neviedli exekúcie, ako proti živnostníkovi nejaké áno, avšak tieto boli vyplatené. Keďže vybavovali úver, museli mať všetky exekúcie vyrovnané. Ten úver, ktorý vybavovali vo W. tak, že svedok bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, neskôr bol vlastníkom odporca, bol vybavovaný na zaplatenie kúpnej ceny navrhovateľke, o čom odporca mal vedomosť. To, že navrhovateľka vyplatená nie je, vedel odporca aj v čase, keď svedok s odporcom uzatvárali kúpno-predajnú zmluvu, a svedok aj jeho manželka mu to hovorili. Vzťah svedka s odporcom nie je v zmysle blízkym vzťahom. Dohodu o vyrovnaní záväzkov z 10.1.2008 svedok podpísal. V čase kúpy nehnuteľnosti ju mal v úmysle vyplatiť. Podľa svedka tento neodpredal odporcovi nehnuteľnosť a jedná sa o fiktívnu zmluvu, takže týmto odpredajom svedok svoj majetok neznížil.

Z výsluchu svedkyne Z. Č. zo dňa 6.11.2008 súd zistil, že je manželkou p. J. Č.. Vedela o tom, že manžel odkupuje nehnuteľnosť od navrhovateľky s tým, že ona odporcu nepoznala, až v jeden deň prišiel k nim, z obchodu zobral všetky batérie, manželovi na jeden deň zobral auto. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by sporná nehnuteľnosť bola odpredaná odporcovi, vedela, že to mal zadržané kvôli nejakej podlžnosti. Vedela tiež, že jej manžel to musel napísať p. Ž. kvôli peniazom, avšak nevedela akým, nebola pri tom. Svedkyňa od manžela vedela, že za prepísanie od Ing. Ž. manžel neprevzal žiadne peniaze, veď manžel s kamarátom boli odporcovi dlžní peniaze a on by im za prevod domu dával nejaké peniaze. Svedkyňa spolu s J. Č. nehnuteľnosť aj po prepise užívala, bývali tam, neplatili za prenájom nič. V nehnuteľnosti bývajú doteraz, keď ich odporca prišiel vysťahovať, svedkyňa zavolala policajtov, potom odporca odišiel.

