Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-81-1996.pdf
PDF · 102.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-7C/81/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: D.-B. K., N. A., J. F. č. XXX/X, A., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: L. A., A. M. č. XXX, A., IČO: XXXXX XXX, zast.: JUDr. L. Q., advokát, U. č. XXX, v konaní o vydanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 18.03.1996, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.03.1996 žiadal, aby súd vydal rozsudok, v ktorom zaviaže žalovaného k vydaniu žalobcovi nehnuteľnosti vedené v pzk. vložke č. 136, parc. č. 452, 449 k.ú. A. a vo pzk. vložke č. 97, parc. č. 182,56 v k.ú. B. W., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že výmerom odboru školstva rady KNV v S. zo dňa 22.05.1956 č. 2586/1956 im bola odobratá nehnuteľnosť - D. F. zapísaná v pzk. vložke č. 136 k.ú. A., parc. č. 452, 449 a D. F. zapísaná v pzk. vložke č. 97, parc. č. 182,56 v k.ú. B. W.. Žalovaného vyzvali na vrátenie uvedených nehnuteľností listom, ktorý vydanie doposiaľ neakceptoval.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na skutočnosť, že u žalobcu nie je aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby, pretože samotné označenie nehnuteľností nie je dôkazom vlastníctva a samotné označenie predmetu reštitúcie - školský majetok neurčuje pôvodné vlastníctvo. Poukázal na zásadu zaužívanú v uhorskom práve - koho je pozemok, toho je stavba, kde je zrejmé, že vlastníkmi pozemkov boli iné osoby, nie však
2.
D. K.. Podľa nich predmetné budovy boli vlastníctvom gruntomajiteľov mesta A., resp. obce B. W.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nariadením SNR č. 34/1945 a 47/1945 boli poštátnené všetky školy, nielen cirkevné. Už školský záznam z čl. 1958 zreteľne zaznamenal, že „školské stavení“ prináleží obci A..
Okresný súd svojim rozsudkom č.k. 7C/81/1996-36 zo dňa 09.10.1997 návrh zamietol, pretože mal za to, že mesto A. bolo skutočným pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktorých sa žalobca domáha vydania, aj keď v minulosti v tomto objekte bola umiestnená D.-B. F., kde však názov školy
nerieši vlastnícky vzťah žalobcu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojím uznesením sp.zn. 7Co/714/1998 zo dňa 24.09.1998 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V svojom rozhodnutí odvolací súd poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosti v k.ú. A. a k.ú. B. W., ktorých vydania sa žalobca domáha, nie sú v návrhu tak zidentifikované, aby bolo zrejmé, či stav evidencie týchto nehnuteľností zodpovedá i stavu evidencie žalovaných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, a teda či ide vôbec o spôsobilý predmet konania, pokiaľ ide o vydanie žalovanej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že po ustálení si aktívnej legitimácie a správneho označenia žalobcu súd odstráni nedostatky návrhu konania, pokiaľ ide o označenie predmetu tohto konania, vzhľadom na súčasný evidenčný stav v katastri nehnuteľností.
Súd potom v ďalšom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom č. 910051-3/2007 znalca Ing. C. Q., znalca z odboru geodézie a kartografie, pričom zistil nasledovné:
Žalobca sa svojím návrhom domáhal pôvodne vydania nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke č. 136 parc. č. 452, 449 k.ú. A. a v pozemnoknižnej vložke č. 97 parc. 182, 56 v k.ú. B. W.. Na pojednávaní dňa 15.11.2007 potom zmenil svoj návrh v spojitosti aj so zmenou zo dňa 27.12.2000 tak, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti v k.ú. A., žiadal vydať konkrétne budovu na N. ulici súp. č. XX a pozemky označené ako parc. č. 228/1, 228/3, 227/9, 227/10 a záhradu parc. č. 228/2, kde vychádzali z geometrického plánu vyhotoveného Ing. L. Q. dňa 30.11.2000 číslo plánu TS-132/2000. Zároveň zobrali späť žalobu v časti o parc. č. PK 452 zapísanú vo vložke č. 436 k.ú. A.. Ohľadne nehnuteľností v k.ú. Krásna Hôrka žiadali vydať budovu bývalej školy súp. č. XX nachádzajúcej sa na Ul. F. v A., v miestnej časti B. W. postavenej na parc. KN 173 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 828 m2, ktoré sú zapísané na LV č. 2371 k.ú. B. W..
