Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-87-2002.pdf
PDF · 177.76 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/87/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom Mgr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu H. a.s., sídlo: W. č. X/XXXX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený advokátom: JUDr. P. K., sídlo: R. č. X,. K., proti žalovaným: 1, T. K., spoločnosť s ručením obmedzeným, sídlo: R. č. XX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. 2, S. K., s.r.o., sídlo: H. č. XX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. 3, M. L. K. a.s., sídlo: J. T. č. XX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. 4, T. H. spoločnosť s ručením obmedzeným K., sídlo: K. č. X,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. 5, E. O., s.r.o., sídlo: R. č. X,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený advokátom: JUDr. R. G., sídlo: Ž. č. X,. K. X, C. B., spoločnosť s ručením obmedzeným, K., sídlo: F. č. XX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. žalovaní v 2., 3., 4. a 6. rade zastúpení advokátom: JUDr. M. K., sídlo: F. č. XX, K., v konaní o zaplatenie 169.999,79 € s príslušenstvom,
rozhodol:
Žalobu v plnom rozsahu zamieta.
Žalobca ja povinný nahradiť žalovaným v 2., 3., 4. a 6. rade trovy konania vo výške 74.075,82 €, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných 2., 3., 4. a 6. rade advokátovi JUDr. M. K. v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca ja povinný nahradiť žalovanému v 5. rade trovy konania vo výške 21.392,78 €, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 5. rade advokátovi JUDr. R. G. v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14. februára 2002 a vedenou pod sp. zn. 31 Cb 87/2002 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.905.376,80 Sk s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 2.905.376,80 Sk od 17. júla 2000 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, spolu s trovami konania titulom neuhradenia pohľadávky získanej postúpením od spoločnosti E. XX,. s.r.o., ako nezaplatenej časti ceny diela za prevzatie a zneškodnenie odpadu v mesiaci jún 2000 vyúčtovanej faktúrou č. 0006300824, splatnou dňa 16. júla 2000 na sumu 3.250.914,50 Sk na základe ručenia podľa ust. § 106 ods. 1 Obchodného zákonníka platného pred novelou č. 500/2001 Z.z. v spojení s § 768c ods. 1 Obch. zák..
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14. februára 2002 a vedenou pod sp. zn. 33 Cb 237/2002 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.800.000,- Sk s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 1.800.000,- Sk od 17. marca 2001 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, spolu s trovami konania titulom neuhradenia pohľadávky získanej postúpením od spoločnosti E. XX,. s.r.o., ako nezaplatenej časti ceny diela za prevzatie a zneškodnenie odpadu
v mesiaci február 2001 vyúčtovanej faktúrou č. 0102280233, splatnou dňa 16. marca 2001 na sumu 2.568.265,90 Sk na základe ručenia podľa ust. § 106 ods. 1 Obchodného zákonníka platného pred novelou č. 500/2001 Z.z. v spojení s § 768c ods. 1 Obch. zák..
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14. februára 2002 a vedenou pod sp. zn. 32 Cb 237/2002 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 416.036,90 Sk s 20% ročným úrokom z omeškania od 1. marca 2001 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05% denne do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, spolu s trovami konania titulom neuhradenia nezaplatenej časti ceny diela za zimnú údržbu mestských komunikácií v meste Košice v mesiaci január 2001 vyúčtovanú faktúrou č. 20010104 na sumu 678.542,- Sk, z ktorej žalovaný v 1. rade uhradil sumu 100.000,- Sk, pričom žalobca časť vyúčtovanej pohľadávky 162.505,80 Sk postúpil tretej osobe. Zostatok pohľadávky 416.036,90 Sk zostala neuhradená žalovaným v 1. rade.
Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 31 Cb 87/2002-150 zo dňa 6. júna 2002 bolo rozhodnuté o spojení vecí sp. zn. 33 Cb 237/2002 a sp. zn. 32 Cb 237/2002 na spoločné konanie pod sp. zn. 31 Cb 87/2002.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Cob 80/2003-176, právoplatným dňa 24. septembra 2003 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 31 Cb 87/2002-151 zo dňa 6. júna 2002 bolo konanie proti žalovanému v 1. rade zastavené a zároveň rozhodnuté o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 31 Cb 87/2002-273, právoplatným dňa 16.novembra 2004 súd pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalovaní v 2. až 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.121.413,70 Sk s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 2.905.376,80 Sk od 17. júla 2000 do zaplatenia, 0,05% denný úrok z omeškania zo sumy 1.800.000,- Sk od 17. marca 2001 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 73.014,40 Sk a 20% ročný úrok z omeškania zo sumy 416.036,90 Sk od 1. marca 2001 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných, alebo uspokojením žalobcu z majetku úpadcu T. K., spoločnosť s ručením obmedzeným, R. č. XX, K., I.: XX. XXX. XXX,. zaniká v rozsahu prijatého plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalovaní v 2., 3., 4. a 6. rade v odpore proti platobným rozkazom a vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 3. decembra 2002 a dňa 15. marca 2004 žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že na základe vývoja právnej úpravy nedošlo k vzniku ručenia za žalovaného v 1. rade. A je potrebné sa osobitne zaoberať otázkou účinnosti zákona č. 500/2001 Z.z. na práva a povinnosti účastníkov ručiteľského vzťahu. Z úpravy § 768c ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že na to, aby sa nárok z právneho vzťahu, ktorý vznikol pred účinnosťou novozavedenej úpravy posudzoval podľa doterajších predpisov, musel vzniknúť pred 1. januárom 2002, z čoho je možné ďalej vyvodiť, že nárok, ktorý vznikol až v čase účinnosti novozavedenej úpravy, hoci právny vzťah, z ktorého vyplýva už skôr, sa spravuje už novou právnou úpravou. V posudzovanom prípade to znamená, že nová právna úprava zákonné ručenie nepozná a nepredpokladá preto ani vznik právneho nároku z tohto právneho dôvodu, je nepochybné, že po účinnosti zákona č. 500/2001 Z.z. nárok na ručenie spoločnosti za záväzky inej spoločnosti majúcej rovnakého spoločníka či rovnakých spoločníkov nemôže platne vzniknúť. Žalovaní majú za to, že k vzniku nároku žalobcu voči žalovaným v 2. až 6. rade nedošlo skôr, ako naňho prešli práva z ručenia od jeho právneho predchodcu podľa ust. §307 ods. 3 Obch. zák., teda momentom doručenia oznámenia o postúpení zabezpečovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu. Postúpenie zabezpečenej pohľadávky právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 2. až 6. rade až listom zo dňa 10. apríla 2002, v dôsledku čoho je nepochybné, že práva z ručenia prešli na žalobcu až po účinnosti zák. č. 500/2001 Z.z.. V prípade odlišného právneho posúdenia otázky prechodu práv z ručenia a nároku žalobcu voči žalovaným, je potrebné použiť aj § 306 ods. 2 veta prvá (veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplní svoj splatný záväzok v primeranej lehote po tom, čo ho na to veriteľ vyzval) a § 340 ods. 2 Obch. zák.. V intenciách naznačenej právnej úpravy je pre vznik nároku veriteľa voči ručiteľovi rozhodujúca právna skutočnosť písomnej výzvy veriteľa voči dlžníkovi a márne uplynutie primeranej doby od doručenia tejto výzvy dlžníkovi ako aj následná splatnosť ručiteľského záväzku. Rovnaký právny názor okamihu vzniku nároku ručiteľa zaujala aj súdna prax. Je nevyhnutné sa zaoberať s otázkou prechodu práv z ručiteľa na žalobcu a tiež momentom splatnosti
ručiteľského záväzku. V naznačených otázkach majú žalovaní za to, že k vzniku účinného ručenia nedošlo, čo vylučuje ich vecnú legitimáciu.
Nakoľko žalobca v konaní predložil dve zmluvy o zneškodnení odpadov, je potrebné sa vysporiadať s otázkou, či na žalobcu prešli práva a nároky jeho právneho predchodcu, ktoré si uplatnil v tomto konaní. Predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok boli pohľadávky zo zmluvy o zneškodnení odpadov č. 002/1998 zo dňa 15. mája 1998 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 31. augusta 1998 a nie pohľadávky zo zmluvy o zneškodnení odpadov č. 0089/1998 zo dňa 1. apríla 1999. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávky a rovnako aj oznámenia ručiteľom o postúpení pohľadávok. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že predmetom postúpenia nebola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
Žalovaní zotrvali na svojom postoji o nedostatočnom preukázaní rozsahu a druhu odpadu prijatého na likvidáciu právnym predchodcom žalobcu, ako aj rozsahu a skladby výkonov, ktoré žalobca vykonal pre žalovaného v 1. rade v rámci zimnej údržby. Žalovaní žiadali, aby bola objasnená skutočnosť o zaradení a fakturácii všetkého prijatého odpadu od žalovaného v 1. rade do najnáročnejšej kategórie.
