Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/30/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Dubovcovou v právnej veci žalobkyne A. G., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom C. XX,. XXX. XX. M., v konaní zastúpenej JUDr. Ing. P. P., advokátkou, so sídlom N. S. XX,. XXX XX. B. B. proti žalovanému R. L. Ž. P., a. s., so sídlom G. X,. XXX. XX. K., IČO: XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpenému JUDr. J. T., advokátom, O. XX,. XXX. XX. K., o určenie, že poistný vzťah trvá, takto

rozhodol:

Súd určuje, že poistná zmluva UDP - K č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. uzatvorená dňa 25. 01. 1997 medzi žalobkyňou ako poistníkom a poistencom a žalovaným ako poisťovateľom spolu s dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 02. 2002, ktorý nadobudol účinnosť 25. 01. 2003 ku dňu vydania tohto rozsudku e x i s t u j e a žalobkyňa a žalovaný sú ňou viazaní.

Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť trovy tohto konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v čiastke 99,58 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 340,14 Eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Ing. P. P. vedený v T., a.s., P. B. B., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu 08. 08. 2008 domáhala vydania rozsudku, ktorým súd určí, že poistná zmluva spolu s jej dodatkami uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným trvá a účastníci sú ňou viazaný.

V žalobe žalobkyňa uviedla, že so žalovaným dňa 25. 01. 1997 uzatvorila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,. pričom poistná suma pri prípad smrti bola stanovená na 100 000,- Sk a pre prípad dožitia 151 120,- Sk. Výška poistného predstavovala 8 325,- Sk ročne. V poistnej zmluve bola poistná doba dojednaná na 15 rokov a doba plnenia poistného na 10 rokov. Na základe ponuky žalovaného, ktorú žalobkyňa akceptovala sa od 30. 01. 2002 zmenila výška ročného poistného na 12 573,- Sk a zvýšila sa aj poistná suma pre prípad smrti na 130 000,- Sk a pre prípad dožitia na 190 470,- Sk. Žalovaný listom zo dňa 23. 06. 2008 oznámil žalobkyni, že poistné nebolo správne kalkulované, preto nemôže pokračovať v poistení. Z uvedeného dôvodu žalovaný žalobkyni oznámil, že dňa 16. 05. 2008 o 00,00 hod došlo k zániku postenia v zmysle č. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok. Žalobkyňa poukázala na to, že nikdy o zrušenie poistnej zmluvy nepožiadala a ani nežiada. Žalobkyňa už v roku 2006 splnila povinnosti, ktoré jej zo zmluvy vyplývali, keď vyplatila poistné v celkovej výške 100 242,- Sk. Žalovaný ponúkol žalobkyni tri možnosti ako je ochotný vo veci poistnej zmluvy pokračovať. Žalobkyňa tieto návrhy neakceptovala, nakoľko sú pre ňu nevýhodné. Nakoľko žalovaný existenciu poistnej zmluvy stále spochybňuje, stalo sa právo žalobkyne na vyplatenie poistného neistým. Žalobkyňa odvolávajúc sa na ustanovenia , , a ustanovenie

Všeobecných poistných podmienok má za to, že zmluva stále existuje za podmienok, za akých bola uzavretá, nakoľko ona nikdy nevykonala nijaký úkon, ktorý by mal za následok jej zánik a vypovedanie zmluvy o životnom poistení vylučuje. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí žalobkyňa v postoji žalovaného, ktorý tým, že spochybňuje samotnú existenciu zmluvy, spochybňuje aj právo žalobkyne na poistné plnenie.

Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa pripojila k žalobe listinné dôkazy: internetový výpis z obchodného registra žalovaného zo dňa 07. 08. 2008, zoznam expozitúr žalovaného, poistnú zmluvu UDP - K č. XXXXXXXXX,. dodatok č. 1 k poistnej zmluve, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, oznámenie o zániku poistenia a oznámenie o zániku poistenia s výplatou odkúpnej hodnoty zo dňa 23. 06. 2008, stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, stanovisko žalobkyne k oznámeniu o zániku poistenia zo dňa 30. 06. 2008, list žalovaného zo dňa 02. 03. 2009, internetový výpis z obchodného registra žalovaného zo dňa 09. 03. 2009.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19. 03. 2009. Navrhol konanie prerušiť podľa a návrh postúpiť Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, resp. žalobu zamietnuť. Uviedol, že predmetom činnosti žalovaného je poisťovacia činnosť, ktorá je podmienená nielen , ale aj špecifickým právnym predpisom upravujúcim podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti a určujú spôsob vykonávania tejto podnikateľskej činnosti. Jedná sa najmä o o poisťovníctve, č. o Národnej banke Slovenska a č. o dohľade nad finančným trhom. Vo svojej právnej argumentácii poukázal na skutočnosť, že vo veci, ktorá je predmetom tohto konania existuje konfliktný stav medzi súkromným a verejným právom. Poistná zmluva zakladá medzi jej subjektmi taký právny vzťah, ktorého konkrétny obsah upravuje poistná zmluva, príslušné poistné podmienky a príslušná všeobecne záväzná právna úprava. Obsahom právneho vzťahu z poistenia osôb sú vo všeobecnosti dve základné peňažné povinnosti. Na strane poistiteľa povinnosť plniť poistenému v zmluve uvedené poistné plnenie v stanovenej výške v peniazoch, ak nastane poistná udalosť, resp. v prípade predčasného ukončenia poistenia inak ako v dôsledku poistnej udalosti, povinnosť vyplatiť poistníkovi odkúpnu hodnotu a na strane osoby, ktorá s poistiteľom zmluvu uzavrela, základná peňažná povinnosť platiť poistné v stanovenej výške a frekvencii. Čo sa týka subjektov právneho vzťahu poistenia osôb, poisteným môže byť iba fyzická osoba. Právne postavenie osoby poisťovateľa počas trvania právneho vzťahu medzi účastníkmi konania upravovali 3 zákony, pričom vo vzťahu k dátumu uzavretia poistnej zmluvy má relevantný význam v prvom rade vtedy účinný o poisťovníctve. Poisťovateľom môže byť iba špeciálny subjekt, a to právnická osoba vo forme akciovej spoločnosti s povolením určujúcim podmienky podnikania v životnom poistení. Predmetom poistno-právneho vzťahu životného poistenia je finančná služba spočívajúca v predaji, resp. kúpe a následnej správe takéhoto produktu životného poistenia, ktorého údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácii, tabuliek pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokovej sadzby boli v čase uzavretia poistenia medzi žalobcom a žalovaným podkladom a obsahom povolenia na výkon poisťovacej činnosti. Poisťovňa mohla ponúkať iba také poistné produkty životného poistenia a tej poistnej sadzby, na poskytovanie ktorých mala povolenie na podnikanie. Tým bol predmet poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou od počiatku limitovaný tými ustanoveniami verejného práva, ktoré obmedzovali a predpisovali činnosť poisťovne, pokiaľ ide sadzby poistného. Sadzby poistného, ich kalkulácie ani pojem tabuľky pravdepodobnosti všeobecne záväzný právny predpis priamo nedefinuje, ale ich definíciu ponecháva na ekonomickú teóriu a poistnú matematiku. Predmetom poistno-právneho vzťahu životného poistenia medzi žalobcom a žalovaným bol poistný produkt poistnej sadzby UDP - K ( kód „UDP - K“ znamená skratku úmrtie, dožitie poistenie - kapitálové ) kalkulovaný pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť, t. j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nie len predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenia, koľko do poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade akej poistnej udalosti mala dať poisťovňa. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v prípade občianskoprávneho vzťahu založeného poistnou zmluvou dochádza v podstatne väčšej miere k prelínaniu súkromného a verejného práva, nakoľko jednotlivé ustanovenia právnych predpisov verejného práva zakotvujú presné a rozhodnutím poisťovateľa nezmeniteľné pravidlá pri vykonávaní poisťovacej činnosti. Má za to, že ak dvojstranný právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie pozostáva z elementov závislých na tretej

autorite, potom je celý právny vzťah nepriamo závislý na tretej autorite. Z uvedeného dôvodu sa zmena kalkulácie poistnej sadzby musela nevyhnutne dotknúť oboch zmluvných strán.

