Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/251/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa: P. D., nar. X.X.XXXX, bytom L. Q., zastúpený JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti odporcovi: T., s.r.o., Bratislava, Panónska cesta 9, IČO: 31 347 291 zastúpený JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Sk takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva v hodnote 100 %. O výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 20.12.2006 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uverejniť v týždenníku Y.Í prehlásenie, v ktorom bude uvedené, že nie sú pravdivé tvrdenia uvedené v článku týždenníka Y. zo dňa X.X.XXXX.pod názvom „X. z Q.“ s podtitulkom „R., ktorý podľa polície zavraždil dieťa a mladú ženu, vraj v minulosti za trest zavrel svoju matku do mrazničky“, že žalobca „Bol hlavou nebezpečnej zločineckej skupiny z L....“, že žalobca ako „R. ktorý podľa polície zavraždil dieťa a mladú ženu, vraj v minulosti za trest zavrel svoju matku do mrazničky“, že žalobca „Bol hlavou nebezpečnej zločineckej skupiny z L..., ktorých chladnokrvne zabil koncom roka 2004 v R. pri P.. Rozstrieľal ich samopalom a uštedril im aj rany istoty. Dieťa pritom krátko pred osudnou guľkou ešte žilo, čo D. dobre vedel“, že o správaní žalobcu „Na vlastnej koži sa údajne o tom mohla presvedčiť aj ich matka. Bála sa najmä F., ktorý bol ešte desivejší ako P.. Raz P. zúfalo zavolala, že sa im obesil pes v záhrade a aby sa rýchlo vrátil domov, pretože F. ju zabije. No a oni prišli obaja a za trest ju na chvíľu zavreli do mrazničky“, že „Koncom deväťdesiatich rokov P. D. spolu s Ďalšími asi desiatimi kamarátmi založil zločineckú skupinu“, že žalobca a ostatní..., ktorí dokonca namontovali v R. nástražný výbušný systém na auto patriace policajnému funkcionárovi. Nechali pri ňom aj výhražný anonymný list.“ Že „Hovorí sa, že preto, aby telá nemohli nájsť, ich mleli vo veľkých strojoch na mletie mäsa a dávali žrať sviniam, ale to už sa dokázať nedá“, že „V najlepších časoch zločineckej skupiny to vraj v Q. vyzeralo na zaplakanie“, a v ktorom bude ďalej uvedené, že žalovaný ľutuje a ospravedlňuje sa žalobcovi za to, že sa týmito svojimi tvrdeniami dotkol jeho vážnosti, dôstojnosti a občianskej cti.

Navrhovateľ tiež žiadal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 3.000.000,- Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a nahradiť mu trovy konania.

Dôvodil tým, že v týždenníku Y. č. XX zo dňa X.X.XXXX, ktorého odporca je vydavateľom bol uverejnený článok pod názvom „X. z Q.“ s podtitulkom „R., ktorý podľa polície zavraždil dieťa a mladú ženu, vraj v minulosti za trest zavrel svoju matku do mrazničky“. V opísanom článku je uverejnených viacero nepravdivých tvrdení, dávaných do súvisu s menom priezviskom a fotografiou navrhovateľa. Dňa 30.10.2006 požiadal preto odporcu v zmysle o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch, o bezplatné uverejnenie opravy nepravdivých údajov, avšak odporca na jeho žiadosť nijako nereagoval. (Navrhovateľ nepravdivé tvrdenia vymenoval v 8 bodoch).