Žalovaný v 5. rade v písomnom podaní zo dňa 20. septembra 2004 navrhol, aby súd voči nemu žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie s poukazom na § 106 ods. 1 Obch. zák. do novely č. 500/2001 Z.z. a ust. § 768c ods. 1 Obch. zák.. Žalovaný v 5. rade nepoprel existenciu svojho zákonného ručenia do 31. decembra 2001, avšak poukázal na zánik tohto ručenia dňom 1. januára 2002, dokedy mal veriteľ u žalovaného uplatniť nárok z ručenia (subjektívne oprávnenia). Vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah ručenia zanikol ešte pred uplatnením subjektívneho nároku zo strany žalobcu, nemohol žalobcovi vzniknúť ani subjektívny nárok na uplatnenie ručiteľského záväzku voči žalovanému v 5. rade a vôbec už nie je možné, aby žalobca uplatňoval svoje nároky na ručenie v čase, kedy mu to právny predpis neumožňuje, z čoho vyplýva, že žalobcovi vôbec nevznikla pohľadávka na plnenie voči žalovanému v 5. rade. Žalobca by mal nárok na plnenie od žalovaného v 5. rade z titulu ručenia iba v tom prípade, ak by svoj nárok uplatnil (po splnení zákonných predpokladov) voči žalovanému v 5. rade (vznik nároku - právneho vzťahu) v čase kedy bola platná a účinná právna norma, ktorá také ručenie pripúšťa. V tom prípade by bolo žalobcove právo chránené § 768c ods. 1 Obch. zák.. Žalovaný v 5. rade poukazuje, že výzva veriteľa podľa § 306 ods. 1 Obch. zák. mu bola doručená až v priebehu konania dňa 11. apríla 2002 a jej právny význam je z hľadiska vzniku nároku žalobcu - vzniku povinnosti žalovaného platiť. K doručeniu výzvy došlo v čase účinnosti zák. č. 500/2001 Z.z., kedy už žalovaný nebol ručiteľom pôvodného dlžníka, pretože ručenie podľa ust. § 106 Obch. zák. bolo v tom čase neplatné a neúčinné. Podľa názoru žalovaného ručenie zaniklo prijatím novej právnej úpravy ako aj zánikom podmienky uvedenej v § 106 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k 31.decembru 2001, t.j. zánikom existencie totožnosti spoločníka, keďže ručenie je obmedzené na obdobie trvania tejto podmienky, resp. netrvá do budúcnosti.
Žalobca vo svojich písomných stanoviskách zo dňa 9. januára 2004 a zo dňa 6. apríla 2004 uviedol, že obe faktúry č. 6300824 a č. 102280233 boli vystavené na základe zmluvy č. SP 89/1998 (údaj sa nachádza vpravo hore na faktúrach pod ich číslom). Dňom 1. apríla 1999 bola zmluva č. D 002/1998 nahradená zmluvou č. SP 89/1998. Vo fakturovanom období jún 2000 (faktúra č. 6300824) a február 2001 (faktúra č. 102280233) bola dojednaná cena za odpad 911 01 vo výške 1.098,- Sk + DPH/1 tona a za odpad 911 02 vo výške 1.970,- Sk + DPH/1 tona (čl. III zmluvy SP 89/1998). Cenový výmer č. 1/2000 zo dňa 18. februára 2000 vydaný Okresnými úradmi Košice I - IV určil rozsah tovaru s regulovanými cenami pre územie okresov Košice I - IV a stanovil s účinnosťou od 1. februára 2000 aj maximálnu cenu za termické zneškodňovanie tuhého odpadu sumou 1.098,- Sk/t bez DPH. Keďže rozhodnutie bolo záväzné pre všetky právnické a fyzické osoby zabezpečujúce spaľovanie odpadu na území okresov Košice I - IV, ani spoločnosť E. XX. s.r.o. nemohla účtovať T. s.r.o. K. sumu vyššiu než 1.098,- Sk + DPH/ t, hoci vyššiu sumu mala dojednanú v zmluve pre zneškodnenie odpadu 911 02. E. XX. s.r.o. predkladala svoje faktúry s prílohou, v ktorej sa nachádzal doklad o množstve dovezeného odpadu (sumár vážnych lístkov). Ak by objednávateľ (T. K. s.r.o.) trval na potvrdení iného tlačiva než vážneho lístka, bol povinný ho odovzdať na váhe v dvoch vyhotoveniach pri preberaní odpadu E. XX. s.r.o.. To sa nikdy nestalo a zmluvné strany považovali za vhodnú a dostatočnú evidenciu odpadu práve tzv. vážne lístky, z ktorých bol každý jeden podpísaný zamestnancom T. s.r.o.. T. s.r.o. nikdy faktúry nerozporovali, tieto spoločnosti E. XX s.r.o. nevrátili, pohľadávku z faktúry č. 63008240 dokonca výslovne uznali a navrhli na jej úhradu
splátkový kalendár listom č. 0376/00. Pohľadávky z oboch faktúr uznala správkyňa konkurznej podstaty JUDr. D. Č., čo vyplýva jednak z konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach č.k. 3 K 137/01, ako aj z jej stanoviska zo dňa 5. októbra 2002. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi § 323 ods. 23 Obch. zák..
Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávku z faktúry č. 20010104 za čistenie a údržbu komunikácií T. s.r.o. nikdy nerozporovala, žalobcovi túto nevrátila, túto pohľadávku čiastočne plnili a po prihlásení do konkurzného konania bola uznaná správkyňou konkurznej podstaty. Čiastočná úhrada T. s.r.o. na túto faktúru má účinky uznania záväzku podľa ust. § 323 ods. 2 Obch. zák. a § 407 ods. 3 obch. zák., ak možno usudzovať na to, že plnením dlžníka uznáva aj zvyšok záväzku. To, že T. s.r.o. neuznávali aj zvyšok dlhu nevyplýva zo žiadneho úkonu vykonaného v čase realizácie čiastkovej úhrady a ani nikdy neskôr, nevyplývalo to ani z korešpondencie medzi T. s.r.o. a žalobcom. Takéto uznanie vytvára domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Žalovaní doposiaľ netvrdili ani nepreukázali, že po uznaní záväzku nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých dlh zanikol a preto domnienku dlhu v žalovanej výške nevyvrátili.
Úvahy žalovaných, že nárok na plnenie ručenia vzniklo po 1. januári 2002 je podľa žalobcu nesprávny, nakoľko títo nesprávne stotožňujú a zamieňajú pojmy „prechádza právo" a „vzniká nárok" v ust. § 307 ods. 4 Obch. zák. a § 786c ods. 1 Obch. zák..
Zmluvy o postúpení pohľadávok sú podľa žalobcu určité a zrozumiteľné, sú v nich postupované pohľadávky nezameniteľne špecifikované číslami faktúr, dátumom ich vystavenia a splatnosti, ako aj neuhradeného zostatku a postupovanej sumy a nie je v nich uvedený žiaden chybný údaj. Aj oznámenia o postúpení pohľadávok E. XX s.r.o., ako postupcom ručiteľom sú obe pohľadávky špecifikované takýmto označením faktúr a iba nepresné uvedenie čísla zmluvy o zneškodnení odpadov pred lomítkom nemôže mať tie následky, ktoré popisujú žalovaní.
Okresný súd Košice II dňa 2.3.2005 vo veci vydal rozsudok, ktorým uložil žalovaným v 2. až 6. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.121.413,70 Sk spolu s 12% ročným úrokom z omeškania zo sumy 416.036,90 Sk od 1.3.2001 do 31.12.2001, zmluvnú pokutu 0,05% zo sumy 416.036,90 Sk od 1.3.2001 do 31.12.2001 a nahradiť žalobcovi trovy konania. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Proti citovanému rozsudku podali žalovaní v 2. až 6. rade odvolanie (proti časti ukladajúcej im povinnosť platiť). Proti zamietavému výroku rozsudku podal odvolanie aj žalobca, avšak toto odvolacie konanie bolo neskôr z dôvodu neuhradenia zodpovedajúceho súdneho poplatku zastavené.
