Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/143/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľov: X. T.. B. C., X. B. C., obaja bytom Bratislava, C. XX ‚ zastúpení JUDr. Drahomírom Tomčom, Mesačná 9 , proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie č. I, o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovatelia sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu vo výške 1.075,68

euro na účet Okresného súdu Bratislava I v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tun. súd dňa 28.12.1999 domáhali sa navrhovatelia proti odporcovi uloženia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 2, l. kategórie, nachádzajúceho sa na prízemí domovej nehnuteľnosti v Bratislave na C.. č XX, súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXX/X zastavanej plochy o výmere 365 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území O. zapísanom na L. č. X . na Katastrálnom úrade v Bratislave - správa katastra Bratislava Z., ktorý byt pozostáva z 3 izieb, kuchyne, základného príslušenstva za kúpnu cenu v zmysle v znení noviel, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa návrhu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť uzatvoriť s navrhovateľmi v l a 2.rade zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu a zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Krajský súd v Bratislave konajúc ako odvolací súd uznesením zo dňa 6.4.2005 č.k. XX Co XXX/XX-XXX rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd konštatoval vo svojom rozhodnutí, že z vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené, že navrhovatelia sú nájomcami predmetného 3-izbového bytu, ktorého užívanie bolo povolené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava Z. č. F. XXXX-Y. zo dňa 5.5.1997. Rovnako nespornou bola zistená skutočnosť, že navrhovatelia dňa 1.7.1997 uzavreli s Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto nájomnú zmluvu č. XXXX/XXXX-XXX (na uzavretie ktorej bola m. č. Staré Mesto oprávnená na

základe nájomnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 22.7.1992 týkajúcej sa prenájmu pozemkov a objektov nachádzajúcich sa na C. Bratislave, v Petržalke) a rovnako bolo nesporné, že navrhovatelia ako nájomcovia požiadali odporcu o prevod tohoto bytu do ich vlastníctva podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorú zmluvu však s nimi odporca napriek uplynutiu dvoch rokov od podania tejto žiadosti neuzavrel dôvodiac, že povinnosť odpredať uvedený byt navrhovateľom, mu tento zákon neukladá, keďže sa nejedna o bytový dom ale o ubytovňu.

Odvolací súd ďalej uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 6.4.2005, že v tomto prípade bolo z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že predmetná stavba na C. Bratislave, v ktorej sa nachádza byt, ktorého sú navrhovatelia nájomcami, bola postavená a je užívaná v súlade s kolaudačným rozhodnutím č. výst. XXX-XXXX/XX-Rav-XX zo dňa 4.4.1979 ako "robotnícka ubytovňa" pre zamestnancov národného podniku O. na účel bývania, a ďalej, že rozhodnutím č. Z. zo dňa 21.8.1991 právoplatným 30.9.1991 bola povolená zmena využitia v "časti" priestorov stavby robotnícka ubytovňa, na ktorú bolo vydané uvedené kolaudačné rozhodnutie, ktorá povolená zmena využitia spočívala v účelnom určení druhého a štvrtého podlažia na administratívne priestory, piateho a siedmeho podlažia na byty pre zamestnancov, tj. na poschodí garsónka, 1-izbový, 2-izbový a 3-izbový byt, pričom ostatné priestory zostávali užívané v zmysle pôvodného kolaudačného rozhodnutia. Uvedené rozhodnutia, predovšetkým právoplatné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 4.4.1979 znalec Ing. Melichárek vo svojom znaleckom posudku nedostatočne posúdil a zohľadnil, keď už v jeho úvode uvádza, že ide o predmetný "bytový dom", pričom konštatuje, že mu bolo predložené kolaudačné rozhodnutie s následnými "dodatkami", avšak už neuvádza s ktorými a ako tieto dodatky vplývali na zmenu pôvodného kolaudačného rozhodnutia. Ďalej v tomto posudku pri stavebno-technickom popise "bytového domu" uvádza, že objekt má 13 nadzemných podlaží, z toho 1 technické podlažie na prízemí a 12 podlaží s bytovými jednotkami, pričom pre použitie tohoto termínu "bytové jednotky", neuviedol jeho zákonný podklad, keď nie je zrejmé, či sa jedná o "byt" v zmysle ust. , zákona . a keď práve vyriešenie tejto otázky bolo účelom nariadeného znaleckého dokazovania, z ktorého dôvodu vyznieva pochybne aj záver o celkovej ploche bytových jednotiek na jednotlivých podlažiach uvedenej stavby, keď v tejto súvislosti je nutne pripomenúť, že podľa ods. l cit. dokončenú stavbu príp. jej časť spôsobilú samostatné užívanie, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Odvolací súd vyslovil názor že v ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvého stupňa zamerať dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, aký je súčasný stavebno-technický charakter a účel predmetnej stavby na C. v Bratislave, a po jeho zhodnotení príp. potom nariadiť nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie projektovanie stavieb, na zistenie, či sa v danom prípade stavby jedná o bytový dom resp. bytovú budovu zmysle príp. sa jedná o nebytové budovy (, ods. I a cit. zákona), pričom znalec by mal v podanom znaleckom posudku presne určiť percentuálne aj podľa výmery v metroch štvorcových pre každé podlažie a pre celú stavbu spolu, ktoré miestnosti v nej slúžia na ubytovanie, trvalé bývanie príp. na administratívne účely a až po takto vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení, posúdiť samotný nárok navrhovateľov 1. a 2. rade.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. arch. Vladimíra Kubiša, znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby. odhad hodnoty nehnuteľností a projektovanie v stavebníctve, č. 2/2008 zo dňa 15.04.2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Nehnuteľnosť sa nachádza v V. bratislavskom obvode v lokalite C. Dom má 13 podlaží. Spodné podlažie je kombináciou technických priestorov- kotolňa, rozvodňa, priestorov pre spoločné zariadenia domu a priestorov voľných, resp. pre ďalšie využitie - prenájom apod. .1..NP je atypickým podlažím na ktorom sú mimo komunikačných priestorov výťahy a schodiská umiestené nebytové priestory, konkrétne priestory údržby, volné zhromažďovacie, resp. skladové priestory a priestory t.č. v prenájme pre malý potravinový obchod. 2.NP je podlažím obsahujúcim hlavný vstup z vonkajšieho schodiska. Priestor vstupnej haly s vrátnicou zaberá časť jednoizbovej ubytovacej bunky. Mimotoho sa na podlaží nachádza trojizbový byt navrhovateľov. Priestor vedľajšej dvojizbovej ubytovacej bunky slúži t. č. organizácii U. Na vyšších podlažiach sa nachádza pravidelne po šesť ubytovacích buniek. s výnimkou týchto priestorov : Bunka