Podľa návrhu autor článku opísaným článkom porušil Etický kódex novinárov, keď uverejnil nepravdivé a neoverené informácie, nerešpektoval zaručenú prezumpciu neviny, cieľom článku nebolo informovať, ale vyvolať senzáciu, čo podporuje aj grafická úprava a umiestnenie článku, uverejnenie ilustračnej drastickej fotografie obetí vraždy dieťaťa a ženy, vyjadrením psychologičky k opísanému konaniu navrhovateľa a k jeho osobnosti. Týmto spôsobom odporca ako vydavateľ týždenníka neoprávnene zasiahol do zákonom chráneného práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Týždenník sa predáva na celom území Slovenskej republiky každý týždeň, na aktuálne číslo vydania je uverejňovaná v médiách reklama, ktorá upútava pozornosť verejnosti zvýšenou mierou. Nakoľko išlo o vysokú intenzitu zásahu, umocnenú skutočnosťou, že navrhovateľ sa mal opísaných závažných protiprávnych konaní dopustiť opakovane, surovým spôsobom, dokonca aj na členoch vlastnej rodiny a maloletom dieťati, bola dôstojnosť navrhovateľa a jeho vážnosť v spoločnosti znížená v značnej miere, na odstránenie jej následkov nie je postačujúce zadosťučinenie bez náhrady majetkovej ujmy, preto si navrhovateľ uplatňuje tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu neuznal nároky navrhovateľa, tvrdiac, že informácie a tvrdenia v článku sú pravdivé, sú získané z policajných zdrojov a boli zverejnené plne v súlade s poslaním periodickej tlače. Spoločnosť musí byť informovaná o práci polície a o tom, že sa jej podarilo zadržať osoby podozrivé zo spáchania tak závažnej trestnej činnosti. Autorka článku mala informácie o situácii v bydlisku žalobcu a jeho povesti, kde bol osobou, ktorej sa ľudia všeobecne obávali a kde v žiadnom prípade nepožíval dobrú povesť a už vôbec nie česť a vážnosť v spoločnosti. Požadovanie nemajetkovej ujmy považuje odporca za absurdné, pričom je povinnosťou navrhovateľa, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi zverejnením článku a tvrdeným negatívnym následkom na jeho povesť, ktorá ani pred publikovaním článku nebola dobrá, naopak, navrhovateľ bol pre svoju povesť postrachom pre svoje okolie. Preto žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi.

Podaním doručeným súdu dňa 29.6.2007 reagoval navrhovateľ na vyjadrenie odporcu k jeho návrhu. Navrhovateľ v ňom uvádza, že za relevantné pri hodnotení napadnutého článku a v ňom uverejnených tvrdení považuje za potrebné súdu zdôrazniť, že do dnešného dňa nebol právoplatne odsúdený za akýkoľvek trestný čin. V čase uverejnenia napadnutého článku vo vzťahu ku skutkom, ktoré mu odporca kladie za vinu, bol len v pozícii obvineného. Tiež navrhovateľ tvrdí, že uvedený článok zasiahol do jeho práva na ochranu mena, keď v rozpore s princípom prezumpcie neviny bolo uvedené jeho meno a priezvisko, absolútne je neprípustné zobrazenie jeho podobizne, ku ktorému ho o súhlas nikto nežiadal a nikomu ho neudelil. Uvedeným článkom odporca zasiahol aj do jeho práva na ochranu súkromia a to konkrétne tvrdením cit. „Mimochodom zadržanie hlavy zločineckej skupiny vraj bolo takisto mimoriadne zaujímavé. D. sa v byte údajne nachádzal v spoločnosti dámy, ktorá oddychovala v posteli, zatiaľ čo jej partner bol zaujatý pornoscénou v televízii.“ Zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd podľa ods. l pripustil zmenu jeho žalobného návrhu a vydal rozsudok: „Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi za uverejnené nepravdivé tvrdenia o jeho osobe v článku pod názvom X. z Q. a na svoje náklady zabezpečiť, aby bolo v v týždenníku Y. uverejnené nasledujúce ospravedlnenie: „Vydavateľstvo T.. sa týmto ospravedlňujeme P. D. za uverejnenie nepravdivých tvrdení, ktoré sme o jeho osobe uverejnili v týždenníku Y. zo dňa 1.9.2006 v článku pod názvom „X. z Q.“, keď sme P. D. vykreslili ako páchateľa viacerých trestných činov, a to aj obzvlášť závažných, z ktorých niektorých sa mal dopustiť aj opakovane, surovým spôsobom, a niektorého aj na členovi vlastnej rodiny alebo maloletom dieťati. Takéto tvrdenia, ktoré sme o P. D. uverejnili nie sú pravdivé a je nám ľúto, že z našej strany došlo k tak závažnému zásahu do jeho osobnosti“ a „Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.000.000,- Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.“ (Tento procesný návrh súd považoval za spresnenie žalobného návrhu a petitu, bez potreby vydania procesného uznesenia o zmene).

