Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-142-1997.pdf
PDF · 103.91 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-4C/142/1997
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Michal CALKO v právnej veci navrhovateľa M. J., nar. X.XX.XXXX,. bytom M. č. XX,. právne zastúpeného JUDr. J. S., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v H., ul. Š. č. XX,. proti odporcom 1/ V. J., na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom, N. Š., starostkyňou Obce M., 2/ V. J., bytom M. č. XX,. 3/ M. Š., bytom B. č. XX,. 4/ M. J., bytom M. č. XX,. 5/ V. J., bytom M. č. XX,. 6/ M. J., bytom M. č. XX,. 7/ M. T., bytom S., ul. S. č. X, 8/ J. T., bytom L. - K., P. X,. ul. Z. č. XXX/X,. Č. R., 9/ A. D., bytom M. č. XX,. 10/ I. T., bytom Z. č. XXX,. XXX. XX. P. u K., Č. R., 11/ H. J., bytom XX. Ř. XXXX,. XXX. XX. O. Ľ., Č. R., 12/ J. T., bytom M. č. XX,. 13/ A. O., bytom B. č. XX,. 14/ M. T., bytom V. č. XX,. 15/ H. J., bytom S., ul. H. B/XX,. 16/ V. H., bytom B. č. X,. 17/ M. C., bytom K. B. č. XX,. 18/ J. Č., bytom S., ul. H. XXXX/XX,. 19/ M. Š., bytom S., ul. M. S. XXX/XX,. 20/ M. Č., bytom M. č. X, 21/ M. K., bytom S., ul. D. XXX/X,. 22/ L. Č., bytom M. č. X,. 23/ V. R., bytom V. č. XX,. 24/ I. R., B. S. č. XX,. 25/ E. B., bytom C. č. XX,. 26/ M. J., bytom S., ul. M. S. XXX/XX,. 27/ A. D., bytom V., XX/. Ing. M. J., bytom S., ul. K. XXXX/XX,. 29/ J. J., bytom S., ul. P. XXX/X,. 30/ Š. J., bytom B., ul. P. XXXX/XX,. 31/ M. S., bytom S., ul. M. S. XXX/XX,. 32/ Š. G., ul. V. č. X,. F. L., Č. R., 33/ H. Š., P. L. X/XXX,. F. L., Č. R., 34/ Ing. M. G., B. P. č. XX,. B., Č. R., v konaní o určenie rozsahu dedičstva takto
rozhodol:
U r č u j e , že nebohý J. J., nar. XX.X.XXXX,. ktorý zomrel XX.X.XXXX,. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom parciel KN 42 - záhrada o výmere 125 m2, KN 43 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2, KN 44 - záhrady o výmere 3133 m2, zapísaných na LV č. 92 k. ú. M., Správy katastra v S. a tieto patria do dedičstva po ňom.
Účastníkom trovy konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že nehnuteľnosti parcelné číslo KN č. 42 záhrada vo výmere 125 m2, KN č. 43 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2, KN č. 44 záhrady vo výmere 3133 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 92 Katastrálneho úradu P., Správy katastra S., pre Obec M. boli vytvorené z parcely mpč. 25 zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. 28 k. ú. M. patria do dedičstva po nebobom J. J., ktorý zomrel XX.X.XXXX.. Návrh ďalej odôvodnil tým, že spoluvlastníctvo k pôvodnej pozemno-knižnej parcele mpč. 25 tak ako je vedená v pozemno-knižnej zápisnici č. 28 a ako vyplýva z právneho nástupníctva po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch je iba formálne. Túto parcelu ktorá teraz v prírode zodpovedá parcelám par. č. KN 42, KN 43, KN 44 nadobudol v celku na základe zámien s pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi jeho nebohý otec J. J., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX.. Tento predmetné parcely užíval pokojne a nikým nerušene, stále až do svoj smrti, pričom na časti týchto parciel si postavil aj rodinný dom. Po smrti jeho otca v roku 1971 začal predmetné parcely užívať navrhovateľ a v poslednej dobe spolu s ním predmetné nehnuteľnosti užívali aj jeho bratia Š. J., V. J., P. J.. Jeho brat Š. J. si v roku 1989 dal na Štátnom notárstve vo S. zapísať vlastníctvo k parcelám, ktoré sú predmetom sporu na základe osvedčenia N 135/89 tvrdiac, že tieto nehnuteľnosti