O odvolaní žalovaných v 2. až 6. rade neskôr rozhodol Krajský súd v Košiciach svojim Uznesením č. k. 1 Cob 100/2005 zo dňa 28.2.200, ktorým odvolaním napadnutú časť rozsudku zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu bolo pre rozhodnutie vo veci potrebné s poukazom na znenia § 306 ods. 1 a § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka vysporiadať sa s otázkou, či nárok veriteľa voči ručiteľom vznikol za účinnosti právnej úpravy platnej do 31.12.2001, pretože podľa názoru odvolacieho súdu ručenie v danom prípade nevzniklo okamihom splatnosti peňažných nárokov. Predmetom ďalšieho konania už teda bolo iba rozhodnutie o povinnosti žalovaných v 2. až 6. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.121.413,70 Sk spolu s 12% ročným úrokom z omeškania zo sumy 416.036,90 Sk od 1.3.2001 do 31.12.2001, zmluvnú pokutu 0,05% zo sumy 416.036,90 Sk od 1.3.2001 do 31.12.2001a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Účastníkom konania bolo dané poučenie súdom podľa ust. § 120 ods. 4 Obč. súd. por., podľa ktorého všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr, súd neprihliada.
Súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov: S. H., Mgr. J. P., M. P., M. D.-K., JUDr. J. Č., M. O., predloženými listinnými dôkazmi a to výpismi z obchodného registra žalovaných v 1. až 6. rade zo dňa 29.januára 2002, listom žalovaného v 1. rade označeným „návrh splátkového kalendára" zo dňa 17. októbra 2000, faktúrou č. 0006300824, faktúrou č. 0102280233, faktúrou č. 20010104 s prílohou sumár výkonov, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19. júla 2000, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19. júla 2000, výzvou na zaplatenie zo dňa 8.februára 2001 a dňa 9. júla 2001, zmluvou o
zneškodnení odpadu č. D 002/1998 s dodatkom č. 1, zmluvou o zneškodnení odpadu č. SP 0089/1998, zmluvou č. 1/2000 o poskytovaní prác pre zimnú údržbu mestských komunikácií mesta Košice na sezónu 2000/2001, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12. júla 2001 a jej zrušení zo dňa 4. januára 2002, oznámením o postúpení zo dňa 13. júla 2001, predžalobnou upomienkou zo dňa 25. januára 2002, oznámením ručiteľom o postúpení pohľadávok zo dňa 10. apríla 2002, fotokópiami doručeniek doporučených zásielok, súpisom vážnych lístkov za likvidáciu odpadu mesiac jún 2000 a február 2001, vážnymi lístkami na likvidáciu odpadu mesiac jún 2000 a február 2001, listom žalovaného v 1. rade zo dňa 5. októbra 2002, prihláškou pohľadávky žalobcom zo dňa 6. mája 2002 v konkurznom konaní sp. zn. 3 K 137/01 Krajský súd Košice, cenovým výmerom č. 1/2000 Okresných úradov Košice I - IV zo dňa 18. februára 2000, výkazom prác zimnej údržby za mesiac január 2001 spracovaný žalobcom, výdajkami
- prevodkami na pohonné hmoty, faktúrami č. 20031208, č. 20031209, č. 20021209, č. 20021208, č. 20020402, č. 20020401, oznámením S. K. - list zo dňa 7. decembra 2004 s prílohami podklady k fakturácii prác zimnej údržby, stanoviskom k fakturácii prác zimnej údržby mesiac január 2001, uznaním zo dňa 21. marca 2003 a 30. augusta 2002, oznámením o výške úrokových sadzieb v peňažných ústavoch v sídle dlžníkov a zistil tento skutkový stav:
Konateľ spoločnosti E. XX. s.r.o. S. H. vypovedal, že E. mal od roku 1998 zmluvu o zneškodnení odpadu s T. s.r.o. a na jej základe sa odpad likvidoval, ktorý bol dovezený T. s.r.o.. Celé to prebiehalo tak, že nákladné vozidlá, ktoré boli plné, vchádzali do spaľovne, kde sa riadne odvážili na rampe. Potom komunálny odpad vysypali do zásobníka a taktiež sa auto zvážilo. Rozdiel medzi váhou pred a po sa zapísal do lístka, ktorý podpisoval zamestnanec E. a šofér vozidla, ktorý bol poverený T. s.r.o.. Na základe týchto vážnych lístkov sa vyhotovila suma, koľko ton sa za uvedený mesiac zlikvidovalo a na základe toho sa vystavila faktúra. Faktúra sa odovzdala T. s.r.o. na odsúhlasenie podľa vlastnej evidencie vážnych lístkov, ktoré každý vodič musel odovzdať na ekonomickom oddelení. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vrátili T. s.r.o. faktúry alebo sa vyjadrili, že s fakturovanými čiastkami nesúhlasia, svedok uviedol, že nie nikdy, bolo to odsúhlasené na základe vážnych lístkov. T. S. nenamietali a pohľadávku uznali.
Svedok Mgr. J. P. v rokoch 1996 - 1999 ako zástupca konateľa E. XX. s.r.o. a od roku 1999 pôsobiaci u žalobcu ako člen predstavenstva a.s. majúci na starosti poskytovanie služieb zimnej údržby, mimo iného vypovedal, že zmluvu č. 1 z roku 2000 v súvislosti so zimnou údržbou podpísal ešte s jednou členkou predstavenstva. Na otázku súdu, či od 18. decembra 2000 žalobca začal vykonávať poskytovanie prác zimnej údržby, svedok uviedol, že sa na to nepamätá, spomína si, že práce boli realizované po podpísaní zmluvy, teda v januári 2001. K predloženým sumárom založených na čl. 24-26 súdneho spisu sp. zn. 32 Cb 237/2002 svedok vypovedal, že mesačne za kalendárny mesiac, teda sám vypracovával sumár výkonov prác, ktoré vykonal žalobca, na základe toho sa potom vystavovala faktúra. Či ide presne o výkaz, ktorý dostal k nahliadnutiu uviesť nevie. Po spracovaní výkazov za príslušný mesiac prebiehali konzultácie približne 10 dní, ktorých sa osobne zúčastňoval s tým, že rokoval so zástupcami T. P. ako aj M. O. za S. komunikácií. Počas rokovaní sa robili určité korektúry z hľadiska jednotlivých úkonov, ktoré sa vykonali s tým, že H. a.s. vypracovala konečný výkaz, s ktorým všetci súhlasili a tento bol podkladom k fakturácii, taktiež sa aj s faktúrou zasielal.
Svedok Mgr. J. P. na otázku súdu, či suma vyúčtovaná vo faktúre č. 20010104 na sumu 678.524,70 Sk bola suma, ktorá bola odkonzultovaná medzi svedkom a pracovníkmi T. a S. komunikácií, uviedol, že išlo o takúto sumu, ktorá bola po vzájomnej dohode ustálená. Svedok si nespomenul, či doručoval faktúru č. 20010104, pripustil, že doručoval faktúry. Na uvedenú faktúru bolo poukázaných 100.000,- Sk. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či interné doklady a to výkazy prác zimnej údržby január 2001 založené na čl. 195-197 súdneho spisu 31 Cb 87/2002 boli podkladom pre fakturáciu, svedok uviedol, že áno.
Mgr. J. P. na otázku právneho zástupcu žalovaných v 2., 3., 4. a 6. rade, ako sa svedok dozvedel o zaplatení faktúry za mesiac január 2001, svedok uviedol, že mu to povedal exriaditeľ T. p. D.-K.. Na otázku právneho zástupcu žalovaných v 2., 3., 4. a 6. rade, v čom boli obtiažne rokovania medzi svedkom a zástupcami T. a S. K., svedok uviedol, že sa pozeral na každú korunu s tým, že z hľadiska výkonov sa upravovali najviac počty kilometrov. Na otázku právneho zástupcu žalovaných v 2., 3., 4. a 6. rade, kto konkrétne odsúhlasil výkon prác za mesiac január 2001, svedok uviedol, že za T. to bol pán P. a za S. K. pán M. O..