Pred otvorením pojednávania zobral navrhovateľ čiastočne svoj návrh na náhradu nemajetkovej ujmy a to v časti 2.000.000,- Sk späť. Súd uznesením zo dňa 5.6.2007 v tejto časti konanie zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a právnych zástupcov oboch účastníkov, výsluchom svedkyne J. L., oboznámením sa s článkom „X. z Q.“ uverejneným v týždenníku Y.Í číslo XX . z X.X.XXXX, prehľadom článkov, televíznych a rozhlasových príspevkov z R. archívu V. I.T. uverejnených o osobe navrhovateľa v čase od 18.8.2006 do 26.8.2006 a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovné:

Dňa 30.9.2006 bol v týždenníku Y. č. XX uverejnený článok s titulkom „X. z Q.“ s podtitulkom „R., ktorý podľa polície zavraždil dieťa a mladú ženu, vraj v minulosti za trest zavrel svoju matku do mrazničky“, ktorý začínal: P. D. sa stal v poslednom období azda najznámejším mužom z kriminálneho prostredia z východného T. a polícia ho okrem iného obvinila ja z vraždy XX-ročného I. G. a XX-ročnej X. B., ktorých chladnokrvne zabil koncom roka XXXX v R. pri P.. I. ich samopalom a „uštedril“ im aj rany istoty. Dieťa pritom krátko pred osudnou guľkou ešte žilo, čo D. veľmi dobre vedel. L. L. Q., odkiaľ tento XX- ročný muž pochádza o ňom nabieha všetkým husia koža. B. pre mamu?: D. v desaťtisícovom mestečku ležiacom v blízkosti ukrajinskej hranice sa meno P. D. spája s nezvyčajnou brutalitou. Spolu s bratom F., ktorý si v súčasnosti odpykáva trest v S. väznici za pokus o vraždu - istého chlapíka sa chcel zbaviť tak, že ho zhodil zo železničného mosta - tvorili obávané duo. Na vlastnej koži sa údajne o tom mohla presvedčiť aj ich matka. „Bála sa najmä F., ktorý bol ešte desivejší ako P.. I. P. zúfalo zavolala, že sa im obesil pes v záhrade a aby sa rýchlo vrátil domov, pretože F. ju zabije. No a oni prišli obaja a za trest ju na chvíľu zavreli do mrazničky,“ rozpráva človek, ktorý má s D. bohaté skúsenosti. A tie má s nimi aj polícia. „R. mŕtvych?: Koncom deväťdesiatych rokov P. D. spolu s ďalšími asi desiatimi kamarátmi založil zločineckú skupinu. „Mali v úmysle získať finančné prostriedky viacerými formami koordinovanej trestnej činnosti. Išlo najmä o vydieranie takzvaným výpalníctvom, nelegálne obchody s cigaretami, prevádzačstvo cez štátnu hranicu, kontrolovanie úžerníkov, ako aj útoky na život a zdravie iných osôb na zabezpečenie ich podriadenosti nárokom skupiny.“ Znie oficiálny policajný výpočet trestnej činnosti mužov z L. Q., ktorí v októbri 2005 dokonca namontovali v R. nástražný výbušný systém na auto patriace policajnému funkcionárovi. Nechali pri ňom aj výhražný anonymný list. P. D. je spolu s ďalšími dvoma svojimi kumpánmi podľa polície zodpovedný aj za vraždu z novembra XXXX, keď brutálne zabili XX-ročného R. Š. V. je pritom vylúčené, že skupina má na svedomí desiatky mŕtvych. „Hovorí sa, že preto, aby sa telá nemohli nájsť, ich mleli vo veľkých strojoch na mletie mäsa a dávali žrať sviniam, ale to už sa dokázať nedá.“ Povedal nám zdroj blízky polícii. V najlepších časoch zločineckej skupiny to vraj v Q. vyzeralo na zaplakanie. „Po ôsmej večer bolo mesto prázdne. Ľudia sa báli vychádzať,“ spomína suseda jedného zo zadržaných chlapcov. Porno pri zatýkaní: P. D. tiež spájali s vraždou R. Q., svedka v jednom z prípadov bossa slovenského podsvetia R. Z.. Istý čas vlani sa P. D. skrýval v R. a zmizol aj v apríli tohto roku. Polícia ho v súvislosti s dvojnásobnou vraždou dieťaťa a ženy hľadala až do minulého týždňa, keď sa jej podarilo D. a jeho dvoch spoločníkov V. Y. a J. P. zatknúť. Skrývali sa v dvoch bytoch vo veľkých Q..