Zo zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 136, ktorá sa nachádza či už v samotnom spise, tak aj v citovanom znaleckom posudku, je v časti A zapísané vlastníctvo v nemeckom jazyku ako A., D.-B. F. (zastúpená učiteľom I. S.). V pozemnoknižnej vložke č. 97, ktorá je taktiež obsahom spisu, resp. aj znaleckého posudku je v časti A zapísané vlastníctvo v nemeckom jazyku, ako D. F. obce B. W. zastúpená richtárom I. T..
Z listín (čl. 30-31, 343-346) označených ako P. P. z D.-B. E. P. a s ňou spojených iných služieb v A., v obvode N. A. je
3.
zrejmé, že v A. bola v období tohto záznamu (druhá polovica 19. storočia) F. N., patrónom školy bolo mestečko A., školské stavanie prináležalo mestečku A., kde malo dve miestnosti k bývaniu a dve na vyučovanie. Stav tejto budovy bol dosť chatrný. Školská obec pozostávala z obce A., B. W., W. F., C. a L..
Z listiny (čl. 127) je zrejmé, že k roku 1921 boli v obci A. dve školské budovy, ktoré boli v tejto štatistike zachytené ako majetok gruntomajitelú, to znamená členov urbáru. Zároveň tu bola D.. A. F. a meštianska škola.
Zo zápisnice (čl. 24-27 spisu) napísanej dňa 17.12.1942 o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti a hnuteľnosti doterajšej D. A. F. v A. do používania politickej obci A. podľa § 8 (ods. 4, 5 a 6) zákona zo dňa 26. novembra 1940 číslo 308 Sl.z. súd zisťuje, že pokiaľ ide o školský pozemok a školskú budovu, tak tieto boli k 01.01.1941 zapísané vo vložke č. 136 k.ú. A. na meno A. D. F. v celku. Podľa tejto zápisnice bola školská budova vystavená v roku 1905, renovovaná v roku 1934. Zároveň v tejto zápisnici je poznámka pri bode IX. tejto zápisnice, že finančné veci si viedla sama politická obec.
Z dotazníka o školských budovách zo 17.05.1946 je zrejmé, že v B. W. bola škola zriadená pred rokom 1860, stavby postavené v roku 1880, opravované v roku 1914 - 1943 a pôvodne postavená z dreva a kameňa. Ako vlastník je v dotazníku uvedená D. F., obec v celku. Pokiaľ ide o obec A., tak z dotazníka zisťujeme, že stavba bola postavená v roku 1905 a že ju postavila obec A. s tým, že je zapísaná do vlastníctva D.B. A. F. (čl. 140-141).
Z výmeru Krajského národného výboru v S. číslo Škol./2.586/56-L zo dňa 22.05.1956 je zrejmé, že tento určil v zmysle vládneho nariadenia č. 122/1951 Zb., že dňom 02. júna 1945 prešiel na štát podľa § 1 nariadenia č. 47/1945 Zb.n. SNR majetok D.B. A. F. v A. slúžiaci školským účelom bývalej D. A. F. v A., ktorý pozostával z nehnuteľností zapísaných v PK vložke č. 136, radové číslo 2 a 5 obce A., parcelné číslo 452, 449 dom a dvor, ako aj hnuteľný školský majetok. V dôvodoch je uvedené, že v zmysle citovaného nariadenia č. 47/1945 bol poštátnený majetok fyzických a právnických osôb, ktorý ku tomuto dňu slúžil školským účelom a ubytovaniu učiteľských síl a iných školských zamestnancov. Administratívnym konaním, ktorého výsledkom bol tento výmer bolo zistené to, že majetok bývalej D.B. A. F. slúžil v deň účinnosti citovaného nariadenia školským účelom, teda zo zákona stal sa majetkom štátu. V prípade B. W. bol taktiež vydaný výmer č. Škol./2.586/56-L zo dňa 27.04.1956, kde bolo určené taktiež, že dňom 02.06.1945 prešiel na F. majetok D.B. A. F. v B. W., nakoľko ku dňu poštátnenia slúžila školským účelom (čl. 155). Zo záznamov (čl. 151-152 spisu) je zrejmé, že predstaviteľ K. sa vyjadril, že nemá žiadne vedomosti či už o majetku školy, resp. o parceliach, kde pozemnoknižnú parcelu užívali práve urbarialisti obce B. W..