Svedok M. P. v rokoch 1989 až do augusta 2001 vedúci strediska čistoty v T. s.r.o. mimo iného vypovedal, že z hľadiska výkonu svojej funkcie, zabezpečovali zimnú údržbu v rámci mesta s tým, že ak Mesto K. požadovalo väčší počet mechanizmov a vlastnými kapacitami nestačili, obrátili sa na ďalších dodávateľov s tým, že konkrétny rozsah prác zadával v denníku dispečer zimnej údržby, ten povolával jednotlivé druhy vozidiel a vodičov s tým, že im dával rozpis, aké práce majú konkrétne vykonať. V denníku dispečera sa zaznamenával počet mechanizmov, ŠPZ, mená vodičov a možno aj iné veci. Čo sa týka výkonu jednotlivých prác, tak dodávateľ vystavoval výkazy, tieto T. spracovalo a postupovalo ich S. ktorá ich odsúhlasovala. Čo sa týkalo spracovania výkazov nami, tak my sme výkazy spracovávali na základe informácií, ktoré sme mali my k dispozícií. Ak by sme zistili, že niečo nie je v poriadku, tak dodávateľ by svoje výkazy musel upraviť. My sme výkazy potom postupovali S. už po tejto úprave. My by sme nepustili nič, čo by nezodpovedalo skutočnosti. S. potvrdila výkaz a ten sa vrátil T., pracovníčka T. M. S. ich dávala na vedomie dodávateľom vrátane spoločnosti H. a.s..
Svedok M. P. na otázku súdu uviedol, že J. P. pozná, nie je si istý, či za mesiac január 2001 odsúhlasoval s J. P. vykonanie prác zimnej údržby, nevedel uviesť, či dostal výkaz prác zimnej údržby od spoločnosti H. a.s..
Svedok M. P. na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť, či faktúra za mesiac január 2001 v súvislosti so zimnou údržbou obsahovala údaje, ktoré nezodpovedali skutočne vykonaným prácam, uviedol, že nemá vedomosť, nemá informácie, prečo nebola uvedená faktúra uhradená. Svedok ďalej vypovedal, že ak už práce boli odsúhlasené S. K., faktúra sa mohla vystaviť. Vystavená faktúra 20010104 podľa jeho vedomostí nebola z hľadiska rozsahu prác sporná. Ak by faktúra bola sporná, on by o tom mal vedomosť z hľadiska rozsahu prác.
Svedok M. D.-K., štatutárny zástupca T. do roku 2002 vypovedal, že po podpise zmluvy o poskytovaní prác pre zimnú údržbu so žalobcom, začal zhotoviteľ vykonávať jednotlivé práce. Na otázku súdu, z akého dôvodu nebola uhradená faktúra č. 20010104 na sumu 687.542,70 Sk zo dňa 12. februára 2001, splatná dňa 28. februára 2001 svedok uviedol, že uvedenú faktúru nemohol uhradiť v plnej výške, nakoľko Mesto Košice nepoukázalo dostatok finančných prostriedkov T. s.r.o.. Neboli uhradené aj ďalšie faktúry iným dodávateľom za zimnú údržbu. K návrhu splátkového kalendára zo dňa 17.októbra 2000 svedok uviedol, že podpis na tomto návrhu splátkového kalendára patrí jemu s tým, že neuhradenie faktúry č. 006300842 bolo z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.
Svedok M. D.-K. na otázku súdu, či faktúry č. 006300824 a č. 01002280233 vystavené za zneškodnenie odpadu na základe zmluvy č. 79/1998 z hľadiska ceny vykonaných prác a rozsahu vykonaných prác boli sporné, uviedol, že sporné neboli.
Svedok M. O., od roku 1994 do súčasnosti referent pre čistenie a zimnú údržbu v S. K. s.r.o. mimo iného vypovedal, že má na starosti aj rozsahu a kvalitu zimnej údržby. Na otázku súdu, ako vykonávali svoju činnosť T. K. v januári 2001 svedok uviedol, že menšie problémy boli, avšak štandardne bol výkon v mesiaci január 2001 v súvislosti so zimnou údržbou vykonávaný. Výkon kontroly S. sa realizoval ako celok a nezameriaval sa na kontrolu kvality a rozsahu prác, ktorú vykonával H. a.s.. Svedok rozsah a kvalitu prác konzultoval s pánom P., zástupcom T. K. s.r.o. s tým, že výkon prác v mesiaci január 2001 bol štandardný, samozrejme, že dochádzalo ku kráteniu niektorých položiek alebo uplatňovaných položiek T. s.r.o., a to ešte pred fakturáciou T. pre M. K.. Na otázku súdu, či svedok má vedomosť o tom, aby po vyúčtovaní prác T. M. K. boli ešte nejaké úpravy, resp. zmeny fakturácie z dôvodu rozsahu a kvality prác, ku ktorým vy sa svedok vyjadroval, svedok uviedol, že si myslí, že nie. Svedok pri kontrole v teréne rozsahu a kvality prác zimnej údržby v mesiaci január 2001 videl aj vozidlá spoločnosti H. a.s. vykonávajúcich zimnú údržbu, nakoľko išlo o vozidlá, ktoré predtým patrili E. XX. s.r.o., biele M..
Svedkyňa JUDr. D. Č., správkyňa konkurznej podstaty T. s.r.o. K. vypovedala, že správkyňou konkurznej podstaty je od 25. apríla 2002. Prieskumné pojednávanie úpadcu T. s.r.o. K. sa uskutočnilo dňa 12. júla 2002 s tým, že žalobca je veriteľom v tomto konkurznom konaní pod č. 1, kde si prihlásil pohľadávky vo výške 6.891.316,70 Sk. Pohľadávka, ktorú prihlásil veriteľ, v tomto konaní žalobca, bola v plnej výške ňou uznaná s tým, že bola zaradená do 1. triedy. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, aby niektorí z veriteľov túto pohľadávku poprel, nepoprel ju ani úpadca, preto v tejto súvislosti nemá vedomosť o tom, aby sa o prihlásenej pohľadávke viedla incidenčná žaloba alebo spor. K písomnej odpovedi zo dňa 5.
októbra 2002 svedkyňa uviedla, že túto vyhotovila a oznámila žalobcovi H. a.s. uznanie pohľadávky na prieskumnom pojednávaní v prihlásenej výške, pritom vychádza zo stanoviska úpadcu, ktorý takúto prihlásenú pohľadávku nepoprel.
Z výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Košice I žalovaných v 1. až 6. rade vyplýva, že týchto založilo a ich jediným spoločníkom bolo od ich vzniku až do 29. januára 2002 Mesto K..
Počas súdneho konania došlo u žalovaného v 3. rade M. L. K. s.r.o. od 1.januára 2005 k zmene právnej formy na M. L. K. a.s..
Zo zmluvy o zneškodnení odpadu č. SP 0089/1998 vyplýva, že od 1. apríla 1999 na dobu neurčitú sa E. XX. s.r.o., ako zhotoviteľ, zaviazal v prospech objednávateľa T. s.r.o. prebrať odpad za dohodnutú cenu 1.098,- Sk/t + 6% DPH, kód odpadu 911 01, 913 01, alebo 1.970,- Sk + 6% DPH, kód odpadu 911 02, 913 02 a 917, ostatný odpad 2.698,- Sk + 6% DPH. Zmluvné strany dohodli 15-dňovú lehotu splatnosti od doručenia faktúry. V prípade omeškania so zaplatením faktúry bol povinný objednávateľ uhradiť 0,05% úrok z omeškania za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Povinnosť uhradiť úroky z omeškania vznikne objednávateľovi až po uplatnení nároku zhotoviteľa predložením vyúčtovania úroku z omeškania (čl. II bod 1, čl. III bod 1, čl. IV bod 1 veta druhá, bod 2 a 4 zmluvy).
Zo zmluvy č. 1/2000 o poskytovaní prác pre zimnú údržbu mestských komunikácií Mesta K. na sezónu 2000/2001 vyplýva, že na dobu určitú od 18. decembra 2000 do 28.februára 2001 sa žalobca, ako zhotoviteľ zaviazal v prospech objednávateľa T. s.r.o. vykonávať zimnú údržbu miestnych komunikácií v Meste K. a s tým súvisiace práce ako domácu pohotovosť, pohotovosť na pracovisku, výkon sypačom, traktorom, náhradné pomocné práce a strojné zametanie za dohodnutú odplatu bližšie špecifikovanú v čl. IV zmluvy označeného ako cena prác. Ceny prác za jednotlivé výkony uhradí objednávateľ na základe faktúr, ktorých súčasťou musí byť úhrn výkonov za fakturované obdobie potvrdený objednávateľom a S. K.. V prípade omeškania objednávateľ s úhradou faktúry sa zaväzuje objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (čl. II bod 2, čl. III bod 1, čl. IV bod 1, 2 a 5 zmluvy).