v polohe č. XXX je vyhradená ako sklad slúžiaci správe objektu. Bunka v polohe č..e kancelária správy ubytovacieho zariadenia. Bunka v polohe č.XXX je vyhradená ako sklad slúžiaci správe objektu, Bunka v polohe č.XXX je vyhradená ako sklad slúžiaci správe objektu.

Kolaudačné povolenie bolo vydané dňa 4.4.1979 Miestnym národným výborom odbor výstavby, Bratislava - Petržalka v znení; "Povoľuje sa užívanie stavby; Robotníckej ubytovne pre zamestnancov n.p. O. na pozemku parc. č. XXXX/XX v Petržalke, C. ul. na účel bývania". Užívacie povolenie sa opiera o dokumentáciu overenú stavebným úradom a zaevidované odchýlky od skutočného zrealizovania stavby, dve bytové jednotky na 1. podlaží upravené pre účely zdravotného strediska. Neskôr, v r.1991 požiadal vlastník o zmenu využitia stavby, keď 2.- 4. podlažie chcel využívať ako administratívne priestory a 5.-7.podlažie na byty pre zamestnancov. Opätovne v r.2004 bolo vlastníkom požiadané o navrátenie účelu využitia na ubytovacie bunky v "Ubytovni hlavného mesta SR Bratislavy - C.." V oboch prípadoch bolo Úradom životného prostredia vydané rozhodnutie o zmene účelu využitia.

Z.z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje spôsob a nadobudnutie vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 1 tohto zákona

(1) Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 2 tohto zákona

(1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

(2) Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

(3) Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

(4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

(5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Podľa /Stavebný zákon/

(1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria

a) bytové domy,

b) rodinné domy,

c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

(2) Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

(3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

(4) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

(5) Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

(6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

Podľa

(1) Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa

(1) Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.

(2) Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.

(3) Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

Po doplnení dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť z dôvodu, že v prípade nehnuteľnosti na Kopčianskej ul. č. 90 v Bratislave, v ktorej sa nachádza byt, ktorého sú navrhovatelia nájomcami sa nejedná o bytový dom. Súd mal dostatočne preukázané rozhodnutiami stavebného úradu a znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. arch. Vladimíra Kubiša, že sa jedná o budovu na bývanie, ale nejedná sa o bytový dom, ale o ubytovacie zariadenie "robotnícku ubytovňu" ktoré nepodlieha posudzovaniu podľa .Z.z.. Nejedná sa o bytový dom v zmysle zákona o bytoch, t.j. nejedná sa o budovu, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie , preto súd návrh navrhovateľov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok. Navrhovateľ nemal vo veci úspech, odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd preto náhradu trov konania úspešnému odporcovi nepriznal.

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ods. l a zaviazal navrhovateľov na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu vyplatením svedočného svedkovi C. znaleckej odmeny súdnemu znalcovi Ing. arch. Vladimír Kubišovi vo výške 32.406,- Sk t.j. 1.075,68 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods.

2/