Navrhovateľ (ktorý bol vypočutý v ústave pre výkon trestu dňa 26.11.2008) vypovedal, že zverejnením predmetného článku došlo k zásahu do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, vážnosti a reputácie, boli porušené jeho základné práva dané SR v čl. 19 ods. l a tiež dohovormi o ľudských právach, najmä čo sa týka prezumpcie neviny. Článok vyznieva tak, že vyslovil jeho vinu, pričom tvrdenia v článku sú vymyslené a nepravdivé. Nie je pravda, že by mal na svedomí desiatky mŕtvych, že by zastrelil ženu a dieťa, zavrel matku do chladničky, dotklo sa ho aj to, že psychologička, ktorá vec komentovala, ho označila za psychopata. Uvedený článok zásadným spôsobom ovplyvnil jeho osobu, keď v súvislosti s viacerými trestnými stíhaniami viacerí svedkovia na pojednávaní uvádzali, že sa ho boja, predovšetkým z dôvodu, čo sa o ňom dočítali v článku, predtým sa ho nebáli. Rovnako zasiahol do jeho rodinných vzťahov; v internetovej diskusii účastníci nadávali jeho družke, že sa ho zastáva, rovnako následky uverejneného článku pociťujú aj jeho rodičia. Žiadal ich vypočuť ako svedkov. Odmlčali sa aj jeho kamaráti. Navrhovateľ pri výsluchu vypovedal, že trestné stíhanie vo veci vraždy (R. Q.) bolo začaté l.3.2001. Krajský súd v Banskej Bystrici ho dvakrát oslobodil - 14.11.2003 a 21.6.2005. Najvyšší súd dňa 11.11.2008 potvrdil odsudzujúci rozsudok z vraždy a t.č. je za tento skutok vo výkone trestu. Uviedol, že bol stíhaný za viacero trestných činov, z ktorých niektoré konania boli zastavené, niektoré pokračujú

po podaní obžaloby. V súčasnosti je obžalovaný z trestného činu vraždy, trestného činu založenia a zosnovania zločineckej skupiny a trestného činu vydierania.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní preto navrhovateľ požadoval morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ako ich spresnil vo svojom písomnom podaní dňa 29.6.2007.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní tvrdil, že citovaným článkom nebolo zasiahnuté do práva na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, mena, podobizne ani súkromia. Trestná činnosť, ktorá sa v článku spomína bola verejnosti známa už pred uverejneným článkom, rovnako aj meno, podobizeň podozrivého páchateľa a to minimálne 2 týždne pred uverejnením cit. článku. Verejnosť sa o týchto okolnostiach dozvedela od polície, ktorá ku skutku aj podozrivej osobe páchateľa uskutočnila tlačovú konferenciu s tým, že bolo vyhlásené pátranie po podozrivom

- navrhovateľovi, ktorý bol so skutkom vraždy ženy a dieťaťa spájaný. Konkrétne sa tak vyjadroval prezident Policajného zboru SR gen. Y.. Na podporu svojich tvrdení založil odporca do spisu prehľad mediálnych správ uverejnených v televíziách (T., B. R.), rádiách (L., F.), v tlačových denníkoch (T., V. čas, Y., X. noviny, Q.), na internetových stránkach (XXhod.sk, pravda.sk., sme.sk), v prehľade tlače na stránke R. spravodlivosti SR a to v čase od 18.8.2006 do 26.8.2006, teda pred vydaním článku. Článok nebol nepravdivý, nebol spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, preto nie je dôvod ani na morálnu satisfakciu formou ospravedlnenia v zmysle ods. l a ani na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože táto je na mieste v prípade, že morálna satisfakcia je nedostačujúca. Navrhovateľ tiež nepreukázal zásah do osobnostných práv závažným spôsobom pre vznik nemajetkovej ujmy, najmä príčinnú súvislosť medzi uverejnenými článkami, narušenia vzťahov v rodine a iné, pričom nebol splnený základný predpoklad a to neoprávnenosť zásahu.