Z listu zo dňa 17. októbra 2000 vyplýva, že T. s.r.o. K. z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie navrhuje žalobcovi splátkový kalendár na úhradu jeho záväzku z faktúry č. 006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk. List bol podpísaný riaditeľom T. s.r.o. M. D.-K..
V odpovedi zo dňa 5. októbra 2002 správkyňa konkurznej podstaty JUDr. D. Č. úpadcu T. K. s.r.o. oznamuje žalobcovi, že na prieskumnom pojednávaní bola prihláška žalobcu vo výške 6.891.316,70 Sk uznaná.
Z prihlášky doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 7. mája 2002 v konkurznom konaní úpadcu č. k. 3 K 137/01 vyplýva, že touto si žalobca ako veriteľ uplatnil nároky z faktúry č. 20010104 sumu 416.036,90 Sk, zmluvnú pokutu od 1. marca 2001 do 25. apríla 2002 vo výške 87.152,- Sk, 20% ročný úrok z omeškania od 1. marca 2001 do 25. apríla 2002 vo výške 95.532,- Sk, trovy súdneho konania 29.690,- Sk, z faktúry č. 0102280233 sumu 1.800.000,- Sk, 0,05% denný úrok z omeškania od 17. marca 2001 do 25. apríla 2002 vo výške 363.600,- Sk, trovy súdneho konania 98.000,- Sk a z faktúry č. 0006300824 sumu 2.905.376,80 Sk, 0,05% denný úrok z omeškania od 17. júla 2000 do 25. apríla 2002 vo výške 939.444,- Sk, trovy súdneho konania 146.265,- Sk + 10.220,- Sk trovy právneho zastúpenia. T.j. žalobca si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 6.891.316,70 Sk.
Z faktúry č. 0006300824 vyplýva, že za likvidáciu odpadu v mesiaci jún 2000 o množstve 2.691 ton x 1.089,- Sk vyúčtovala spoločnosť E. XX. s.r.o. spoločnosti T. s.r.o. K. dňa 1. júla 2000 sumu 3.250.914,50 Sk s DPH, splatnú dňa 16. júla 2000. Prílohou faktúry boli vážne lístky.
Z faktúry č. 0102280233 vyplýva, že za likvidáciu odpadu v mesiaci február 2001 o množstve 2.126,4 ton x 1.089,- Sk vyúčtovala spoločnosť E. XX. s.r.o. spoločnosti T. s.r.o. K. dňa 1. marca 2001 sumu 2.568.265,90 Sk s DPH, splatnú dňa 16. marca 2001. Prílohou faktúry boli vážne lístky.
Zo zmluvy o postúpení uzavretej dňa 19. júla 2000 vyplýva, že postupca E. XX. s.r.o. postupuje na žalobcu ako postupníka peňažnú pohľadávku vo výške 2.905.376,80 Sk dlžníka T. s.r.o. K. z neuhradenej
faktúry č. 0006300824 vystavenej dňa 1. júla 2000 na sumu 2.955.376,80 Sk bez DPH, splatnou dňa 16. júla 2000, z ktorej dlžník uhradil postupcovi sumu 50.000,- Sk dňa 13. júla 2000. S postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj jej všetky práva s ňou spojené (bod 1, 2 zmluvy o postúpení).
E. XX. s.r.o. listom zo dňa 19. júla 2000 doručeným dňa 31. júla 2000 T. s.r.o. K. tomuto oznámil postúpenie svojej pohľadávky vo výške 2.905.376,80 Sk z faktúry č. 0006300824 na žalobcu a zároveň písomne listom zo dňa 10. apríla 2002 oznámil aj ručiteľom postúpenie pohľadávok takto: žalovanému v 2. rade dňa 11. apríla 2002, žalovanému v 3. rade dňa 11. apríla 2002, žalovanému v 4. rade dňa 11. apríla 2002, žalovanému v 5. rade dňa 11. apríla 2002 a žalovanému v 6. rade dňa 11. apríla 2002.
Žalobca listom zo dňa 8. februára 2001 doručeného T. s.r.o. K. dňa 8.februára 2001 požiadal o úhradu sumy 2.905.376,80 Sk z faktúry a listom zo dňa 9. júla 2001 doručeným dňa 9. júla 2001 T. s.r.o. K. túto požiadal o úhradu pohľadávok spolu so výške 4.705.376,80 Sk z faktúry č. 0006300824 a z faktúry č. 0102280233.
Zo zmluvy o postúpení uzavretej dňa 12. júla 2001 vyplýva, že žalobca ako postupca postupuje na A. a.s. ako postupníka peňažnú pohľadávku vo výške 4.705.376,80 Sk z faktúry č. 0006300824 a z faktúry č. 0102280233 dlžníka T. s.r.o. K.. Zo zrušenia zmluvy vyplýva, že dňa 4. januára 2002 sa žalobca a spoločnosť A. a.s. dohodli na zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 12. júla 2001 v plnom rozsahu, pričom dlžník je povinný zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi, ktorý je znova veriteľom T. K. s.r.o.. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 25. januára 2002 vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu pohľadávky vo výške 4.705.376,80 Sk s úrokmi z omeškania.
Z evidencie vážnych lístkov spracovanej E. XX. s.r.o. a jednotlivých vážnych lístkov podpísaných vodičom (za T. s.r.o. K.) a pracovníkom E. XX. s.r.o. opatrených aj pečiatkami E. XX. s.r.o. vyplýva, že v mesiaci jún 2000 a február 2001 bolo T. s.r.o. K. odovzdaných do spaľovne 2.691,6 ton odpadu a v mesiaci február 2001 bolo odovzdaných do spaľovne 2.126,4 ton odpadu. Každý vážny lístok obsahuje dátum a hodinu vystavenia, evidenčné číslo vozidla privážajúceho odpad, popis vozidla, klasifikáciu odpadu 911 01 a hmotnosť dovezeného a odovzdaného odpadu, ako aj mestskú časť, miesto zvozu (producent, pôvodca) odpadu.
Z cenového výmeru č. 1/2000 zo dňa 18. februára 2000, ktorým sa určuje rozsah tovaru s regulovanými cenami a určujú maximálne ceny klasifikácie produkcie prijatého Okresnými úradmi Košice, I, II, III a IV vyplýva, že klasifikácia 90 00 22 Technické zneškodňovanie tuhého komunálneho odpadu - spaľovanie tuhého odpadu je 1.098,- Sk/t. Rozhodnutie je záväzné pre všetky právnické a fyzické osoby, ktoré zabezpečujú predmetné služby na území okresov Košice I - IV. Cenový výmer nadobúda účinnosť dňa 1. februára 2000.
Z výkazu prác zimnej údržby január 2001 spracovanej žalobcom dňa 31. januára 2001 vyplýva, že v dňoch 23., 24., 25., 30. a 31. januára 2001 druh nasadených mechanizmov, ich evidenčné číslo, mená vodič, množstvo kilometrov, ako aj dĺžka času v pracovnej pohotovosti.
Podľa ust. § 536 ods. 1 a 2, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.): „Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela."
Medzi E. XX. s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným v 1. rade (T. s.r.o.) ako objednávateľom došlo dňa 1. apríla 1999 na dobu neurčitú k uzavretiu zmluvy o zneškodnení odpadu č. SP 0089/1998 za dohodnutú odplatu podľa druhu a kategorizácie prevzatého odpadu takto 1.098,- Sk/t + DPH kód odpadu 911 01, 913 01, alebo 1.970,- Sk /t + DPH kód odpadu 911 02, 913 02 a 917, ostatný odpad 2.698,- Sk + 6% DPH, ktorú odmenu mal zhotoviteľ povinnosť vyúčtovať faktúrou s lehotou splatnosti 15 dní od jej doručenia. V prípade omeškania so zaplatením faktúry bol povinný objednávateľ uhradiť 0,05% úrok z omeškania za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Povinnosť uhradiť úroky z omeškania mala vzniknúť
objednávateľovi až po uplatnení nároku zhotoviteľa predložením vyúčtovania úroku z omeškania. Tejto zmluve predchádzala zmluva o zneškodnení odpadu č. D 002/1998 uzavretá dňa 15. mája 1998.
Žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným v 1. rade (T. s.r.o.), ako objednávateľom dňa 2. januára 2001 na dobu určitú od 18. decembra 2000 do 28. februára 2001 zmluvu č. 1/2000 o poskytovaní prác pre zimnú údržbu mestských komunikácií Mesta K. na sezónu 2000/2001. Žalobca sa zaviazal v prospech objednávateľa T. s.r.o. vykonávať zimnú údržbu miestnych komunikácií v Meste K. a s tým súvisiace práce ako domácu pohotovosť, pohotovosť na pracovisku, výkon sypačom, traktorom, náhradné pomocné práce a strojné zametanie za dohodnutú odplatu bližšie špecifikovanú v čl. IV zmluvy označeného ako cena prác. Ceny prác za jednotlivé výkony sa objednávateľ zaviazal uhradiť na základe faktúr, ktorých súčasťou mal byť úhrn výkonov za fakturované obdobie potvrdený objednávateľom a S. K.. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry sa zaviazal objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Zhotoviteľ diela spoločnosť E. XX. s.r.o. práce spojené s prevzatým odpadom na zneškodnenie od objednávateľa T. s.r.o. v mesiaci jún 2000 vyúčtoval dňa 1. júla 2000 faktúrou č. 0006300824 sumu 3.250.914,50 Sk s DPH, splatná dňa 16. júla 2000, z ktorej faktúry žalovaný v 1. rade uhradil časť vo výške 50.000,- Sk pôvodnému veriteľovi dňa 13.júla 2000, ktorá úhrada medzi sporovými stranami nebola sporná. Zhotoviteľ diela rovnako práce spojené s prevzatým odpadom na zneškodnenie od objednávateľa T. s.r.o. v mesiaci február 2001 vyúčtoval dňa 1. marca 2001 faktúrou č. 0102280233 sumu 2.568.265,- Sk s DPH, splatná dňa 16. marca 2001.
Zhotoviteľ diela (veriteľ) dvomi písomnými zmluvami zo dňa 19. júla 2000 a zo dňa 16. marca 2001 postúpil na žalobcu pohľadávku z faktúry č. 0006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk so všetkými právami s ňou spojenými a tiež z faktúry č. 0102280233 vo výške 1.800.000,- Sk spolu s právami s ňou spojenými. Následne postupca listom doručeným žalovanému v 1. rade ako priamemu dlžníkovi dňa 31. júla 2000 a 20. marca 2001 oznámil postúpenie pohľadávok z faktúry č. 0006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk a tiež z faktúry č. 0102280233 vo výške 1.800.000,- Sk na žalobcu.
Podľa ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo pokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení."
Uzavretím písomných zmlúv o postúpení pohľadávok z faktúr č. 0006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk a č. 0102280233 vo výške 1.800.000,- Sk, došlo dňa 19. júla 2000 a dňa 16. marca 2001 k právnej zmene veriteľa týchto pohľadávok, pričom postupca (E. XX s.r.o.) stratil postúpené pohľadávky s príslušenstvom pripadajúcim na postúpenú časť, ako aj so všetkými právami viažucimi sa na postúpené pohľadávky, a postupník (žalobca) sa stal ich novým veriteľom (nadobúdateľom).
Na platnosť postúpenia pohľadávok sa nevyžadoval súhlas dlžníka. Preto bezodkladnými oznámeniami postupcu zo dňa 31. júla 2000 a zo dňa 20. marca 2001 vznikla dlžníkovi (žalovanému v 1. rade) povinnosť plniť dlh v rozsahu postúpenia postupníkovi, ako novému veriteľovi.
Následne síce žalobca uvedené postúpené pohľadávky ďalej postúpil zmluvou zo dňa 12. júla 2001 na spoločnosť A. s.r.o., avšak táto zmluva o postúpení bola v celom rozsahu zrušená dohodou medzi žalobcom ako postupcom a A. s.r.o. ako postupníkom písomne dňa 4. januára 2002. Veriteľom pohľadávok preto naďalej zostal žalobca, čo v konaní nebolo sporné ani spochybnené.
Spoločnosť E. XX s.r.o. ako postupca o postúpení pohľadávky 4.705.376,80 Sk (2.905.376,80 Sk + 1.800.000,- Sk) na žalobcu upovedomil písomne dňa 11. apríla 2002 aj žalovaných v 2. až 4. rade, ako ručiteľov.
Žalobca faktúrou č. 20010104 dňa 12. februára 2001 vyúčtoval žalovanému v 1. rade cenu prác zimnej údržby za mesiac január 2001 vo výške 678.542,70 Sk, splatnú dňa 28.februára 2001, z ktorej žalovaný
v 1. rade uhradil žalobcovi dňa 1. marca 2000 sumu 100.000,- Sk, ktorá úhrada nebola v konaní medzi sporovými stranami sporná.
Žalovaní v 2. až 6. rade sa bránili tvrdením, že nevznikol ručiteľský záväzok odôvodňujúc to argumentom, že upovedomenie od postupcu im bolo doručené v čase, kedy už právny poriadok nepoznal ručenie podľa § 106 Obch. zák., o ktoré ustanovenie žalobca voči ním uplatňuje svoje práva.
Podľa ust. § 106 ods. 1 vety druhej Obch. zák. v znení zák. č. 11/1998 Z.z. až zák. č. 127/1999 Z.z. (úprava účinná od 1. februára 1998 do 31. decembra 2001) a § 768c ods. 1 Obch. zák.: „Ak tá istá osoba alebo tie isté osoby sú jedinými spoločníkmi vo viacerých spoločnostiach, za záväzky ktorejkoľvek z ich spoločností ručia svojím majetkom aj ich ostatné spoločnosti. Ak nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov."
Intertemporálne ustanovenie upravuje, že právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa riadia podľa doterajších predpisov (t.j. platných a účinných do 31. decembra 2001).
Základnými podmienkami tohto zákonného ručenia (podľa § 106 ods. 1 Obch. zákonníka platného do 1.1.2002) je existencia (vznik) záväzku a existencia tzv. „jednoosobových" spoločností s ručením obmedzeným, z ktorých u jednej z nich došlo ku vzniku záväzku. Samozrejme, že uvedené podmienky musia nastať za účinnosti právnej úpravy upravujúcej toto ručenie (§ 106 ods. 1 veta druhá Obch. zák.).
Ďalej je potrebné uviesť, že podľa ust. § 312 Obch. zák. na zákonné ručenie platia primerane aj ustanovenia zákona o ručení uvedené v § 303 až § 312 Obch. zák..
Pre vznik zákonného ručenia je rozhodujúca existencia platného záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje.
V prejednávanom prípade bolo preukázané, že peňažné záväzky na úhradu ceny diela vznikli 17. júla 2000, 1. marca 2001, 17. marca 2001, t.j. okamihom ich splatnosti.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval, pričom toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Veriteľ vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie svojej pohľadávky 2.905.376,80 Sk uplatnenej faktúrou č. 0006300824 svojim listom zo dňa 8.2.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 8.2.2001), neskôr opätovne listom zo dňa 20.3.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 22.3.2001) a taktiež svojim listom zo dňa 9.7.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 9.7.2001).
Veriteľ vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie svojej pohľadávky 1.800.000,- Sk uplatnenej faktúrou č. 0102280233 svojim listom zo dňa 9.7.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 9.7.2001).
Veriteľ vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie svojej pohľadávky 416.036,90 Sk uplatnenej faktúrou č. 20010104 svojim listom zo dňa 20.3.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 22.3.2001).
Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Právny predchodca žalobcu (postupca) oznámil žalovaným postúpenie predmetných pohľadávok žalobcovi svojimi listami zo dňa 10.4.2002, ktoré si žalovaní prevzali dňa 11.4.2002.
S postúpenou pohľadávkou prechádza nielen jej príslušenstvo, ale aj všetky práva s ňou spojené, vrátane práv vyplývajúcich zo zabezpečenia záväzkov, teda aj ručiteľské práva, zmluvná pokuta a ďalšie (diel VI Obchodného zákonníka).
Žalovaní spochybnili výpočet jednotkovej ceny a celkové množstvo odpadu v žalovaných faktúrach.
Súd poukazuje, že žalobca vo faktúrach vyúčtoval cenu 1.098,- Sk/t + DPH, čo z hľadiska zmluvy (čl. III) je najnižšou dohodnutou cenou s pomedzi jednotlivých kategórií odobratých odpadov. Naviac takto účtovaná cena zodpovedá aj cenovému výmeru č. 1/2000 účinného od 1. februára 2000, ktorým sa určuje rozsah tovaru s regulovanými cenami a určujú maximálne ceny klasifikácie produkcie prijatého Okresnými úradmi Košice I, II, III a IV.
