Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/107/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľky: N.. O. V., bytom P. XX, XXX XX X., zastúpená: JUDr. Miroslavom Pavelkom, advokátom, so sídlom Vajnorská 48, Bratislava proti odporcovi: V. mesto U. republiky X., L. námestie X, P.O.X. XXX, XXX XX Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej na I. č. XXX, katastrálne územie Dúbravka, obec Mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., ako parcely č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, vedenej Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV., je navrhovateľka.

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške XX,XX EUR k rukám navrhovateľky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa pôvodne žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX. X. XXXX domáhala voči odporcovi určenia, že právny vzťah založený kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX uzavretou medzi Československým štátom zastúpeným Národným výborom hl. mesta Slovenska Bratislavy - odborom pre výstavbu - v jeho zmocnení INVESTINGOM, podnikom pre investičnú výstavbu ako kupujúcim a G. W. ako predávajúcim, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobnom petite márnym uplynutím lehoty zanikol dňa XX.X.XXXX.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Štátneho notárstva Bratislava - mesto D XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX nadobudla v podiele 1/1 parc. č. XXXX, t.j. roľu o výmere XXX m2 nachádzajúcu sa v kat. území J. H. P.. Uvedená parcela bola neskôr zapísaná na novozaložený I. č. XXX. Kúpnou zmluvou registrovanou štátnym notárstvom nadobudol v podiele 1/1 dňa XX. X. XXXX túto parcelu G. W.. Technickohospodárskym mapovaním bola parcela č. XXXX znova zameraná a prečíslovaná ako parcela č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2. Dňa X.X.XXXX bola schválená dedičská dohoda po zosnulom G. W. a predmetnú parcelu nadobudla V. W. v podiele 1/1. Dňa XX.XX.XXXX nadobudla darovacou zmluvou zaregistrovanou Štátnym notárstvom Bratislava IV pod č. G. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX parcelu č. XXXX - záhradu o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXX v podiele 1/1 navrhovateľka.

Správa katastra v liste vlastníctva č. XXX do časti C: Ťarchy Iné údaje zapísala, že: "Hodnovernosť údajov k parc. č. XXXX bola spochybnená a na základe § 71 ods. 3 katastrálneho zákona sa takéto údaje nesmú používať.". Podkladom pre zápis tohto údaju je kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.X.XXXX medzi G. W. ako predávajúcim a Československým štátom zastúpeným Národným výborom hl. mesta Slovenska Bratislavy ako kupujúcim. Kúpnu zmluvu predložil Magistrát hlavného mesta Bratislavy,

ako právny nástupca Československého štátu Správe katastra preto, aby táto rozhodla o vklade vlastníckeho práva v prospech odporcu. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy správa katastra dospela k právnemu názoru, že vlastníctvo k parcele XXXX je duplicitné, pričom vlastnícke právo svedčí aj navrhovateľke, aj odporcovi. Tento názor správy katastra navrhovateľka považuje za neopodstatnený, nakoľko kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX zanikla dňa XX.X.XXXX márnym uplynutím trojročnej lehoty. Podľa o evidencii nehnuteľností záväzný charakter mali iba technické údaje, ale nie údaje o právnych vzťahoch. Zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam mali iba deklaratórny význam. Konštitutívny význam však mala registrácia zmlúv na štátnom notárstve. Registrácia zmluvy štátnym notárstvom mala teda povahu samostatnej právnej skutočnosti s konštitutívnymi právnymi účinkami. K takejto registrácii kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX však nikdy nedošlo, preto samotná zmluva nikdy nenadobudla účinnosť a teda nemohla byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej parcele. V zmysle , ak na návrh podaný do 3 rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Z uvedeného podľa navrhovateľky vyplýva, že právny vzťah založený kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX neexistuje, pretože platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Odporca žiadal žalobný návrh zamietnuť s odôvodnením, že odporca vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudol ex lege na základe o majetku obcí. Jeho právny predchodca (Československý štát) sa stal vlastníkom predmetného pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi G. W. a Československým štátom. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy platil na území Československého štátu , ktorý vo svojej druhej časti upravoval nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vtedy platný rozdelil vlastníctvo na socialistické spoločenské vlastníctvo a osobné vlastníctvo. Spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva boli upravené v , podľa ktorého k zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Uvedené ustanovenie sa vzťahovalo na spôsoby nadobúdania nehnuteľností do osobného vlastníctva, nie však pri prevodoch vlastníckeho práva v prospech štátu resp. pri prevodoch v prospech bývalého socialistického spoločenského vlastníctva. Pri prevodoch práva v prospech spoločného socialistického vlastníctva bola daná výnimka a to , účinným ku dňu X.X.XXXX, ktorým bola uskutočnená novela a na základe ktorej bol upravený a doplnený nasledovne: " Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva". V súvislosti s uvedeným ustanovením odporca poukázal na ustanovenie účinného ku dňu X.X.XXXX, ide o tzv. intertemporálne ustanovenie novely , v zmysle ktorého, ak nie je uvedené inak,