Svedkyňa J. L., autorka článku, zamestnaná v T. s.r.o. ako redaktorka vypovedala, že informácie k článku získala za oficiálnych aj neoficiálnych policajných zdrojov, najmä zverejnených na tlačovej konferencii prezidenta Policajného zboru J. Y.. Rozprávala sa aj s ľuďmi z Q., ktorí ju informovali o atmosfére v Q. v súvislosti s osobami bratov D. a ich pôsobením v Q.. Išlo o mladých i starších ľudí bývajúcich v blízkosti navrhovateľa, dokonca z toho istého paneláka. Udalosť s chladničkou jej potvrdili minimálne 3 ľudia a to, že sa udalosť stala, mala potvrdené aj z prostredia polície. Matku navrhovateľa nekontaktovala, aby si túto informáciu overila, avšak všetky informácie v článku sú overené inak a pravdivé.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života ako aj právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ods. l fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Podľa o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch (tlačový zákon ) v súlade s ústavne zaručenou slobodou prejavu, slova a tlače využívajú občania periodickú tlač a ostatné hromadné informačné prostriedky na to, aby ich prostredníctvom získavali informácie a verejne vyjadrovali svoje názory.

V prejednávanom prípade ide o stretnutie práva na informácie a ich šírenie s právom na ochranu osobnosti, teda základných ústavných práv, ktoré stoja na rovnakej úrovni. Úlohou súdu bolo skúmať a prihliadať na všetky okolnosti prípadu tak, aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Súd skúmal mieru - intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie, so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochranu a skúmal, či existovala príčinná súvislosť medzi nimi.

Predmetom ochrany osobnosti fyzickej osoby je právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ktorú konkrétna fyzická osoba získala a požíva v spoločnosti dobrú povesť. Česť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania a ocenenia, alebo súhrnne povedané, vážnosť konkrétnej fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje postoje a správanie sa u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a uplatňovania v spoločnosti. Rozsah uvedeného práva sa v priebehu ľudského života vyvíja a mení v súvislosti s jeho uplatňovaním v spoločenskom dianí. Najčastejšou formou zásahu sú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky a to za splnenia podmienky, že ide o porušenie neoprávnené, protiprávne. Skutkové tvrdenia majú povahu objektívnu, hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne, lebo vyjadrujú názor toho, kto úsudok prednáša. Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi je potrebné vidieť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je teda daná, len ak vytýkané prejavy sú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, sú zásadne nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce a ak takýto zásah je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením . Nemožno priznať právo na ochranu občanovi, ktorý konal protispoločensky a publikácia takýchto skutočností je kritikou a oprávneným zásahom proti spoločenským nešvárom, pričom kritika je oprávnená ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti) a ak je primeraná obsahom i formou. Preto bolo úlohou súdu zistiť, či uverejnením článku došlo k rozširovaniu nepravdivých údajov, spôsobilých zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, pričom bolo potrebné prihliadať na významnú skutočnosť, či celkové vyznanie informácií v uverejnených článkoch zodpovedali pravde.

Navrhovateľ, v konaní zastúpený advokátom, sa domáhal ochrany svojej cti za uverejnenie informácií v hromadnom informačnom prostriedku formou uverejnenia ospravedlnenia a jednak náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle . Súd vychádzal zo znenia článku a navrhovateľom vytýkaných nepravdivých tvrdení o jeho osobe v článku, v súlade s ustanovením vyhodnotil dokazovanie vykonané výsluchom účastníkov, svedkyne a dôkazy listinami a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.