Ďalej súd zistil, že množstvo odovzdaného odpadu objednávateľom (žalovaným v 1. rade) a jeho prevzatie zhotoviteľom (E. XX s.r.o.) vyplýva z vážnych lístkov za mesiac júl 2000 a február 2001, ktoré sú podpísané vodičmi objednávateľa privážajúceho odpad a zamestnancom zhotoviteľa spolu s jeho pečiatkou, ktorý vykonával váženie vozidiel privážajúcich odpad do spaľovne zhotoviteľa. Pretože žalovaní nepredložili ani neoznačili dôkazné prostriedky, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť údaje o množstvách a kategorizácii dovezeného odpadu vo vážnych lístkoch, súd preto z týchto dôkazov v ďalšom vychádzal, pričom nezistil, aby vyúčtované množstvá odpadu dovezené na likvidáciu do spaľovne odporovali údajom vo vážnych lístkoch, preto v tejto časti (2.905.376,80 Sk + 1.88.000,- Sk) nepovažoval obranu žalovaných za skutkovo a právne odôvodnenú.
Žalovaní sa rovnako bránili aj v prípade faktúry č. 0102280233 vystavenej za práce zimnej údržby v mesiaci január 2001. Vo všeobecnej rovine namietali, že vyúčtovanie nezodpovedá skutočnému rozsahu vykonaných prác.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čiastkovú úhradu uvedenej faktúry žalovaným v 1. rade, ako aj na uznanie tejto, ako aj ďalších pohľadávok prihlásených do konkurzného konania správcom konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade ako úpadcom.
Podľa ust. § 323 ods. 1 vety prvej a 3 Obchodného zákonníka: „Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi."
Žalovaný v 1. rade pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok písomne listom zo dňa 17. októbra 2000 právne účinným spôsobom uznal pohľadávku z faktúry č. 0006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk a výslovne sa zaviazal, že ju žalobcovi splatí v splátkach.
Následne na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 12. júla 2002 vo veci konkurzu úpadcu (žalovaného v 1. rade, konkurz vyhlásený dňa 25. apríla 2002) vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3 K 137/01 správca konkurznej podstaty JUDr. D. Č., oprávnená nakladať s majetkom podstaty, ako osoba oprávnená na výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze, uznala prihlásené pohľadávky žalobcu vo výške 6.891.316,70 Sk a to pohľadávku 416.036,90 Sk z faktúry č. 20010104, zmluvnú pokutu 0,05% denne od 1. marca 2001 do 25.apríla 2002 a 20% ročný úrok z omeškania od 1. marca 2001 do 25. apríla 2002, trovy súdneho konania 29.690,- Sk, z faktúry č. 0102280233 sumu 1.800.000,- Sk, 0,05% denný úrok z omeškania od 17. marca 2001 do 25. apríla 2002, trovy súdneho konania 98.000,- Sk a z faktúry č. 0006300824 sumu 2.905.376,80 Sk, 0,05% denný úrok z omeškania od 17. júla 2000 do 25. apríla 2002, trovy súdneho konania 146.265,- Sk + 10.220,- Sk, ktoré pohľadávky následne správca uznal aj písomne v liste zo dňa 5. októbra 2002 adresovanom žalobcovi. Uznanie pohľadávky správca konkurznej podstaty potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom, pričom uviedol, že ani úpadca, ani ostatní veritelia v konkurznom konaní prihlásené pohľadávky žalobcu nepopreli a doposiaľ nemá vedomosť ani o žiadnych incidenčných sporoch, ktoré by sa viedli v prípade popretia v prihlásených pohľadávkach.
Uznanie žalovanej pohľadávky podľa ust. § 323 Obch. zákonníka zakladá právnu domnienku, že uznaný záväzok v čase uznania trval, ktorú však možno vyvrátiť. Právnym účinkom uznania je prechod dôkazného bremena na dlžníka ohľadne predloženia a označenia dôkazných prostriedkov, ktoré by vyvrátili oprávnenosť, alebo existenciu uznaných záväzkov (dlhov).
Žalovaní sa v súdnom konaní dostatočne nezamerali na splnenie ich procesnej (dôkaznej) povinnosti v zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 Obč. súd. por., keď síce spochybňovali fakturácie, avšak konkrétne netvrdili,
ktoré práce zimnej údržby neboli vykonané, prípadne v čom bolo nesprávne vyúčtovanie likvidácie odpadu. Nevyjadrili sa najmä k sumáru prác zimnej údržby, ktorý spracoval žalobca a ktorý sumár mal byť súčasťou vystavenej faktúry za tieto práce. Bránili sa tvrdením, že práce neboli odovzdané a odsúhlasené v zmysle zmluvy o dielo, najmä že s nimi nesúhlasila S. K.. Na svoje tvrdenia navrhli vypočuť svedkov. Výsluchmi svedkov označených žalovanými ale aj žalobcom bolo preukázané, že žalobca práce zimnej údržby vykonával v subdodávke pre žalovaného v 1. rade a ten bol v zmluvnom vzťahu so S. K..
S. v podaní zo dňa 7. decembra 2004 v plnej výške potvrdila odsúhlasenie prác zimnej údržby v mesiaci január 2001 predložených žalovaným v 1. rade. Svedok M. D.-K., štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade do roku 2002, mimo iného uviedol, že zimné práce za mesiac január 2001 neboli žalobcovi vyplatené v plnej výške z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov rozpočtovo prichádzajúcich na tento účel od Mesta K.. Svedok nepotvrdil ani spornosť žalovaných faktúr na zneškodnenie odpadu. Napokon účtovné doklady predložené S. K. preukazujú, že platby za zimnú údržbu pre mesiac január 2001 Mesto K. uhrádzalo v splátkach dňa 21. marca 2001 a 20. augusta 2002. Svedkovia M. O., referent úseku kontroly kvality a rozsahu prác zimnej údržby v S. K., M. P., vedúci strediska čistoty v T. s.r.o. uviedli, že práce zimnej údržby boli realizované v subdodávke aj žalobcom, ich priebeh a výkon bol bežný, faktúry za práce sa vystavovali až potom, čo tieto boli vzájomne odsúhlasené. Pracovníci žalovaného v 1. rade by S. ani svojim dodávateľom „nepustili nič", ak by sa zistilo, že „niečo nie je v poriadku", v inom prípade by musel dodávateľ svoje výkazy upraviť.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak S. by sa nezhodla na rozsahu a kvalite prác zimnej údržby, nedošlo by k akceptácii prác a výkonov predložených žalobcom žalovanému v 1. rade (T.. s.r.o.). Z vykonaných dôkazov súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v tomto procese schvaľovania prác zimnej údržby preukazovali, že práce vykonávajúce žalobcom a následne nám aj vyúčtovaných boli rozporované žalovaným v 1. rade alebo S..
Svedecké výpovede v tomto smere preukázali mechanizmus odsúhlasovania prác zimnej údržby medzi S., T. s.r.o. a žalobcom, a z nich je zrejmý aj spôsob odovzdania diela a následného odsúhlasenia prác pred vystavením faktúr (žalobcom pre žalovaného v 1. rade a tiež žalovaným v 1. rade pre S.), pričom tieto výpovede nepotvrdili tvrdenia žalovaných o neodovzdaní a neodsúhlasení prác.
Z tohto pohľadu súd z hľadiska procesnej ekonómie považoval za nadbytočný výsluch svedkyne M. S., ako podriadenej pracovníčky vedúceho strediska čistoty T. s.r.o. M. P., ktorý odsúhlasoval rozsah prác zimnej údržby predkladaných S. čo vyplýva aj z dokladu založeného na čl. 281 súdneho spisu. Najmä ak svedok P. vypovedal, že podľa jeho vedomostí vystavená faktúra č. 20010104 za zimnú údržbu vykonávanú žalobcom v mesiaci január 2001 nebola z hľadiska rozsahu prác sporná a ak by bola sporná, tak by o tom mal svedok vedomosť z hľadiska rozsahu vykonaných prác. Z hľadiska takýchto dôkazov sa potom dôkazný prostriedok výsluchom navrhovanej svedkyne M. S. nejaví nutným, alebo zjavne potrebným, preto súd návrhu na vykonanie tohto dôkazu nevyhovel.