mu nebohý otec daroval, či odovzdal ešte v roku 1946 a že od vtedy ich on užíva. Navrhovateľ tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti parcelné číslo KN 42, KN 43, KN 44 patria do dedičstva po jeho nebohom otcovi s poukazom na už vyššie uvedený nadobúdací titul a na následnú, pokojnú a nikým nerušenú držbu v zmysle zákona č. 141/1950 Zb. Počas konania navrhovateľ návrh doplnil vtom smere, že v roku 1947 sa jeho bratia V. J. a P. J. oženili a odsťahovali sa do svojich rodinných domov. On zostal bývať spolu so svojim nebohým otcom J. J., bratom Š. a nebohou sestrou M., ktorá zomrela v roku 1977 v starom rodičovskom dome, pričom s nebohým otcom predmetné parcely užívali spoločne. Brat Š. J., ktorý bol v tom čase ženatý mu navrhol, aby si postavil rodinný dom, čo sa aj stalo a on sa v roku 1962 odsťahoval do svojho rodinného domu. Má vedomosť od svojho nebohého otca, že Š. od neho požadoval, aby na neho prepísal dom a predmetné parcely, keďže nebohý otec s tým nesúhlasil, Š. si v roku 1963 kúpil pozemok v S., postavil si dom a odsťahoval sa od otca. Potom tam chodil iba málo kedy. Navrhovateľ sa staral o nebohého otca až do smrti v roku 1971 a následne aj o svoju sestru, ktorá zomrela v roku 1977 v starom rodičovskom dome. V roku 1980 bola na Okresnom súde S. vykonaná pokonávka ohľadne užívania predmetných parciel na podnet Š. J., následne boli aj rozdelené predmetné parcely na štyri diely, teda pre neho, V. J., P. J., Š. J.. Takto predmetné parcely užívali do
roku 1989, kedy si to brat Š. ohradil a nikoho už tam nepustil z dôvodu, že všetko má na sebe. Návrhu navrhol vyhovieť.
Okresný súd Svidník vo veci rozhodol rozsudkom z l. decembra 1993 sp. zn. 4C/372/1991 -74 a návrhu vyhovel.
Krajský súd v Košiciach zo dňa 7.3.1995 sp. zn. 11Co/350/1994 - 139 zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník a návrh zamietol titulom odvolania odporcu v 20. rade Š. J., ktorý okrem iného namietal nedostatočne zistený okruh účastníkov po odporkyni A. G., rodenej T., V. T. a právnych nástupcoch nebohého J. J..
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 8.1.1997 sp. zn. 1Cdo/28/1996 titulom dovolania navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.3.1995 sp. zn. 11Co/350/1994 - 139 zrušil rozsudok krajského súdu a a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd nestotožnil sa s právnym názorom krajského súdu, že účastníkmi konania musia byť aj všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po tom poručiteľovi ohľadne majetku, ktorého navrhovateľ sa domáha určenia, že určitá vec patrí po ňom do dedičstva. Tým, že navrhovateľ vo vzťahu k týmto spoludedičom po tom jednom a tom istom poručiteľovi ich všetky neoznačil za účastníkov konania o rozsahu dedičstva, nie je narušená delačná zásada určená ustanovením § 460 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k ním. Navrhovateľ týmto svojím procesným návrhom neodníma neoznačeným spoludedičom ich právne postavenie vyplývajúce z úpravy hmotného práva o dedení ( § 460 a násl. Občianskeho zákonníka ). K okruhu účastníkov uložil konať s právnymi nástupcami po poručiteľoch. K parcelám parcelné číslo KN 42 a KN 43 , že podľa listu vlastníctva č. 92 k. ú. M. tieto boli vytvorené z pozemno-knižnej parcely č. 25 vedenej v zápisnici č. 28 k. ú. M..
Krajský súd v Košiciach zo dňa l3.2.1997 sp. zn. 18Co/35/1997 - 168 zrušil rozsudok Okresného súdu Svidník a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo veci stotožnil sa s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s tým, že vo veci bolo rozhodnuté aj napriek tomu, že odporca v 6. rade V. T. je na známej adrese. Ďalej, že podobného pochybenia možno ešte závažnejšími dôsledkami sa prvostupňový súd dopustil tým, že konal ako s účastníkom konania na neznámom mieste s A. G., pričom podľa tvrdenia odporcu v 20. rade Š. J. dotyčná zomrela, ešte pred podaním návrhu. Pokiaľ by toto tvrdenie bolo pravdivé, malo by to závažné dôsledky, nielen z hľadiska jej účasti v tomto konaní, ale aj závažné hmotno-právne dôsledky pre celý tento spor.