XXC XXX/XXXX -118

spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Uvedené bolo upravené i v zmysle Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácií zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi. Článok II. Ods. 9 - podľa ktorej " registrácií ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločného vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácií a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti". Na základe uvedeného mal odporca za to, že zákonná úprava stanovila, že registrácia zmlúv štátnym notárstvom pri prevodoch do socialistického vlastníctva nie je potrebná a podľa () sa toto retroaktívne vzťahuje aj na právny vzťah založený kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX žiadala, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že by určil, že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX je neplatným právnym úkonom. V podaní zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že netrvá na návrhu na zmenu petitu zo dňa XX.X.XXXX, ale žiada, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým by určil za výlučného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľku.

Zmenený návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že uplynutím desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudla bez akýchkoľvek pochybností k predmetnej parcele vlastnícke právo vydržaním (od roku 1992 minimálne do roku 2004 bez akýchkoľvek pochybností, spoliehajúc sa na obsah verejnej listiny - list vlastníctva XXX a pravdivosť údajov v ňom zapísaných, ktoré neboli minimálne do roku 2005 žiadnym spôsobom a žiadnym subjektom spochybnené).

Súd na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX pripustil takúto zmenu žalobného petitu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi - žalobným návrhom, rozhodnutím Správy katastra zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z evidencie nehnuteľností (I. č. XXX) zo dňa X.X.XXXX, Listom vlastníctva č. XXX, notárskou zápisnicou N XXX/XX registrovanou dňa XX.X.XXXX, dedičským rozhodnutím D XXX/XX právoplatným dňa X.X.XXXX, Darovacou zmluvou registrovanou na štátnom notárstve dňa XX.XX.XXXX, Identifikáciou parciel, kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, výpisom z I. č. XXX zo dňa XX.X.XXXX, Inštrukciou Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa XX.X.XXXX, platobnými výmermi na daň z nehnuteľnosti na roky XXXX, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, XXXX, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Z odôvodnenia rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu Č X - XX/XXXX/opr. zo dňa XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že uznesením Štátneho notárstva Bratislava - mesto D XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX dedičstvom po Y. W. nadobudla parcelu č. XXXX roľu o výmere XXX m2 evidovanú v L. vložke č. XX, katastrálne územie Dúbravka H. P. v podiele 1/1.

Z kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N XXX/XX registrovanej dňa XX.X.XXXX vyplýva, že otec navrhovateľky G. W. nadobudol od H. P. do vlastníctva roľu parcela č. XXXX evidovanú na I. č. XXX pre katastrálne územie Dúbravka za kúpnu cenu X.XXX,-Kčs. Technickohospodárskym mapovaním v roku 1981 bola parcela č. XXXX znovu zameraná a prečíslovaná ako parcela č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2 (z identifikácie pôvodnej pk. parcely č. XXXX je zrejmé, že uvedená parcela je totožná s parcelou katastra nehnuteľností č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2 evidovaná na I. č. XXX a s časťou parcely W. č. XXXX/X ostatná plocha evidovanou na LV č. XXX vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a ďalej s časťou parcely W. č. XXXX/X zastavaná plocha v užívaní Hlavného mesta SR Bratislavy).