Súd prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade čiastočne uhradil faktúry č. 20010104 a č. 0006300824, pričom v súdnom konaní zo strany žalovaných neboli predložené žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali nesúhlas žalovaného v 1. rade s vystavenými faktúrami, prípadne že došlo k ich reklamácii, alebo vráteniu na prepracovanie. Súd z vykonaných dôkazov nezistil ani v jednom prípade, aby po vystavení faktúr do začatia súdneho konania, v prípade likvidácie odpadu a zimnej údržby, došlo k nejakému spochybneniu vyúčtovania, prípadne k reklamácii rozsahu prác alebo kvality vykonaných prác, prípadne k porušeniu zmlúv zhotoviteľom diela.
Žalovaní podľa ust. § 120 Obč. súd. por. neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení o neexistencii alebo neoprávnenosti fakturácie prác za likvidáciu odpadu a zimnú údržbu komunikácií, čím nevyvrátili právnu domnienku o uznaní žalovaných záväzkov, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo stavu, že v uznanom rozsahu záväzky v čase uznania trvali.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 300 Obchodného zákonníka: „Ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu
zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu."
Aj keď bolo porušenie zmluvy spôsobené porušením povinnosti, ktorú dlžník nemohol splniť pre okolnosti vylučujúce zodpovednosť, je dlžník povinný zmluvnú povinnosť zaplatiť.
Objednávateľ (žalovaný v 1. rad) diela porušil čl. V bod 5 zmluvy č. 1/2000 o poskytovaní prác zimnej údržby tým, že bol v omeškaní s úhradou faktúry č. 20010104, preto bol povinný žalobcovi uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 416.036,90 Sk od 1. marca 2001.
Podľa ust. § 365, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa ust. § 502. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka."
Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebola v zmluve č. 1/2000 o poskytovaní prác pre zimnú údržbu dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, preto sa v tomto prípade na výšku sadzby úroku z omeškania vzťahuje § 502 Obch. zák..
Z oznámenia VÚB a.s. pobočky Košice, ČSOB a.s. pobočky Košice, Slovenskej sporiteľne a.s. pobočky Košice, HVB a.s. pobočky Košice vyplýva, že uvedené peňažné ústavy poskytovali v roku 2001 úvery za ročné úrokové sadzby v rozpätí od 9,65% do 12,25%.
V zmysle ust. § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok.
Dňa 25.7.2007 Okresný súd Košice II svojim Rozsudkom sp. značka 31 Cb 87/2002 vydal rozhodnutie, ktorým na základe uvedeného skutkového stavu veci žalobe v časti o zaplatenie sumy 5.121.413,70 Sk (2.905.376,80 Sk + 1.800.000,- Sk + 416.036,90 Sk) s príslušenstvom vyhovel. K tomuto rozhodnutiu súd dospel na základe zistenia, že predmetný záväzok žalovaného v 1. rade vznikol, pričom predmetné pohľadávky na základe postúpenia pohľadávok prešli na žalobcu a tiež na základe právneho záveru prvostupňového súdu, že k vzniku ručenia žalovaných v 2., 3., 4., 5. a 6. rade s poukazom na znenie vtedy platného §106 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo najneskôr do konca roky 2001 a toto ručenie s poukazom na znenie § 768c ods. 1 Obchodného zákonníka trvá aj naďalej, respektíve až do zániku záväzkov.
Proti vyššiemu Rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 25.7.2007 boli žalovanými v 2. až 6. rade podané odvolania. Odvolací súd svojim Uznesením sp. značka 2Cob/224/2007 zo dňa 30.6.2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a zároveň prezentoval svoj právny názor v tom zmysle, že „nárok žalobcu z ručenia voči žalovaným v. 2. až 6. rade vznikol až 11.4.2002", teda za účinnosti Obchodného zákonníka v znení novely účinnej od 1.1.2002. Zároveň odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť preskúmať plnenie zo strany žalovaného v 1. rade, ktoré za neho v rámci konkurzného konania uskutočnila správkyňa jeho konkurznej podstaty v prospech žalobcu.
Na pojednávaní dňa 13.5.2009 konajúci súd na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu žaloby tak, že petit znie nasledovne: „Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 169.999,79 € s 12% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.809,90 € od 1.3.2001 do 31.12.2001, zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 13.809,90 € od 1.3.2001 do 31.12.2001 a nahradiť trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu žalobcom prijatého plnenia povinnosť ostatných žalovaných."
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 106 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 1.1.2002 spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom a ak tá istá osoba alebo tie isté osoby sú jedinými spoločníkmi vo viacerých spoločnostiach, za záväzky ktorejkoľvek z ich spoločností ručia svojím majetkom aj ich ostatné spoločnosti. Toto ustanovenie bolo novelou Obchodného zákonníka (uskutočnená Zákonom č. 500/2001 Z.z.) s účinnosťou od 1.1.2002 zmenené tak, že § 106 znie nasledovne: „Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.".
Ďalej podľa § 768c ods. 1 ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu z ručenia voči žalovaným v 2. až 6. rade vznikol až 11.4.2002, t.j. až za stavu, keď tzv. „jednoosobové" spoločnosti už zo zákona (podľa § 106 ods. 1 Obchodného zákonníka) neručili za svoje záväzky navzájom. Na základe tejto skutočnosti súd žalobu voči žalovaným v 2. až 6. rade zamietol z dôvodu, že títo za predmetné záväzky žalovaného v 1. rade neručia.
Správkyňa konkurznej podstaty majetku žalovaného v 1. rade dňa 12.3.2007 uhradila v rámci príslušného konkurzného konania žalobcovi finančnú čiastku vo výške 202.763,- Sk. Tieto skutočnosti súd zistil z podania žalobcu zo dňa 4.6.2007, z Listu správkyne konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade a z obsahu konkurzného spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. značka 3K 137/01.
Z obsahu pripojeného konkurzného spisu súd zistil, že toto plnenie správkyne konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade predstavuje uhradenie pomernej časti z celej prihlásenej pohľadávky žalobcu podľa jeho Prihlášky zo dňa 6.2.2002. Pohľadávka bola prihlásená v celkovej sume 6.891.316,70 Sk a v rámci konkurzu bola táto pohľadávka uspokojená v pomere 0,0294229 z celku. Tieto skutočnosti súd zistil z Prihlášky pohľadávky zo dňa 6.2.2002 a z Konečnej správy správcu konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade zo dňa 9.5.2006 nachádzajúcej sa na č.l. 110 konkurzného spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. značka 3K 137/01.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaní v 2. až 6. rade zastúpení v konaní advokátmi mali vo veci plný úspech.
Náhrada trov konania žalovaných v 2., 3., 4. a 6. rade predstavuje celkovú sumu vo výške 74.075,82 €. Táto suma v časti 3.677,88 € predstavuje nárok na nahradenie trov žalovaného v 2. rade, ktoré mu vznikli za zaplatenie súdnych poplatkov za podanie odporov vo výške po 90.000,- Sk a 20.800,- Sk v konaniach pôvodne vedených pod spisovými značkami 33 Cb 237/2002 a 32 Cb 237/2002. Zostávajúca čiastka 70.397,94 € (59.043,60 € odmena za vykonanie úkonov právnej pomoci, 11.218,28 € je 19% daň z pridanej hodnoty a 136,06 € zodpovedá nároku na tzv. režijný paušál) predstavuje nárok na náhradu trov konania týchto žalovaných titulom trov právneho zastúpenia, ktoré im v priebehu tohto konania vznikli.
Výpočet náhrady trov právneho zastúpenia žalovaných v 2., 3., 4. a 6. rade je podrobnejšie uvedený v nasledovnej časti zdôvodnenia tohto rozsudku.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade, ktoré vznikli v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 32 Cb 237/02 až do spojenia veci s vecou pod č. k. 31 Cb 87/02. Tieto trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 2.520,- Sk, t.j. 83,65 €, (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie odporu), plus 2 x režijný paušál po 100,- Sk, t.j. 3,32 €, v súlade s § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 19 Vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade, ktoré vznikli v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 33 Cb 237/02 až do spojenia veci s vecou pod č. k. 31 Cb 87/02.Tieto trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 3.900,- Sk, t.j. 129,45 €, (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie odporu), plus 2 x režijný paušál po 100,- Sk, t.j. 3,32 €, v súlade s § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 19 Vyhlášky MS SR
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.