Žalovaný uviedol, že kalkulácia a charakteristika poistenia sadzby UPD - K bola súčasťou obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR č. j. zo dňa 30. 05. 1995. Dňa 31. 07. 1999 vykonalo MF SR ako orgán dozoru previerku činnosti žalovaného zameranú aj na súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom. MF SR skonštatovalo, že produkty vrátane UDP - K sú v súlade s obchodným plánom predloženým MF SR a všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie schválenými MF SR ako dozorným orgánom na poisťovníctvom pre územie SR. Ustanovením v znení účinnom od 01. 01. 2000 prešla pôsobnosť MF SR ako orgánu dozoru na Úrad pre finančný trh. Tento Úrad vykonal u žalovaného počnúc dňom 18. 02. 2003 dohľad nad činnosťou poisťovne, pričom zistil 6 pochybení z oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ktoré boli obratom odstránené. V kalkulácii poistnej sadzby UDP - K ani v prípade iných produktov nezistil žiadne pochybenia. S účinnosťou od 01. 09. 2005 došlo k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu jeho pôsobnosti v oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. V období od 30. 04. 2007 do 21. 02. 2008 prebehol u žalovaného dohľad vykonaný NBS, ktorá za zistený nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti, pričom za najkritickejšie považovala produkty UDP - K a Kapitál. Matematicky je problémom nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP - K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na doživotie. NBS určila žalovanému v ňou stanovenej lehote najneskôr do 30. 04. 2008 prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov. Pre žalovaného, preto vyplynula nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP - K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby zohľadňovala všetky záväzky z poistenia. Preto ponúkol svojim klientom tri alternatívy riešenia a pokiaľ si poistník žiadnu z nich nezvolil, poistenie bolo predčasne ukončené, najmä z dôvodu, že v nesprávne kalkulovanom poistení nemohla poisťovňa vzhľadom na dikciu ustanovenia ako aj vzhľadom na hrozbu opakovaného ukladania pokút až do výšky 20 mil. Sk podľa úmyselne a vedome zotrvať.

V ďalšom vyjadrení sa žalovaný podrobne zaoberá nesúladom výkonu dohľadu nad poisťovníctvom s SR.

Žalovaný poukazuje na ustanovenia až upravujúce zánik poistenia, pričom má za to, že sa na prejednávaný prípad nevzťahujú. Z dikcie týchto ustanovení, najmä z formulácie uvedenej v , v zmysle ktorej „poistenie zanikne aj tak“, vyplýva, že výpočet možných spôsobov skončenia poistenia nie je v zákone uvedený taxatívnym spôsobom. Ako príklad jednostranného ukončenia záväzku v zmysle môže byť ustanovenie , podľa ktorého budúci záväzok z už uzavretej zmluvy na plnenie druhej zmluvnej strane zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. K argumentácii žalobkyne, že zásada, že raz uzavretá zmluva sa má plniť resp. že zmluvu možno meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán, žalovaný uviedol, že neberie do úvahy špecifickosť ukončenia poistenia v danom prípade. S poukazom na má žalovaný za to, že vo výnimočných situáciách je možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne. Pri vzniku záväzku na budúce podmienené poistné plnenie vychádzali obidve zmluvné strany z legitímneho očakávania, že čo štát v rozhodovacom procese schváli je aj formálne správne, záväzné a nezmeniteľné. Uložením pokynu prijať opatrenia na odstránenie chyby v kalkulácii poistného produktu UDP - K sa však pomery, za ktorých sa zmluvné strany pri vzniku poistnej zmluvy k budúcim podmieneným plneniam zaviazali, závažným spôsobom zásadne zmenili. Zotrvanie v takomto záväzku by pre žalovaného znamenalo porušiť rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Keďže pripúšťa pri jeho aplikácii analógiu legis, je podľa názoru žalovaného možné na tento prípad aplikovať ustanovenie , nakoľko skutková okolnosť situácie predvídanej v tomto ustanovení so situáciou predchádzajúcou zrušeniu poistenia bola daná budúcim charakterom záväzku, podstatnou zmenou pomerov a nemožnosťou od poisťovne požadovať,

aby v budúcom záväzku pokračovala. To bolo základom a právnym dôvodom, pre ktorý poistenie po vyčerpaní riešení, za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo zákona zaniklo.