Dňa X.X.XXXX bola schválená dedičská dohoda dedičov po zosnulom G. W. a predmetnú parcelu nadobudla V. W.. Dňa XX.XX.XXXX nadobudla darovacou zmluvou zaregistrovanou Štátnym notárstvom Bratislava IV pod č. G. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vlastníctvo k predmetnej parcele navrhovateľka.

Z odôvodnenia rozhodnutia Správy katastra zo dňa XX.X.XXXX ďalej vyplýva, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy žiadosťou o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX požiadal o zápis okrem iných W. parc. č. XXXX/X v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Parcela č. XXXX/X je vytvorená aj z časti PK parcely č. XXXX. K zápisu pozemku parc. č. XXXX/X Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy doložil kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX uzavretú medzi G. W. a Československým štátom zastúpeným Národným výborom hlavného mesta Slovenska Bratislavy, ktorou bola PK parcela č. XXXX o výmere XXX m2 odpredaná v celosti Československému štátu vtedajším vlastníkom G. W. zapísanom na I. č. XXX, k.ú. Dúbravka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy predloženej účastníkmi konania.

Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV, začala dňa X.X.XXXX konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a to z vlastného podnetu. V rámci tohto konania boli vypočutí dotknutí účastníci, vrátane navrhovateľky, o čom svedčí záznam z katastrálneho konania zo dňa XX.X.XXXX. V závere

tohto záznamu navrhovateľka vlastnou rukou napísala, že žiada o predĺženie lehoty na zápis o duplicite vlastníctva k parcele č. XXXX až po nahliadnutí do originálu kúpnej zmluvy uzavretej medzi G. W. a Investingom zo dňa XX.X.XXXX, ktorá sa nachádza na Magistráte hlavného mesta Bratislavy. Tento okamih je z hľadiska práva (pokiaľ ide o vydržanie) významný, nakoľko týmto okamihom prestala byť navrhovateľka objektívne dobromyseľná (aj keď jej subjektívna dobromyseľnosť zostala týmto nedotknutá) v tom, že nemusí byť výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely resp. dozvedela sa o tom, že k predmetnej parcele si uplatňuje vlastnícke právo aj iný subjekt. Týmto okamihom došlo k pretrhnutiu plynutia vydržacej lehoty.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné (vyplývajú aj z predložených listinných dôkazov), preto súd v tomto smere s poukazom na ust. si osvojil tvrdenia účastníkov konania.

Z vyjadrenia navrhovateľky mal ďalej súd za preukázané (túto skutočnosť nespochybnil ani odporca), že matka navrhovateľky nemala vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko túto nikdy nevidela a jej otec o tejto zmluve nikdy nehovoril (mala vedomosť a dávala súhlas len k uzavretiu zmluvy s H. P.). Samotná navrhovateľka sa o podpise tejto zmluvy dozvedela až v roku 2004 z katastrálneho konania. Táto zmluva podľa navrhovateľky bola vyhotovená pravdepodobne iba v jednom vyhotovení a od jej podpisu bola uložená v archíve Investingu resp. neskôr v archíve

XXC XXX/XXXX -XXX

Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy. Jej otec užíval predmetnú parcelu až do jeho smrti, pričom vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa až do jeho smrti v evidencii nehnuteľnosti nezmenilo. Od smrti otca užíva predmetnú parcelu č. XXXX navrhovateľka, dodnes sa považuje za jej vlastníčku, ošetruje porasty, berie úrodu, zveľaďuje parcelu, pripojila parcelu na inžinierske siete, pitnú vodu, kanalizáciu, ako vlastníčka platí už 15 rokov daň z nehnuteľnosti týkajúcu sa predmetnej parcely.