Súd pre presnú identifikáciu a odstránenie určitých rozporov v geometrických plánoch, ktoré si dali vyhotoviť účastníci, nariadil aj znalecké dokazovanie, kde znalec Ing. C.
4.
Q. podal znalecký posudok č. 910051-3/2007, kde však navrhovateľ už v intenciách záverov tohto znaleckého posudku žalobu neupravoval. Znalec sa vo svojom posudku vyjadril aj k zápisom v pozemkovej knihe, či už vo vložke 136 k.ú. A., resp. 97 k.ú. B. W., kde pre súd má hodnotu presný preklad zápisu vo vložke č. 136 „A., D. F. (zastúpená učiteľom I. S.)“, resp. „D. F. obce B. W., zastúpená sudcom (možno preložiť aj ako richtárom) I. T.“.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 282/93 Z.z. zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych a správnych aktov vydaných v období od 08. mája 1945, židovským náboženským obciam od 02. novembra 1938 do 01. januára 1990 (ďalej len rozhodné obdobie) v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené najmä Chartou Organizácie spojených národov, Listinou základných práv a slobôd a príslušnými medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Predmetom vrátenia majetku podľa tohto zákona sú nehnuteľné veci a hnuteľné veci.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/93 Z.z., oprávnenými osobami sú štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, vrátane ich častí s právnou subjektivitou, ktorých vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce v rozhodnom období v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 282/93 Z.z. povinnými osobami sú štát, obec, štátom alebo obcou založené alebo zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom, ktoré hospodária s majetkom štátu alebo obce, prípadne ho spravujú a ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia s výnimkou a/ právnických osôb so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi
alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby, táto výnimka však neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 01. októbri 1990; b/ cudzích štátov.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 282/93 Z.z. povinná osoba vydá nehnuteľnú vec a hnuteľný vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 282/93 Z.z., povinnosť vydať vec sa vzťahuje na prípady, keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o poštátnení školstva na Slovensku, nariadenia Slovenskej národnej rady č. 37/1945 Zb. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov.
V zmysle § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 282/93 Z.z., na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu písomne v lehote 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona, inak právo
5.
zaniká. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 90 dní od doručenia výzvy dohodu o vydaní veci. Ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa ods. 2 alebo ak miesto jej pobytu nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 15 mesiacov od doručenia výzvy, inak právo zaniká.
V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že vec, t.j. predmetné nehnuteľnosti - školské budovy a pozemky, prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období postupom aký opisuje § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 282/93 Zb., to je zrejmé z citovaných výmerov. Taktiež nebolo sporné, že žalobca zaslal žalovanému písomnú výzvu a žaloba bola podaná v zákonom predpokladanej lehote, uvedené skutočnosti sú zrejmé z korešpondencie oboch účastníkov, ktorá je založená v spise. Sporné však bolo, či predmetné nehnuteľnosti prešli v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu z majetku žalobcu, teda či žalobca je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 282/93 Zb.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že už v druhej polovici 19. storočia boli v A., resp. aj v jeho miestnej časti B. W. školské budovy, v ktorých boli umiestnené D.B. A. F.. V danom prípade je veľmi dôležité rozlišovať školskú budovu, v ktorej je umiestnená nejaká škola a školu ako inštitúciu samotnú. Pokiaľ ide o samotné školské budovy, treba skonštatovať, že predovšetkým pokiaľ sa týka A., tak pôvodná školská budova z druhej polovice 19. storočia nepretrvala, zo záznamov je zrejmé, že v roku 1905 bola postavená nová školská budova. V B. W. taktiež došlo k jednoznačnému prebudovaniu uvedenej školskej budovy postavenej v roku 1880 zrejme v roku 1914 došlo k zásadnej prestavbe. Problém rozlišovania školskej budovy a školy, resp. problém vlastníctva školskej budovy nie je nový, kde do pozornosti dáva súd aj historickú judikatúru, v zmysle ktorej stavebná, resp. udržovacia povinnosť uložená obci čo do K. F., nie je právnym titulom k nadobudnutiu cirkvou vlastníctva školskej budovy, resp. pozemku, na ktorom túto budovu obec postavila - Úr. sb. 675 (N. - S., M. súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie, Heuréka 1998, strana 138). Z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že prvý zápis v pozemkovej knihe ako D.-B. F., či už A. alebo B. W., svedčí o vlastníctve obce k školskej budove. Samotný názov D.-B. znamená len označenie rázu školy (viď napríklad § 2 ods. 2 zákona č. 308 zo dňa 26.11.1940), kde označenie rázu školy bolo buď obvyklé alebo dokonca zákonom prikázané. Skutočnosť, že išlo o stavby patriace obci svedčí nielen konkrétny zápis, ale aj to, že cirkevné majetky boli prakticky vždy zapísané v osobitnom protokole či vložke a pokiaľ by cirkev bola sama si vystavala budovu, bola by ju mala zapísanú v protokole, resp. vložke, kde sú vedené cirkevné majetky. Žalobca však v celom konaní neprodukoval jediný dôkaz o tom, že práve D. K. postavila obe budovy, resp. ani nepreukázal žiadny titul nadobudnutia uvedených budov cirkvou.