Okresný súd Svidník vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. decembra 2003 sp. zn. 4C/142/1997 - 359 a návrhu vyhovel.
Po zomrelom V. T. konal s jeho odporcami v 11. až 15. rade.
Odporkyňa A. G. rodená T. nar. X.X.XXXX. v M., zomrela lX.X.XXXX. v B. - Č. R.. Po tejto súd konal s právnymi nástupcami odporcami v 34, 35. a 36. rade. Z úmrtného listu Mestskej časti B.- S. súd zistil, že A. G. rodená T., nar. X.X.XXXX. v M., S. R. zomrela dňa lX.X.XXXX
v N. v B., ul. J. č. XXX.. Zomrela ako dôchodkyňa , vdova naposledy bytom F. L., ul. V. XXX/X,. okres C..
Počas konania zomreli účastníci odporkyňa v 5. rade A. J., po ktorej do konania nastúpili odporcovia v 5, 6, 7. rade, odporca v 20. rade Š. J. po ktorom do konania nastúpili odporcovia v 29. až 32. rade.
Z listu vlastníctva č. 92 k. ú. M. súd zistil, že parcely parcelné číslo 42 záhrada vo výmere 125 m2, parcelné číslo 43 zastavaná plocha vo výmere 792 m2, parcelné číslo 44 záhrada vo výmere 3133 m2 vlastnícky sú zapísané na Š. J. vlastníctvo pod B/5/1, 3 v celosti ( pozemno-knižne zapísané v zápisnici č. 28 mpč. 25, titul nadobudnutia osvedčenie N 135/1989 ).
Z listu vlastníctva č. 92 ( zo dňa 19.12.2003 ) k. ú. M. súd zistil, že vlastníkmi parciel parcelné číslo KN 42 záhrada vo výmere 125 m2, parcelné číslo 43 zastavaná plocha vo výmere 792 m2, parcelné číslo 44 záhrada vo výmere 3133 m2 vlastnícky sú ako vlastníci zapísaní odporcovia v 29. až 32. rade každý v podiele 1 titulom nadobudnutia - darovacia zmluva V 621/1995. Odporcovia v 29. až 32. rade právni nástupcovia po odporcovi v 20. rade Š. J. ( návrh doručený súdu 5.8.1991 ).
Na skutkových zisteniach a doposiaľ vykonaných dôkazoch, tak ako sú tieto uvedené v rozsudku zo dňa 1.12.1993 sp. zn. 4C/372/1991 - 74 nedošlo k žiadnej zmene ani k opaku dôkazu. Zistené skutočnosti majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a následne uznesením Krajského súdu v Košiciach doposiaľ vedené konanie pod sp. zn. 4C/372/1991 bolo zapísané a je vedené v registri pod sp. zn. 4C/142/1997.
Odporcovia resp. ich právni nástupcovia, s ktorými súd konal v súlade s názorom dovolacieho súdu a krajského súdu voči takto postavenému návrhu nemali námietky. Potvrdili, že predmetné nehnuteľnosti neužívali, ku predmetu sporu nevedeli zaujať stanovisko a rozhodnutie nechali na úvahu súdu titulom vykonaných dôkazov.
V priebehu celého tohto konania s návrhom nesúhlasil odporca v 20. rade Š. J. a po ňom jeho právni nástupcovia ( odporcovia v 29. až 32. rade) avšak svoje tvrdenia nepreukázali a s týmito skutočnosťami súd sa vysporiadal už v pôvodnom rozsudku a na tieto dôvody odkázal.
Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 27.9.2005 sp. zn. 3Co/147/2004 - 394 odmietol odvolanie podané H. J.. Zrušil rozsudok prvostupňového súdu titulom podaného odvolania odporcov v 29. až 32. rade, vec vrátil na ďalšie konanie, vo veci vyslovil právny názor, podľa ktorého úlohou súdu prvého stupňa bude riadne sa vysporiadať s otázkou či sú splnené podmienky vydržania u J. J. a taktiež u nebohého Š. J.. Predovšetkým bude potrebné skúmať kedy mali tieto nehnuteľnosti začať užívať, či bola u nich držba dobromyseľná, teda oprávnená a kedy mala u nich uplynúť vydržacia lehota, teda ktorým dňom mali nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v naznačenom smere a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa J. J. sa narodil XX.. F. XXXX. v M.. Tento zomrel XX.X.XXXX,. ktorého úmrtie je zapísané v Knihe úmrtí M. úradu H. vo zväzku X ročníka XXXX. na strane XX. pod poradovým číslom X.
Nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu ( parcely parcelné číslo KN 42 - záhrada o výmere 125 m2, KN 43 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2, KN 44 - záhrady o výmere 3133 m2 , zapísaných na LV č. 92 k. ú. M., Správy katastra v S. mpč. 25 pozemno-knižná zápisnica 28 ) užíval právny predchodca navrhovateľa Ján J., ktorý do oprávnenej držby vstúpil v dávnej minulosti - v 20. tých rokoch minulého storočia, toto právo vykonával pre seba dobromyseľne a nikým nerušene a v obci bol považovaný za vlastníka až do svojej smrti. Táto skutočnosť je nesporná a doposiaľ nikto z účastníkov toto nenamietal, okrem právnych nástupcov po Š. J..
Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov H. Š., J. P., T. H., M. V., M. J., ktorí potvrdili, že nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu užíval predchodca navrhovateľa, ďalej, že Š. J. na jeseň v roku 1963 sa odsťahoval do S., že J. J. dochoval smrti navrhovateľ, ktorý stále chodil pracovať na rodičovský majetok a tento dochoval aj sestru M.. Svedkovia potvrdili, že na rodičovský majetok stále chodil pracovať iba M. J.. Š. J. po odchode do S. pracovať na rodičovský majetok nechodil.
V konaní nebolo preukázané aby v roku 1946 prípadne neskôr došlo k odovzdaniu majetku J. J. pre Š. J.. Skutočnosť, že Š. J. prípadne M. J., ktorí pracovali na rodičovskom majetku nemá za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k rodičovskému majetku ( k predmetným nehnuteľnostiam ). Takýto právny úkon nebol preukázaný, toto nepotvrdili ani svedkovia. Naproti tomu bolo preukázané, že na rodičovskom majetku hospodárili J. J. spolu so synmi Š. a M., nakoľko žili na rodičovskom majetku, neskôr sa navrhovateľ odsťahoval do vlastného rodinného domu a Š. J. sa odsťahoval do S. taktiež do vlastného rodinného domu. Na rodičovskom majetku zostal právny predchodca a ich sestra M. a pracovať tam chodil M. J..
Súd prihliadol na evidenciu dodávok - Zoznam poľnohospodárskych závodov, jednotlivo hospodáriacich roľníkov v obci Š. J. č. d. 8, tento stav bol potvrdený výpoveďami účastníkov a svedkov, avšak táto evidencia nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu. Obsah evidencie dodávok a ďalšie listiny súd zobral na zreteľ, nakoľko tieto majú výpovednú hodnotu, pričom nezakladajú vlastníctvo Š. J..
Odporkyňa M. Š., rodená T. zomrela XX.XX.XXXX. (5D/566/2008,Dnot 186/2008) a po tejto do konania vstúpil právny nástupca M. Š. odporca v 19. rade.
Zistený stav súd právne uzatvára:
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred prvým januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov ( § 868 Občianskeho zákonníka).
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred prvým januárom 2005, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred l. januárom 2005 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak ( § 879i ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnosť, je potrebná vydržacia doba desaťročná (§ 116 ods. 1, Občianskeho zákonníka číslo 141/1950 Sb.).
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným ( § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.).