Z jednotlivých platobných výmeroch na daň z nehnuteľností za roky XXXX až XXXX vyplýva, že táto daň bola vyrubovaná pre daňovníka N.. O. V. a samotnou navrhovateľkou aj pravidelne každoročne uhrádzaná.

Spornou medzi účastníkmi teda zostala otázka, či na účinnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX sa vyžadovala registrácia kúpnej zmluvy na štátnom notárstve (tak ako to tvrdí navrhovateľka), alebo táto nebola potrebná, nakoľko išlo o prevod do socialistického spoločného vlastníctva (tak ako to tvrdí odporca), teda, či vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudol Československý štát priamo uzavretím kúpnej zmluvy, alebo práve z dôvodu absencie registrácie kúpnej zmluvy na štátnom notárstve pôvodný vlastník (G. W.) nikdy neprestal (nestratil) byť vlastníkom predmetného pozemku. Zároveň bolo úlohou súdu posúdiť, či navrhovateľka, bez ohľadu na uvedené, nadobudla/nenadobudla k predmetnej parcele vlastnícke právo vydržaním.

Podľa účinného ku XX.X.XXXX ku dňu uzavretia spornej kúpnej zmluvy) k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa (účinného od X.X.XXXX) ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa - prechodné ustanovenie k novele č. (účinnej od 1.4.1983) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Podľa vyhlášky ministerstva financií č. o správe národného majetku, odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických sa spravujú predpismi .

Podľa v súčasnosti platného , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa v súčasnosti platného , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Právne významným pre rozhodovanie v predmetnej veci je podľa názoru súdu aj posúdenie existencie "naliehavosti právneho záujmu" navrhovateľky na požadovanom určení vlastníckeho práva.

V zmysle návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o:

a) osobnom stave,

b) splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,

c) určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba [ ] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [ ]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že navrhovateľ sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa , však neplatí vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Súd mal v posudzovanom prípade za to, že ak navrhovateľka navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie

určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností. Preto súd podmienku naliehavosti právneho záujmu navrhovateľky na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobnom petite považoval za splnenú.

XXC XXX/XXXX -XXX

V druhom rade sa súd právne zaoberal otázkou, či sa na právny vzťah uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (resp. na účinnosť prevodu vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti) vzťahovalo výlučne ust. účinného v čase uzavretia predmetnej dohody, alebo sa na daný vzťah vzťahovalo s použitím (prechodné ustanovenie k novele č. 131/1982) ustanovenie účinného od X.X.XXXX. V prvom prípade sa na akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (či už do osobného alebo socialistického vlastníctva) vždy vyžadovala registrácia zmluvy štátnym notárstvom, kým v druhom prípade sa registrácia nevyžadovala, ak išlo o prevod do socialistického vlastníctva. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, sa táto prevádzala do vlastníctva štátu resp. socialistického vlastníctva. Súd sa v danom prípade však stotožnil s právnym posúdením veci navrhovateľkou v tom smere, že na daný právny vzťah treba aplikovať účinný v čase uzavretia dohody, ktorý vyžadoval na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti registráciu zmluvy na štátnom notárstve bez ohľadu na to, či sa nehnuteľnosť prevádzala do osobného alebo socialistického vlastníctva.