Žalovaný tvrdí, že nie je možné zároveň plniť po práve a tým istým konať protiprávne, takýto konflikt medzi súkromnoprávnou povinnosťou a zákazom vyplývajúcim z právnej normy je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa . Žalovaný uviedol, že v danom prípade je plnenie nesprávneho poistného plnenia objektívne nemožné a žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, ktorá presahuje právnymi predpismi prípustnú správnu kalkuláciu. Takisto podľa neho chýba znak dovolenosti predmetu právneho úkonu, keďže právoplatný akt orgánu dohľadu ako aj faktické potvrdenia zisteného stavu stanovujú, že predmet plnenia v danom prípade nie je v súlade so zákonom. Žalovaný argumentuje aj ustanovením a , nakoľko príkaz na úhradu takého poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená.

V rámci podaného vyjadrenia žalovaný pripomenul, že poistné nezaniklo bez náhrady, ale s výplatou tzv. odkúpnej hodnoty. Záverom tiež spochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik nároku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť prípadného možného poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia v pôvodnej výške.

Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listinu označenú ako Kapitálové poistenie UDP

- K, povolenie MF SR na výkon poisťovacej činnosti č. j. zo dňa 30. 05. 1995, protokol o kontrole MF SR, protokol o vykonanom dohľade Úradom pre finančný trh, protokol NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného z októbra 2007, list NBS adresovaný žalovanému zo dňa 29. 10. 2007, zo dňa 15. 02. 2008 a zo dňa 18. 03. 2008, notársku zápisnicu N 29/2008 zo dňa 02. 06. 2008, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. XXXXX XXXXX,. list žalovaného adresovaný žalobkyni zo dňa 15. 05. 2008, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 20. 06. 2008, oznámenie o zániku poistenia s výplatou odkúpnej hodnoty zo dňa 20. 06. 2008, stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, znalecký posudok č. X/XXXX a CD nosič.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne, oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobkyňa v konaní v celom rozsahu zotrvala na svojom návrhu, dôvodoch a právnej argumentácii v ňom uvedených. Argumentáciu a výhrady žalovaného neuznala, má za to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá občiansko-právna zmluva a žiaden konflikt súkromného a verejného práva tu neexistuje. Uviedla, že má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože žalovaný ju svojim konaním dostal do stavu právnej neistoty, ktorý možno odstrániť iba rozhodnutím súdu a obrana žalovaného je iba účelová. Skutočnosť, ak na strane žalovaného došlo pri uzatváraní zmluvy k výpočtovej chybe nemohla žalobkyňa nijako ovplyvniť ani o nej nemala vedomosť, uzavrela poistnú zmluvu na základe ponuky žalovaného, ktorú vzhľadom na skutočnosť, že si chcela zabezpečiť úspory na život, prijala, zmluvu riadne plnila, nikdy nežiadala o zrušenie poistného vzťahu a chce v ňom pokračovať.

Aj žalovaný zotrval na svojej argumentácii, poukázal najmä na to, že sa cíti byť rukojemníkom, pretože na jednej strane sa snaží dodržať zmluvy uzavreté s poistencami a na druhej strane je viazaný nálezmi Národnej banky Slovenska a zákonmi, ktoré boli medzičasom prijaté. Zmluvy, ktoré používajú od roku 1995 boli riadne schváleným produktom odsúhlaseným Ministerstvom financií SR, ktorý na trhu začal žalovaný používať až po príslušnom schválení. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobkyňa na základe návrhu na ušnom schválení, ani priebežné kontroly nezistili žiadne nedostatky, až v roku 2007 NBS vykonávajúca dohľad žalovanému vytkla, že produkt je nesprávne kalkulovaný, že vychádza z nižšej poistnej sumy určenej na poistenie pre prípad smrti a nie z poistnej sumy na dožitie. Bolo mu vytknuté, že pri uzatváraní zmlúv postupoval v rozpore so zákonom a bolo mu uložené zosúladiť

predmetné zmluvy so zákonom. V čase zistenia mal takto uzavretých vyše 2000 zmlúv. Z dôvodu, že podľa zákona poisťovňa nesmie zrušiť poistnú zmluvu uzavretú ohľadne životnej poistky, obracal sa žalovaný na svojich poistencov s návrhom na zmenu obsahu poistnej zmluvy. V tomto konkrétnom prípade ponúkol žalobkyni zníženie dohodnutej poistnej sumy na dožitie a pokračovanie poistnej zmluvy za takto zmenených podmienok, alebo pokračovanie zmluvy podľa pôvodných podmienok, ale ak mu žalovaná doplatí poistné vo výške 46 613,- Sk, ktoré dodatočne vyčíslil postupom podľa správnej kalkulácie. Pretože žalovaná na jeho ponuku nereagovala a žalovaný sa tak dostal do rozporu so zákonom, ponúkol žalobkyni odkúpnu hodnotu zmluvy 79 110,- Sk, keď žalobkyňa na to nereagovala zaslal jej na účet odkúpnu hodnotu 79 110,- Sk.