Z výsluchu svedka M. G. zo dňa 6.11.2008 mal súd preukázané, že meno odporcu pozná z toho dôvodu, že s navrhovateľkou spravil zmluvu na prenájom pozemku pod vysielač firmy O., kde vtedy pracoval a mal tam na starosti túto oblasť, pričom meno odporcu zistil zo žiadosti o zmenu vlastníka s tým, že nájomné za tento pozemok sa mal platiť odporcovi. K tejto žiadosti bol priložený aj list vlastníctva. Svedok navrhovateľke vyplatil, keďže bola taká možnosť, nájom na 5 rokov dopredu. Následne navrhovateľka telefonovala po ubehnutí 5 rokov, či by to nemohli zrealizovať opätovne, pričom svedok jej oznámil z dokladov, ktoré mal zaslané, že už nie je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, a že vlastníkom je I.. Ž., z čoho bola navrhovateľka prekvapená, neverila mi, takže svedok všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, odfotil a išiel za ňou. Bola z nich prekvapená, volala p. Č., dala ho svedkovi k telefónu a ten vysvetlil, že má nejaké exekúcie, takže vlastne nehnuteľnosť schoval s tým, že keď sa mu vráti, tak sa s navrhovateľkou vyrovnaná. Svedok sa s navrhovateľkou dohodol, že zatiaľ nebudem vyplácať nájomné. Keď sa nehnuteľnosti vrátia jej, budem sa pokračovať vo vyplácaní nájomného, pričom však p. Ž. s nejakou ženou bol za svedkom a žiadal zvýšenie nájomného z 30.000,- Sk na 60.000,- Sk, potom neskôr 100.000,- Sk s tým, že to bude riešiť súdne, čo svedok navrhovateľke oznámil s tým, že by to mala začať riešiť právne ona. Pri rozhovore s Ing. Ž. a ženou, ktorá bola s ním, svedok hovoril, že táto nehnuteľnosť má byť len schovaná, a že sa má previesť na navrhovateľku, teda vlastne hovoril to, čo mu povedal p. Č.. Svedok pracoval v O. do 31.7.2008. Čo sa týka vybavovania zmien pri nájomných zmluvách, toto podľa svedka trvalo do pol roka, keďže boli zavalení a bolo ich málo. K času jeho odchodu z pracovného pomeru z O. bol stav taký, že právnik spoločnosti svedkovi povedal, že list vlastníctva je čistý, a je potrebné mu vyplatiť nájomné, čo svedok aj po telefóne oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Výsluchom svedka M. S. zo dňa 6.11.2008 mal súd preukázané, že svedok je živnostník. Spornú nehnuteľnosť odkúpil od odporcu za sumu 600.000,- Sk, túto sumu mu vyplatil. V čase odpredaja nemal vedomosť, že sa vedie súdny spor týkajúci sa nehnuteľnosti. Sumu 600.000,- Sk mal v hotovosti, nemal ju na žiadnom účte. Vedel, že v nehnuteľnosti je nájomník, avšak veril odporcovi, že splní jeho podmienku a nájomníka vyprace. Svedok nehnuteľnosť pred kúpou ohliadol len zvonka, v živote kúpil 3-4 nehnuteľnosti a stalo sa, že kúpil nehnuteľnosť tak, že ju videl len z ulice. Svedok je živnostník, má viac predmetov činností s tým, že vyrába žalúzie, má bar, a pod. Svedok sa o to, že nehnuteľnosť je stále obývaná nájomnom, nestará, to má na starosti odporca. V prípade, že tam tento nájomca bude bývať aj naďalej, svedkovi to neprekáža, lebo to kúpil lacno. Svedok ani časť kúpnej ceny nemusel vyberať z banky, finančné prostriedky má doma, peniaze na účty nedáva.

Z výsluchu svedka F. P. dňa 26.5.2009 súd zistil, že vie, že sa jedná o rodinný dom pána Č. odpredaný odporcovi. Ani jednému z účastníkov nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Svedok je od roku 2007 živnostník, s predmetom činnosti stavebníctvo, marketing. Pred rokom 2007 bol zamestnancom rôznych firiem, nebol nikdy tichým spoločníkom p. Č. ani s týmto pánom nikdy nepodnikali. Je pravdou, že svedok si zapožičal od odporcu sumu 300.000,- Sk s tým, že je o tom písomná zmluva, sumu 300.000,- Sk si aj v skutočnosti zapožičal. Nie je pravdou, že by si požičal menšiu sumu s tým, že by Ing. Ž. chcel vrátiť viac, ako svedkovi požičal. Odporca požičal svedkovi na základe písomnej zmluvy overenej u notára, k vráteniu sumy došlo takisto s tým, že bolo spísané písomné potvrdenie o vrátení. Oba doklady existujú. Svedok si tieto finančné prostriedky požičal v decembri 2004, vrátil ich v januári 2009. Bolo to bezúročne, avšak s tým, že pre odporcu vykonal stavebné práce v cene nižšej, ako obvykle účtujem. Nie je pravdou, že by si svedok zapožičal od odporcu 150.000,- Sk a vkladal ich do spoločného podnikania s p. J. Č., toto sa nikdy nestalo. Takže nie je ani pravdou, že by mal pán Č. odpredávať odporcovi dom s tým, že po vrátení tohto dlhu odporca dom prevedie späť na p. Č.. Svedok mal v roku 2004 vedomosť od p. J. Č., že vybavuje pôžičku alebo úver na dom, ktorý vtedy vlastnil, ale bol to jeho rodinný dom, a o ktorom vedel, že nejaká nebanková organizácia mu tento dom zobrala. Svedok o žiadnom úvere v spojitosti s domom, ktorý odpredával odporcovi, nevedel. Dodal, že jeho vzťah so svedkom Č. bol viac-menej náhodný známy, zoznámili sa, keď si od neho svedok ako od majiteľa autopožičovne išiel požičať auto s tým, že auto si od neho požičali aj členovia jeho rodiny, asi 20-krát. Svedok nevedel vysvetliť, z akého dôvodu p. Č. tvrdil vo svojej výpovedi tie veci, ktoré tvrdil, možno preto, lebo mu za požičanie auta dával aj dva mesiace dopredu. Odporca svedkovi telefonoval, či by mu nejaké finančné prostriedky nepožičal s tým, že by mal potom požičanie auta lacnejšie. Svedok mu však nikdy nepožičal, lebo vždy vedel za požičanie auta zaplatiť. Svedok odporcu pozná od roku 1989, kedy začal tancovať. Nespolupracujú spolu okrem toho, že si od neho požičal a vykonával u neho stavebné práce. S pánom J. Č. nikdy nevybavoval žiadny úver, nebol s ním v banke. Vie, že ho viezol do S. kvôli nejakému úveru, avšak svedok nevedel kedy a vôbec nemal vedomosť o tom, o aký úver ide.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka ako predávajúca uzatvorila s J. Č., svojím synovcom ako kupujúcim dňa 9.5.2005 písomnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 479 pre obec a k. ú. D. - stavba - rodinný dom súp. č. XXX. postavený na parc. č. 152 a pozemok parc. č. 152 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1036 m2. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 600.000,- Sk s tým, že ak táto nebude navrhovateľke vyplatená do 31.5.2005, má navrhovateľka právo na spätný prevod uvedených nehnuteľností.