Prechodné ustanovenie ("pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona (novelou č. ) aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983") nespôsobuje retroaktívny zásah do právnych vzťahov, ktoré už boli zavŕšené (ukončené) za účinnosti ustanovení , ale umožňuje postup (aplikáciu podmienok) podľa ustanovení tejto novely na právne vzťahy, ktoré síce vznikli v období od 1.4.1964 do 1.4.1983, ale doposiaľ neboli zavŕšené resp. právne vzťahy naďalej pretrvávajú a naďalej sa riadia ustanoveniami (napr. prebiehajúci nájomný vzťah, akceptácia doručeného návrhu na uzavretie zmluvy, bezdôvodné obohatenie, BSM a pod.). Uvedené potvrdzuje aj komentár k citovanej novele z ktorého napr. vyplýva, že: "V novelizovaných ustanoveniach a došlo novelou č. k zmene v dĺžke subjektívnej premlčacej doby pri uplatňovaní práva na náhradu škody prípadne práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu. Od účinnosti novely č. (od 1.4.1983) sa jednoročná premlčacia doba predĺžila na dva roky. Toto ustanovenie však nemožno použiť, ak ide o právo, u ktorého premlčacia doba uplynula podľa pôvodného znenia . To znamená, že ak jednoročná subjektívna premlčacia doba uplynula najneskoršie XX.X.XXXX, nemožno už aplikovať ustanovenie novely o dvojročnej premlčacej dobe".

V danom prípade dňa XX.X.XXXX došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá bola následne schválená nadriadeným národným výborom, bola vyplatená kúpna cena a celý proces tohto zmluvného vzťahu bol zavŕšený ešte v roku 1970. Nemožno preto po 13 rokoch s odkazom na novelu zasiahnuť do ukončeného právneho vzťahu, tento oživiť a následne tvrdiť, že nebola potrebná registrácia takejto zmluvy na štátnom notárstve (hoci to zákon účinný v tom čase vyslovene vyžadoval), nakoľko by za takejto situácie vznikol absolútny chaos v uzavretých zmluvách, predmetom ktorých bol prevod nehnuteľného majetku. Preto aj výklad citovanej novely smeruje k tomu, že táto mala retroaktívny charakter aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely, avšak len na tie, ktoré zároveň naďalej existovali resp. pretrvávali aj po jej účinnosti (neboli doposiaľ ukončené, zavŕšené). V danom prípade však právny vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy bol zavŕšený a ukončený ešte v roku 1970, preto sa naň citovaná novela nemohla vzťahovať.

Súd sa preto nestotožnil s názorom odporcu, že novela č. vo svojom ustanovení mala retroaktívny charakter a zasiahla a otvorila právne vzťahy už niekoľko rokov zavŕšené.

V čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy prevody nehnuteľností upravovalo výlučne ustanovenie a vyhlášky ministerstva financií č. o správe národného majetku v zmysle ktorých, odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických sa spravovali predpismi , pričom vtedy platný k zmluve o prevode nehnuteľnosti vyžadoval jej registráciu štátnym notárstvom a vlastníctvo prechádzalo až touto registráciou zmluvy. Odporca v konaní nepreukázal, že kúpna zmluva zo dňa 16.4. XXXX bola registrovaná na štátnom notárstve, preto mal súd za to, že na základe tejto zmluvy nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti z G. Kotlebu na K. štát a preto nemohlo dôjsť u odporcu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa o majetku obcí. Právny predchodca navrhovateľky teda nikdy nestratil vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti, preto bol správny aj postup notára v dedičskom konaní po poručiteľovi G. W., keď predmetnú nehnuteľnosť pojal do aktív predmetu dedičstva.

Pokiaľ ide o argument odporcu, že v čase uzavretia zmluvy platila Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácií zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, kde v zmysle jej článku II. ods. 9 - registrácií ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehali zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločného vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácií a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti, súd poukazuje na to, že postup podľa predmetnej Inštrukcie je v danom prípade irelevantný, nakoľko táto (ako norma nižšej právnej sily, resp. ako norma, ktorá nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale len internou normou) nemohla meniť postup (resp. byť v rozpore s kogentným ustanovením) upravený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bol v tom čase platný a vyhláška o správe národného majetku. Predmetná Inštrukcia teda nemala charakter normatívneho správneho aktu so všeobecne záväznými účinkami pre prevody nehnuteľného majetku, ale bola výlučne interným predpisom pre postup pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, pričom jej obsah (čl. II bod 9) bol nepochybne v rozpore s normami vyššej právnej sily ( , vyhlášky ).