Samotné výmery, ktoré konštatujú poštátnenie, nemajú výpovednú hodnotu v tom, komu budovy patrili ku dňu 02.06.1945, pretože pokiaľ budovy slúžili pre potreby školstva, zo zákona sa stávali majetkom štátu, nech patrili komukoľvek, nielen cirkvi. Je zrejmé, že potom nevenovala sa dostatočná pozornosť zisťovaniu skutočného vlastníka. Treba brať do úvahy aj skutočnosť, že pokiaľ už prvý zápis svedčí pre obec, tak vzhľadom na to, že vlastník pozemku bol do roku 1950 v zásade vždy aj vlastníkom budovy, možno konštatovať, že práve obec bola vlastníkom týchto budov. Nakoniec však aj listinné doklady svedčia jednoznačne v prospech obce, napríklad aj dotazníky o školských budovách, kde je výslovne povedané, že
6.
školskú budovu v roku 1905 postavila obec A.. Toto je výrazný dôkaz aj preto, že v roku 1946 už jednoznačne rozlišovali ako obec politickú, tak cirkevnú, či urbárnu a pokiaľ by nemysleli obec v politickom slova zmysle, bolo by to tam uvedené. Navyše aj skutočnosť, že v niektorých dokladoch ohľadne škôl sa nachádzajú poznámky akože finančné veci si viedla sama politická obec, resp. že cirkevný predstaviteľ nemá žiadne vedomosti o majetku školy, nasvedčujú práve vlastníctvu obce k predmetným nehnuteľnostiam. Jedinou skutočnosťou, ktorá by potom mohla svedčiť v prospech toho, že je žalobca oprávnenou osobou a že bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, je len skutočnosť, že ho za vlastníka považovali v administratívnom konaní, v ktorom bolo konštatované poštátnenie škôl, ako je však zrejmé aj z judikátu (Úr. sb. 675), často dochádzalo k takýmto zámenám, bolo to potrebné riešiť aj judikatúrou, nakoľko cirkev považovala stavebnú či udržovaciu povinnosť uloženú obci za titul k nadobudnutiu vlastníctva školskej budovy, pokiaľ v nej mala zriadenú školu, kde však jasne bolo povedané, že obci zostáva vlastníctvo školskej budovy zachované. V danom prípade tomu tak bolo práve aj ohľadne školských budov v obci A. a aj v miestnej časti B. W., ktorá bola predtým samostatnou obcou. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že predmetné školské budovy prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období z jeho vlastníctva a návrh musel zamietnuť. Treba skonštatovať, že v priebehu konania žalobca dostatočne identifikoval nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať, pokiaľ svoj návrh nekorigoval v zmysle podaného znaleckého posudku, vzhľadom na zamietajúce rozhodnutie súdu, nemá to praktický význam.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 O.s.p. kde prihliadol na charakter sporu, predovšetkým na zápis v pozemkovej knihe, kde možno brať do úvahy dobrú vieru žalobcu v jeho právo na reštitúciu predmetných budov, kde na objasnenie tejto skutočnosti muselo byť vykonané rozsiahle dokazovanie a nebolo by teda spravodlivé, aby ktorýkoľvek z účastníkov znášal trovy konania druhého.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
7.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).