Na základe prehlásenia daru zo dňa 24.6.2005 a dodatku k zmluve zo dňa 29.5.2005, podpísaných navrhovateľkou i J. Č., mala byť z kúpnej zmluvy vyňatá časť prevádzaných nehnuteľností o výmere 100 m2, nachádzajúca sa na parc. č. 152. Išlo o tú časť parcely, na ktorej bol umiestnený vysielací stožiar spoločnosti O. S., a. s. pre zabezpečenie fungovania siete mobilných telefónov.

Z výpisu z LV č. 479 zo dňa 16.6.2005 mal súd preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli v celosti, teda bez toho, že by z nich bola určitá časť parcely vyňatá, prevedené na odporcu, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2005.

Písomná kúpna zmluva zo dňa 25.5.2005 bola uzatvorená medzi J. Č. ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, pričom na jej základe boli nehnuteľnosti pôvodne prevedené navrhovateľkou na J. Č. ďalej prevedené do výlučného vlastníctva odporcu. Kúpna cena bola medzi J. Č. a odporcom dohodnutá na sumu 600.000,- Sk, pričom podľa zmluvy mala byť kupujúcemu vyplatená už pred jej napísaním a podpísaním.

Na základe vyjadrenia účastníkov konania ako aj svedeckých výpovedí svedkov mal súd preukázané, že kúpna cena za prevedené nehnuteľnosti navrhovateľke J. Č. nikdy vyplatená nebola, a to aj napriek dohode o vysporiadaní záväzkov zo dňa 10.1.2008, ktorou J. Č. svoj záväzok zaplatiť navrhovateľke kúpnu cenu vo výške 600.000,- Sk s príslušenstvom najneskôr do 1.3.2008 uznal. Skutočnosť, že navrhovateľke žiadne finančné prostriedky vyplatené neboli, potvrdzuje tiež návrh navrhovateľky na vydanie platobného rozkazu na jej zaplatenie, datovaný dňom 11.2.2009, adresovaný tunajšiemu súdu.