Okrem uvedeného podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Z uvedeného vyplýva, že sudca pri rozhodovaní nie je viazaný právnou normou nižšej právnej sily ako je zákon. Aj z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní v predmetnej veci nebral zreteľ na obsah ustanovení Inštrukcie (odhliadnuc od jej rozporu s normou vyššej právnej sily) a konal

XXC XXX/XXXX -XXX

a rozhodol výlučne podľa v tom čase platných ustanovení vzťahujúcich sa na prevody nehnuteľného majetku.

Z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci mal teda súd za to, že odporca v konaní pred súdom nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí, nakoľko nepreukázal, že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX bola registrovaná na štátnom notárstve, čo bol nevyhnutný predpoklad na nadobudnutie resp. prevod vlastníckeho práva na jeho

právneho predchodcu (Československý štát). Vzhľadom na uvedené, súd vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľky a rozhodol tak, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely.

Pokiaľ ide o vydržanie, ako ďalší dôvod pre určenie vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetnej parcele, súd poukazuje na to, že vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.

Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku, priechod a pod.).

K zákonným predpokladom vydržania patria:

a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Primerané použitie ustanovení o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu. V praxi je to notárske osvedčenie o vydržaní alebo deklaratórny rozsudok občianskoprávneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním.

Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť.

Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí ( ). Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, netreba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Správny je tiež názor, že dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

Ako bolo vyššie uvedené, súd z vykonaného dokazovania mal za to, že navrhovateľka nadobudla vec do svojej držby na základe darovacej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom dňa XX.XX.XXXX. Od tejto doby predmetnú nehnuteľnosť nepretržite užívala ako vec vlastnú, s tým, že ošetrovala porasty, brala úrodu, zveľaďovala parcelu, pripojila parcelu na inžinierske siete, pitnú vodu, kanalizáciu, ako vlastníčka platí už 15 rokov daň z nehnuteľnosti týkajúcu sa predmetnej parcely. Túto skutočnosť mal

súd za preukázanú z jednotlivých platobných výmerov na daň z nehnuteľností za roky XXXX až XXXX. Tieto skutočnosti nikdy nerozporoval ani samotný odporca. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že samotná navrhovateľka sa o podpise kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX dozvedela až v roku 2004 z katastrálneho konania (konkrétne na ústnom konaní dňa XX.X.XXXX).

Vzhľadom na vyššie uvedené možno prijať právny záver o tom, že navrhovateľka bola/je oprávneným držiteľom predmetnej parcely (nadobudla ju darovacou zmluvou), so zreteľom na všetky okolnosti prípadu bola aj držiteľom dobromyseľným, a to nepretržite, nerušene po dobu najmenej 13 rokov (od 1.1.1992 do 26.8.2004), odkedy mohla objektívne predpokladať, že nemusí byť výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely resp. dozvedela sa o tom, že k predmetnej parcele si uplatňuje vlastnícke právo aj iný subjekt. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľka stala v dôsledku vydržania vlastníčkou parcely č. XXXX, kat. úz. Dúbravka dňom 1.1.2002, t.j. uplynutím 10 ročnej nepretržitej a ničím nerušenej vydržacej doby. Toto bol ďalší dôvod pre ktorý súd vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľky a rozhodol tak, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške XX,XX,- EUR spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podaný žalobný návrh. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľke nepriznal, nakoľko si tieto trovy neuplatnila resp. na pojednávaní vyhlásila, že nežiada náhradu predmetných trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

-122

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Bratislave dňa 6.4. 2009

JUDr. Branislav Král

sudca

Za správnosť vyhotovenia :

Bodriová