Z potvrdenia žalovaného zo dňa 04. 02. 1997 vyplýva, že s účinnosťou odo dňa 25. 01. 1997 účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu UDP - K č. XXXXXXXXXX.. Žalobkyňa v rámci tejto zmluvy vystupuje ako poistník a poistenec a žalovaný ako poistiteľ. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu určitú 15 rokov, s koncom poistenia určeným dátumom 25. 01. 2012. Doba platenia poistného bola dojednaná na 10 rokov. Žalobkyňa a žalovaný si v predmetnej zmluve dohodli výšku poistného pre prípad smrti a dožitia na sumu 8 325,- Sk, poistnú sumu pre prípad smrti na sumu 100 000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 151 120,- Sk. Dodatkom č. 1 účinným dňom 25. 01. 2003 zmluvné strany zmenili výšku poistného pre prípad smrti a dožitia na sumu 12 573,- Sk, poistnú sumu pre prípad smrti na sumu 130 000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 190 470,- Sk.

Súčasťou zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.

Účastníci konania sa uzavretou zmluvou riadili a postupovali podľa nej, žalobkyňa si povinnosti vyplývajúce jej z uzatvorenej zmluvy a jej dodatku voči žalovanému plnila a uhradila mu poistné vo výške určenej touto poistnou zmluvou.

Účastníci zhodne uviedli, že žalovaný žalobkyni oznámil listom zo dňa 23. 06. 2008 zánik poistenia od 16. 05. 2008 v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a to s výplatou odkúpnej hodnoty podľa vo výške 79 110,- Sk a že žalobkyňa si žalovaným vyčíslenú odkúpnu hodnotu nevyzdvihla, na žalovaným navrhnuté alternatívy riešenia vzniknutej situácie nereagovala, od zmluvy neodstúpila ani nepožiadala o jej zrušenie.

Súd vykonané dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti aj jednotlivo takto:

Medzi účastníkmi konania nie je sporný skutkový stav veci, ani skutkový dej, ani skutkové okolnosti. Obe sporové strany uznávajú, že: Na základe ponuky, ktorú predložil žalobkyni žalobca uzavreli spolu poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo životné poistenie žalobkyne na dožitie spoločnosťou žalovaného podľa podmienok daných žalovaným, na ktoré žalobkyňa pristúpila, neskôr rovnakým postupom uzavreli aj dodatok ku poistke a že súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky. Obaja zmluvu plnili, žalobkyňa od zmluvy neodstúpila, ani nevyužila svoje právo na zrušenie poistenia s výplatou odbavného, ktoré má podľa čl. 11 ods. 1 všeobecných zmluvných podmienok. Žalovaný jej jednostranne oznámil zánik poistenia, odvolal sa na svoj predchádzajúci list, na bližšie neurčené ustanovenia občianskeho zákona, zaslal jej odkúpnu hodnotu s odvolaním na § 788 ods.2 písm. f/ O. z. a žalovaná odkúpnu hodnotu neprevzala so skončením právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou nesúhlasila.

Rozpor medzi účastníkmi konania teda spočíva v právnej rovine, nakoľko obidvaja svoje súčasné právne postavenie vnímajú rozdielne. Žalobkyňa má za to, že zmluva, ktorú so žalovaným uzavrela je platná a stále trvá a žalovaný naopak tvrdí, že zmluva zanikla, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom.

Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu a hodnotenia dôkazov súd právne posúdil vec takto:

stanovuje výslovne, čoho sa môže žalobca žalobou domáhať, čiže, aké sú prípustné druhy žalôb z hľadiska obsahu petitu ( ). Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa žalobkyňa v danom prípade nedomáha vydania exekučného titulu, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je. Takéhoto určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobkyne je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie resp. neistotu v právnom postavení žalobkyne odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.

Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iných subjektom.

V danom prípade žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že poistný vzťah založený medzi ňou a žalovaným existuje, nakoľko je nesporné, že za súčasného stavu, keď žalovaný má za to, že poistná zmluva zanikla, by bez takéhoto určenia bolo jej právne postavenie neisté. Rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej žalobe bude mať pre žalobkyňu za následok odstránenie jej terajšej právnej neistoty, ktorá spočíva v tom, že v súčasnosti žalobkyňa bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi ňou a žalovaným trvá, či zmluva existuje alebo či zanikla a teda nevie, či v budúcnosti, kedy v zmysle poistnej zmluvy jej má žalovaný vyplatiť poistné plnenie, jej toto poistné plnenie v zmluve dohodnuté bude alebo nebude žalovaným ako poisťovateľom vyplatené .

Žalovaný navrhol, aby súd postupoval podľa , aby prerušil toto konanie a aby sa obrátil na ústavný súd so žiadosťou o stanovisko ku prípadnému rozporu zákona s . Ustanovenie súdu ukladá prerušiť konanie len v prípade, ak sa súd domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci a podľa ktorého súd bude rozhodovať o žalobe, môže byť v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Tento postup súdu je viazaný na právny názor súdu na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd konanie preruší len vtedy, ak dospeje k názoru, svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Podľa názoru súdu, v tomto prípade nie je potrebné konanie prerušiť, pretože súd nezdieľa právny názor žalovaného, že sú namieste pochybnosti o ústavnosti zákona, podľa ktorého súd bude rozhodovať o žalobe a nezdieľa ani názor žalovaného, že by mohlo ísť o rozpor zákona s alebo iným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a preto tu nie je daný zákonný dôvod na to, aby v tejto veci postupoval podľa O. s .p.

Súd z úradnej moci skúmal právny úkon, ktorý účastníci konania urobili, poistnú zmluvu z hľadiska, či nevykazuje dôvody absolútnej neplatnosti, prípadne čiastočnej absolútnej neplatnosti a zistil, že ide o právny úkon v zmysle § 34 O. z., ktorý je riadny a platný uzavretý v súlade s ustanoveniami § 35 a nasl. O.z. Z obsahu právneho úkonu vyplynulo, že ide o pomenovanú zmluvu a to poistnú zmluvu, ktorej vznik, zmena aj zánik a podmienky sú upravené v Občianskom zákone.

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu,

f) výšku odkúpnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa , poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na strane druhej fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobkyňa ako poistník so žalovaným ako poisťovateľ uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaväzuje platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli.

Spôsoby zániku poistenia upravuje , konkrétne jeho ustanovenia

§ 800 až 802, pričom v prípade poistenia osôb bližšie podmienky, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného upravujú poistné podmienky.

V zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie dojednávané žalovaným, poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.

Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaný oznámil ukončenie poistenia žalobkyni s poukazom na vyššie citované ustanovenie všeobecných poistných podmienok, ktoré je rovnako záväzné pre obidve zmluvné strany. Ustanovenie upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Súd preskúmaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise ako aj vychádzajúc z tvrdení oboch účastníkov konania, mal preukázané, že žalobkyňa žalovaného nepožiadala o zrušenie poistenia. Žalobkyňa ako poistník nikdy neadresovala žalobcovi úkon, ktorým by prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť. Jednostranný úkon žalovaného - oznámenie o zániku poistenia nemal oporu ani v ustanoveniach občianskeho zákona, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemal oporu ani vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia všeobecných poistných podmienok, na ktoré sa v oznámení žalovaný odvolával žalovaný nemal právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobkyňa. Žalobkyňa tým, že nereagovala na ponuky žalovaného na zmenu obsahu zmluvy jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a za takých podmienok ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný, a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť. Podľa názoru súdu to urobil neplatným právnym úkonom, ktorý nie v prípade životného poistenia zákonom dovolený a osobitné ujednania uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach ho na tento úkon tiež neoprávňujú.