Z dokladu označeného ako potvrdenie o prijatí kúpnej ceny zo dňa 24.5.2005 mal však súd podpisom J. Č. preukázané, že tento dňa 24.5.2005 prevzal od odporcu kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 600.000,- Sk v hotovosti. Sám J. Č. vo svojich výpovediach tvrdil, že od odporcu nikdy nedostal ani korunu, avšak na základe uvedeného potvrdenia a na základe výpisu z účtu odporcu, podľa ktorého odporca dňa 4.5.2005 vybral v hotovosti zo svojho účtu sumu vo výške 300.000,- Sk s tým, že túto doplnil o ďalších 300.000,- Sk v hotovosti, ktorými ako živnostník bežne disponuje, súd posúdil toto tvrdenie J. Č. len za účelové.

Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

V danom prípade je veriteľom navrhovateľka, ktorej patrí kúpna cena za prevod sporných nehnuteľností na J. Č., jej synovca a zároveň dlžníka, ktorý podľa navrhovateľky svojím konaním, teda tým, že kúpnu cenu navrhovateľke v stanovenej lehote nezaplatil a predmetné nehnuteľnosti po ich prevode ďalej kúpnou zmluvou previedol na odporcu, navrhovateľku ukrátil.

V zmysle ustanovení je pritom povinnosťou navrhovateľky v konaní preukázať, že bolo úmyslom J. Č. prevodom predmetných nehnuteľností na odporcu zmenšiť svoj majetok a tým zmariť možnosť uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, a zároveň preukázať, že tento úmysel J. Č. musel byť odporcovi v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. odporovaného právneho úkonu, známy.

Súd mal z vyhlásení odporcu a J. Č. preukázané, že títo nie sú blízkymi osobami v zmysle , a že sa poznajú len ako náhodní známi, ktorí sa stretli v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti.

Z výpovedí účastníkov mal súd ďalej preukázané, že o existencii kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a J. Č. odporca v čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi J. Č. a ním vedel, a rovnako tak vedel aj o tom, že J. Č. navrhovateľke kúpnu cenu z tejto zmluvy do dňa uzatvorenia zmluvy neuhradil. Táto skutočnosť však neodôvodňuje ten záver súdu, že v rovnakom čase bol odporcovi známy tiež úmysel J. Č. zmenšiť predajom nehnuteľností svoj majetok a znemožniť tak navrhovateľke uspokojenie svojej pohľadávky, resp. znemožniť jej, aby si v prípade neuspokojenia pohľadávky uplatnila na prevádzané nehnuteľnosti právo spätného prevodu. To všetko za predpokladu, že takýto úmysel J. Č. skutočne existoval.

Podľa vyjadrení J. Č. ako i odporcu mal súd totiž preukázané, že J. Č. mienil navrhovateľku vyplatiť ihneď potom, ako mu odporca zaplatí kúpnu cenu za prevod nehnuteľností, čo potvrdzuje okrem iného aj fakt, že kúpna cena nehnuteľností bola pri obidvoch kúpnych zmluvách rovnaká, t. j. 600.000,- Sk. To, že J. Č. finančné prostriedky získané vyplatením kúpnej ceny od odporcu napokon nepoužil tým spôsobom, že by uhradil navrhovateľke dlžnú kúpnu cenu, nie je pre súd rozhodujúca.

Keďže súd nemal v konaní preukázané, že odporovaný právny úkon - kúpna zmluva uzatvorená medzi J. Č. a odporcom zo dňa 25.5.2005, bol urobený v úmysle ukrátiť navrhovateľku pri uspokojení pohľadávky voči J. Č. vo výške 600.000,- Sk, a ani nemal preukázané, že by takýto úmysel J. Č. vôbec existoval, a teda že o ňom odporca mohol vedieť, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Teda dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech jej tvrdení, teda najmä nepreukázala skutočnosť, že by odporca vedel o úmysle J. Č. ukrátiť navrhovateľku.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 1.718, €, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia odporcu.