Súd mal za preukázané, že dňa 18.8.2006 sa uskutočnila tlačová konferencia, na ktorej prezident Policajného zboru SR J. Y. informoval, že polícia objasnila „brutálnu mafiánsku vraždu ženy a dieťaťa v R. pri P., že podozrivými sú P. D., V. Y., J. P. a objednávateľom bol Q. R., že strelec P. D. bol minimálne trikrát zadržaný a súdy ho prepustili na slobodu. Polícia požiadala občanov o pomoc pri pátraní po štvorici páchateľov, ktorí sú na úteku. Podľa policajného prezidenta stál P. D. na čele nebezpečnej organizovanej skupiny spolu s ďalšími minimálne ôsmimi osobami, ktorá pôsobila na východnom T.. Venovali sa vydieraniu, výpalníctvu, nelegálnemu obchodu s cigaretami, prevádzačstvu, kontrole úžerníkov a násilnej trestnej činnosti. D. je obvinený z troch vrážd, okrem iného aj z vraždy svedka v Z. procese R. Q..“ Dňa 24.8.2006 sa uskutočnila ďalšia tlačová konferencia, kde polícia informovala, že zadržala v dvoch bytoch vo L. Q. z vraždy podozrivých P. D., V. Y. a J. P., opätovne tu odzneli informácie z úst prezidenta a viceprezidenta Policajného zboru informácie o rozsiahlej trestnej činnosti, z ktorej je P. D. podozrivý a tiež o jeho vysokom postavení v mafiánskych štruktúrach. Tiež mal súd

výťahom z Mediálneho archívu NF.reukázané, že informácie z týchto tlačových konferencií, spracovali rôzne tlačové a elektronické médiá, takmer všetky uviedli plné meno navrhovateľa.

V kontexte článku súd informácie, ktoré sú v ňom uvedené o navrhovateľovi nepovažoval ani za nepravdivé, ani za znevažujúce a teda za spôsobilé zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti, najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, keď nemožno hovoriť o tom, že navrhovateľ si svojím životným snažením a správaním sa vybudoval v spoločnosti úctu a uznanie. Navrhovateľ ako osoba, ktorá konala v rozpore so zákonom a v čase uverejnenia článku bola obvinená alebo obžalovaná zo spáchania viacerých závažných trestných skutkov, je povinná strpieť aj kritiku svojho správania sa a teda aj nepríjemnú publicitu, pričom súd nezistil, že by táto kritika bola neprimeraná. Nebol preukázaný zlý úmysel, či zlá pohnútka na strane autorky článku, navyše, všetky tieto informácie o navrhovateľovi boli už takmer dva týždne verejnosti známe, pretože boli publikované aj v iných médiách, o ktorých sa sám navrhovateľ vyjadril, že splnili informačnú funkciu a nenamieta ich. Vymenovanie skutkov, z ktorých je navrhovateľ podozrivý, či obvinený aj s uvedením jeho plného mena súd v konkrétnom prípade nepovažuje za porušenie prezumpcie neviny. Súd dospel k záveru, že zobrazenie fotografie navrhovateľa v článku bolo v súlade s ustanovením vykonané primeraným spôsobom v rámci zákonnej spravodajskej licencie . Takisto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že opísaním situácie, za ktorej bol zadržaný, došlo k neoprávnenému zásahu do jeho súkromia, takúto informáciu nemožno považovať za spôsobilú dotknúť sa jeho súkromného a rodinného života.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že odporca svoje právo a povinnosť na šírenie informácií nerealizoval na úkor práv navrhovateľa na ochranu osobnosti.

Keďže súd uverejnenými článkami nezistil neoprávnenosť zásahu do občianskej cti navrhovateľa, nie sú dané predpoklady pre použitie prostriedkov ochrany v zmysle a už vôbec nie priznania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle , preto súd návrh musel zamietnuť. Pokiaľ navrhovateľ chcel svedkami preukázať zníženie svojej dôstojnosti v značnej miere v dôsledku uverejnených článkov, súd opätovne poukazuje na to, že nebol preukázaný neoprávnený zásah, a svedkovia ani neboli spôsobilí preukázať príčinnú súvislosť medzi článkami a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že od uverejnenia článku doposiaľ, je spoločnosť neustále médiami informovaná o prebiehajúcich súdnych procesoch na viacerých súdoch a že počas konania bola informovaná aj o právoplatnom odsúdení navrhovateľa pre trestný čin vraždy spomínaný v článku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l vzhľadom na plný úspech odporcu vo veci, v spojení s ustanovením ods 7 o jej výške však súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len

dôvodmi uvedenými v a