Titulom takto vykonaného dokazovania súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
- určil že nebohý J. J., nar. XX.X.XXXX,. ktorý zomrel XX.X.XXXX,. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom parciel parcelné číslo KN 42 - záhrada o výmere 125 m2, KN 43 zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2, KN 44 - záhrady o výmere 3133 m2, zapísaných na LV č. 92 k. ú. M., Správy katastra v S. a tieto patria do dedičstva po ňom. Z okruhu účastníkov tento stav nenamietal nikto, okrem právnych nástupcov po Š. J. ( odporcov v 28. až 31. rade). Bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, kde bolo preukázané, že J. J. vstúpil do oprávnenej držby predmetných nehnuteľnosti v 20. rokoch minulého storočia. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol podľa Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. titulom oprávnenej držby počítanej najneskôr od 1.1. 1951 kedy táto uplynula najneskôr ku dňu 1.1. 1961. Inú vydržacia dobu (podľa obyčajového práva) z pohľadu vstupu do oprávnenej držby, nie je možné určiť, pretože nie je zrejme kedy táto presne začala a kedy uplynula ( podľa obyčajového práva 32 ročná vydržacia lehota uplynula 31.12.1950). Takto určená vydržacia doba počítaná podľa Stredného občianskeho zákonníka jednoznačne potvrdzuje zistený stav kedy je preukázané, že J. J. ku dňu 1.1. 1961 splnil podmienky vydržania ako právny následok na nadobudnutie vlastníckeho práva, pretože bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti (pozemky) patria a to po celú vydržaciu dobu. Skutočnosť, že s ním hospodárili (pomáhali mu synovia Š. a M., žijúci na rodičovskom majetku) nemá za následok, že by výkon tejto držby bol prerušený, táto stále pokračovala, pretože hospodárenie bolo s jeho vedomím a nikto zo synov sa necítil byť ich výlučným vlastníkom. Účastníci na strane odporcov bližšie vnútorne vzťahy medzi J. J. a jeho synmi nevedeli bližšie špecifikovať v tom, že by tento tieto niekomu mal odovzdať (darovať za života). J. J. ku dňu svojej smrti XX.X.XXXX. nehnuteľnosti rodičovského majetku tvoriace predmet sporu nikomu zo synov neodovzdal, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že po odchode jeho syna Š. J. z rodičovského domu na jeseň 1963 na rodičovský majetok stále chodil pracovať M. J. (navrhovateľ). Ďalej za života J. J. nebol vykonaný žiaden právny úkon na prevod vlastníctva. Teda z toho plynie, že tento ku dňu svojej smrti bol vlastníkom predmetných nehnuteľnosti a tento stav je všeobecne známy medzi účastníkmi, pretože nikto z nich si nerobí nároky na predmetný majetok okrem už vykonaného osvedčenia zo strany Š. J..
Bez povšimnutia nemôže zostať ani otázka prečo nedošlo k prevodu vlastníckeho práva ešte za života J. J., ale až po jeho smrti, pričom do vykonania osvedčenia tento stav medzi jeho právnymi nástupcami nebol sporný. Prečo Š. J. k nehnuteľnostiam
tvoriacim predmet sporu vykonal osvedčenie až po jeho smrti a s odstupom času (N 135/1989). Tento stav už nie je možné zistiť, nakoľko J. J. je zomrelý a z jeho právnych nástupcov žije iba navrhovateľ. Po vykonávateľovi osvedčenia žijú iba právni nástupcovi, ktorí sa nepripojili k návrhu. Ostatní účastníci sa k tomu nevedeli vyjadriť.
Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona za predpokladu splnenia náležitosti požadovaných zákonom, ktorý tvorí spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť. Právni predchodca J. J. vstúpili do oprávnenej držby pred 1.1.1951 ( v 20. rokoch minulého storočia) a toto právo vykonával až ku dňu svojej smrti 11.7. 1971, preto súd za vstup do držby zobral navrhovateľom uvedený stav, nakoľko držba na strane navrhovateľa nebolo nikým rušená. Preto je nesporné, že navrhovateľ toto právo vykonával pre seba, pričom v jeho prípade 10. ročná vydržacia lehota - oprávnená držba najneskôr uplynula dňom 1.1 1961 ( počítanej od roku 1.1. 1951), pretože na skutkovom stave, kedy J. J. vstúpili do oprávnenej držby v dávanej minulosti sa nič nezmenilo (pred 1.1.1951), pretože táto bola dobromyseľná (oprávnená) od začiatku, nepretržitá a nerušená až ku dňu svojej smrti. Teda navrhovateľ splnil podmienky určenia, že J. J. bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti tvoriacich predmet sporu ku dňu svojej smrti a patria do dedičstva po ňom, titulom vydržania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. K tomu rozhodnutiu dospel tým, že odporcovia okrem dedičov po Š. J. voči návrhu nemali námietky a voči ním navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal. Tento žiadal náhradu iba vo vzťahu k nástupcom po Š. J. ( 28. až 31. rade), nakoľko ide o príbuzenský vzťah a predmet určenia rozsahu dedičstva sa bude vzťahovať na všetkých dedičov, preto vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje a v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa dovolateľ domáha a musí byť podpísané
a dátované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinnosť uložená vykonateľným rozhodnutím
nebude dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.