Právnemu zástupcovi odporcu súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 7 úkonov právnej služby po 1.465,- Sk (1/13 výpočtového základu, keď hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch - pre rok 2008) + 19 % DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu zo dňa 1.10.2008, účasť na pojednávaní v dňoch 2.10.2008, 16.10.2008 a 6.11.2008, porada s klientom, odvolanie zo dňa 27.10.2008), t. j. 12.203,45 Sk = 405,08 €, a za 6 úkonov právnej služby po 53,49 € (1/13 výpočtového základu, keď hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch - pre rok 2009) + 19 % DPH (vyjadrenie vo veci samej zo dňa 16.2.2009 a 15.6.2009, účasť na pojednávaniach v dňoch 5.3.2009, 16.4.2009, 26.5.2009 a 16.6.2009), t. j. 381,92 €. Spolu tarifná odmena 787,- €.

Právnemu zástupcovi odporcu súd ďalej priznal režijný paušál za 7 úkonov právnej služby po 190,- Sk, t. j. 1.330,- Sk = 44,15 €, a režijný paušál za 6 úkonov právnej služby po 6,95 €, t. j. 41,7 €. Spolu režijný paušál 85,85 €.

Právnemu zástupcovi odporcu tiež patrí 19 % DPH zo sumy priznaného režijného paušálu za tie úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané po nadobudnutí účinnosti vyhlášky MS SR č. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. po 1.6.2009, a teda právnemu zástupcovi odporcu súd priznal tiež 19 % DPH zo sumy 13,9 € (režijný paušál za úkony vykonané dňa 16.6.2009 a 15.6.2009) vo výške 2,64 €.

Právny zástupca odporcu si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa o cestovných náhradách za 3 pracovné cesty Bratislava - Senica a späť v dňoch 2.10.2008, 16.10.2008 a 6.11.2008, a to za jednu cestu za spotrebu PHM v sume 20,7 € (180 km x 10 l/100 km x 1,15 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 990,- Sk = 32,86 € (180 km x sadzba náhrady 5,50 Sk), spolu cestovné náhrady 53,56 € x 3 cesty v roku 2008, t. j. 160,68 €.

Právny zástupca odporcu si ďalej uplatnil cestovnú náhradu za 4 pracovné cesty Bratislava - Senica a späť v dňoch 5.3.2009, 16.4.2009, 26.5.2009 a 16.6.2009, a to za jednu cestu za spotrebu PHM v sume 20,7 € (180 km x 10 l/100 km x 1,15 €/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 32,94 € (180 km x sadzba náhrady 0,183 €/1 km), spolu cestovné náhrady 53,64 € x 4 cesty v roku 2009, t. j. 214,56 €.

Právnemu zástupcovi odporcu súd priznal tiež náhradu za stratu času za pracovné cesty Bratislava - Senica a späť v dňoch 2.10.2008, 16.10.2008 a 6.11.2008, a to za jednu cestu za 3 hodiny cesty (1 polhodina x 317,- Sk), t. j. 1.902,- Sk = 63,12 € x 3 cesty v r. 2008, teda 189,36 €.

Právnemu zástupcovi odporcu súd priznal ďalej náhradu za stratu času za pracovné cesty Bratislava

- Senica a späť v dňoch 5.3.2009, 16.4.2009, 26.5.2009 a 16.6.2009, a to za jednu cestu za 3 hodiny cesty (1 polhodina x 11,59 €), t. j. 69,54 € x 4 cesty v r. 2009, teda 278,16 €.

Spolu trovy právneho zastúpenia odporcu 1.718,25 €. Právny zástupca odporcu v konaní preukázal, že je platcom DPH. Náhradu iných trov konania odporca nežiadal.

Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný pred l.l.2009 a všetky nároky vznikli a boli uplatnené v súdnom konaní v mene slovenská koruna, ponechal súd v časti odôvodnenia tohto rozsudku menu slovenská koruna podľa pôvodného uplatnenia nárokov. Súd však vyhlásil rozsudok po l.l.2009, teda v čase, keď menou Slovenskej republiky je euro, preto prepočítal prísudok zo slovenských korún na eurá, a to vo všetkých prípadoch konverzným kurzom 1 € = 30,l260 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).