Súd sa nestotožnil ani s právnou argumentáciu žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že podľa možno skončiť poistenie i inak ako je uvedené v jeho ustanoveniach až . Tieto ustanovenia upravujú zánik poistenia tak, že ich nemožno rozširovať spôsobom ako to tvrdí žalovaný. Slovné spojenie použité v , že poistenie zanikne aj tak, je potrebné vykladať len v súvislosti s textom predchádzajúceho ustanovenia , ktoré rieši zánik postenia výpoveďou. nadväzujúci na ako ďalší spôsob (okrem výpovede) zániku poistenia zakotvil nezaplatenie poistného v tam presne určených prípadoch a lehotách.

Predmetom poistenia medzi žalobkyňou a žalovaným je poistenie osôb v zmysle . Zákon jednoznačne zakotvuje nemožnosť vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

K tvrdeniam žalovaného o jeho nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu, že NBS mu na základe vykonanej kontroly uložila povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k náprave, súd uvádza nasledovné:

Podľa , ktorým bol novelizovaný o poisťovníctve, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv

a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovaného prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistila, že kalkulačné vzorce poisťovne ( žalovaného ) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona č. 186/ 2004 Z. z.. , v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie nadobudol účinnosť dňa 15. 04. 2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 25. 01. 1997, teda v čase kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp, dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. Keďže žalobkyňa žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptovala, t. j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 25. 01. 1997 a jej dodatku zo dňa 14. 02. 2002.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom tohto konania aj z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti a skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy vrátane dodatkov, nakoľko táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia, súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení .

Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v a nezanikla ani z dôvodov a podľa Všeobecných poistných podmienok, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že poistná zmluva v znení jej dodatku existuje a účastníci konania sú ňou viazaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že právo na ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania vo výške 976,58 Eur ako trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia podľa vyčíslenia právnej zástupkyne žalobkyne pozostávajú zo 6 úkonov právnej služby á 131,12 Eur vo výške 786,72 Eur, konkrétne prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 05. 08. 2008, písomné podanie - žaloba zo dňa 07. 08. 2008, porada s klientom dňa 16. 03. 2009, účasť na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 17. 03. 2009, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02. 04. 2009 a účasť na pojednávaní dňa 07. 04. 2009, z režijného paušálu vo výške 40,38 Eur ( 2 x 6,31 Eur za rok 2008, 4 x 6,94 Eur za rok 2009) a 19 % DPH vo výške 149,48 Eur.

V súvislosti s výškou trov právneho zastúpenia právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že podľa jej názoru základom pre uplatnenie trov právneho zastúpenia je suma, ktorú žalobkyňa reálne uhradila ako poistné, t. j. 100 242,- Sk. Pri vyčísľovaní trov právneho zastúpenia vychádzala právna zástupkyňa žalobkyne z tejto sumy a hodnotu jedného úkonu určila na sumu 131,12 Eur.

Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

V danom prípade je predmetom konania určenie, že poistný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení trvá. Súd má za to, že s poukazom na vyššie citované ustanovenie vyhlášky, nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, a preto mala byť základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená ako jedna trinástina výpočtového základu, t. j. v roku 2008 v sume 48,63 Eur (1 465,- Sk) a v roku 2009 v sume 53,49 Eur.

Žalobkyni súd nepriznal náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - porada s klientom dňa 16. 03. 2009 vo výške 131,12 Eur + režijný paušál 6,94 Eur, z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobkyne nepredložila súdu žiaden dôkaz o uskutočnenej porade.

V prípade ostatných uplatnených úkonov právnej služby súd žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,14 Eur nasledovne: odmenu vo výške 97,26 Eur za 2 úkony právnej služby realizované v roku 2008 á 48,63 Eur - konkrétne za prevzatie a prípravu zastupovania zo dňa 05. 08. 2008 a písomné podanie - žaloba zo dňa 07. 08. 2008, odmenu vo výške 160,47 Eur za 3 úkony realizované v roku 2009 á 53,49 Eur - konkrétne za účasť na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 17. 03. 2009, za vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02. 04. 2009 a za účasť na pojednávaní

dňa 07. 04. 2009, režijný paušál vo výške 33,44 Eur ( 2 x 6,31 Eur za rok 2008, 3 x 6,94 Eur za rok 2009) a 19 % DPH vo výške 48,97 Eur.

Okrem trov právneho zastúpenia priznal súd žalobkyni aj právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložila na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 99,58 Eur ( 3.000,- Sk ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15

dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka,

v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie

alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné

a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon

exekúcie v zmysle osobitného predpisu.